Preskočiť na obsah
  |  

KĽDR potvrdila, že v júni do vesmíru vypustí prieskumný vojenský satelit

Severná Kórea potvrdila, že v júni do vesmíru vypustí vojenský prieskumný satelit s tým, že potrebuje monitorovať vojenský pohyb Spojených štátov a ich partnerov v reálnom čase, uviedli v utorok tamojšie médiá s odvolaním sa na vysokopostavených predstaviteľov KĽDR. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA citovala podpredsedu ústrednej vojenskej komisie tamojšej vládnucej strany Ri Pjong-čchola, podľa ktorého bude „vojenský prieskumný satelit číslo 1" vypustený v júni.

Tento satelit je spolu s „rôznymi prieskumnými prostriedkami, ktoré sa majú nanovo otestovať, nevyhnutný na sledovanie, monitorovanie... a včasné zvládnutie nebezpečných vojenských krokov USA a ich vazalských síl," uvádza sa ďalej vo vyhlásení.

Severná Kórea už predtým informovala Japonsko, že medzi 31. májom a 11. júnom plánuje vypustiť do vesmíru satelit.

KĽDR tiež Tokiu podľa juhokórejskej agentúry Jonhap oznámila, že počas uvedeného obdobia bude zriadená námorná zóna, do ktorej by nemali vstupovať plavidlá. O zámere vypustiť satelit informovala KĽDR aj Medzinárodnú námornú organizáciu (IMO).

Analytici tvrdia, že vojenská družica je súčasťou úsilia Severnej Kórey vybavenej jadrovými zbraňami o pokrok v technológii sledovania, ktorá zahŕňa aj bezpilotné lietadlá. Cieľom je zlepšiť schopnosť KĽDR zasiahnuť ciele v prípade konfliktu.

Severná Kórea v posledných mesiacoch vykonala tiež sériu skúšok rakiet a ďalších zbraní, vrátane novej medzikontinentálnej balistickej strely na tuhé palivo.

(tasr)

  |  

Za KDH bude kandidovať aj Škripek, ktorý donedávna pôsobil v Kresťanskej únii

Kresťanská únia bude kandidovať spoločne s OĽaNO, bývalý europoslanec Škripek prechádza do KDH.

O rozhodnutí svojho člena informuje samotná Kresťanská únia, Branislav Škripek podľa Anny Záborskej a jej strany odchádza pomôcť KDH.

"Branislav Škripek sa ako jednotlivec v tejto situácii rozhodol pomôcť KDH a ponúkol sa, že môže byť na jeho kandidátke. Bývalému členovi KÚ ďakujeme za doterajšiu spoluprácu a jemu i celému KDH prajeme všetko dobré," povedala vo vyhlásení Kresťanská únia.

Končí sa tým jeden príbeh, ktorý mal od začiatku svoje problémy. Táto dvojica v roku 2019 spoločne kandidovala do Európskeho parlamentu, čím vyvrcholili vtedajšie spory, ktoré mala Záborská s Hlinovým KDH a Škripek s Igorom Matovičom. Obidvaja boli v tom čase europoslanci, preto vznikla pred voľbami do EP Kresťanská únia. V nasledujúcich eurovoľbách získali 3,85 percenta, čo síce nestačilo na zisk mandátu, ale bolo to považované za úspech, ktorý ďalej pomohol KÚ.

Záborská s ďalšími členmi KÚ kandidovala na kandidátke OĽaNO, Škripek – pre spory s Matovičom – nekandidoval a zostal pôsobiť v štruktúrach strany. Po troch rokoch sa ich cesty rozišli. Záborská bude opäť kandidovať s Matovičom, zatiaľ čo Škripek na kandidátke KDH. Jeho miesto na kandidátke zatiaľ nie je známe.

Okrem Škripeka rozšíril tím KDH aj Martin Štuk a Richard Kráľovič. "Všetci traja budú na súčasťou kandidátky KDH v septembrových predčasných parlamentných voľbách," informovalo v utorok hnutie.

"Konzervatívny a kresťansko-demokratický volič na Slovensku si zaslúži mať jasnú a čitateľnú stranu, ktorá ho bude sebavedomo a s čo najsilnejším zastúpením reprezentovať v parlamente. Teším sa, že trojica významných posíl, ktorá dokáže na tomto poli zohrať dôležitú úlohu, sa pridáva k tímu KDH," uviedol v tejto súvislosti predseda KDH Milan Majerský.

Bývalý europoslanec Škripek stál podobne ako Štuk v minulosti pri rozbehu Kresťanskej únie (KÚ). Svojím prestupom do KDH chce prispieť k tomu, aby malo hnutie opätovne svoje zastúpenie v Národnej rade. "Musím povedať, že pre tieto voľby mám presvedčenie, že je rozhodujúce, aby sa KDH vrátilo do Národnej rady a prinášalo svoj podstatný vplyv a hlas v slovenskej politike," uviedol Škripek.

KDH a KÚ sa pred časom nedohodli na spoločnom postupe, Kresťanská únia bude kandidovať s OĽaNO, aktuálne sa snažia o dohodu na trojkoalícii s OĽaNO, Za ľudí a KÚ. Ak by Matovič na trojkoalíciu s Remišovou a Záborskou pristúpil, kandidátka by musela prekročiť 7-percentné kvórum, získala by však viac priestoru pre volebnú reklamu. Iným variantom je dohoda na účasti na kandidátke, ako sa pred pár dňami Matovič dohodol s Gáborom Grendelom a stranou Nova. Vtedy by stačilo OĽaNo získať 5 percent.

Tím KDH pred voľbami rozšírili v predchádzajúcich dňoch okrem iných aj expert na na zdravotníctvo Peter Stachura či bývalý minister školstva Ján Horecký. V pondelok (29. 5.) potvrdil opätovný návrat do politiky v tíme KDH aj František Mikloško.

(fed)

  |  

Pri požiari nemocnice v rakúskom meste Mödling zahynuli traja pacienti

Traja pacienti zahynuli v noci na utorok pri požiari na klinike v rakúskom meste Mödling, informuje TASR podľa správy agentúry APA.

Plamene zachvátili jednu z izieb na treťom poschodí nemocnice krátko po jednej hodine nadránom, pričom oheň sa veľmi rýchlo šíril. Trom mužom, ktorí sa v izbe nachádzali, už nebolo možné zachrániť život, uviedli zdroje tamojšieho rezortu zdravotníctva.

Na mieste zasahoval veľký počet hasičov i záchranárov; evakuovať museli dovedna 90 pacientov. Plamene sa podarilo uhasiť krátko pred treťou hodinou ráno. Príčinu požiaru vyšetruje krajský úrad kriminálnej polície.

Tamojšie policajné zdroje potvrdili, že v prípade obetí ide o pacientov nemocnice, pripomína APA.

(tasr)

  |  

Rammstein čelí po koncerte v Litve obvineniam zo sexuálneho napadnutia

Írska fanúšička, ktorá sa zúčastnila na koncerte nemeckej skupiny Rammstein v litovskom Vilniuse, v sérii príspevkov na sociálnej sieti Twitter túto kapelu obvinila, že bola na jej súkromnom večierku úmyselne zdrogovaná a stala sa zrejme i terčom sexuálneho napadnutia. Informoval o tom v pondelok litovský portál LRT.lt.

V prípade obete ide o 24-ročnú Írku, ktorá na Twitteri vystupuje pod menom Shelby Lynnová. Ráno po koncerte, ktorý sa odohral ešte 22. mája, zverejnila fotografie svojho tela s modrinami a frontmana skupiny Tilla Lindenmanna obvinila, že ju mal sexuálne napadnúť. Kapela to odmietla.

Lynnová v niekoľkých príspevkoch opísala, že bola skupinou pozvaná na súkromný večierok, pričom sa už po požití niekoľkých nápojov, ktoré jej boli ponúknuté, cítila "nezvyčajne intoxikovaná". Neskôr nadobudla podozrenie, že v alkoholických nápojoch boli drogy.

Na daný večierok bola pozvaná spolu s niekoľkými ďalšími fanúšičkami, pričom svoje mobilné telefóny museli nechať vonku pred miestnosťou, cituje Lynnovú portál. Írku mal následne niekto vziať do malej miestnosti za pódiom s tým, že sa s ňou chce stretnúť frontman Lindenmann.

"Do tej miestnosti by sa možno zmestili štyria ľudia, bola úzka ako skúšobná kabínka v nejakom obchode," napísala. Keď tam za ňou prišiel Lindenmann, hneď mu podľa vlastných slov oznámila, že s ním nehodlá mať sex. Frontman skupiny Rammstein následne z miestnosti odišiel s tým, že mu to bolo prisľúbené. Lindenmann mal údajne na ženu kričať a reagoval nahnevane, uviedol litovský portál.

Lynnová, ktorá sa potom na večierok vrátila, si až nasledujúce ráno v hoteli uvedomila, že si časť noci presne nepamätá a na svojom tele spozorovala modriny a podliatiny, čo vzápätí nahlásila litovskej polícii.

Írka vo svojich príspevkoch uviedla, že polícia incident vyšetruje. Podľa predstaviteľov litovskej polície Lynnová trestné oznámenie nepodala, spolupracuje však s políciou v záujme objasnenia okolností incidentu.

Po príchode polície boli už na mieste aj záchranári, keďže sa Lynnová sťažovala na búšenie srdca, zimnicu a vracanie; nedokázali však bezprostredne zistiť, či bola žena skutočne zdrogovaná. Lynnová v jednom zo svojich príspevkov obvinila litovskú políciu, že ju odmietla riadne vypočuť.

Organizátori koncertu vo Vilniuse uviedli, že o incidente "nemajú vedomosť", pripustili však, že niektoré priestory boli rezervované exkluzívne pre členov kapely a organizátori tam nemali prístup.

Na obvinenia v pondelok reagovala na sociálnych sieťach aj samotná skupina Rammstein. "V súvislosti s tvrdeniami kolujúcimi na internete o Vilniuse môžeme vylúčiť akúkoľvek možnosť, že sa to odohralo v našom prostredí," uviedla kapela s tým, že si "nie je vedomá žiadneho oficiálneho vyšetrovania".

Na prípad v pondelok reagovalo aj litovské centrum pre ľudské práva, ktoré kritizovalo reakciu záchranárov i polície, píše server LRT.lt

(tasr)

  |  

Záujmom Maďarska je mier na západnom Balkáne, tvrdí Szijjártó

Záujmom Maďarska je mier v susedstve, mier na západnom Balkáne. Napísal to šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó na Facebooku v pondelok v reakcii na potýčky na severe Kosova, pri ktorých utrpelo zranenia 25 vojakov nasadených v mierovej misii KFOR. S odvolaním sa na server vg.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Maďarskí vojaci slúžiaci v KFOR v Kosove pod talianskym velením boli dnes nasadení v osade Zvečan. Svoje povinnosti plnili v súlade s rozkazom, ktorý dostali, pričom boli viacerí zranení. O zranených maďarských vojakov sa stará KFOR a maďarské ozbrojené sily," dodal Szijjártó.

Približne 25 vojakov nasadených v mierovej misii KFOR pod vedením NATO v Kosove utrpelo v pondelok zranenia pri zrážkach so srbskými demonštrantmi, ktorí požadovali odvolanie nedávno zvolených starostov z radov etnických Albáncov.

Srbi sa v obci Zvečan dostali do potýčok s miestnou políciou už ráno. Popoludní vojaci KFOR vyzvali Srbov, aby uvoľnili cestu dvom vozidlám kosovských špeciálnych policajných jednotiek.

Vojaci potom podľa svedkov a miestnych médií použili slzotvorný plyn a omračujúce granáty, aby takto ochránili kosovských policajtov vo vozidlách i na rozohnanie protestujúcich. Zhromaždení Srbi odpovedali hádzaním kameňov a iných tvrdých predmetov.

Sily KFOR vo vyhlásení spresnili, že v dôsledku toho niekoľko vojakov talianskeho a maďarského kontingentu KFOR utrpelo zranenia, ako sú zlomeniny a popáleniny v dôsledku výbuchu zápalných zariadení.

Aliancia vo svojom vyhlásení dôrazne odsúdila "nevyprovokované útoky" proti jednotkám KFOR a dodala, že "takéto útoky sú absolútne neprijateľné".

Napätie v Kosove sa zvýšilo počas uplynulého týždňa. Srbsko následne uviedlo svoju armádu do stavu vysokej pohotovosti a na hranice s Kosovom, ktoré v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť od Belehradu, vyslalo armádne posily.

(tasr)

  |  

Lukašenko: Bielorusko nateraz neplánuje zaviesť platenie ruskými rubľami

Bielorusko a Rusko v blízkej budúcnosti neplánujú zaviesť spoločnú menu. V pondelok to oznámil bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Na stretnutí s predstavenstvom Ruskej štátnej banky Lukašenko vyhlásil, že zavedenie ruského rubľa ako platidla by v Bielorusku "nebol jednoduchý proces" a dodal, že úrady v Minsku takýto krok zatiaľ neplánujú.

"Čo sa týka spoločnej meny a tak ďalej, nie je to jednoduché rozhodnutie a pravdepodobne ani nie rozhodnutie do blízkej budúcnosti," povedal Lukašenko počas rokovania s guvernérkou banky Elvirou Nabiullinovou.

Agentúra AP pripomína, že Lukašenko sa už celé desaťročia spolieha na podporu Moskvy, vďaka ktorej dokáže bieloruská ekonomika sovietskeho typu fungovať. Rusko a Bielorusko sa v polovici 90. rokov minulého storočia tiež dohodli na vytvorení monetárnej, colnej a obrannej únie, hoci Minsk a Moskva pri uplatňovaní týchto dohôd mali častokrát rozdielne stanoviská.

Podpora Moskvy pomohla Lukašenkovmu režimu ustáť masové protesty z roku 2020, ktoré sa v Bielorusku odohrávali po prezidentských voľbách, v ktorých bol Lukašenko už šiestykrát zvolený do funkcie hlavy štátu. Krajiny Západu a opozícia však výsledok volieb považujú za zmanipulovaný.

Rusko použilo územie Bieloruska aj na spustenie svojej invázie na Ukrajinu vlani vo februári. Rusko-bieloruská vojenská spolupráca odvtedy zosilnela a na území Bieloruska sa tiež konajú spoločné vojenské cvičenia.

(tasr)