Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Slováci majú najväčšie obavy z rastu cien a stavu zdravotníctva

Slováci majú najväčšie obavy z rastúcich cien, stavu slovenského zdravotníctva i aktuálnej politickej situácie. Vyplýva to z najnovších dát kontinuálneho prieskumu postoja obyvateľov „Ako sa máte, Slovensko".

Z odpovedí, ktoré respondenti vyjadrili na prelome apríla a mája (27. 4. – 9. 5.), vyplynulo, že až vyše 82 percent z nich má obavu z rastu cien, znepokojenie nad stavom slovenského zdravotníctva vyjadrilo vyše 81 percent a zo súčasného politického diania má obavy vyše 79 percent oslovených.

„V porovnaní s výskumom pred rokom klesli obavy z rastu cien, obavy zo stavu zdravotníctva a zo súčasného politického diania zostali rovnako vysoké," doplnili autori prieskumu. „Obavy z vojnového konfliktu na Ukrajine v porovnaní s obavami pred rokom výraznejšie klesli na 66 percent," informovali.

Upozornili tiež, že v porovnaní s výskumom na prelome apríla a marca 2022 je v aktuálnom výskume väčšia skupina respondentov priznávajúcich ťažkosti s dostatočným príjmom domácnosti. „Problémy vyjsť s rozpočtom deklarujú výrazne častejšie starší respondenti, naopak, menej často respondenti s vyšším vzdelaním," spresnili autori výskumu.

Napriek vysokej miere obáv zo zdražovania, zo stavu zdravotníctva či z politického diania platí, že väčšina respondentov je so svojím životom spokojná (54,2 percenta). „Podiel respondentov nespokojných so svojím životom (22,9 percenta) je rovnaký, ako bol v našich výskumoch pred rokom," dodali iniciátori kontinuálneho výskumu.

Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Od marca 2020 zrealizovali 17 rozsiahlych zisťovaní a tri menšie špeciálne zisťovania.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko označilo útok dronmi na Moskvu za teroristický, obvinilo Ukrajinu

Ruské ministerstvo obrany obvinilo v utorok Ukrajinu z teroristického útoku. Zároveň uviedlo, že sa podarilo zneškodniť všetkých osem dronov mieriacich na Moskvu. TASR informácie prevzala od agentúry AFP a denníka The Guardian.

„Dnes ráno kyjevský režim podnikol teroristický útok na Moskvu. Pri útoku bolo použitých osem dronov. Všetky nepriateľské drony boli zostrelené," uviedol rezort na sociálnej sieti Telegram.

Ministerstvo dodalo, že tri drony sa podarilo vyradiť pomocou zariadení na elektronický boj a ostatné zostrelil v Moskovskej oblasti protiraketový systém Pancir.

Podľa moskovského starostu Sergeja Sobianina sa stala Moskva terčom útoku dronmi v utorok ráno. Pri útoku prišlo podľa neho k „menším škodám" na budovách a nikto neutrpel vážne zranenia. Z niektorých budov však museli evakuovať ľudí a dve osoby vyhľadali zdravotnícku pomoc.

V apríli Moskva oznámila, že v dôsledku útoku dronmi došlo k poškodeniu Kremľa. Rusko aj z tohto útoku vinilo Ukrajinu, pričom ho opísalo ako pokus o atentát na ruského prezidenta Vladimira Putina. Ten však vtedy v Kremli nebol.

(tasr)

Minúta  |  

Mimoriadnu schôdzu k návrhom OĽaNO a vládnym zákonom sa nepodarilo otvoriť

Mimoriadnu 93. parlamentnú schôdzu poslanci neotvorili ani dnes. Prezentovalo sa ich len 56. Na to, aby bol parlament uznášaniaschopný, treba nadpolovičnú väčšinu, čiže 76 poslancov. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) bude uznášaniaschopnosť zisťovať opäť o hodinu.

Poslanci hnutia OĽaNO a priatelia pôvodne požiadali o zvolanie mimoriadnej 92. schôdze so zvyšnými bodmi programu 90. riadnej parlamentnej schôdze. Strany Sloboda a Solidarita (SaS) a Demokrati však poukázali na to, že do schôdze je zaradený aj návrh nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu, ktorý chce "prakticky zrušiť špeciálnu prokuratúru." Klub OĽaNO následne svoj návrh stiahol a prišiel s novým návrhom programu, ktorý obsahuje len materiály z dielne OĽaNO a nedorokované vládne návrhy. Ani mimoriadnu 93. schôdzu sa však v pondelok na dva pokusy nepodarilo otvoriť. Prvýkrát sa prezentovalo 70 poslancov, druhýkrát 68.

Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič v pondelok na tlačovej konferencii obvinil strany Sloboda a Solidarita, Demokrati a Progresívne Slovensko, že sa „spolčili s mafiou a fašistami“ a tým, že neumožnili otvorenie schôdze, prekonali aj expremiéra Vladimíra Mečiara. Podľa neho tieto strany ukázali, že si nectia slobodu a demokraciu. Líder Hlasu-SD Peter Pellegrini povedal, že čím menej bude parlament do volieb zasadať, tým lepšie pre Slovensko. Predseda Smeru-SD RObert Fico sa vyjadril, že tu nie sú na to, aby rokovali výhradne o návrhoch OĽaNO.

(sita)

Minúta  |  

Čína vyslala na vesmírnu stanicu Tchien-kung posádku s prvým civilistom

Čína v utorok vyslala troch tajkonautov na svoju vesmírnu stanicu Tchien-kung (Nebeský palác). Jedným z členov posádky je aj civilista. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Sondu Šen-čou 16 vyniesla do vesmíru raketa Čchang-čeng 2F (Dlhý pochod) z vesmírneho strediska Ťiou-čchüan v severozápadnej Číne o 9.31 h miestneho času (2.31 SELČ).

Štart bol „úplný úspech" a „astronauti sú v dobrom stave", povedal riaditeľ vesmírneho strediska Cou Li-pcheng.

Civilným členom posádky je odborník na užitočné zaťaženie Kuej Chaj-čchao, ktorý pôsobí ako profesor na Pekinskej univerzite letectva a astronautiky. Zodpovedný bude predovšetkým za narábanie s experimentálnym nákladom. Veliteľom je Ťing Chaj-pcheng, ktorý je vo vesmíre už štvrtýkrát. Tretím členom je inžinier Ču Jang-ču.

Posádka Šen-čou 16 vystrieda na orbitálnej stanici Tchien-kung troch kolegov z letu Šen-čou 15, ktorý vo vesmíre strávili šesť mesiacov a v najbližších dňoch sa vrátia na Zem. Na vesmírnej stanici tento mesiac doplnili pitnú vodu, jedlo a zariadenie pre vedecký pobyt novej posádky.

Stanica Tchien-kung (Nebeský palác) obieha okolo Zeme vo výške 400 až 450 kilometrov a jej životnosť je naplánovaná na najmenej desať rokov. Nesie niekoľko špičkových vedeckých zariadení vrátane „prvého vesmírneho systému studených atómových hodín na svete". Posádka troch tajkonautov sa zhruba po polroku strieda. Ďalší tím do vesmíru vynesie Šen-čou 17 s očakávaným štartom v októbri.

Čína je fakticky vylúčená z práce na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) od roku 2011, keď Spojené štáty zakázali svojej vesmírnej agentúre NASA spoluprácu s Pekingom. Čínu to prinútilo vybudovať vlastnú orbitálnu základňu.

Čínska vesmírna agentúra v pondelok zopakovala, že aktívne hľadá medzinárodnú spoluprácu na svojom projekte.

Druhá najväčšia svetová ekonomika do svojho vojensky riadeného vesmírneho programu investovala miliardy dolárov v snahe dobehnúť USA a Rusko. Čína je tiež treťou krajinou, ktorá dokázala vyslať kozmickú loď s ľudskou posádkou na obežnú dráhu Zeme. Jej robotické vozidlá pracujú na Marse a Mesiaci a do konca desaťročia plánuje na Mesiac vyslať ľudskú posádku.

(tasr)

Minúta  |  

Útok dronmi spôsobil v Moskve „menšie škody" na budovách, tvrdí starosta

Ruské hlavné mesto Moskva sa v utorkových ranných hodinách stalo terčom útoku dronmi, v dôsledku čoho došlo k „menším škodám" na budovách, uviedol tamojší starosta Sergej Sobianin. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Podľa Sobianina si prekvapivý útok na ruskú metropolu nevyžiadal obete na životoch ani vážnejšie zranenia.

„Dnes ráno, na svitaní, spôsobil útok dronmi menšie škody na niekoľkých budovách. Všetky pohotovostné služby mesta sú na mieste... Doposiaľ nik neutrpel vážnejšie zranenia," dodal podľa AFP bez uvedenia bližších podrobností moskovský starosta.

Britský denník The Guardian s odvolaním sa na ruskú agentúru RIA Novosti informoval, že niektorých obyvateľov budovy v južnej časti Moskvy evakuovali.

Niekoľko ruských kanálov na platforme Telegram uviedlo, že v utorkových ranných hodinách bolo zostrelených do desať dronov, uvádza agentúra Reuters, ktorá zároveň upozornila, že informácie nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

(tasr)

Minúta  |  

KĽDR potvrdila, že v júni do vesmíru vypustí prieskumný vojenský satelit

Severná Kórea potvrdila, že v júni do vesmíru vypustí vojenský prieskumný satelit s tým, že potrebuje monitorovať vojenský pohyb Spojených štátov a ich partnerov v reálnom čase, uviedli v utorok tamojšie médiá s odvolaním sa na vysokopostavených predstaviteľov KĽDR. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA citovala podpredsedu ústrednej vojenskej komisie tamojšej vládnucej strany Ri Pjong-čchola, podľa ktorého bude „vojenský prieskumný satelit číslo 1" vypustený v júni.

Tento satelit je spolu s „rôznymi prieskumnými prostriedkami, ktoré sa majú nanovo otestovať, nevyhnutný na sledovanie, monitorovanie... a včasné zvládnutie nebezpečných vojenských krokov USA a ich vazalských síl," uvádza sa ďalej vo vyhlásení.

Severná Kórea už predtým informovala Japonsko, že medzi 31. májom a 11. júnom plánuje vypustiť do vesmíru satelit.

KĽDR tiež Tokiu podľa juhokórejskej agentúry Jonhap oznámila, že počas uvedeného obdobia bude zriadená námorná zóna, do ktorej by nemali vstupovať plavidlá. O zámere vypustiť satelit informovala KĽDR aj Medzinárodnú námornú organizáciu (IMO).

Analytici tvrdia, že vojenská družica je súčasťou úsilia Severnej Kórey vybavenej jadrovými zbraňami o pokrok v technológii sledovania, ktorá zahŕňa aj bezpilotné lietadlá. Cieľom je zlepšiť schopnosť KĽDR zasiahnuť ciele v prípade konfliktu.

Severná Kórea v posledných mesiacoch vykonala tiež sériu skúšok rakiet a ďalších zbraní, vrátane novej medzikontinentálnej balistickej strely na tuhé palivo.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.