Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dánsko v nasledujúcich rokov strojnásobí výdavky na obranu

Dánska vláda v utorok oznámila, že počas nasledujúcich desiatich rokov strojnásobí obranný rozpočet. Jeho zámerom je do roku 2030 dosiahnuť cieľ Severoatlantickej aliancie vynakladať na obranu dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Dánsko podnietila zvýšiť výdavky na obrany invázia Ruska na Ukrajine. Cieľ dve percentá HDP na obranu zatiaľ plní iba málo z 30 členských štátov NATO.

„Vláda chce značne posilniť dánsku obranu a bezpečnosť sumou približne 143 miliárd korún (19,2 miliardy eur) nasledujúcich desať rokov," uviedol úradujúci minister obrany Troels Lund Poulsen.

Dánsko vo výdavkoch na obranu zatiaľ zaostáva, viacero spojencov v NATO aktuálne zvyšujú obranné rozpočty.

Podľa najnovších odhadov vynaložilo Dánsko na obranu v roku 2022 len 1,38 percenta HDP, čo je hlboko pod hranicou minimálne dvoch percent dohodnutých v rámci NATO, upozornil nedávno týždenník Politico.

(tasr)

Minúta  |  

Čína odmietla žiadosť USA o stretnutie šéfov obrany na samite v Singapure

Čína odmietla žiadosť USA o spoločné stretnutie šéfov obrany na výročnom bezpečnostnom fóre počas nasledujúceho víkendu v Singapure. TASR informuje podľa agentúry Reuters, ktorá to označila za nový znak napätia medzi oboma mocnosťami.

„Čínska ľudová republika informovala USA, že odmietla naše pozvanie na stretnutie ministra obrany Lloyda Austina s jeho čínskym rezortným kolegom Li Šang-fuom," uviedol Pentagón.

Pentagón verí v otvorenú komunikáciu, „aby sa zabezpečilo, že súperenie nebude smerovať ku konfliktu".

Hovorca Bieleho domu John Kirby minulý týždeň povedal, že americké ministerstvo obrany s Pekingom rokovalo o stretnutí Austina a jeho čínskeho partnera.

Príprava ich stretnutia bola pozorne sledovaná vzhľadom na napätie v oblasti regionálnej bezpečnosti a obchodné spory, ktoré zmarili plány na obnovenie spolupráce oboch najväčších svetových ekonomík.

Americká ministerka obchodu Gina Raimondová a čínsky minister obchodu Wang Wen-tchao minulý týždeň rokovali vo Washingtone o investíciách a vývoznej politike. Išlo o prvú výmenu názorov medzi USA a Čínou na vládnej úrovni za uplynulé mesiace.

Podujatie Shangri-La Dialogue v Singapure sa začína v piatok a je neformálnym stretnutím predstaviteľov obrany a analytikov. Popri ňom sa koná aj niekoľko sprievodných rokovaní.

Jeho účastníkmi budú aj Austin a Li. Podľa očakávaní absolvujú bilaterálne stretnutia s partnermi z celého regiónu.

Li je podľa bezpečnostných expertov veteránom úsilia o modernizáciu čínskej armády. Od roku 2018 čelí americkým sankciám pre nákup bojových lietadiel a ďalšieho vybavenia od hlavného ruského vývozcu zbraní, spoločnosti Rosoboronexport.

Li je členom Ústrednej vojenskej komisie, najvyššieho čínskeho obranného orgánu, ktorému velí prezident Si Ťin-pching.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Slováci majú najväčšie obavy z rastu cien a stavu zdravotníctva

Slováci majú najväčšie obavy z rastúcich cien, stavu slovenského zdravotníctva i aktuálnej politickej situácie. Vyplýva to z najnovších dát kontinuálneho prieskumu postoja obyvateľov „Ako sa máte, Slovensko".

Z odpovedí, ktoré respondenti vyjadrili na prelome apríla a mája (27. 4. – 9. 5.), vyplynulo, že až vyše 82 percent z nich má obavu z rastu cien, znepokojenie nad stavom slovenského zdravotníctva vyjadrilo vyše 81 percent a zo súčasného politického diania má obavy vyše 79 percent oslovených.

„V porovnaní s výskumom pred rokom klesli obavy z rastu cien, obavy zo stavu zdravotníctva a zo súčasného politického diania zostali rovnako vysoké," doplnili autori prieskumu. „Obavy z vojnového konfliktu na Ukrajine v porovnaní s obavami pred rokom výraznejšie klesli na 66 percent," informovali.

Upozornili tiež, že v porovnaní s výskumom na prelome apríla a marca 2022 je v aktuálnom výskume väčšia skupina respondentov priznávajúcich ťažkosti s dostatočným príjmom domácnosti. „Problémy vyjsť s rozpočtom deklarujú výrazne častejšie starší respondenti, naopak, menej často respondenti s vyšším vzdelaním," spresnili autori výskumu.

Napriek vysokej miere obáv zo zdražovania, zo stavu zdravotníctva či z politického diania platí, že väčšina respondentov je so svojím životom spokojná (54,2 percenta). „Podiel respondentov nespokojných so svojím životom (22,9 percenta) je rovnaký, ako bol v našich výskumoch pred rokom," dodali iniciátori kontinuálneho výskumu.

Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Od marca 2020 zrealizovali 17 rozsiahlych zisťovaní a tri menšie špeciálne zisťovania.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko označilo útok dronmi na Moskvu za teroristický, obvinilo Ukrajinu

Ruské ministerstvo obrany obvinilo v utorok Ukrajinu z teroristického útoku. Zároveň uviedlo, že sa podarilo zneškodniť všetkých osem dronov mieriacich na Moskvu. TASR informácie prevzala od agentúry AFP a denníka The Guardian.

„Dnes ráno kyjevský režim podnikol teroristický útok na Moskvu. Pri útoku bolo použitých osem dronov. Všetky nepriateľské drony boli zostrelené," uviedol rezort na sociálnej sieti Telegram.

Ministerstvo dodalo, že tri drony sa podarilo vyradiť pomocou zariadení na elektronický boj a ostatné zostrelil v Moskovskej oblasti protiraketový systém Pancir.

Podľa moskovského starostu Sergeja Sobianina sa stala Moskva terčom útoku dronmi v utorok ráno. Pri útoku prišlo podľa neho k „menším škodám" na budovách a nikto neutrpel vážne zranenia. Z niektorých budov však museli evakuovať ľudí a dve osoby vyhľadali zdravotnícku pomoc.

V apríli Moskva oznámila, že v dôsledku útoku dronmi došlo k poškodeniu Kremľa. Rusko aj z tohto útoku vinilo Ukrajinu, pričom ho opísalo ako pokus o atentát na ruského prezidenta Vladimira Putina. Ten však vtedy v Kremli nebol.

(tasr)

Minúta  |  

Mimoriadnu schôdzu k návrhom OĽaNO a vládnym zákonom sa nepodarilo otvoriť

Mimoriadnu 93. parlamentnú schôdzu poslanci neotvorili ani dnes. Prezentovalo sa ich len 56. Na to, aby bol parlament uznášaniaschopný, treba nadpolovičnú väčšinu, čiže 76 poslancov. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) bude uznášaniaschopnosť zisťovať opäť o hodinu.

Poslanci hnutia OĽaNO a priatelia pôvodne požiadali o zvolanie mimoriadnej 92. schôdze so zvyšnými bodmi programu 90. riadnej parlamentnej schôdze. Strany Sloboda a Solidarita (SaS) a Demokrati však poukázali na to, že do schôdze je zaradený aj návrh nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu, ktorý chce "prakticky zrušiť špeciálnu prokuratúru." Klub OĽaNO následne svoj návrh stiahol a prišiel s novým návrhom programu, ktorý obsahuje len materiály z dielne OĽaNO a nedorokované vládne návrhy. Ani mimoriadnu 93. schôdzu sa však v pondelok na dva pokusy nepodarilo otvoriť. Prvýkrát sa prezentovalo 70 poslancov, druhýkrát 68.

Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič v pondelok na tlačovej konferencii obvinil strany Sloboda a Solidarita, Demokrati a Progresívne Slovensko, že sa „spolčili s mafiou a fašistami“ a tým, že neumožnili otvorenie schôdze, prekonali aj expremiéra Vladimíra Mečiara. Podľa neho tieto strany ukázali, že si nectia slobodu a demokraciu. Líder Hlasu-SD Peter Pellegrini povedal, že čím menej bude parlament do volieb zasadať, tým lepšie pre Slovensko. Predseda Smeru-SD RObert Fico sa vyjadril, že tu nie sú na to, aby rokovali výhradne o návrhoch OĽaNO.

(sita)

Minúta  |  

Čína vyslala na vesmírnu stanicu Tchien-kung posádku s prvým civilistom

Čína v utorok vyslala troch tajkonautov na svoju vesmírnu stanicu Tchien-kung (Nebeský palác). Jedným z členov posádky je aj civilista. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Sondu Šen-čou 16 vyniesla do vesmíru raketa Čchang-čeng 2F (Dlhý pochod) z vesmírneho strediska Ťiou-čchüan v severozápadnej Číne o 9.31 h miestneho času (2.31 SELČ).

Štart bol „úplný úspech" a „astronauti sú v dobrom stave", povedal riaditeľ vesmírneho strediska Cou Li-pcheng.

Civilným členom posádky je odborník na užitočné zaťaženie Kuej Chaj-čchao, ktorý pôsobí ako profesor na Pekinskej univerzite letectva a astronautiky. Zodpovedný bude predovšetkým za narábanie s experimentálnym nákladom. Veliteľom je Ťing Chaj-pcheng, ktorý je vo vesmíre už štvrtýkrát. Tretím členom je inžinier Ču Jang-ču.

Posádka Šen-čou 16 vystrieda na orbitálnej stanici Tchien-kung troch kolegov z letu Šen-čou 15, ktorý vo vesmíre strávili šesť mesiacov a v najbližších dňoch sa vrátia na Zem. Na vesmírnej stanici tento mesiac doplnili pitnú vodu, jedlo a zariadenie pre vedecký pobyt novej posádky.

Stanica Tchien-kung (Nebeský palác) obieha okolo Zeme vo výške 400 až 450 kilometrov a jej životnosť je naplánovaná na najmenej desať rokov. Nesie niekoľko špičkových vedeckých zariadení vrátane „prvého vesmírneho systému studených atómových hodín na svete". Posádka troch tajkonautov sa zhruba po polroku strieda. Ďalší tím do vesmíru vynesie Šen-čou 17 s očakávaným štartom v októbri.

Čína je fakticky vylúčená z práce na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) od roku 2011, keď Spojené štáty zakázali svojej vesmírnej agentúre NASA spoluprácu s Pekingom. Čínu to prinútilo vybudovať vlastnú orbitálnu základňu.

Čínska vesmírna agentúra v pondelok zopakovala, že aktívne hľadá medzinárodnú spoluprácu na svojom projekte.

Druhá najväčšia svetová ekonomika do svojho vojensky riadeného vesmírneho programu investovala miliardy dolárov v snahe dobehnúť USA a Rusko. Čína je tiež treťou krajinou, ktorá dokázala vyslať kozmickú loď s ľudskou posádkou na obežnú dráhu Zeme. Jej robotické vozidlá pracujú na Marse a Mesiaci a do konca desaťročia plánuje na Mesiac vyslať ľudskú posádku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.