Preskočiť na obsah
  |  

Chodorkovskij na Globsecu: Zmena režimu v Rusku nenastane, kým je Putin nažive

Zmena režimu v Rusku nenastane, kým je ruský prezident Vladimir Putin nažive. Povedal to v utorok v Bratislave Michail Chodorkovskij, kritik Kremľa a zakladateľ nadácie Otvorené Rusko. On a ďalší rečníci na konferencii Globsec 2023 Bratislava Forum diskutovali o možných scenároch vývoja v Rusku i krokoch, ktoré môže medzinárodné spoločenstvo podniknúť.

Podľa Chodorkovského je v Rusku pri moci Putinov súkromný režim, ktorý sústreďuje rôzne sily v ruskej spoločnosti. "Pravdepodobnosť, že po jeho smrti bude niekto schopný toto všetko udržať v rovnováhe, je dosť nízka," dodal.

Situáciu v Rusku môžu podľa jeho slov ovplyvniť aj ozbrojené sily Ukrajiny. "Ak sa Ukrajine podarí dosiahnuť niečo, čo bude ruskou spoločnosťou vnímané ako víťazstvo Ukrajiny, respektíve prehra Putina, pravdepodobnosť, že vlastenci zabijú Putina, sa dramaticky zvýši," povedal. Za najväčšiu hrozbu pre ruského prezidenta označil osoby z jeho okolia.

Valerie Hopkinsová, zahraničná spravodajkyňa denníka New York Times, ktorá koncom marca odišla z Ruska, povedala, že v tejto krajine je jadro približne 20 percent ľudí, ktorí skutočne podporujú vojnu a prezidenta Putina. Približne rovnaký počet ľudí je rozhodne proti vojne a medzi tým sa vyskytujú rôzne stupne podpory. Na základe svojich skúseností povedala, že medzi ľuďmi v Rusku sa objavujú pochybnosti o vojne.

Riaditeľka Carnegie Europe Rosa Balfourová uviedla, že západné krajiny sú čoraz bojazlivejšie v podpore demokracie, a to pre odpor autoritárskych krajín. Pripomenula zákony, ktoré Rusko a ďalšie krajiny prijímajú na zastavenie financovania zo zahraničia.

"Západ je jednotný okolo podpory Ukrajiny, avšak sú tu rozdiely medzi jednotlivými štátmi a ľuďmi v prístupe k Rusku," povedala.

Nicolas Tenzer z Centra pre štúdium a výskum politických rozhodnutí vyjadril presvedčenie, že jediná príležitosť pre Rusko, ako sa stať slobodnou krajinou, je víťazstvo Ukrajincov a totálna porážka Ruska aj v Bielorusku a Sýrii. "Som presvedčený, že musí nastať takáto radikálna porážka Ruska, aby Rusko bolo jedného dňa slobodné," povedal.

Západným krajinám však podľa Tenzerových slov v súčasnosti chýba stratégia, ktorý by viedla k úplnej porážke Ruska. Zdôraznil tiež potrebu udržať sankcie aj po ukončení vojny, potrestať všetkých vojnových zločincov a vynútiť platenie reparácií zo strany Ruska.

(tasr)

  |  

Putin: Útok na Moskvu bol odvetou za ruský útok na sídlo ukrajinskej rozviedky

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok vyhlásil, že raňajší útok dronov na Moskvu bol odvetou Kyjeva za nedávny útok ruských síl na sídlo hlavnej správy ukrajinskej vojenskej rozviedky. Samotná Ukrajina pritom zodpovednosť za utorkový útok na Moskvu popiera. Informovala o tom stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) s poznámkou, že toto Putinovo vyjadrenie zverejnili ruské štátne tlačové agentúry.

RFE/RL poukázala na to, že Moskva sa prvýkrát prihlásila k tomu, že pred niekoľkými dňami zaútočila na sídlo hlavnej správy rozviedky ukrajinského ministerstva obrany. Kyjev o takomto útoku ani neinformoval.

Podľa Putina sa Ukrajina vyslaním ôsmich dronov na Moskvu a okolitý región pokúsila „zastrašiť" Rusko a ruských občanov.

Putin sa k úderom na Rusko vôbec prvýkrát vyjadril takmer okamžite po tom, ako k nim došlo. Povedal, že Kyjev úmyselne zaútočil na civilné ciele a označil to za terorizmus.

https://standard.sk/361655/ukrajina-poprela-ucast-na-utoku-dronmi-na-moskvu-ale-podla-nej-budu-pribudat/

Ruské ministerstvo obrany predtým uviedlo, že Kyjev uskutočnil „teroristický útok" ôsmimi bezpilotnými lietadlami „na objekty v meste Moskva". Tri z nich boli vyradené systémami elektronického boja a odchýlili sa od plánovaných cieľov — zrejme preto zasiahli tri bytové domy v oblasti na juhozápade Moskvy.

V tlačovej správe ruského ministerstva obrany zverejnenej na platforme Telegram sa píše, že ďalších päť dronov zostrelil raketový systém zem-vzduch Pancir-S v Moskovskej oblasti.

Ruský prezident vo svojom vyhlásení uviedol, že protivzdušná obrana Moskvy počas bezprecedentného útoku dronov fungovala „normálne, uspokojivo", i keď priznal, že ešte je na čom pracovať.

Vo svojej reakcii Putin tiež upozornil, že útokmi dronmi na Moskvu je Rusko tlačené k odvetným akciám, ktoré však nešpecifikoval.

Okrem toho Putin vo svojom vyhlásení tvrdil, že útoky ruskej armády na ciele na Ukrajine sa od ukrajinských líšia tým, že „sa vykonávajú vysoko presnými zbraňami".

RFE/RL pripomenula, že Ruskom použité bomby, rakety a úlomky z nich pravidelne zasahujú civilné ciele na Ukrajine. Moskva tieto svoje vojenské akcie takmer nikdy nekomentovala, pri zriedkavých príležitostiach, keď tak urobila, len uviedla, že sa nezameriava na civilné ciele.

Moskva v utorok ráno zažila niekoľko útokov bezpilotných lietadiel: tri z nich zasiahli bytové domy, zatiaľ čo ostatné boli údajne zostrelené. Jeden z dronov údajne pristál v blízkosti Putinovej rezidencie v Novo-Ogariove.

(tasr)

  |  

Rusko vydalo v okupovaných oblastiach Ukrajiny takmer 1,5 milióna pasov

Takmer 1,5 milióna pasov vydalo Rusko od októbra minulého roku na okupovaných územiach Ukrajiny, oznámil v utorok na zasadnutí vlády ruský premiér Michail Mišustin. Kyjev prirovnal tieto kroky Moskvy k snahám o potlačenie ukrajinskej identity. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Rusko vlani v septembri protiprávne anektovalo Luhanskú, Doneckú, Záporožskú a Chersonskú oblasť. Ruské sily však tieto regióny však plne nekontrolujú.

„Je dôležité, aby všetci ich obyvatelia cítili skutočné zmeny, ktoré sa dejú v mestách a obciach, aby videli, že ulice a domy sa postupne obnovujú," povedal Mišustin.

AFP pripomína, že Rusko už roky vydáva pasy ľuďom žijúcim vo východoukrajinskej Doneckej oblasti, ktorú od roku 2014 ovládajú proruskí separatisti, ako aj obyvateľom anektovaného Krymského polostrova.

Šéf Kremľa Vladimir Putin podpísal koncom apríla výnos umožňujúci deportovať z anektovaných ukrajinských území tých miestnych obyvateľov, ktorí neprijali ruské občianstvo.

Britské ministerstvo obrany začiatkom mája uviedlo, že Rusko využíva vnucovanie cestovných pasov ako nástroj „rusifikácie".

Európska únia uviedla, že nebude uznávať ruské pasy, ktoré Moskva vydala v "nelegálne okupovaných" regiónoch Ukrajiny.

(tasr)

  |  

NATO vysiela do Kosova posily pre misiu KFOR

Severoatlantická aliancia v utorok oznámila, že po násilnostiach na severe Kosova, pri ktorých bolo zranených 30 vojakov mierových síl pod vedením NATO, vysiela do Kosova posily. Informuje o tom TASR, ktorá sa odvoláva na agentúru AFP.

„Nasadenie ďalších síl NATO v Kosove má zabezpečiť, aby sily KFOR mali kapacity potrebné na udržanie bezpečnosti v súlade s mandátom Bezpečnostnej rady OSN," uviedol vo vyhlásení admirál Stuart B. Munsch, veliteľ veliteľstva spojeneckých síl v Neapole. Dodal, že „násilie sa musí skončiť".

Potýčky vypukli, keď srbská väčšina na severe Kosova nesúhlasila s tým, aby sa funkcií starostov štyroch obcí ujali zvolení zástupcovia albánskej národnosti. Najviac napätá bola situácia v obci Zvečan, kde v pondelok došlo k násilným zrážkam, pri ktorých bolo zranených 19 maďarských a 11 talianskych príslušníkov misie KFOR. Zranenia utrpelo a 52 srbských demonštrantov.

Situácia na severe Kosova zostáva napätá aj v utorok. Podľa agentúrnych správ sa srbskí demonštranti naďalej zhromažďovali pred obcou Zvečan.

Srbi v apríli bojkotovali komunálne voľby v lokalitách na severe Kosova. Výsledkom volieb bolo zvolenie albánskych starostov s účasťou nižšou ako 3,5 percenta. Títo starostovia zložili minulý týždeň prísahu vláde premiéra Albina Kurtiho, a to napriek výzvam Európskej únie a Spojených štátov na zmierenie komunít.

(tasr)

  |  

Ambulantné pohotovosti majú fungovať kratšie

BRATISLAVA/ ŽILINA - Ambulantné pohotovosti pre deti aj dospelých majú po novom fungovať už len do 20:00. Sieť detských pohotovostí sa má tiež skonsolidovať.

Navrhuje to ministerstvo zdravotníctva, odôvodňuje to okrem iného nedostatkom a preťaženosťou primárnych pediatrov. V utorok o tom informoval šéf rezortu Michal Palkovič.

https://standard.sk/364073/na-orave-hrozi-zrusenie-detskej-pohotovosti/

„Navrhujeme skrátenie času fungovania ambulantnej pohotovostnej služby (APS), to znamená z 22:00 na 20:00. Dôvod, prečo tento posun nastáva, je, že je to v konsolidácii napríklad aj s dostupnosťou alebo otvorenosťou lekární a, samozrejme, je tam aj dodržiavanie Zákonníka práce, ktorý hovorí o tom, že práca by nemala byť kontinuálne 15 hodín," povedal.

Zmena by mohla podľa neho prísť v septembri alebo od začiatku budúceho roka. Rezort navrhuje tiež v troch fázach zredukovať sieť detských ambulancií. „Niektoré APS končia už teraz v lete, väčšiny sa to týka až o rok," ozrejmil Palkovič. Ich počet sa má z 54 zredukovať na 40.

https://standard.sk/364069/samozvany-liecitel-mal-z-chorlaveho-dominika-vytiahnut-ockovanie-ako-je-na-tom-mladik-dnes/

„Definitívny výsledok bude až v priebehu druhej polovice budúceho roka," povedal minister. Dané zmeny sú podľa slov hlavnej odborníčky ministerstva pre primárnu pediatriu Eleny Prokopovej potrebné na zachovanie základnej zdravotnej starostlivosti pre deti. Poukázala pri tom na vekovú štruktúru primárnych pediatrov a všeobecných lekárov pre dospelých.

„V oboch odboroch je takmer 50 percent lekárov v dôchodkovom veku. Práve tí zabezpečujú APS či už o deti alebo dospelých, všetci to majú povinnosť zo zákona," podotkla. Návrhom sa podľa nej nesnažia presunúť pacientov, ktorí patria APS, do nemocníc.

https://standard.sk/364071/zena-po-zrazke-s-trolejbusom-utrpela-zlomeniny-a-je-hospitalizovana-v-nemocnici/

„Je absolútne iný charakter pacienta, ktorý patrí do ambulantnej pohotovostnej služby a ktorý patrí na urgent," doplnila. Palkovič avizuje, že sa k tejto téme stretne aj so zástupcami Asociácie nemocníc Slovenska, Lekárskym odborovým združením a Asociáciou štátnych nemocníc SR.

(tasr)

  |  

Maďarská vláda: EP nám chce zobrať predsedníctvo v Únii, lebo presadzujeme mier

Európsky parlament (EP) chce zabrániť Maďarsku v prevzatí rotujúceho predsedníctva v Rade EÚ v druhej polovici roka 2024, pretože tamojšej ľavicovej väčšine sa nepáči maďarský postoj presadzujúci mier. Podľa servera origo.hu to vyhlásila v utorok v Bruseli maďarská ministerka spravodlivosti Judit Vargová.

Maďarsko v rámci predsedníctva v Rade EÚ mieni okrem iného preveriť, či korupčnými škandálmi zaplavený EP dodržiava vlastné pravidlá a právne princípy EÚ, povedala Vargová.

V statuse na Facebooku maďarská ministerka uviedla, že maďarské predsedníctvo "je v bezpečí".

"S našimi partnermi z Tria, mojimi belgickými a španielskymi kolegami, sme diskutovali o spoločných prioritách," dodala Vargová na sociálnej sieti.

Zabrániť Maďarsku v prevzatí rotujúceho predsedníctva

V inštitúciách Únie pribúdajú názory, že Maďarsku by sa malo zabrániť v prevzatí rotujúceho predsedníctva v Rade EÚ v druhom polroku 2024. V utorok o tom informoval týždenník Politico s tým, že to bude jednou z tém mimopracovných debát ministrov na utorňajšom zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli.

Maďarsko a následne aj Poľsko možno nebudú schopné zhostiť sa úlohy predsedníckych krajín, keďže sú v dlhodobom konflikte s Bruselom pre porušovanie zásad právneho štátu, napísal magazín Politico. Obe krajiny preberú riadenie EÚ po eurovoľbách, keď sa budú formovať prvky spoločnej európskej politiky do konca tohto desaťročia.

Proti tomu, aby Maďarsko od júla do decembra 2024 šéfovalo Rade EÚ, je aj Európsky parlament. Aktívna je najmä frakcia Európskej ľudovej strany (EPP), ale návrh na hlasovanie v tejto veci podporili aj socialisti a demokrati (S&D), liberáli z Obnovme Európu (RE), frakcia Zelených a ľavicový blok GUE/NGL.

Maďarsko prvýkrát predsedalo Rade EÚ v prvej polovici roka 2011. Pre nedostatky v boji proti korupcii a nezávislosti médií a v oblasti súdnictva pozastavila EÚ Maďarsku vyplácanie miliárd eur z eurofondov.

Berlín spochybňuje schopnosť Maďarska vykonávať predsedníctvo

Nemecko v utorok spochybnilo schopnosť Maďarska viesť na budúci rok proces tvorby politiky Európskej únie (EÚ). Tým vyvolalo ďalšie špekulácie o tom, či by EÚ mohla odložiť nástup Budapešti do vedenia rotujúceho predsedníctva. Referuje o tom web Politico.

Maďarsko by malo zastávať spomenutú pozíciu v druhej polovici roku 2024. Táto vyhliadka znepokojila niektorých kritikov Budapešti, ktorí si všimli, že vláda premiéra Viktora Orbána čelí všadeprítomným obvineniam z demokratického spiatočníctva a pomerne často sa dostáva do rôznych sporov s Bruselom.

„Mám pochybnosti o tom, do akej miery bude Maďarsko schopné viesť úspešné predsedníctvo v Rade,“ povedala v utorok v Bruseli nemecká ministerka pre Európu Anna Lührmannová. Tá poukázala na údajné porušovanie právneho štátu zo strany Maďarska a kolísavý postoj k podpore Ukrajiny v jej vojne proti Rusku.

„Mám značné obavy, čo sa týka schopnosti Maďarska plniť túto úlohu, najmä vzhľadom na to, že Maďarsko v súčasnosti nedodržiava zákony EÚ týkajúce sa právneho štátu,“ poznamenal fínsky europoslanec Petri Sarvamaa.

Ostatné členské štáty EÚ zatiaľ neboli také otvorené v postojoch voči Maďarsku. Francúzska ministerka pre európske záležitosti Laurence Booneová však v utorok povedala, že „Maďarsko by už malo spolupracovať so Španielskom“, ktoré sa ujme predsedníctva v júli, pričom dodala, že Francúzsko od Maďarska „očakáva neutralitu a nestrannosť“.

(tasr, sita)