Preskočiť na obsah
  |  

NATO vysiela do Kosova 700 vojakov, ďalší sú v pohotovosti

V reakcii na pondelkové potýčky na severe Kosova Severoatlantická aliancia v utorok oznámila, že tam vysiela ďalších 700 vojakov, aby pomohli potlačiť násilné protesty. Aliancia tiež uviedla do pohotovosti ďalší prápor pre prípad, že by sa nepokoje rozšírili.

Po rokovaniach s nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem v Osle o tom v utorok podľa agentúry AP informoval generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

"Rozhodli sme sa vyslať ďalších 700 vojakov z operačných záložných síl pre západný Balkán a uviesť do vysokej pohotovosti ďalší prápor záložných síl, aby mohli byť nasadené v prípade potreby. Sú to preventívne kroky," spresnil Stoltenberg. Veľkosť práporu sa zvyčajne pohybuje od 300 do asi 1 000 vojakov.

Stoltenberg vo svojom vyhlásení odsúdil násilie v Kosove a povedal, že "takéto útoky sú neprijateľné a musia sa zastaviť". Upozornil, že jednotky NATO "podniknú všetky potrebné kroky na zachovanie bezpečnosti pre všetkých občanov v Kosove". Vyzval obe strany, aby podnikli kroky na zmiernenie napätia, zdržali sa "ďalšieho nezodpovedného správania" a vrátili sa k rokovaniam o zlepšení vzťahov podporovaným EÚ.

S podobnou výzvou sa v utorok na obe strany obrátil aj šéf európskej diplomacie Josep Borrell, ktorý informoval, že hovoril s kosovským premiérom Albinom Kurtim a so srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom. Na oboch apeloval, aby sa vyhli ďalším jednostranným krokom.

https://standard.sk/361737/kosovo-je-srdcom-srbska-zastavte-nasilie-djokovic-vyslal-na-french-open-jasny-politicky-odkaz/

Vučič sa v utorok v Belehrade stretol s veľvyslancami piatich členských štátov NATO (Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva a USA), ktoré sa angažujú na západnom Balkáne. Rokoval aj so zástupcami Ruska a Číny.

"Jednostranné kroky Prištiny podnecujú násilie voči srbskej komunite, čo nás vzďaľuje od trvalého mieru a stability v regióne," napísal srbský prezident na Instagrame po stretnutí so západnými diplomatmi.

Dodal, že podmienkou zachovania mieru v Kosove je rýchle stiahnutie starostov zvolených v komunálnych voľbách, ktoré Srbi bojkotovali, a odsun príslušníkov tzv. špeciálnych jednotiek vyslaných na sever Kosova úradmi v Prištine.

Kosovský premiér Kurti, ktorý s vyslancami spomínanej pätice štátov NATO rokoval v pondelok v Prištine, sa poďakoval jednotkám KFOR za ich "odvážne kroky na zachovanie mieru tvárou v tvár násilnému extrémizmu".

Tieto stretnutia sa konali v reakcii na vyostrenie situácie na severe Kosova, kde sa miestni Srbi v pondelok pokúšali silou preniknúť na radnicu v obci Zvečan.

Kosovská polícia dav rozohnala slzotvorným plynom. Vojaci mierových síl KFOR sa snažili demonštrantov od polície oddeliť. Protestujúci na to reagovali hádzaním kameňov, fliaš a Molotovových koktailov do vojakov. Zranenia — i vážne — pri tom utrpelo 30 príslušníkov misie KFOR.

Misia KFOR v utorok deklarovala, že plnú zodpovednosť za to, čo sa stalo, musia prevziať kosovskí Albánci i Srbi. Obe komunity súčasne "musia zabrániť ďalšej eskalácii", uvádza sa vo vyhlásení misie.

Kosovo vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska, ale Belehrad a jeho spojenci Peking a Moskva to odmietli uznať. Tým prakticky zabránili Kosovu dostať kreslo v OSN. Srbi žijúci v Kosove sú stále prevažne lojálni Belehradu, predovšetkým tí na severe, kde tvoria väčšinu, a odmietajú každý krok Prištiny smerujúci k upevneniu svojej moci nad regiónom.

(tasr)

  |  

Nad Sarajevom preleteli americké bombardéry, aby podporili celistvosť Bosny

Dva americké strategické bombardéry B-1B Lancer v utorok uskutočnili nízke prelety nad Sarajevom a ďalšími mestami v Bosne a Hercegovine. Podľa veľvyslanectva USA tak demonštrovali podporu územnej celistvosti Bosny, ktorú ohrozujú separatistické snahy proruského vodcu bosnianskych Srbov Milorada Dodika.

Prelety lancerov mali demonštrovať "skalopevnú podporu (USA) zvrchovanosti a územnej celistvosti Bosny," povedal americký veľvyslanec Michael Murphy. Spojené štáty budú podľa neho pokračovať v spolupráci s bosnianskou armádou v záujme zaistenia politickej stability v krajine a eliminovania hrozieb, v pozadí ktorých sú "neblahí" zahraniční aktéri.

Americké bombardéry sa zúčastnili aj na vojenskom podujatí v meste Tuzla na severovýchode krajiny, na ktorom boli prítomní aj príslušníci bosnianskych multietnických ozbrojených síl a amerických špeciálnych jednotiek.

Bosnianskosrbský prezident Dodik reagoval na utorkové prelety amerických bombardérov s rozhorčením, pričom obvinil Washington z nerešpektovania územnej celistvosti a suverenity krajiny. Dodik, ktorý opakovane hrozí odtrhnutím bosnianskej Republiky srbskej od zvyšku krajiny, v máji navštívil Moskvu, kde sa stretol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a deklaroval podporu pokračujúcej ruskej invázii na Ukrajinu.

Rusko podľa agentúry AP využíva vnútorné rozpory v rámci Bosny a podporuje separatistické snahy Milorada Dodika, čo vyvoláva obavy Západu z ďalšieho prehĺbenia politickej nestability v tejto balkánskej krajine.

Vojna v Bosne z rokov 1992 – 95 si vyžiadala najmenej 100-tisíc obetí na životoch a milióny ľudí vyhnala z domovov. Na základe Daytonskej mierovej dohody z roku 1995, ktorú sprostredkovali Spojené štáty, je Bosna rozdelená na dve autonómne entity: Republiku srbskú a Federáciu Bosny a Hercegoviny s prevažne bosnianskym a chorvátskym obyvateľstvom.

(tasr)

  |  

NATO i Blinken veria, že o vstupe Švédska sa rozhodne do júlového samitu

Dosiahnutie rozhodnutia o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie je "absolútne možné" ešte pred júlovým samitom NATO vo Vilniuse. V utorok to povedal šéf Aliancie Jens Stoltenberg. Ako píše agentúra AFP, vyjadril sa tak dva dni po tom, čo bol za prezidenta Turecka znovuzvolený Recep Tayyip Erdogan, ktorý vstup tejto škandinávskej krajiny do NATO blokuje.

"Neexistujú žiadne záruky, avšak dovtedy (do samitu 11. – 12. júla) je absolútne možné dosiahnuť riešenie a umožniť rozhodnutie o plnom členstve Švédska," povedal šéf NATO novinárom v Osle. Vyjadril sa tak pred začiatkom neformálneho zasadnutia Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov zahraničných vecí.

"Nemáme žiadnu istotu. Samozrejme, hovoríme o suverénnych rozhodnutiach národných parlamentov," povedal Stoltenberg. Zároveň však zdôraznil, že podľa neho je tento krok "na dosah". Priestor na to je podľa neho hlavne po nedávnych tureckých voľbách a v čase formovania nového tureckého parlamentu. "Samozrejme, že to je možné a tvrdo pracujeme na tom, aby sa to stalo čo najskôr," dodal.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vyjadril v utorok takisto vieru v to, že Švédsko by sa mohlo stať súčasťou NATO do samitu v Litve. "Je načase sfinalizovať vstup Švédska," povedal na spoločnej tlačovej konferencii so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom vo švédskom meste Lulea.

Turecko a Maďarsko sú jedinými členskými krajinami NATO, ktoré zatiaľ neschválili vstup Švédska do Aliancie.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý bol v nedeľu znovuzvolený na ďalších päť rokov, viní Švédsko z poskytovania útočiska militantom zo zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK). Tá je v Turecku, Švédsku, USA i v Európe označovaná za teroristickú organizáciu.

Stoltenberg uviedol, že je v stálom kontakte s tureckými predstaviteľmi a usiluje sa o odstránenie posledných prekážok, ktoré Ankare bránia v odsúhlasení žiadosti Štokholmu.

(tasr)

  |  

Mikloš: Fakty SaS o spaľovákoch sa dajú rozbiť na márne kúsky. Ak príde človek s iným názorom, hneď je ruský agent? reagoval Sulík

Jednou z kľúčových predvolebných tém SaS sa stal po príchode nového marketéra do strany zákaz výroby áut so spaľovacími motormi. Zásadne s tým nesúhlasia. Hoci počas predchádzajúcich rokov, keď bol šéf liberálov Richard Sulík ministrom hospodárstva, sa tejto problematike s takou vervou ako dnes nevenoval. Aj keď treba priznať, že ju na Slovensku gestoroval Budajov rezort životného prostredia.

Liberálom sa tento mesiac dokonca v parlamente podarilo presadiť stanovisko k európskemu zákazu výroby nových spaľovacích motorov po roku 2035. Podľa uznesenia má vláda hlasovať proti každému návrhu, ktorý smeruje k znevýhodňovaniu, predražovaniu alebo zákazu spaľovacích motorov. Zároveň má viesť aktívne rokovanie a hľadať podporu u partnerských štátov Únie proti zákazu spaľovákov a presadzovať princíp technologickej neutrality.

Sulíkove dôvody

„Vôbec nie sme proti elektromobilom, ale vidíme tam dosť významných nevýhod, lebo očakávame, že nebude dostatok elektrickej energie. Keď sa zároveň prestane predávať benzín a nafta, štát bude mať výpadky na dani z benzínu a nafty, z uhľovodíkových palív, je to približne 1,5 miliardy eur, ktoré štát bude musieť nahradiť," povedal prednedávnom Sulík a dodal, že problém vidí aj s nedoriešenou recykláciou elektromobilov.

Bývalý štátny tajomník rezortu hospodárstva Ján Oravec (SaS) k tomu uviedol tvrdenie Európskej komisie, že sa k bezemisnej doprave dostaneme tak, že zrýchlene prejdeme na elektromobilitu. Náš názor je, že zrýchlený prechod na elektromobilitu môže spôsobiť viac problémov ako osohu. Oveľa užitočnejšie je, ak zachováme technologickú neutralitu a necháme technológie medzi sebou súťažiť," povedal Oravec.

Mikloš: Je to predvolebný populizmus

V súvislosti s rozvíjaním tejto témy zorganizovala SaS v pondelok debatu s politikmi a odborníkmi o tom, čo táto zmena prinesie. Okrem Sulíka a Oravca sa nej nej zúčastnili aj exminister financií Ivan Mikloš či bývalý štátny tajomník na ministerstve životného prostredia Michal Kiča (Demokrati).

Ako píše denník Pravda, bývalý minister financií otvorene kritizoval liberálov, že si túto tému vybrali ako predvolebnú, čo je čistý populizmus. Strana ide podľa jeho slov ťažiť z nejakého prirodzeného odporu ľudí voči zákazom a z neznalosti ľudí o tom, kde sme a kam smerujeme. „Sú iba dve možnosti: buď si to kolegovia z SaS nenaštudovali, čo pochybujem, alebo vedome idú podľa toho, čo ukázali prieskumy a z čoho môžu profitovať,“ zdôraznil Mikloš.

Európska smernica podľa neho nehovorí o zákaze, ale iba o tom, že po roku 2035 automobilky, ktoré budú vyrábať nové spaľováky, budú platiť pokuty, pričom sa zachováva technologická neutralita – mohlo by sa tak jazdiť na vodík, no z krátkodobého pohľadu je príliš drahý, dodal.

Sulík následne ostro skritizoval Mikloša. „Príde zákaz a my máme držať hubu a krok. My sme si to nezistili z prieskumov, máme problém so zákazmi.“ Tie, ako dodal šéf SaS, vedú k dvom veciam. Že tu nebude dosť elektriny a navyše sa dostávame sa do závislosti od Číny, ktorá má od 60 do 80 ťažobných práv na nerastné suroviny do elektromobilov. Konštatoval, že nie všetko, čo prichádza zo Západu, je super. „Napríklad Nemci si zakázali atómky, a to nie je dobré,“ zdôvodnil..

Mikloš zvýraznil, že je nebezpečné démonizovať Európsku úniu, aj keď nie je bez chýb. Zásadné podľa neho je, že EÚ prináša oveľa väčšie benefity ako škody napáchané z regulácií.

„Keď človek niečo povie, hneď démonizuje EÚ? Nikdy som sa nevyjadril, že by sme mali vystúpiť z Únie. Len čo príde človek s iným názorom, je ruský agent? Potom sa poschvaľujú hlúposti a EÚ upadá. Je zakázaná debata o tom, čo je dobré a čo zlé,“ reagoval Sulík.

Mikloš kontroval, že má problém so slovom zákaz. Zopakoval, že nikto nič nezakazuje. Nepáči sa mu ani to, že ľudia si budú myslieť, že auto, ktoré majú v garáži, nebudú môcť používať. „Všetky fakty Sulíka sa dajú rozbiť na márne kúsky,“ dodal Mikloš.

(red., tasr)

  |  

Wlachovský: Nikto na Slovensku zrejme nechce, aby Rusko bolo jeho susedom

Situácia na Slovensku i v ďalších krajinách v regióne je pre prebiehajúcu vojnu na Ukrajine náročná, na Slovensku však pravdepodobne nikto nechce, aby bolo jeho susedom Rusko či Moskvou dosadený režim na Ukrajine. Na konferencii Globsec 2023 Bratislava Forum to v utorok povedal šéf slovenskej diplomacie Miroslav Wlachovský počas diskusie so poľským kolegom Zbigniewom Rauom a estónskou exprezidentkou Kersti Kaljulaidovou.

Miroslav Wlachovský ocenil, že slovenská vláda urobila dôležité rozhodnutia v záujme SR i celého regiónu – napriek tomu, že nie každý občan s nimi súhlasil. Zároveň zopakoval, že najjednoduchšou cestou k mieru na Ukrajine je, že Rusko stiahne svoju armádu z Ukrajiny.

Šéf slovenskej diplomacie uviedol, že spomedzi viacerých mierových iniciatív podporuje plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Vysvetlil, že je potrebné dospieť k spravodlivému mieru, ktorý potrestá agresora a pomôže poškodenému.

Rau: Rusko je imperialistický štát už od 15. storočia

Poľský minister zahraničných vecí tvrdí, že Rusko je imperialistický štát už od 15. storočia a platí tam, že ak chce byť vodca rešpektovaný, musí jeho územie rozšíriť. Ak sa impérium zmenší, musí sa vzdať moci, dodal. Pripomenul slová ruského prezidenta Vladimira Putina, že najhoršou udalosťou 20. storočia bol rozpad Sovietskeho zväzu. Podľa Raua tým Putin deklaroval svoju filozofiu obnovy impéria.

Šéf poľskej diplomacie taktiež zdôraznil potrebu obnovenia suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny a tiež potrestania ľudí, ktorí stoja za inváziou.

Ako ďalej povedal, Ukrajina bojuje za slobody západných krajín a drvivá väčšina Poliakov preto podporuje, aby Ukrajina dostala všetko, čo žiada. Vyjadril sa aj k zvýšeným výdavkom Poľska na armádu – krajina podľa neho musí byť najprv pripravená sama sa brániť, aby mohla pomáhať susedom.

Kaljulaidová vyjadrila presvedčenie, že trvalý mier na Ukrajine mal prísť už v roku 2014, no nestalo sa tak. Pripomenula, že Rusko naposledy ustúpilo v roku 1991. To podľa nej ukazuje, že Rusko ustupuje, len keď je veľmi oslabené. Dodala, že rokovania o mieri by mali začať až po tom, ako sa Rusko stiahne z Ukrajiny.

Bývalá estónska prezidentka tvrdí, že východné krídlo Severoatlantickej aliancie by malo byť čo najviac posilnené. Pripomenula však, že nie všetky členské krajiny spĺňajú záväzok dávať na armádu dve percentá HDP.

O ceste k mieru sa musí rozhodovať na bojisku

Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Wlachovský ešte v pondelok na Globsecu vyjadril presvedčenie, že na Ukrajine je potrebný spravodlivý mier, ktorý odškodní obeť a potrestá agresora. Moskva však podľa neho nejaví záujem rokovať, takže o ceste k mieru sa musí rozhodovať na bojisku a naša podpora pre Kyjev je teda naďalej veľmi potrebná.

Wlachovský uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin vlani vo februári útokom na Ukrajinu jasne deklaroval, že pre Moskvu už neplatia žiadne medzinárodné pravidlá. Dodal, že ruská invázia ho šokovala, no zároveň ho príjemne prekvapila rýchla a efektívna reakcia Západu a Európskej únie na túto situáciu.

Pripomenul, že Slovensko ako malá európska krajina poskytla Ukrajine vojenskú za pomoc za zhruba 669 miliónov eur a zdôraznil jej načasovanie, ktoré je v čase vojny dôležitým faktorom. Kyjevu sme ako prvá krajina dodali systém protivzdušnej obrany S-300 a veľmi rýchlo sme mu poslali i stíhačky MiG-29, povedal. Podľa jeho slov išlo o veľmi významnú pomoc. Zároveň si myslí, že EÚ v čase prebiehajúcej vojny na Ukrajine dokáže okrem ekonomických sankcií voči Rusku stále urobiť ešte viac.

Izrael je náš kľúčový partner na Blízkom východe

Wlachovský rokoval v utorok v Bratislave aj s ministrom zahraničných vecí Izraela Elim Cohenom.

„Izrael považujeme za kľúčového partnera v regióne Blízkeho východu a intenzita našich politických kontaktov to len dokazuje. Som však presvedčený, že existuje priestor na rozšírenie vzájomnej spolupráce, a to najmä v oblasti vedy, výskumu, inovácií či high-tech ekonomiky, ale tiež v automobilovom priemysle, kde sme pripravení na posilňovanie vzťahov," uviedol minister šéf diplomacie, ktorý v rámci rozvoja turizmu vidí priestor aj na ďalšie rozšírenie leteckých spojení medzi Izraelom a Slovenskom.

Partneri sa zároveň zhodli, že nevyprovokovaná ruská agresia proti Ukrajine je neospravedlniteľná, tak ako aj vojnové zločiny páchané voči občanom Ukrajiny či obrovské ekonomické škody na území napadnutej krajiny. Preto považujú za nevyhnutné pokračovať v podpore Ukrajiny.

Minister oceňuje naše aktívne vzťahy s Vatikánom

Wlachovský sa v utorok v Bratislave stretol aj s vatikánskym sekretárom pre vzťahy so štátmi, arcibiskupom Paulom Richardom Gallagherom. Diskutovali o vzájomných vzťahoch a spolupráci, humanitárnych aktivitách či vývoji situácie v súvislosti s pokračujúcou ruskou agresiou proti Ukrajine.

„Oceňujem naše mimoriadne aktívne bilaterálne vzťahy. Vlani Vatikán navštívili všetci traja najvyšší slovenskí ústavní činitelia. So Svätou stolicou nás v zahraničnej politike spájajú spoločné hodnoty a záujmy, akými sú podpora dialógu, tolerancie, multilateralizmu, humanitárna spolupráca a pomoc najzraniteľnejším, a tiež boj proti extrémizmu či antisemitizmu," vyhlásil minister.

Šéf slovenskej diplomacie ocenil aktivity pápeža Františka súvisiace s ochranou základných ľudských práv, solidarity a porozumenia medzi náboženstvami či snahu o elimináciu vojnových konfliktov.

(tasr)

  |  

Únia prisľúbila predĺžiť zákaz dovozu štyroch ukrajinských agrokomodít, vyhlásil Bíreš

Situácia na trhu s poľnohospodárskymi výrobkami dovážanými z Ukrajiny na jednotný trh EÚ dominovala utorňajším diskusiám v Bruseli na Rade EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov. Potvrdil to minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš v priebehu rokovaní.

Európska komisia uzavrela dohodu s piatimi členskými štátmi EÚ susediacimi s Ukrajinou (Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko), že do 5. júna nebudú dovážať štyri druhy agrokomodít (pšenica, kukurica, repkové a slnečnicové semená), ktoré deformujú situáciu na ich domácom trhu a škodia lokálnym poľnohospodárom. Bíreš upozornil na to, že uvedených päť krajín má zatiaľ z Bruselu prísľub, že bude predĺžený termín na zákaz dovozu dohodnutých komodít, a to buď do októbra, alebo do konca tohto roku.

"Ešte o tom musí rozhodnúť Európska komisia, ale prísľub tu je, čo je pre Slovensko a ostatné susediace krajiny dôležité, ale nie je to jediný nástroj, ako riešiť dovoz agrokomodít z Ukrajiny," skonštatoval Bíreš.

Vysvetlil, že dotknuté štáty požadujú aj finančnú podporu zo strany EÚ. Komisia poľnohospodárom z uvedených piatich krajín prisľúbila schému finančných kompenzácií vo výške 100 miliónov eur.

Minister spresnil, že Slovensko je otvorené tranzitu a prevozu ukrajinských tovarov do tretích krajín, ale - podobne ako sa to deje v Poľsku a ostatných krajinách - veľa z komodít určených na tranzit zostáva na domácom trhu. A to aj napriek tomu, že Slovensko má vysoké náklady spojené s kontrolami nielen zdravotnej bezpečnosti a kvality prevážaných komodít, ale aj s dodržiavaním ich tranzitu.

Bíreš sa pre túto tému v Bruseli stretol s eurokomisárom pre poľnohospodárstvo Januszom Wojciechovským, pričom jeho kabinetu vysvetlil situáciu slovenských poľnohospodárov, ktorých o dva mesiace čaká žatva a sýpky pre uskladnené ukrajinské obilie nie sú prázdne.

"Komisia musí v tomto štádiu urýchlene konať a vydať rozhodnutie. Piaty jún je pred nami," opísal situáciu Bíreš po tom, ako "štáty v ohrození" v utorok predostreli návrh dvoch termínov predĺženia zákazu dovozu konkrétnych tovarov z Ukrajiny.

Priznal, že v utorok v Bruseli nepadli návrhy na rozšírenie zoznamu štyroch "zakázaných" komodít o ďalšie tovary. Iba on za Slovensko poukázal na to, že veľkým problémom je napríklad aj dovoz lacných vajec, medu a hydinového mäsa z Ukrajiny, a preto Slovensko chce riešiť aj túto situáciu, čo však tiež závisí od rozhodnutia eurokomisie.

(tasr)