Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ostreľovanie Belgorodskej oblasti si vyžiadalo jednu obeť a 2 zranených

Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov v utorok informoval, že ukrajinská armáda pri ostreľovaní zasiahla aj centrum, v ktorom boli ubytovaní evakuanti z obce Sereda. O život prišiel jeden muž, ktorý v centre pracoval ako člen bezpečnostnej služby.

Podľa britskej stanice BBC, ktorá citovala z Gladkovovho statusu na sociálnych sieťach, ďalšie dve osoby utrpeli zranenia a sú vo vážnom stave na jednotke intenzívnej starostlivosti. Jeden muž má poranenú brušnú dutinu a druhý má zranený hrudník.

Gladkov vo svojich statusoch tvrdí, že ubytovacie centrum, v ktorom sa nachádzali civilisti vrátane starších ľudí a detí, ostreľovalo ukrajinské delostrelectvo.

Belgorodská oblasť leží v strednom Rusku pri hraniciach s Ukrajinou — spoločné hranice má s ukrajinskou Sumskou, Charkovskou a Luhanskou oblasťou.

Problém, ktorý predstavuje pomerne časté ostreľovanie územia Belgorodskej oblasti, Gladkov v utorok vo vysielaní ruskej štátnej televízie navrhol riešiť "pripojením Charkova" k Rusku. Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá o tom informovala, pripomenula, že ruské jednotky zaútočili na Charkov hneď v prvý deň svojej invázie na Ukrajinu, teda 24. februára 2022.

Časť Charkovskej oblasti bola vtedy obsadená; útok na samotné mesto sa však nepodaril. V septembri po ukrajinskej protiofenzíve ruské jednotky opustili takmer celú Charkovskú oblasť.

Anexia Charkovskej oblasti nebola medzi oficiálne uvádzanými cieľmi tzv. špeciálnej vojenskej operácie ruskej armády na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan a jeho spojenci si udržali väčšinu v tureckom parlamente

Znovuzvolený turecký prezident Recep Tayyip Erdogan si podľa oficiálnych výsledkov parlamentných volieb zo 14. mája udržal väčšinu v parlamente, avšak jeho vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) nezískala dostatočný počet kresiel na to, aby mohla schvaľovať kľúčové zmeny zákonov. Informovala o tom agentúra DPA.

AKP a jej spojenci získali v 600-člennom parlamente väčšinu 323 kresiel, uviedol v utorok v Ankare predseda volebnej komisie Ahmet Yener.

Erdogan by potreboval 360 kresiel na vypísanie referenda a 400 na prijatie zmien ústavy. Stále však môže isté legislatívne zmeny nariadiť prezidentským dekrétom.

Erdoganova AKP má 268 poslancov, čo je o 27 menej ako v predchádzajúcom volebnom období. Nacionalistická Strana národnej akcie (MHP), ktorá podporuje AKP, získala 50 kresiel a päť mandátov má islamistická strana YRP.

Opozičná Republikánska ľudová strana (CHP) je druhou najsilnejšou stranou v parlamente so 169 kreslami. Šéfa CHP Kemala Kiličdarogla, ktorý bol spoločným kandidátom opozície na post hlavy štátu, v nedeľnom druhom kole volieb porazil súčasný prezident Erdogan.

Druhý najväčší opozičný subjekt, prokurdská Ľudovodemokratická strana (HDP), ktorá pre nevyriešený súdny spor kandidovala pod hlavičkou sesterskej Strany zelenej ľavice, prišla o šesť mandátov a v novom parlamente má 61 kresiel.

Noví poslanci zložia slávnostný sľub v piatok.

(tasr)

Minúta  |  

NATO vysiela do Kosova 700 vojakov, ďalší sú v pohotovosti

V reakcii na pondelkové potýčky na severe Kosova Severoatlantická aliancia v utorok oznámila, že tam vysiela ďalších 700 vojakov, aby pomohli potlačiť násilné protesty. Aliancia tiež uviedla do pohotovosti ďalší prápor pre prípad, že by sa nepokoje rozšírili.

Po rokovaniach s nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem v Osle o tom v utorok podľa agentúry AP informoval generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

"Rozhodli sme sa vyslať ďalších 700 vojakov z operačných záložných síl pre západný Balkán a uviesť do vysokej pohotovosti ďalší prápor záložných síl, aby mohli byť nasadené v prípade potreby. Sú to preventívne kroky," spresnil Stoltenberg. Veľkosť práporu sa zvyčajne pohybuje od 300 do asi 1 000 vojakov.

Stoltenberg vo svojom vyhlásení odsúdil násilie v Kosove a povedal, že "takéto útoky sú neprijateľné a musia sa zastaviť". Upozornil, že jednotky NATO "podniknú všetky potrebné kroky na zachovanie bezpečnosti pre všetkých občanov v Kosove". Vyzval obe strany, aby podnikli kroky na zmiernenie napätia, zdržali sa "ďalšieho nezodpovedného správania" a vrátili sa k rokovaniam o zlepšení vzťahov podporovaným EÚ.

S podobnou výzvou sa v utorok na obe strany obrátil aj šéf európskej diplomacie Josep Borrell, ktorý informoval, že hovoril s kosovským premiérom Albinom Kurtim a so srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom. Na oboch apeloval, aby sa vyhli ďalším jednostranným krokom.

https://standard.sk/361737/kosovo-je-srdcom-srbska-zastavte-nasilie-djokovic-vyslal-na-french-open-jasny-politicky-odkaz/

Vučič sa v utorok v Belehrade stretol s veľvyslancami piatich členských štátov NATO (Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva a USA), ktoré sa angažujú na západnom Balkáne. Rokoval aj so zástupcami Ruska a Číny.

"Jednostranné kroky Prištiny podnecujú násilie voči srbskej komunite, čo nás vzďaľuje od trvalého mieru a stability v regióne," napísal srbský prezident na Instagrame po stretnutí so západnými diplomatmi.

Dodal, že podmienkou zachovania mieru v Kosove je rýchle stiahnutie starostov zvolených v komunálnych voľbách, ktoré Srbi bojkotovali, a odsun príslušníkov tzv. špeciálnych jednotiek vyslaných na sever Kosova úradmi v Prištine.

Kosovský premiér Kurti, ktorý s vyslancami spomínanej pätice štátov NATO rokoval v pondelok v Prištine, sa poďakoval jednotkám KFOR za ich "odvážne kroky na zachovanie mieru tvárou v tvár násilnému extrémizmu".

Tieto stretnutia sa konali v reakcii na vyostrenie situácie na severe Kosova, kde sa miestni Srbi v pondelok pokúšali silou preniknúť na radnicu v obci Zvečan.

Kosovská polícia dav rozohnala slzotvorným plynom. Vojaci mierových síl KFOR sa snažili demonštrantov od polície oddeliť. Protestujúci na to reagovali hádzaním kameňov, fliaš a Molotovových koktailov do vojakov. Zranenia — i vážne — pri tom utrpelo 30 príslušníkov misie KFOR.

Misia KFOR v utorok deklarovala, že plnú zodpovednosť za to, čo sa stalo, musia prevziať kosovskí Albánci i Srbi. Obe komunity súčasne "musia zabrániť ďalšej eskalácii", uvádza sa vo vyhlásení misie.

Kosovo vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska, ale Belehrad a jeho spojenci Peking a Moskva to odmietli uznať. Tým prakticky zabránili Kosovu dostať kreslo v OSN. Srbi žijúci v Kosove sú stále prevažne lojálni Belehradu, predovšetkým tí na severe, kde tvoria väčšinu, a odmietajú každý krok Prištiny smerujúci k upevneniu svojej moci nad regiónom.

(tasr)

Minúta  |  

Nad Sarajevom preleteli americké bombardéry, aby podporili celistvosť Bosny

Dva americké strategické bombardéry B-1B Lancer v utorok uskutočnili nízke prelety nad Sarajevom a ďalšími mestami v Bosne a Hercegovine. Podľa veľvyslanectva USA tak demonštrovali podporu územnej celistvosti Bosny, ktorú ohrozujú separatistické snahy proruského vodcu bosnianskych Srbov Milorada Dodika.

Prelety lancerov mali demonštrovať "skalopevnú podporu (USA) zvrchovanosti a územnej celistvosti Bosny," povedal americký veľvyslanec Michael Murphy. Spojené štáty budú podľa neho pokračovať v spolupráci s bosnianskou armádou v záujme zaistenia politickej stability v krajine a eliminovania hrozieb, v pozadí ktorých sú "neblahí" zahraniční aktéri.

Americké bombardéry sa zúčastnili aj na vojenskom podujatí v meste Tuzla na severovýchode krajiny, na ktorom boli prítomní aj príslušníci bosnianskych multietnických ozbrojených síl a amerických špeciálnych jednotiek.

Bosnianskosrbský prezident Dodik reagoval na utorkové prelety amerických bombardérov s rozhorčením, pričom obvinil Washington z nerešpektovania územnej celistvosti a suverenity krajiny. Dodik, ktorý opakovane hrozí odtrhnutím bosnianskej Republiky srbskej od zvyšku krajiny, v máji navštívil Moskvu, kde sa stretol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a deklaroval podporu pokračujúcej ruskej invázii na Ukrajinu.

Rusko podľa agentúry AP využíva vnútorné rozpory v rámci Bosny a podporuje separatistické snahy Milorada Dodika, čo vyvoláva obavy Západu z ďalšieho prehĺbenia politickej nestability v tejto balkánskej krajine.

Vojna v Bosne z rokov 1992 – 95 si vyžiadala najmenej 100-tisíc obetí na životoch a milióny ľudí vyhnala z domovov. Na základe Daytonskej mierovej dohody z roku 1995, ktorú sprostredkovali Spojené štáty, je Bosna rozdelená na dve autonómne entity: Republiku srbskú a Federáciu Bosny a Hercegoviny s prevažne bosnianskym a chorvátskym obyvateľstvom.

(tasr)

Minúta  |  

NATO i Blinken veria, že o vstupe Švédska sa rozhodne do júlového samitu

Dosiahnutie rozhodnutia o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie je "absolútne možné" ešte pred júlovým samitom NATO vo Vilniuse. V utorok to povedal šéf Aliancie Jens Stoltenberg. Ako píše agentúra AFP, vyjadril sa tak dva dni po tom, čo bol za prezidenta Turecka znovuzvolený Recep Tayyip Erdogan, ktorý vstup tejto škandinávskej krajiny do NATO blokuje.

"Neexistujú žiadne záruky, avšak dovtedy (do samitu 11. – 12. júla) je absolútne možné dosiahnuť riešenie a umožniť rozhodnutie o plnom členstve Švédska," povedal šéf NATO novinárom v Osle. Vyjadril sa tak pred začiatkom neformálneho zasadnutia Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov zahraničných vecí.

"Nemáme žiadnu istotu. Samozrejme, hovoríme o suverénnych rozhodnutiach národných parlamentov," povedal Stoltenberg. Zároveň však zdôraznil, že podľa neho je tento krok "na dosah". Priestor na to je podľa neho hlavne po nedávnych tureckých voľbách a v čase formovania nového tureckého parlamentu. "Samozrejme, že to je možné a tvrdo pracujeme na tom, aby sa to stalo čo najskôr," dodal.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vyjadril v utorok takisto vieru v to, že Švédsko by sa mohlo stať súčasťou NATO do samitu v Litve. "Je načase sfinalizovať vstup Švédska," povedal na spoločnej tlačovej konferencii so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom vo švédskom meste Lulea.

Turecko a Maďarsko sú jedinými členskými krajinami NATO, ktoré zatiaľ neschválili vstup Švédska do Aliancie.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý bol v nedeľu znovuzvolený na ďalších päť rokov, viní Švédsko z poskytovania útočiska militantom zo zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK). Tá je v Turecku, Švédsku, USA i v Európe označovaná za teroristickú organizáciu.

Stoltenberg uviedol, že je v stálom kontakte s tureckými predstaviteľmi a usiluje sa o odstránenie posledných prekážok, ktoré Ankare bránia v odsúhlasení žiadosti Štokholmu.

(tasr)

Minúta  |  

Mikloš: Fakty SaS o spaľovákoch sa dajú rozbiť na márne kúsky. Ak príde človek s iným názorom, hneď je ruský agent? reagoval Sulík

Jednou z kľúčových predvolebných tém SaS sa stal po príchode nového marketéra do strany zákaz výroby áut so spaľovacími motormi. Zásadne s tým nesúhlasia. Hoci počas predchádzajúcich rokov, keď bol šéf liberálov Richard Sulík ministrom hospodárstva, sa tejto problematike s takou vervou ako dnes nevenoval. Aj keď treba priznať, že ju na Slovensku gestoroval Budajov rezort životného prostredia.

Liberálom sa tento mesiac dokonca v parlamente podarilo presadiť stanovisko k európskemu zákazu výroby nových spaľovacích motorov po roku 2035. Podľa uznesenia má vláda hlasovať proti každému návrhu, ktorý smeruje k znevýhodňovaniu, predražovaniu alebo zákazu spaľovacích motorov. Zároveň má viesť aktívne rokovanie a hľadať podporu u partnerských štátov Únie proti zákazu spaľovákov a presadzovať princíp technologickej neutrality.

Sulíkove dôvody

„Vôbec nie sme proti elektromobilom, ale vidíme tam dosť významných nevýhod, lebo očakávame, že nebude dostatok elektrickej energie. Keď sa zároveň prestane predávať benzín a nafta, štát bude mať výpadky na dani z benzínu a nafty, z uhľovodíkových palív, je to približne 1,5 miliardy eur, ktoré štát bude musieť nahradiť," povedal prednedávnom Sulík a dodal, že problém vidí aj s nedoriešenou recykláciou elektromobilov.

Bývalý štátny tajomník rezortu hospodárstva Ján Oravec (SaS) k tomu uviedol tvrdenie Európskej komisie, že sa k bezemisnej doprave dostaneme tak, že zrýchlene prejdeme na elektromobilitu. Náš názor je, že zrýchlený prechod na elektromobilitu môže spôsobiť viac problémov ako osohu. Oveľa užitočnejšie je, ak zachováme technologickú neutralitu a necháme technológie medzi sebou súťažiť," povedal Oravec.

Mikloš: Je to predvolebný populizmus

V súvislosti s rozvíjaním tejto témy zorganizovala SaS v pondelok debatu s politikmi a odborníkmi o tom, čo táto zmena prinesie. Okrem Sulíka a Oravca sa nej nej zúčastnili aj exminister financií Ivan Mikloš či bývalý štátny tajomník na ministerstve životného prostredia Michal Kiča (Demokrati).

Ako píše denník Pravda, bývalý minister financií otvorene kritizoval liberálov, že si túto tému vybrali ako predvolebnú, čo je čistý populizmus. Strana ide podľa jeho slov ťažiť z nejakého prirodzeného odporu ľudí voči zákazom a z neznalosti ľudí o tom, kde sme a kam smerujeme. „Sú iba dve možnosti: buď si to kolegovia z SaS nenaštudovali, čo pochybujem, alebo vedome idú podľa toho, čo ukázali prieskumy a z čoho môžu profitovať,“ zdôraznil Mikloš.

Európska smernica podľa neho nehovorí o zákaze, ale iba o tom, že po roku 2035 automobilky, ktoré budú vyrábať nové spaľováky, budú platiť pokuty, pričom sa zachováva technologická neutralita – mohlo by sa tak jazdiť na vodík, no z krátkodobého pohľadu je príliš drahý, dodal.

Sulík následne ostro skritizoval Mikloša. „Príde zákaz a my máme držať hubu a krok. My sme si to nezistili z prieskumov, máme problém so zákazmi.“ Tie, ako dodal šéf SaS, vedú k dvom veciam. Že tu nebude dosť elektriny a navyše sa dostávame sa do závislosti od Číny, ktorá má od 60 do 80 ťažobných práv na nerastné suroviny do elektromobilov. Konštatoval, že nie všetko, čo prichádza zo Západu, je super. „Napríklad Nemci si zakázali atómky, a to nie je dobré,“ zdôvodnil..

Mikloš zvýraznil, že je nebezpečné démonizovať Európsku úniu, aj keď nie je bez chýb. Zásadné podľa neho je, že EÚ prináša oveľa väčšie benefity ako škody napáchané z regulácií.

„Keď človek niečo povie, hneď démonizuje EÚ? Nikdy som sa nevyjadril, že by sme mali vystúpiť z Únie. Len čo príde človek s iným názorom, je ruský agent? Potom sa poschvaľujú hlúposti a EÚ upadá. Je zakázaná debata o tom, čo je dobré a čo zlé,“ reagoval Sulík.

Mikloš kontroval, že má problém so slovom zákaz. Zopakoval, že nikto nič nezakazuje. Nepáči sa mu ani to, že ľudia si budú myslieť, že auto, ktoré majú v garáži, nebudú môcť používať. „Všetky fakty Sulíka sa dajú rozbiť na márne kúsky,“ dodal Mikloš.

(red., tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.