Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Blinken: Len silná Ukrajina je predpokladom pre skutočný mier

Silná Ukrajina, ktorá má pod kontrolou svoje územie, je predpokladom na mierové rozhovory s Ruskom. Vyhlásil to v piatok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken s tým, že invázia na Ukrajinu je pre Rusko strategickým zlyhaním. Informuje agentúra AFP.

Vojenská agresia proti Ukrajine značne oslabila ruskú armádu, ekonomiku, diplomatickú silu a vplyv Ruska aj na nadchádzajúce roky, uviedol Blinken počas príhovoru v Helsinkách.

„Keď sa pozriete na dlhodobé strategické ciele prezidenta (Vladimira) Putina, nie je pochýb o tom, že Rusko je na tom dnes výrazne horšie, ako bolo pred inváziou," uviedol šéf americkej diplomacie.

„Tam, kde chce Putin ukázať svoju silu, odhalil slabosť. Tam, kde chcel rozdeľovať, zjednocoval," uviedol. Poukázal aj na ruské straty na bojisku a európskom trhu a vstup Fínska do NATO.

„Kremeľ často tvrdí, že má druhú najsilnejšiu armádu na svete a mnohí tomu verili. Dnes však mnohí vidia, že ruská armáda je druhá najsilnejšia na Ukrajine," vyhlásil Blinken.

„Keďže nemáme žiadne ilúzie o Putinových ambíciách, veríme, že predpokladom na zmysluplnú diplomaciu a skutočný mier je silnejšia Ukrajina, schopná odstrašiť a ubrániť sa pred akýmkoľvek budúcim agresorom," uviedol Blinken.

Dodal, že prímerie, ktoré zmrazí ruské územné zisky, bude „Potemkinovým mierom" a prisľúbil pokračovanie budovania „armády budúcnosti" na Ukrajine. Spojené štáty podľa neho tiež privítajú akúkoľvek iniciatívu, ktorá posadí Putina k rokovaciemu stolu.

Šéf americkej diplomacia sa počas príhovoru v Helsinkách snažil stanoviť pevný postoj USA. Podľa AFP bude narastať tlak na ukončenie vojny na Ukrajine vzhľadom na budúcoročné prezidentské voľby v USA a s nimi spojenú predvolebnú kampaň. Exprezident Donald Trump, ktorý oznámil svoju kandidatúru, pritom už odsúdil vyzbrojovanie Ukrajiny súčasným prezidentom Joeom Bidenom.

(tasr)

Minúta  |  

Koho by Slováci volili ako druhú stranu? Najlepšie dopadli PS, SaS a Smer. Najvernejších voličov má KDH

Ak by sa v parlamentných voľbách volila aj druhá strana, najviac dospelých Slovákov by volilo Progresívne Slovensko (11 percent), SaS (10,6 percenta) a Smer (10 percent). V porovnaní s aktuálnymi preferenciami to dáva týmto stranám ešte slušný priestor na rast. Aj keď treba dodať, že PS a SaS výrazne súťažia o podobného voliča, o niečo menej sa to v percentuálnom vyjadrení týka Smeru a Hlasu.

Pellegriniho stranu má ako druhú voľbu 7,2 percenta voličov, Republiku 6,7 percenta a Sme rodina 5,7 percenta. Ostatné strany majú pod 4 percentá, vyplýva z prieskumu agentúry AKO pre televíziu JOJ.

Až 12,7 percenta respondentov uviedlo, že by okrem svojej prvej voľby nevolilo žiadnu inú stranu, pričom takýchto voličov majú najviac KDH (22 percent), Maďarské fórum (18 percent), Republika (17 percent) a SaS (17 percent). Rozhodnúť sa nevedelo 14,2 percenta opýtaných.

Smer, Hlas, PS, OĽaNO a KDH majú nižšiu druhú voľbu ako preferencie. Republika, Sme rodina, Demokrati majú preferencie a druhú voľbu takmer rovnakú. SaS má zasa druhú voľbu vyššie ako aktuálne preferencie.

Najviac voličov Smeru by ako druhú stranu volilo Hlas (28 percent), SNS (10 percent) a Republiku (6 percent). Zhruba 13 percent voličov Smeru by nevolilo žiadnu inú stranu. Strana však môže od svojich konkurentov tiež čerpať. Z tých voličov, ktorí uviedli Smer ako druhú voľbu, má najväčší potenciál u voličov Hlasu (46 percent) Republiky (30 percent) a SNS (16 percent).

Hlasu by voličov mohli odčerpať Smer (28 percent), Sme rodina (13 percent), PS (10 percent), Republika (6 percent) a SaS (5 percent). Inú alternatívu by nezvažovalo 10 percent voličov Pellegriniho strany. Ľudia, ktorí by Hlas zvažovali ako druhú stranu, sú voliči Smeru (70 percent) Sme rodiny (10 percent) a KDH (6 percent).

Voliči progresívcov by zvažovali SaS (55 percent), Demokratov (13 percent) a OĽaNO (5 percent). Žiaden respondent neuviedol, že by zvažoval len PS. Z opýtaných, ktorí ako svoju druhú voľbu uviedli PS, bolo 39 percent voličov SaS, 16 percent Hlasu, po 9 percent KDH a OĽaNO a 8 percent Demokratov.

Voliči SaS za svoju druhú voľbu uvádzali najmä PS (52 percent), pričom až 17 percent neuviedlo inú stranu. Z respondentov, ktorý ako svoju druhú voľbu uviedli SaS, bolo najviac voličov PS (74 percent) Hlasu (8 percent) a Sme rodina (7 percent).

OĽaNO by mohlo najviac voličov stratiť v prospech Sme rodina (17 percent), PS (13 percent) a Demokratov (6 percent). Inú stranu by nevolilo 13 percent Matovičových priaznivcov. Z tých, pre ktorých je OĽaNO druhou voľbou, je najviac voličov Demokratov (21 percent), KDH (18 percent) a PS (18 percent).

Republika môže najviac stratiť na úkor Smeru (44 percent), ĽSNS (15 percent), Sme rodina (4 percentá) a KDH (4 percentá). Až 17 percent by nevolilo žiadnu inú stranu. Hnutie Republika uvádzali ako svoju druhú voľbu najviac voliči Smeru (62 percent), Hlasu (15 percent) a SNS (13 percent).

Spomedzi voličov KDH, ktorí by zvažovali druhú voľbu, najviac uviedlo PS (15 percent), Demokratov (13 percent), OĽaNO (11 percent), Hlas (7 percent) a Sme rodina (4 percentá). KDH môže najviac rásť na úkor Demokratov (24 percent), Hlasu (18 percent), Sme rodina (18 percent), Republiky (12 percent) a SaS (12 percent).

Voliči Sme rodina ako druhú voľbu uviedli SaS a Hlas (zhodne po 13 percent), KDH (8 percent) a PS (8 percent). Až 15 percent voličov Sme rodina by nevolilo inú stranu. Naopak, voliči, ktorí uviedli ako druhú voľbu Sme rodina, sú voliči Hlasu (38 percent), SaS (23 percent), Smeru (20 percent) a zhodne po 5 percent voliči Republiky, KDH a Maďarského fóra.

(mm, noviny plus)

Minúta  |  

Čínsky vyslanec pre Ukrajinu vyzval vlády, aby prestali posielať zbrane do bojov

Čínsky osobitný vyslanec pre Ukrajinu Li Chuej v piatok na tlačovom brífingu apeloval na vlády, aby „prestali posielať zbrane na bojisko" a viedli mierové rozhovory. O výsledkoch svojej nedávnej cesty do regiónu však neinformoval. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AP.

Výzva čínskeho vyslanca prišla v období, keď Washington a jeho európski spojenci zrýchľujú dodávky zbraní Ukrajine, ktorá sa pokúšajú oslobodiť územia okupované Ruskom.

Vláda čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga tvrdí, že je vo vojne neutrálna a chce slúžiť ako sprostredkovateľka mieru. Politicky pritom podporuje Moskvu.

„Čína je presvedčená, že ak naozaj chceme ukončiť túto vojnu, zachrániť životy a zaviesť mier, je dôležité, aby prestali dodávky zbraní na bojisko, inak bude napätie iba prudko stúpať," povedal Li novinárom.

Li navštívil 15.-28. mája Ukrajinu, Rusko, Francúzsko, Nemecko a sídlo Európskej únie. Politickí analytici dávali iba malú šancu, že čínska iniciatíva prinesie pokrok. Napriek tomu dali Pekingu príležitosť uplatniť sa aj takto ako dôležitý hráč vo svetovej diplomacii.

Peking vo februári zverejnil svoj mierový plán, ale Ukrajina a jej spojenci trvajú na tom, že ruskí vojaci musia opustiť ukrajinské územie.

Čínsky diplomat Li na tlačovom brífingu v piatok vyhlásil, že Rusko a Ukrajina musia podniknúť „konkrétne opatrenia" na zabránenie jadrovej nehody. Podľa neho je riziko vyostrenia vojny „stále vysoké", píše portál britskej televízie Sky News.

„Všetky strany musia zaistiť bezpečnosť jadrových zariadení a podniknúť konkrétne opatrenia na ochladenie horúčky," vyhlásil.

Jeho slová nasledovali po tvrdých varovaniach Medzinárodnej agentúry pre atómov energiu (MAAE) o Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES), najväčšej v Európe.

ZAES okupujú ruskí vojaci a leží na frontovej línii. Za posledný rok ju po ostreľovaní niekoľkokrát postihli výpadky elektriny. Odborníci upozorňujú, že bez dlhodobého pripojenia na elektrickú sieť hrozí roztavenie prehriateho jadra nukleárnych reaktorov.

Okrem tohto rizika vládnu aj obavy, že Záporožská oblasť sa môže stať cieľom blížiacej sa ukrajinskej protiofenzívy.

(tasr)

Minúta  |  

Pavel sa stretne s taiwanskou prezidentkou, avizoval vo Viedni

Český prezident Petr Pavel sa na okraj bližšie neuvedeného medzinárodného podujatia stretne s taiwanskou prezidentkou Cchaj Jing-wen. Avizoval to sám Pavel bez ďalších podrobností počas štvrtkovej prednášky na vojenskej akadémii vo Viedni. Informuje o tom TASR na základe piatkovej správy agentúry APA.

Pavel absolvoval telefonický rozhovor s Cchaj krátko po svojom víťazstve v januárových prezidentských voľbách. „Nevolal som ja jej, ale ona mne," poznamenal. Podľa vlastných slov nevidí v stretnutí s Cchaj „žiaden problém".

APA pripomenula, že predstavitelia väčšiny štátov sveta sa vyhýbajú oficiálnym stretnutiam s vysokými taiwanskými predstaviteľmi, keďže Čína považuje ostrov za súčasť svojho územia a na takéto kontakty reaguje ako na provokáciu. Odsúdila aj spomínaný telefonát ako „vážne zasahovanie do vnútorných záležitostí Číny".

Ako ďalej uviedol Pavel v prednáške na vojenskej akadémii vo Viedni, Čína sa v budúcnosti stane oveľa väčšou výzvou než Rusko. Podľa neho to nie je žiadna „usmievajúca sa panda s hebkou srsťou" a takisto to „nie je priateľský štát". Upozornil, že Čína sa usiluje o svetovú dominanciu a zároveň výrazne zbrojí. Podľa Pavla sa pripravuje na prevzatie Taiwanu a medzitým sa ho snaží medzinárodne izolovať.

Európu Pavel vyzval, aby sa v zahraničných vzťahoch správala pragmatickejšie a nekládla latku príliš vysoko. Mala by byť ochotná načúvať východoázijským, africkým či tichomorským partnerom. Varoval však, že Rusko nie je partnerom pre Európu, ktorá dlho prehliadala, ako sa táto krajina pod vedením Vladimira Putina zmenila.

V oblasti obrany by sa Európa nemala „večne" spoliehať na Spojené štáty, od ktorých podľa neho v súčasnosti závisí každá väčšia vojenská operácia z hľadiska kapacít, logistiky, stratégie aj informácií. Upozornil, že Washington sa v istom okamihu môže rozhodnúť presmerovať svoju pozornosť na Čínu a južné Tichomorie.

Európa by preto mala byť schopná sama sa brániť, avšak v rámci NATO. Európska armáda by len budovala paralelné štruktúry k NATO, pričom už teraz väčšina štátov EÚ je zároveň členom Aliancie alebo jej partnerských programov. Takáto duplicita by Úniu vojensky príliš neposilnila, avšak zároveň by oslabila NATO. „To je presne to, čo by privítal Vladimir Putin," dodal Pavel.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán: Ak by Erdogan nevyhral voľby v Turecku, pustili by na nás utečencov

Ak by v tureckých prezidentských voľbách nebol znovuzvolený Recep Tayyip Erdogan, tak by boli utečenci pustení na Európu. V piatok to vyhlásil predseda maďarskej vlády Viktor Orbánv v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

„Je obrovskou úľavou, že Erdogan vyhral. N​ielen že som mu fandil, ale som sa aj modlil, aby vyhral voľby," povedal Orbán. Dodal, že by bolo tragédiou, keby nevyhral turecké prezidentské voľby.

„Erdoganov protikandidát vo voľbách bol (americký finančník) György Soros, rovnako ako v Maďarsku. Aj u nás bolo potrebné poraziť Sorosa, nie ľavicu. Ak by Erdogan nevyhral, ​​boli by na nás pustili utečencov, takže Turecko je pre nás kľúčovou krajinou," podčiarkol maďarský premiér.

Maďarsko musí vždy pozorne vnímať najmä Rusko, Nemecko a Turecko, zdôraznil Orbán. Zároveň vyjadril ľútosť nad tým, že maďarsko-nemecké vzťahy sú momentálne najkritickejšie.

Vyhlásil tiež, že Maďarsko nie je vo vojne s Ruskom, a kým bude vládnuť jeho vláda, tak ani nebude, a to „ani morálne".

K uzneseniu Európskeho parlamentu (EP), ktorý vo štvrtok vyjadril vážne obavy nad vývojom v Maďarsku vzhľadom na nadchádzajúce maďarské predsedníctvo v Rade EÚ v druhom polroku 2024, Orbán poznamenal, že sa tým vôbec netreba zaoberať. „EP nemá s rotujúcim predsedníctvom v Únii nič spoločné. Netreba sa tým vôbec zaoberať. Takéto uznesenie mohol schváliť aj parlament Eskimákov," povedal Orbán.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko zaznamenalo pri Bachmute najmenej 60-tisíc obetí, tvrdí západný predstaviteľ

Rusko utrpelo počas svojej snahy o dobytie východoukrajinského mesta Bachmut najmenej 60-tisíc obetí, pričom ide o počet ranených i mŕtvych. TASR o tom informuje podľa správy televízie Sky News, ktorá sa odvoláva na nemenovaného západného predstaviteľa.

Úspech pri dobýjaní Bachmutu ohlásilo Rusko minulý týždeň. „Odhadujeme, že dobytie Bachmutu zrejme Rusko stálo 60-tisíc obetí počas rok trvajúceho boja v sektore Bachmut-Popasna," uviedol predstaviteľ. Dodal, že ide o „konzervatívny odhad" a najmenej tretinu z nich tvoria zabití.

Celkovo pritom podľa neho prevýšil počet ruských obetí už 200-tisíc a existujú náznaky, že Ukrajina v nadchádzajúcich týždňoch spustí očakávaný protiútok.

Západný predstaviteľ zároveň zopakoval, že Bachmut nie je strategicky dôležitý z hľadiska širšieho konfliktu, tak ako to tvrdia aj iní pozorovatelia.

„V Bachmute teraz usudzujeme, že ukrajinské sily sa sťahujú z hlavných husto zastavaných oblastí mesta," uviedol.

„Vidíme, že vagnerovci (ruskí žoldnieri) sa aspoň nateraz sťahujú. Nahradzovanie tejto zložky síl je pre už aj tak preťažené konvenčné sily Ruska veľký záväzok," dodal.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.