Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pavel rokoval s Fialom a Babišom o zahraničnej politike

Český prezident Petr Pavel usporiadal v piatok na Pražskom hrade schôdzku s premiérom Petrom Fialom a predsedom najsilnejšej opozičnej strany Andrejom Babišom. Témou bola zahraničná politika. Na prístupe k samitu NATO vo Vilniuse našli podľa prezidenta základnú zhodu. Dohodli sa tiež na tom, že obrannú dohodu s USA, ktorú Česko nedávno uzavrelo, je nutné viac verejnosti vysvetliť, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Atmosféra stretnutia bola podľa neho kultivovaná. „Ako vidíte, sme v poriadku, nebili sme sa. Debata bola vecná a zdvorilá, čo si vážim," povedal prezident. Dôvodom schôdzky bolo diskutovať o témach, ktoré podľa Pavla výrazne presahujú horizont jednej vlády, majú presah do všetkých oblastí života a sú časovo urgentné.

"Asi by bolo naivné očakávať, že z tohto rokovania vyjdeme s dlhým zoznamom konkrétne dohodnutých bodov," povedal prezident s tým, že to ani nebolo cieľom. „Som rád, že rokovanie prebehlo a že prebehlo vo vecnej atmosfére. Že bola ochota na oboch stranách načúvať a hľadať spoločné cesty," dodal. V spoločných schôdzkach chce pokračovať. Avizoval, že ďalšou témou by mohla byť energetika.

Podľa predsedu vlády je dôležité, že je teraz Česko schopné hovoriť jednotnejším a zrozumiteľnejším hlasom. V čase mandátu Pavlovho predchodcu Miloša Zemana viedol Hrad odlišnú diplomaciu než vláda a parlament.

Babiš je podľa svojich slov rád, že súčasná vláda pokračuje v nastavenej zahraničnopolitickej orientácii. Hovorili podľa jeho slov aj o schengenskom priestore, rozširovaní NATO a EÚ. „V tomto smere za hnutie ANO môžem povedať, že na to máme obdobné alebo rovnaké názory," komentoval stretnutie predseda hnutia ANO. Zdôraznil však, že hnutie ešte nemá jasno v tom, ako budú jeho poslanci hlasovať pri schvaľovaní dohody DCA v parlamente.

Spoločné stretnutie s premiérom a predsedom najsilnejšej opozičnej strany bolo jedným z krokov, ktoré si Pavel naplánoval na obdobie prvých sto dní v úrade. Funkciu začal vykonávať 9. marca. Ešte predtým zdôraznil, že chce byť sprostredkovateľom diskusie medzi koalíciou a opozíciou.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Členstvo Ukrajiny v NATO je nemožné pred ukončením ruskej invázie

Ukrajina nebude môcť vstúpiť do Severoatlantickej aliancie skôr, ako sa skončí ruská invázia. Priznal to v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informovala agentúra AFP, od ktorej TASR správu prevzala.

"Sme rozumní ľudia a chápeme, že nezatiahneme ani jednu krajinu NATO do vojny," povedal Zelenskyj na brífingu s estónskym prezidentom Alarom Karisom.

"Preto chápeme, že nebudeme členmi NATO, kým táto vojna trvá. Nie preto, že to nechceme, ale pretože to nie je možné," dodal Zelenskyj.

Ukrajina je kandidátskou krajinou na vstup do NATO i Európskej únie, niektoré európske vlády však nechcú stanovovať Kyjevu oficiálny časový plán členstva, kým pokračuje ruská invázia.

Piatkové vyjadrenie je zriedkavým priznaním zo strany Zelenského, ktorý od začiatku ruskej invázie vo februári minulého roka zintenzívnil tlak na NATO a EÚ, aby Ukrajine otvorili svoje dvere.

Vo štvrtok ukrajinský prezident na summite v Moldavsku povedal, že pochybnosti, ktoré európski lídri dávajú najavo v súvislosti s prijímaním Ukrajiny do NATO, povzbudzujú Rusko do napádania ďalších krajín.

Zvažuje sa možnosť, že by hlavné veľmoci ponúkli Ukrajine bilaterálne bezpečnostné záruky v rokoch pred jej prijatím za plného člena NATO, dopĺňa AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Požiar budovy v Ríme si vyžiadal jedného mŕtveho a 9 zranených

Najmenej jedného mŕtveho a deviatich zranených si v piatok popoludní vyžiadal rozsiahly požiar viacposchodovej obytnej budovy v Ríme. Oznámil to tamojší hasičský zbor, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Hasiči uviedli, že mŕtveho muža objavili na schodisku domu, čím potvrdili skoršie správy talianskych tlačových agentúr ANSA a Adnkronos. Pri požiari sa zranilo najmenej deväť ľudí, z ktorých dvaja utrpeli vážne popáleniny. Všetci zranení boli prevezení do neďalekej nemocnice.

Požiar vypukol v obytnom dome vo štvrti Colli Aniene na severovýchode Ríma v piatok popoludní. Na dome v tom čase prebiehali opravy, pričom oheň sa údajne šíril z lešenia.

Hasiči informovali, že plamene už dostali pod kontrolu. Záchranári potom v budove prehľadávali jednotlivé byty. Plamene zasiahli sedem z ôsmich poschodí budovy.

(tasr)

Minúta  |  

Holandská vláda dostala od EÚ zelenú k likvidácii 3-tisíc fariem

Európska komisia (EK) schválila plány holandskej vlády na odkúpenie živočíšnych fariem v lokalitách s chránenou prírodnou oblasťou, ktoré zapríčiňujú vysokú mieru znečistenia dusíkatými emisiami. V piatok o tom informoval spravodajský server DutchNews.nl.

Cieľom vládnej schémy výkupov fariem je znížiť emisie dusíka, aby sa príroda mohla zotaviť v súlade s cieľmi, ktoré si stanovila EÚ a ku ktorým sa zaviazalo aj Holandsko. Na to, aby sa uvedený program nepovažoval za nezákonnú štátnu podporu, bol potrebný súhlas exekutívy EÚ.

Holandská ministerka pre životné prostredie Christianne van der Walová na piatkovom stretnutí s poslancami parlamentu spresnila, že jednorazové platby sa budú vzťahovať na približne 3000 chovateľov dobytka v blízkosti oblastí Natura 2000. Ostatné živočíšne farmy, ktoré sa nepovažujú za nadmerných znečisťovateľov, budú môcť tiež požiadať o grant na zavretie svojich podnikov. Schémy pripravené vládou vstúpia do platnosti 1. júla tohto roku.

Vláda nezverejnila zoznam fariem, ktoré by chcela zavrieť. Namiesto toho vládni úradníci vyvíjajú on-line platformu, ktorá umožní farmárom zistiť, či ich chov spĺňa prah znečistenia a či majú nárok na platbu. On-line platforma bude rovnako spustená 1. júla.

Výška platieb, na ktoré budú mať farmári nárok, ešte nebola zverejnená, no už boli medializované návrhy, aby farmári dostali 120 % hodnoty svojich podnikov, ak svoje prevádzky zatvoria. Ostatné farmy, ktoré vláda nepovažuje za nadmerných znečisťovateľov, môžu žiadať o poplatky za odkúpenie fariem až do výšky 100 % ich hodnoty.

Vláda okrem toho pracuje aj na ďalších opatreniach, ktoré majú pomôcť farmárom znížiť emisie dusíka vrátane presťahovania ich fariem na iné miesto, mimo oblastí Natura 2000.

Program výkupu fariem bude v kompetencii jednotlivých provincií, politicky však tento proces môže brzdiť Farmárske občianske hnutie (BBB), strana, ktorá získala najviac hlasov vo všetkých provinciách v marcových regionálnych voľbách. Strana je proti povinným výkupom fariem a chce, aby sa termín na zníženie emisií dusíka posunul z roku 2030 na rok 2035.

(tasr)

Minúta  |  

Európska Únia sa chystá na "malú revolúciu" v oblasti rozširovania, uviedla francúzska ministerka

Európska únia sa prostredníctvom svojho rozšírenia o Ukrajinu a potenciálne ďalších deväť krajín chystá na "malú revolúciu". Uviedla to v piatok francúzska ministerka pre európske záležitosti Laurence Booneová, keď komentovala vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Bratislave, kde sa rozhodne postavil za rozšírenie 27-člennej EÚ.

"Otázkou pre nás nie je, či by sme sa mali rozšíriť,… ale ako by sme to mali urobiť," povedal v stredu delegátom bezpečnostnej konferencie Globsec Macron, ktorý pritom pred niekoľkými rokmi vetoval rozhovory o členstve Albánska a Severného Macedónska v EÚ.

Booneová v piatok v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Europe 1 vysvetlila, že rozšírenie hraníc EÚ by predstavovalo "veľký šok", ktorý by si vyžiadal zmeny vo fungovaní zoskupenia, akými naposledy prešlo veľkým rozšírením v roku 2004.

Konštatovala, že "na zozname čakateľov na členstvo je desať krajín, a to bude pre Európsku úniu veľký šok. Takže tento šok musíme zvládnuť. Tieto krajiny musia byť pripravené vstúpiť do EÚ. Bude si to vyžadovať veľké reformy a my im musíme pomôcť ich uskutočniť, ale aj my, Európska únia, musíme byť pripravení" ich prijať.

"Znamená to prehodnotiť naše politiky, urobiť zmeny v rozpočtoch, v inštitúciách," povedala Booneová s tým, že to bude "projekt na ďalšie desaťročie".

Cieľom je podľa nej pomôcť krajinám, ktoré požiadali o členstvo, tvárou v tvár hrozbe v podobe Ruska. "Nedajte sa pomýliť: Rusko vedie vojnu proti Ukrajine, ale aj proti nám, Európskej únii. Putinovým cieľom je destabilizovať Úniu," zdôraznila ministerka.

Apelovala: "Držme spolu, odvádzajme lepšiu prácu a pomôžme krajinám, ktoré chcú vstúpiť do EÚ. Pretože, povedzme si jasne, nepomohli sme im dostatočne. Dávame im veľa peňazí a nepomáhame im s nimi hospodáriť".

Rozšírenie EÚ znamená tiež zvážiť, "ako sa zorganizujeme, aby sme mohli napredovať. Je to malá revolúcia," dodala.

Macronovu jasnú podporu rozširovania EÚ, ako aj jeho súhlas so vstupom Ukrajiny do vojenskej aliancie NATO priniesla invázia Ruska do susednej krajiny vo februári minulého roka.

Analytici tvrdia, že prípadné nové rozšírenie budú pravdepodobne sprevádzať veľké zmeny v rozhodovacom procese EÚ, ktorý si v mnohých oblastiach vyžaduje jednomyseľnosť jej členov.

Za kandidátov alebo potenciálnych kandidátov na členstvo v Únii sa považuje celkovo desať krajín vrátane Ukrajiny, ale aj Moldavska, Gruzínska a, čo je najkontroverznejšie, Turecka.

Proti rozšíreniu EÚ ostro protestujú euroskeptické politické strany v Európe. Ich predstaviteľkou je aj francúzska krajne pravicová líderka Marine Le Penová, ktorej popularita v prieskumoch je na historickom maxime a ktorá má ambíciu vyhrať v roku 2027 voľby prezidenta Francúzskej republiky.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko predáva zhabaný zámok zosnulého ruského oligarchu

Francúzske úrady dali do ponuky na predaj luxusný zámok v hodnote niekoľkých miliónov eur, ktorý bol zhabaný ruskému oligarchovi Borisovi Berezovskému.

Berezovskij získal zámok Chateau de la Garoupe na Azúrovom pobreží v 90. rokoch minulého storočia, keď bol v Rusku pri moci prvý postsovietsky prezident Boris Jeľcin. Magnát Berezovskij bol vtedy považovaný za jedného z najmocnejších a najvplyvnejších ľudí v Rusku.

Francúzske úrady zámok skonfiškovali v roku 2015, dva roky po tom, ako Berezovského našli mŕtveho v jeho dome v Anglicku. Okolnosti Berezovského smrti neboli nikdy úplne vysvetlené, dodala agentúra AFP.

Zámok, rovnako ako susednú usadlosť Clocher de la Garoupe, tiež vlastnenú Berezovským, bol skonfiškovaný po tom, ako bol vyhodnotený ako výnos z prania špinavých peňazí, ktorého sa dopustila investičná spoločnosť Sifi a jej manažér Jean-Louis Bordes. Vyšetrovaním sa zistilo, že tieto dva subjekty poslúžili ako krytie pre Berezovského.

Príslušné francúzske orgány potrebovali na rozlúštenie zložitého pozadia okolností nákupu zámku Chateau de la Garoupe takmer desať rokov.

Danú nehnuteľnosť na prestížnom polostrove Cap d'Antibes dal postaviť britský priemyselník a poslanec Charles McLaren a zavítali do nej osobnosti ako maliar Pablo Picasso, hudobník Cole Porter či spisovateľ a novinár Ernest Hemingway.

Od návštev cárskej rodiny v polovici 19. storočia sa Azúrové pobrežie medzi Rusmi stále teší veľkej popularite, a to najmä medzi novozbohatlíkmi, ktorí tam nehnuteľnosti začali skupovať po páde Berlínskeho múru v roku 1989. Berezovskij bol jedným z prvých bohatých Rusov, ktorí sa zamerali na polostrov Cap d'Antibes.

Berezovskij bol považovaný za šedú eminenciu v čase vlády Borisa Jeľcina. Keď sa v roku 2000 k moci dostal Vladimir Putin, Berezovskij upadol do nemilosti. Krátko na to odišiel do londýnskeho exilu, kde sa stal zarytým odporcom Kremľa. V marci 2013 ho našli obeseného v jeho súkromnej rezidencii.

Invázia ruskej armády na Ukrajinu a sankcie zo strany Západu spôsobili, že vlastnenie nehnuteľnosti a dokonca aj vstup do Francúzska sú pre mnohých Rusov čoraz problematickejšie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.