Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovenskí hasiči sa vracajú z Talianska po odstraňovaní následkov povodní

Slovenskí hasiči ukončia v sobotu (3. 6.) svoju činnosť pri meste Conselice v Taliansku, kde pomáhali pri odstraňovaní následkov povodní. Slovenský modul vysokokapacitného odčerpávania (HCP) momentálne pokračuje v nasadení spolu s tímami z Belgicka a Slovinska. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Hasičského a záchranného zboru Katarína Križanová.

"Slovenský tím nepretržite čerpá vodu počas dňa i noci. Slovenskí hasiči doposiaľ prečerpali 690.000 kubických metrov pri meste Conselise a 602.000 kubických metrov pri meste Ravenna. Spolu prečerpal modul HCP zo Slovenska už 1.292.000 kubických metrov vody," priblížila.

V sobotu sa podľa nej hasiči začnú pripravovať na cestu domov. "Posledná zmena začne čerpať vodu zajtra po 7.30 h ráno, zatiaľ čo ostatní príslušníci budú baliť vecné prostriedky a modul sa bude pripravovať na cestu naspäť na Slovensko," poukázala Križanová.

Nedávne záplavy v regióne Emilia-Romagna na severe Talianska spôsobili škody za vyše sedem miliárd eur. Slovensko vyslalo do Talianska 25 hasičov a dve veľkokapacitné čerpadlá, ktoré umožňujú spolu odčerpať 6000 kubických metrov vody za hodinu.

(tasr)

Minúta  |  

Veľvyslankyňa USA v NATO: Slovenskí vojaci sú pre Alianciu veľkým prínosom

Slovenské ozbrojené zložky sú v Severoatlantickej aliancii veľkým prínosom a prispievajú k posilňovaniu spoločnej bezpečnosti. Pre TASR to povedala veľvyslankyňa Spojených štátov v NATO Julianne Smithová, ktorá zároveň Slovensku poďakovala za všestrannú pomoc, ktorú poskytuje Ukrajine.

"Sme Slovensku vďační za každú podporu, či už vojenskú, ekonomickú alebo humanitárnu, ktorú Ukrajine poskytuje. Stačí sa len pozrieť na počet utečencov, ktorí na Slovensku našli bezpečný prístav," povedala Smithová.

Veľvyslankyňa vyzdvihla aj bilaterálne vzťahy medzi Slovenskom a USA, najmä dohodu o obrannej spolupráci (DCA), ktorú vlani vo februári podpísali vtedajší minister obrany SR Jaroslav Naď a šéf americkej diplomacie Antony Blinken.

Smithová uviedla, že DCA posilní pripravenosť ozbrojených síl oboch krajín a tiež schopnosť absolvovať spoločné výcviky a deliť sa tak o najlepšie postupy v oblasti obrany.

Smithová tiež hovorila o nadchádzajúcom summite NATO vo Vilniuse, na ktorom by niektoré krajiny chceli dať Ukrajine konkrétne záruky v súvislosti s jej členstvom v NATO. 

"Všetci dúfame, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj príde do Vilniusu osobne a budeme ho môcť uistiť o našej nielen krátkodobej, ale i dlhodobej podpore. Zhodli sme sa, že v otázke zväčšovania NATO Moskva nemôže nijako hlasovať ani využiť právo veta," povedala Smithová a dodala, že "dvere NATO sú stále otvorené".

Veľvyslankyňa tiež hovorila o novom balíku "praktickej podpory" pre Ukrajinu, a to nielen v kontexte jej aktuálnych potrieb, ale aj v súvislosti s politickou podporou a zlepšením vzťahov Kyjeva a Aliancie. Dodala však, že Spojené štáty ešte stále dolaďujú detaily svojho stanoviska k Ukrajine a NATO. "Nemyslím si, že by prezident Zelenskyj odišiel sklamaný," podotkla. 

Na otázku, či je možné, že by Jensa Stoltenberga ako generálneho tajomníka NATO nahradila žena, Julianne Smithová túto možnosť pripustila a zdôraznila, že Alianciu za 74 rokov jej existencie zatiaľ neviedla žena. Príslušné rozhodnutie však podľa nej musí byť konsenzom všetkých členov NATO, odhliadnuc od toho, či bude novým generálnym sekretárom muž, žena alebo ešte nejakú dobu samotný Stoltenberg, ktorému by členské krajiny mohli predĺžiť aktuálny mandát. 

"Funkčné obdobie Jensa Stoltenberga sme vlani po desiatich rokoch opäť na jeden rok predĺžili, keďže na Ukrajine vypukla vojna a potrebovali sme jeho vedenie," ozrejmila Smithová. Dodala však, že ak by sa na vedúci post v NATO dostala žena, bola by rada, keďže podporuje pôsobenie žien vo vysokých funkciách.

(tasr)

Minúta  |  

Pavel rokoval s Fialom a Babišom o zahraničnej politike

Český prezident Petr Pavel usporiadal v piatok na Pražskom hrade schôdzku s premiérom Petrom Fialom a predsedom najsilnejšej opozičnej strany Andrejom Babišom. Témou bola zahraničná politika. Na prístupe k samitu NATO vo Vilniuse našli podľa prezidenta základnú zhodu. Dohodli sa tiež na tom, že obrannú dohodu s USA, ktorú Česko nedávno uzavrelo, je nutné viac verejnosti vysvetliť, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Atmosféra stretnutia bola podľa neho kultivovaná. „Ako vidíte, sme v poriadku, nebili sme sa. Debata bola vecná a zdvorilá, čo si vážim," povedal prezident. Dôvodom schôdzky bolo diskutovať o témach, ktoré podľa Pavla výrazne presahujú horizont jednej vlády, majú presah do všetkých oblastí života a sú časovo urgentné.

"Asi by bolo naivné očakávať, že z tohto rokovania vyjdeme s dlhým zoznamom konkrétne dohodnutých bodov," povedal prezident s tým, že to ani nebolo cieľom. „Som rád, že rokovanie prebehlo a že prebehlo vo vecnej atmosfére. Že bola ochota na oboch stranách načúvať a hľadať spoločné cesty," dodal. V spoločných schôdzkach chce pokračovať. Avizoval, že ďalšou témou by mohla byť energetika.

Podľa predsedu vlády je dôležité, že je teraz Česko schopné hovoriť jednotnejším a zrozumiteľnejším hlasom. V čase mandátu Pavlovho predchodcu Miloša Zemana viedol Hrad odlišnú diplomaciu než vláda a parlament.

Babiš je podľa svojich slov rád, že súčasná vláda pokračuje v nastavenej zahraničnopolitickej orientácii. Hovorili podľa jeho slov aj o schengenskom priestore, rozširovaní NATO a EÚ. „V tomto smere za hnutie ANO môžem povedať, že na to máme obdobné alebo rovnaké názory," komentoval stretnutie predseda hnutia ANO. Zdôraznil však, že hnutie ešte nemá jasno v tom, ako budú jeho poslanci hlasovať pri schvaľovaní dohody DCA v parlamente.

Spoločné stretnutie s premiérom a predsedom najsilnejšej opozičnej strany bolo jedným z krokov, ktoré si Pavel naplánoval na obdobie prvých sto dní v úrade. Funkciu začal vykonávať 9. marca. Ešte predtým zdôraznil, že chce byť sprostredkovateľom diskusie medzi koalíciou a opozíciou.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Členstvo Ukrajiny v NATO je nemožné pred ukončením ruskej invázie

Ukrajina nebude môcť vstúpiť do Severoatlantickej aliancie skôr, ako sa skončí ruská invázia. Priznal to v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informovala agentúra AFP, od ktorej TASR správu prevzala.

"Sme rozumní ľudia a chápeme, že nezatiahneme ani jednu krajinu NATO do vojny," povedal Zelenskyj na brífingu s estónskym prezidentom Alarom Karisom.

"Preto chápeme, že nebudeme členmi NATO, kým táto vojna trvá. Nie preto, že to nechceme, ale pretože to nie je možné," dodal Zelenskyj.

Ukrajina je kandidátskou krajinou na vstup do NATO i Európskej únie, niektoré európske vlády však nechcú stanovovať Kyjevu oficiálny časový plán členstva, kým pokračuje ruská invázia.

Piatkové vyjadrenie je zriedkavým priznaním zo strany Zelenského, ktorý od začiatku ruskej invázie vo februári minulého roka zintenzívnil tlak na NATO a EÚ, aby Ukrajine otvorili svoje dvere.

Vo štvrtok ukrajinský prezident na summite v Moldavsku povedal, že pochybnosti, ktoré európski lídri dávajú najavo v súvislosti s prijímaním Ukrajiny do NATO, povzbudzujú Rusko do napádania ďalších krajín.

Zvažuje sa možnosť, že by hlavné veľmoci ponúkli Ukrajine bilaterálne bezpečnostné záruky v rokoch pred jej prijatím za plného člena NATO, dopĺňa AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Požiar budovy v Ríme si vyžiadal jedného mŕtveho a 9 zranených

Najmenej jedného mŕtveho a deviatich zranených si v piatok popoludní vyžiadal rozsiahly požiar viacposchodovej obytnej budovy v Ríme. Oznámil to tamojší hasičský zbor, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

Hasiči uviedli, že mŕtveho muža objavili na schodisku domu, čím potvrdili skoršie správy talianskych tlačových agentúr ANSA a Adnkronos. Pri požiari sa zranilo najmenej deväť ľudí, z ktorých dvaja utrpeli vážne popáleniny. Všetci zranení boli prevezení do neďalekej nemocnice.

Požiar vypukol v obytnom dome vo štvrti Colli Aniene na severovýchode Ríma v piatok popoludní. Na dome v tom čase prebiehali opravy, pričom oheň sa údajne šíril z lešenia.

Hasiči informovali, že plamene už dostali pod kontrolu. Záchranári potom v budove prehľadávali jednotlivé byty. Plamene zasiahli sedem z ôsmich poschodí budovy.

(tasr)

Minúta  |  

Holandská vláda dostala od EÚ zelenú k likvidácii 3-tisíc fariem

Európska komisia (EK) schválila plány holandskej vlády na odkúpenie živočíšnych fariem v lokalitách s chránenou prírodnou oblasťou, ktoré zapríčiňujú vysokú mieru znečistenia dusíkatými emisiami. V piatok o tom informoval spravodajský server DutchNews.nl.

Cieľom vládnej schémy výkupov fariem je znížiť emisie dusíka, aby sa príroda mohla zotaviť v súlade s cieľmi, ktoré si stanovila EÚ a ku ktorým sa zaviazalo aj Holandsko. Na to, aby sa uvedený program nepovažoval za nezákonnú štátnu podporu, bol potrebný súhlas exekutívy EÚ.

Holandská ministerka pre životné prostredie Christianne van der Walová na piatkovom stretnutí s poslancami parlamentu spresnila, že jednorazové platby sa budú vzťahovať na približne 3000 chovateľov dobytka v blízkosti oblastí Natura 2000. Ostatné živočíšne farmy, ktoré sa nepovažujú za nadmerných znečisťovateľov, budú môcť tiež požiadať o grant na zavretie svojich podnikov. Schémy pripravené vládou vstúpia do platnosti 1. júla tohto roku.

Vláda nezverejnila zoznam fariem, ktoré by chcela zavrieť. Namiesto toho vládni úradníci vyvíjajú on-line platformu, ktorá umožní farmárom zistiť, či ich chov spĺňa prah znečistenia a či majú nárok na platbu. On-line platforma bude rovnako spustená 1. júla.

Výška platieb, na ktoré budú mať farmári nárok, ešte nebola zverejnená, no už boli medializované návrhy, aby farmári dostali 120 % hodnoty svojich podnikov, ak svoje prevádzky zatvoria. Ostatné farmy, ktoré vláda nepovažuje za nadmerných znečisťovateľov, môžu žiadať o poplatky za odkúpenie fariem až do výšky 100 % ich hodnoty.

Vláda okrem toho pracuje aj na ďalších opatreniach, ktoré majú pomôcť farmárom znížiť emisie dusíka vrátane presťahovania ich fariem na iné miesto, mimo oblastí Natura 2000.

Program výkupu fariem bude v kompetencii jednotlivých provincií, politicky však tento proces môže brzdiť Farmárske občianske hnutie (BBB), strana, ktorá získala najviac hlasov vo všetkých provinciách v marcových regionálnych voľbách. Strana je proti povinným výkupom fariem a chce, aby sa termín na zníženie emisií dusíka posunul z roku 2030 na rok 2035.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.