Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dnešný súhrn dôležitých udalostí – 14. mája 2023

ŽILINA - Spravodajský portál Žilinský Štandard vám ponúka súhrn dnešného regionálneho spravodajstva.

Pre viaceré okresy najmä na západnom a strednom Slovensku platia počas nedele a v pondelok výstrahy prvého stupňa pred dažďom.

https://standard.sk/363949/toto-nas-nepotesi-pocasie-nam-priat-nebude/

Deň matiek je sviatok, ktorý je venovaný oslavám matiek a materstva, počas ktorého vyjadrujeme lásku a úctu ženám – matkám. Tento rok pripadol vo väčšine krajín sveta Deň matiek, symbolom ktorého sa stal kvet karafiátu, na nedeľu 14. mája.

https://standard.sk/363950/mamicky-vsetko-najlepsie-k-vasmu-dnesnemu-sviatku/

Dolnokubínska samospráva získala v uplynulých dňoch nové auto pre opatrovateľskú službu. Radnici sa ho podarilo vysúťažiť za necelých 14-tisíc eur.

https://standard.sk/363945/toto-im-ulahci-pracu-konecne-nemusia-chodit-peso/

Hygienici zrušili posledné protipandemické opatrenie. Od pondelka 15. mája sa ruší vyhláška regulujúca nosenie respirátorov v nemocniciach, v čakárňach a ambulanciách lekárov, v domovoch sociálnych služieb a v lekárňach.

https://standard.sk/363943/od-pondelka-nemusite-nosit-ruska-ani-u-lekara-ani-v-lekarni/
Už 27. ročník festivalu Vrútocká hudobná jar sa od apríla do mája tohto roku koná v meste na sútoku Turca a Váhu. Organizátorom je mesto Vrútky.
https://standard.sk/363951/na-vrutockej-hudobnej-jari-vystupil-aj-mlady-huslovy-virtuoz/

Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline pracuje takmer 900 sestier, pôrodných asistentiek, praktických sestier – asistentov.

https://standard.sk/363944/praca-v-nemocniciach-nie-je-vobec-lahka

Redakčný súhrn dnešného dňa pripravili redaktori Žilinského Štandardu.

Minúta  |  

Ukrajina tvrdí, že pri Bachmute dobyla vyše desať ruských pozícií

Ministerstvo obrany v Kyjeve v nedeľu oznámilo, že sa ukrajinským silám podarilo dobyť viac než desať ruských pozícií na predmestí východoukrajinského mesta Bachmut, ktoré sa Rusi pokúšajú obsadiť už od vlaňajšieho augusta. Informovala o tom agentúra AFP.

"Dnes naše jednotky dobyli viac než desať nepriateľských pozícií na severných a južných predmestiach Bachmutu," uviedla vo vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.

Podľa nej boli pri tom zajatí vojaci z viacerých jednotiek nepriateľa. "Každý, kto pozná skutočnú situáciu (pri Bachmute) a kto sa tam nachádza, si uvedomuje závažnosť toho, čo sa deje," uviedla námestníčka.

V Bachmute podľa nej naďalej prebiehajú "urputné" boje a Rusi sa stále pokúšajú o postup a ničia všetko, čo im stojí v ceste.

Ukrajina už v piatok uviedla, že jej jednotky dosiahli značný postup v blízkosti Bachmutu a posunuli sa vpred o približne dva kilometre. Viacerí proruskí blogeri aj šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin predtým tvrdili, že Ukrajincom sa v bojoch o Bachmut - po mesiacoch pomalého ústupu pred postupujúcimi ruskými silami - podarilo dosiahnuť prielom.

Ruské ministerstvo obrany to však poprelo a v sobotu vyhlásilo, že jeho sily v Bachmute stále postupujú, keď obsadili ďalší blok domov v severozápadnej časti mesta. V prvej línii bojov o Bachmut sú žoldnieri z radov vagnerovcov.

(tasr)

Minúta  |  

Voľby v Turecku: Kiličdaroglu tvrdí, že vedie nad Erdoganom, tlač hovorí niečo iné. Sčítavanie hlasov pokračuje

Turecký opozičný prezidentský kandidát Kemal Kiličdaroglu v nedeľu večer deklaroval, že vedie nad súčasným prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Čiastkové predbežné výsledky nedeľňajších volieb zverejňované štátnymi médiami naopak naznačujú, že výrazný náskok má zatiaľ Erdogan.

"Vedieme," napísal na Twitteri Kiličdaroglu po zverejnení týchto prvých čiastkových výsledkov. Odvolal sa pri tom na vlastné zrátavanie hlasov, ktoré paralelne uskutočňuje jeho strana, informuje agentúra AFP. Spolupracovníci opozičného kandidáta predtým obvinili štátnu tlačovú agentúru Anadolu z manipulácie spravodajstva o výsledkoch volieb.

Turecká štátna tlačová agentúra Anadolu uvádza, že po zrátaní necelých 50 percent hlasov vedie Erdogan so ziskom viac než 52 percent hlasov pred Kiličdaroglom, ktorý má zatiaľ približne 41 percentnú podporu.

Prvé čiastkové výsledky nedeľňajších volieb v Turecku po sčítaní hlasov z 20 percent volebných miestností naznačovali, že Erdogan získal zhruba 55 percent odovzdaných hlasov, zatiaľ čo Kiličdaroglu 39 percent.

AFP však pripomína, že ide o veľmi čiastkové výsledky, ktoré sa môžu ešte výrazne zmeniť. Väčšina zrátaných hlasov, z ktorých vychádzala Anadolu totiž zrejme pochádza z výrazne provládnych oblastí. Erdoganov náskok sa pritom s pribúdajúcim počtom sčítaných hlasov znižuje, uvádza AFP.

Hovorca Kiličdaroglovej strany sa vyjadril, že správy prichádzajú z jednotlivých volebných okrskov sú naopak "extrémne pozitívne" pre opozíciu. Tá podľa neho začne zverejňovať vlastné čísla, keď bude otvorený dostatočný počet hlasovacích urien na to, aby to malo význam pre celkový výsledok hlasovania.

Väčšina predvolebných prieskumov mierne favorizovala Kiličdarogla s tým, že by mohol eventuálne zvíťaziť už v prvom kole volieb. Ak by žiaden z prezidentských kandidátov nezískal viac než 50 percent hlasov, o víťazovi sa rozhodne až v druhom kole hlasovania, ktoré sa uskutoční 28. mája. Svoje hlasy mohlo v nedeľňajších prezidentských a parlamentných voľbách odovzdať približne 64 miliónov voličov, pričom sa vopred očakávala veľmi vysoká účasť.

Išlo o prvé voľby, v ktorých sa Erdogan o úrad hlavy štátu neuchádzal ako favorit. Predvolebné prieskumy totiž naznačovali veľmi tesný súboj medzi ním a sekulárnym opozičným vodcom Kemalom Kiličdaroglom. Podľa niektorých prieskumov by mohol Kiličdaroglu dokonca prekonať 50-percentnú hranicu potrebnú na víťazstvo už v prvom kole volieb.

Erdogan vopred prisľúbil, že bude rešpektovať akékoľvek demokratické rozhodnutie voličov. Na strane opozície sa totiž objavili obavy, že by tak v prípade svojej prehry urobiť nemusel. Spoločný kandidát šestice opozičných strán Kiličdaroglu prisľúbil, že ak sa mu podarí zvíťaziť, obnoví v Turecku demokraciu po rokoch autoritatívnej vlády Erdogana a jeho islamistickej strany.

V posledných voľbách vyhral Erdogan s náskokom 52,5 percenta a účasť predstavovala viac než 86 percent.

(tasr)

Minúta  |  

Je Lukašenko chorý? Prvýkrát za takmer tridsať rokov vlády sa nezúčastnil na oslavách dňa štátnej vlajky

Bieloruský líder Alexandr Lukašenko sa v nedeľu nezúčastnil na oslavách dňa štátnej vlajky. Stalo sa to prvýkrát za 29 rokov Lukašenkovej vlády, čo vyvolalo špekulácie o jeho možných zdravotných problémoch, informuje agentúra DPA.

Niektoré médiá na susednej Ukrajine dokonca uviedli, že 68-ročného Lukašenka museli previezť do nemocnice a bieloruská exilová opozícia tvrdí, že je veľmi vážne chorý.

V Bielorusku sa každoročne v druhú májovú nedeľu oslavuje Deň štátneho znaku a štátnej vlajky. Prezidenta na nedeľňajších okázalých oficiálnych oslavách v Minsku zastupoval premiér Roman Golovčenko. Lukašenko poslal len blahoželanie k sviatku, ktoré na oslavách prečítali.

Agentúra DPA pripomína, že bieloruská štátna televízia neodvysielala žiadne zábery s prezidentom už niekoľko dní. V utorok 9. mája sa Lukašenko zúčastnil na vojenskej prehliadke v Moskve pri príležitosti osláv Dňa víťazstva nad nacistickým Nemeckom.

Podľa DPA Lukašenko na záberoch z Moskvy vyzeral krehko a z oficiálnych podujatí odišiel predčasne. Prezidentská kancelária v Minsku sa k jeho aktuálnemu zdravotnému stavu nijako nevyjadrila.

Bieloruský exminister kultúry a súčasný opozičný politik Pavel Latuška, žijúci v exile v EÚ, sa v piatok vyjadril, že Lukašenko "je zjavne veľmi vážne chorý".

"Nedokáže už ani prejsť 100 metrov, nedokáže prednášať prejavy, dokonca ani nedokáže stáť stáť za rečníckym pultom, pretože ho tak zmáha slabosť," povedal Latuška. Podľa neho to spôsobuje veľké problémy bieloruskej štátnej televízii, ktorá nevie, aké zábery s prezidentom má vlastne vysielať a ako ich má komentovať.

Spojenec Kremľa Lukašenko vládne Bielorusku od roku 1994. Od masových protestov proti jeho znovuzvoleniu v roku 2020 výrazne zintenzívnil represie voči svojim kritikom - mnohých z nich uväznil alebo prinútil odísť do exilu. Vo funkcii sa mu po sporných voľbách podarilo udržať hlavne vďaka ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, čím sa posilnila jeho politická aj ekonomická závislosť na Rusku. Lukašenkov režim podporuje Moskvu aj v jej vojenskej agresii voči Ukrajine a umožňuje jej podnikať útoky na Ukrajinu aj z bieloruského územia.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič vyzval poslancov, aby hlasovali za návrh, ktorý oslobodí mamy od daní

Líder OĽANO Igor Matovič vyzval v nedeľu poslancov Národnej rady (NR) SR, aby v stredu (17. 5.) zahlasovali za návrh novely zákona o dani z príjmu, ktorý by od platenia daní oslobodil matky s deťmi do 15 rokov. Zároveň avizoval, že ak poslanci návrh nepodporia, OĽANO z neho urobí kľúčovú tému predčasných volieb.

"Slová matkám v podstate vôbec nepomôžu. V stredu môžeme urobiť zásadný skutok, ktorý slovenským matkám ukáže, že si ich chlapi na Slovensku vážia," poznamenal Matovič. Podľa neho sa "len zbabelec" bude za matky skrývať a "bude hovoriť, ako mu na nich záleží" a v stredu zahlasuje proti nim.

Poukázal, že zrušenie dane z príjmu by sa týkalo 95 percent slovenských mám, ktoré nezarábajú viac ako 2-tisíc eur mesačne. "Tie, ktoré majú to šťastie a zarábajú viac, by z toho zvyšného príjmu už daň platili," dodal. Ženy podľa neho počas materskej v porovnaní s ich mužskými kolegami prichádzajú o kariérny rast a neskôr sú v práci znevýhodňované.

"Ženy matky len za to, že sa rozhodli stať matkami, majú na Slovensku v priemere o 20 percent nižší plat v porovnaní so svojimi mužskými kolegami, s ktorými v rovnakom čase nastupovali do práce," skonštatoval. To sa podľa neho neskôr prejavuje aj na nižšom dôchodkovom príjme žien.

Návrh mamy bez daní by sa podľa Matoviča vykryl z vyššieho zdanenia lepšie zarábajúcich ľudí. "Chceme zrušiť výnimku, keď mimoriadne dobre zarábajúci zamestnanci s platom nad 8 500 eur nemusia z časti nad 8 500 eur platiť mesačne sociálne odvody," poukázal.

Hnutie OĽANO predložilo ešte v apríli na rokovanie NRSR návrh novely zákona o dani z príjmu, ktorý by od platenia daní oslobodil nielen matky s deťmi do 15 rokov, ale aj mladých daňovníkov do 25 rokov. Cieľom návrhu je podľa Matoviča odstrániť krivdu, že ženy, ktoré sa rozhodli stať matkami, majú výrazne nižšie platy ako muži alebo ženy bez detí. Rovnako je zámerom návrhu motivovať mladých ľudí ostať na Slovensku. Oslobodenie by bolo v oboch prípadoch limitované hranicou výšky príjmu 2-tisíc eur. Čistý finančný dosah opatrenia na štátny rozpočet odhadol Matovič na 500 miliónov eur.

(tasr)

Minúta  |  

Lídrom strany Modrí - Európske Slovensko vo voľbách bude Mikuláš Dzurinda

Lídrom strany Modrí - Európske Slovensko v predčasných voľbách bude Mikuláš Dzurinda. Oznámil to prvý podpredseda strany Ľuboš Schwarzbacher na tlačovej konferencii po ustanovujúcom kongrese, ktorý sa v nedeľu konal v Košiciach. Dzurinda bol jediným kandidátom, ktorého navrhol prípravný výbor strany. Delegáti tiež zvolili štyroch podpredsedov, okrem Schwarzbachera sú nimi Martin Hubinský, Jana Ambrošová a Michal Hort.

Strana má v súčasnosti 46 členov, v blízkej budúcnosti je možné, že sa ich počet o niečo zvýši. "Myslím si, že je evidentné, že Slovensko prechádza depresiou, nálada medzi občanmi nie je dobrá a túto atmosféru treba zlepšiť a niečo s tým urobiť. Rozhodli sme sa vystúpiť z komfortnej zóny a ideme do toho politického bojiska, chceme prispieť k pozitívnej zmene, to je naše posolstvo," uviedol Dzurinda.

Strana podľa neho vznikla ako projekt na dlhé roky, ktorý sa chce etablovať a presadzovať politiku európskej ľudovej strany.

Nechcel dopredu hovoriť o výsledkoch, ktoré by považovali za pozitívne. "Budeme sa usilovať, aby bol náš výsledok čo najlepší, pretože čím väčšiu legitimitu nám občania zveria, o to konštruktívnejšiu rolu budeme môcť hrať," dodal Dzurinda s tým, že už na pondelok 15. mája zvolal predsedníctvo, strana kreuje volebný štáb a začína s prípravou kampane, ktorú chcú v úvode financovať z vlastných zdrojov. "Sme na samom začiatku, zakladajúci členovia sa rozhodli vyzbierať po 1000 eur, z toho budeme financovať kampaň. Sme rozhodnutí postupovať racionálne, nechceme sa zadlžovať, chceme ísť na to skromne. V našich radoch sú aj úspešní ľudia, ktorí sú pripravení prispieť na transparentný účet," zdôraznil Dzurinda.

Dodal, že do politiky prinášajú úplne nových ľudí, ktorí majú skúsenosť maximálne s regionálnou politikou. Priemerný vek členov strany je podľa neho 38 rokov. "Nereprezentujeme hrozbu recidívy, nenesieme zodpovednosť za veľký chaos. Slovensko objektívne potrebuje zmenu. My máme vo svojich radoch lekárov, úspešných projektantov, podnikateľov, odborníkov i developerov," priblížil Dzurinda.

Programové priority, s ktorými sa chystá politické zoskupenie uspieť v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, sú posilniť ekonomický rast, zastaviť drastické zvyšovanie cien a tiež infláciu. Presadiť chcú aj reformy školstva a zdravotníctva. "Je potrebné systém vzdelávania zmeniť tak, aby sa naše deti menej trápili s mentorovaním a viac objavili kreativitu, nepodliehali dezinformáciám. Pokiaľ ide o reformu zdravotníctva, tam treba priniesť kľúčový obrat, aby sa šéfom celého systému stal občan," priblížil Dzurinda, ktorého cieľom je okrem iného upevniť civilizačné ukotvenie Slovenska a jasne sa prihlásiť k západnej Európe.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.