Preskočiť na obsah
Minúta  |  

ZŠ Veľkomoravská na 1. mieste v okrese

V celoslovenskom hodnotení štátnych základných škôl INEKO sa ZŠ Veľkomoravská umiestnila na 22. mieste. V rámci kraja ju predbehla len ZŠ Gorazdova z Bánoviec nad Bebravou, ktorá sa v celoslovenskom hodnotení umiestnila o 7 miest vyššie a je 15. mieste. V rámci okresu Trenčín je poradie následovné: 1. miesto ZŠ Veľkomoravská, 2. miesto ZŠ Dlhé Hony a 3. miesto ZŠ Hodžova. Blahoželáme!

ZŠ Veľkomoravská sa v celoštátnom hodnotení základných škôl INEKO umiestnila na 22. mieste.

V okrese Trenčín získala 1. miesto. V kraji ju predbehla len ZŠ Gorazdova z Bánoviec n.B..

https://vimeo.com/666061123

Miroslav Šumichrast, riaditeľ ZŠ Veľkomoravská: „Musím povedať, že máme veľmi kvalitných učiteľov, ktorí učia deti tak, aby sa úspešne dostali na stredné školy aj na 8-ročné gymnáziá. Učitelia vyhľadávajú talenty a idú s nimi do rôznych olympiád. Máme tiež skvelý inkluzívny tím, ktorý pomáha deťom, ktorým to nejde, aby sa vyrovnali ostatným deťom.”

Hodnotenie škôl je vypočítané z výsledkov celonárodných testov 5. a 9. ročníka aj z mimoriadnych výsledkov žiakov vo vybraných celoslovenských súťažiach.

Miroslav Šumichrast, riaditeľ ZŠ Veľkomoravská: „Je to naozaj veľká chvála pre našich žiakov a učiteľov. Je to povzbudenie a utvrdenie v tom, že to robia dobre. Zároveň je to

odpoveď pre našich rodičov, či si pre svoje dieťa zvolili dobrú a kvalitnú školu.”

3. miesto v rámci kraja získala ZŠ Dlhé Hony. V rámci Slovenska skončila na 23. mieste.

Minúta  |  

Žilinka: Budeme spolupracovať s Ruskom

Generálne prokuratúry Slovenskej republiky a Ruskej federácie sa dohodli na vzájomnej spolupráci. Program spolupráce podpísali počas pracovnej cesty generálneho prokurátora Maroša Žilinku a jeho námestníka Jozefa Kanderu v Moskve. TASR o tom informoval hovorca GP SR Dalibor Skladan.

"Generálni prokurátori sa vzájomne zhodli, že podpis tohto programu spolupráce nie je iba formálnym aktom, ale jeho realizácia prinesie vyváženú a konštruktívnu spoluprácu na expertnej úrovni,“ podotkol Skladan. Spolupráca sa má realizovať v rokoch 2022 a 2023. Týka sa oblastí korupcie, extrémizmu, kyberkriminality, ekologických trestných činov, ale aj ochrany práv nezaopatrených detí či osôb so zdravotným postihnutím.

Hovorca ďalej informoval, že sa Žilinka s Kanderom zúčastnili na oslavách 300. výročia ruskej prokuratúry "spoločne so zástupcami rezortov prokuratúry a ministerstiev spravodlivosti z vyše 30 krajín, ako napríklad Belgické kráľovstvo, Bosna a Hercegovina, Grécko, Taliansko, Moldavsko, Nórsko, Rumunsko, Srbsko, Slovinsko či Chorvátsko".

Počas pracovnej cesty Žilinka rokoval o vzájomnej spolupráci aj s generálnym prokurátorom Slovinska Dragom Šketom. Stretol sa s prezidentom Medzinárodnej asociácie prokurátorov Cheol-Kyu Hwangom. Slovenská delegácia GP SR tiež navštívila slovenskú ambasádu v Moskve.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Orbán v reakcii na kritiku eurokomisárky: Chceme len chrániť naše deti

Podstatou ľudového hlasovania v Maďarsku v deň parlamentných volieb je ochrana maďarských detí, povedal v piatok predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, ktorý tak odmietol kritiku komisárky Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunje Mijatovičovej.

Komisárka vo štvrtok vyhlásila, že rozhodnutie maďarskej vlády uskutočniť celoštátne referendum o prístupe detí k informáciám o pohlavnej orientácii a o otázkach rodovej identity v rovnaký deň ako parlamentné voľby je poľutovaniahodné.

Mijatovičová v správe pre médiá upozornila, že tento krok  podporuje "inštrumentalizáciu ľudských práv" ľudí z komunity LGBTI.

Podľa Orbána tvrdí Mijatovičová nezmysly, pretože zákon, na ktorý sa komisárka odvoláva, je o ochrane detí. "Maďarsko je slobodná krajina, kde sexualita nie je nijako obmedzovaná, ľudia sú v tejto oblasti slobodní. A to je dobré, pretože sme za slobodu bojovali v čase komunizmu," zdôraznil maďarský premiér. A dodal, že referendum sa vzťahuje iba na deti a jeho podstatou je, aby právo rozhodnúť, akým tempom a v akej forme sa majú deti oboznamovať s otázkami sexuality, by mali mať len ich rodičia.

Komisárka uviedla, že sklamaním bolo už to, že "zákon na ochranu detí", ktorý nesprávne spája homosexualitu s pedofíliou a obmedzuje slobodu prejavu a vzdelávania všetkých Maďarov, bol prijatý v júni 2021 aj napriek silným námietkam zo strany mnohých medzinárodných pozorovateľov vrátane nej samotnej.

Upozornila, že v dôsledku tohto zákona, ktorý Benátska komisia Rady Európy v decembri 2021 označila za nezlučiteľný s medzinárodnými normami pre ľudské práva, musia byť informácie o osobách z komunity LGBTI zakázané na všetkých miestach, kde ich môžu sledovať neplnoletí, čo sa týka aj médií a verejných knižníc. Pod tlakom tohto zákona bola v maďarských školách vážne obmedzená aj možnosť vyučovania obsahov súvisiacich s rôznymi pohlavnými orientáciami a rodovými identitami.

Obávam sa, že navrhované referendum zakorení stereotypy, predsudky a nenávisť voči osobám LGBTI a bude mať negatívny vplyv na ich práva, bezpečnosť a kvalitu života tým, že položí otázky vo všeľudovom hlasovaní, ktoré sú nejednoznačné a zavádzajúce," dodala Mijatovičová. 

(tasr) 

Minúta  |  

Moskva: Na akékoľvek vaše sankcie sme pripravení

Rusko je pripravené na akékoľvek sankcie Západu, vyhlásil v piatok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Zároveň vyjadril nádej, že budú obnovené rokovania s USA o bezpečnostných zárukách, ktoré žiada Rusko, informovala agentúra RIA Novosti.

"Od nich (západné krajiny) možno očakávať čokoľvek. No môžem vás ubezpečiť, že sme pripravení na akýkoľvek vývoj situácie vo sfére ekonomiky," uviedol Lavrov počas tlačovej konferencie, ktorá bola venovaná zhrnutiu udalostí z minulého roka.

Lavrov zároveň vyjadril nádej, že budú obnovené rokovania so Spojenými štátmi o bezpečnostných zárukách, čo však podľa neho závisí najmä od odpovede Washingtonu na ruské návrhy, ktorá by mala byť rýchla.

"Očakávame písomnú reakciu. Máme dôvod domnievať sa, že naši partneri pochopili, že je nevyhnutné to urobiť rýchlo, konkrétne a na papieri... nebudeme čakať do nekonečna," uviedol Lavrov.

"Každému je jasné, že situácia sa nezlepšuje, hromadí sa konfliktný potenciál a západní kolegovia rozhodujúcou mierou prispievajú k takému negatívnemu vývoju udalostí," vyhlásil Lavrov, ktorého citovala agentúra TASS.

Tohtotýždňové rokovania medzi Ruskom USA a NATO sa konali z dôvodu obáv pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Moskva od Spojených štátov a organizácie NATO žiada rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane toho, aby sa aliancia nerozšírila o Ukrajinu. Spojené štáty a spojenci však Rusku pohrozili, že ak zaútočí, zavedú proti nemu prísne sankcie, vysvetľuje agentúra AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Biely dom o ruských základniach v Amerike: Moskva sa chvastá, budeme reagovať rozhodne

Spojené štáty neveria, že sa Rusko rozhodlo zaútočiť na Ukrajinu, ale sú pripravené na akýkoľvek scenár vývoja. Uviedol to vo štvrtok poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

Na brífingu v Bielom dome Sullivan vyhlásil, že Spojené štáty sú pripravené dosiahnuť "pokrok pri rokovacom stole", ale aj na podniknutie "potrebných a správnych krokov na obranu našich spojencov, podporu našich partnerov a rázne reagovať na akúkoľvek zjavnú agresiu, ktorá by mohla nastať".

Podľa Sullivana "spravodajská komunita nevyhodnotila (situáciu tak), že Rusi sa definitívne rozhodli pre vojenský akciu na Ukrajine". Dodal, že situácia je momentálne taká, že Rusko má naďalej možnosť "prísť k rokovaciemu stolu".

Agentúra TASS v správe o brífingu v Bielom dome napísala, že podľa Sullivana v súčasnosti stále existuje možnosť vyriešiť európske bezpečnostné otázky prostredníctvom diplomacie. "Ak sa Rusko rozhodne pre inú cestu, budeme podľa toho reagovať," upozornil.

Dodal, že Spojené štáty majú v úmysle vojensky posilniť východné krídlo NATO v prípade ruskej invázie na Ukrajinu, informoval TASS.

Sullivan na brífingu komentoval aj reakciu námestníka ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova na otázku    televízie RTVi, či Rusko zvažuje možnosť rozmiestnenia svojej vojenskej infraštruktúry v krajinách mimo Európy, napr. v Latinskej Amerike - na Kube či vo Venezuele.

Riabkov, ktorý tento v Ženeve rokoval s námestníčkou amerického ministra zahraničných vecí Wendy Shermanovou, totiž vo štvrtkovom TV rozhovore nevylúčil, ale ani nepotvrdil, že "ak Spojené štáty budú provokovať a naďalej vyvíjať vojenský tlak na Ruskú federáciu," Moskva môže "podniknúť kroky po linke" svojho vojenského námorníctva.

Sullivan označil tieto Riabkovove vyjadrenia za chvastúnstvo a uviedol, že Rusko túto myšlienku na rokovaniach ani nenastolilo.

Upozornil však, že "ak by sa Rusko uberalo týmto smerom, budeme reagovať rozhodne".

Spojené štáty a vtedajší Sovietsky zväz boli v 20. storočí krajinami, ktoré sa najviac priblížili jadrovej vojne. Došlo k tomu v roku 1962, keď Moskva rozmiestnila na Kube svoje balistické rakety na ochranu ostrova pred prípadnými útokmi zo strany USA. Ich prítomnosť bola zároveň Sovietskym zväzom zdôvodnená ako protiopatrenie za umiestnenie amerických rakiet v Británii, Taliansku a hlavne v Turecku. Kubánska kríza je považovaná za moment, keď sa studená vojna dostala najbližšie k vyústeniu do jadrovej vojny.

Podľa správ z Ukrajiny i západných médií Rusko v uplynulých mesiacoch zhromaždilo na hraniciach s Ukrajinou desaťtisíce vojakov a vojenskú techniku. Stalo sa tak v situácii, keď Moskva stále naliehavejšie požaduje záruky, že sa aliancia NATO nerozšíri ďalej na východ.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Bidenova prehra: Najvyšší súd zablokoval pravidlo o očkovaní alebo testovaní vo firmách

Najvyšší súd Spojených štátov vo štvrtok zablokoval opatrenie prezidenta Joea Bidena, na základe ktorého mali mať ľudia pracujúci vo firmách s viac ako 100 zamestnancami povinnosť dať sa zaočkovať dvoma dávkami vakcíny proti koronavírusu alebo podstupovať pravidelné týždenné testovanie a nosiť rúška. Informovala o tom agentúra AFP.

Súd zároveň v pomere hlasov 5:4 povolil uplatnenie pravidla o povinnej vakcinácii pre väčšinu zdravotníkov – platiť bude v približne 76.000 zariadeniach financovaných z federálneho rozpočtu. Troch liberálnych sudcov v tejto veci podporili i dvaja konzervatívci – John Roberts a Brett Kavanaugh.

Konzervatívna väčšina šiestich sudcov Najvyššieho súdu USA rozhodla, že Bidenova administratíva prekročila svoje právomoci, čo sa týka spomenutého pravidla očkovania alebo testovania ľudí vo firmách, ktoré by sa dotklo vyše 80 miliónov Američanov. S týmto rozhodnutím nesúhlasili traja liberálni sudcovia.

Biden vo svojej reakcii na rozhodnutie súdu vyjadril poľutovanie, že súd nebral do úvahy rozumné požiadavky "založené na vede aj zákone". Súčasne však vyzval zamestnávateľov, aby "urobili správnu vec" na ochranu zdravia Američanov i na prospech ekonomike.

Senát amerického federálneho odvolacieho súdu v decembri rozhodol, že spomínané nariadenie vlády týkajúce sa pracovníkov stredných a veľkých podnikov môže vstúpiť do platnosti. Rozhodnutie senátu tak zrušilo predošlý verdikt federálneho sudcu iného súdu, ktorý tomuto nariadeniu na začiatku novembra pozastavil platnosť.

Predmetné opatrenie predstavil prezident Biden po prvý raz v septembri s tým, že výnimky by sa týkali ľudí pracujúcich vonku alebo iba z domu. Pravidlo týkajúce sa 17 miliónov zdravotníkov či ošetrovateľov neponúka alternatívu pravidelného testovania, všetci z nich tak budú musieť byť zaočkovaní. O výnimku budú môcť požiadať zo zdravotných či náboženských dôvodov.

Plne zaočkovaných proti covidu je viac ako 208 miliónov Američanov (62,7 percenta populácie) a viac ako tretina z nich dostala i posilňujúcu očkovaciu dávku, vyplýva z údajov Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDCP).

(tasr, ste)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.