Pandémia ovplyvnila duševný stav ľudí na Slovensku. Štvrtina respondentov pravidelného prieskumu Ako sa máte, Slovensko? si myslí, že ich duševný stav sa za posledné dva roky zhoršil. Na duševné zdravie vplýva aj vojna na Ukrajine.
V prvom týždni vypuknutia vojny na Ukrajine 30 percent respondentov zažívalo depresívne pocity značnú až väčšinu času. Naopak, približne štvrtina nezažívala žiadne depresívne pocity, čo je porovnateľné s druhou vlnou pandémie, kedy bola miera prežívaných depresívnych pocitov najväčšia.
Prežívané depresívne pocity súviseli aj s mierou obáv z vojny na Ukrajine a príchodu utečencov z krajín sužovaných vojnou. Respondenti, ktorí sa menej až vôbec neobávajú vojny na Ukrajine, zažívali v 27,5 percenta často depresívne pocity a v 30 percentách vôbec.
Aj keď obavy z pandémie postupne klesajú, respondenti, ktorí sa obávajú pandémie nového koronavírusu, stále zažívajú viac stresu a depresívnych pocitov, ako tí, ktorí sa pandémie neobávajú. Až 35 percent respondentov, ktorí majú veľké obavy z pandémie, zažívajú depresívne pocity väčšinu alebo značnú časť času a viac ako štvrtina (28 percent) rovnako často zažíva stres. Približne štvrtina tých, ktorí sa pandémie neobávajú, zažívajú depresívne pocity rovnako často a iba pätina zažíva rovnako často stres.
Po takmer dvoch rokoch trvania pandémie si štvrtina respondentov myslí, že ich duševný stav sa zhoršil a len sedem percent uvádza zlepšenie duševného stavu. Tí, ktorí vnímajú, že ich duševný stav sa po dvoch rokoch trvania pandémie výrazne zhoršil, zažívali depresívne pocity v 32 percentách väčšinu času a v ďalších 28,5 percenta značnú časť času a stres v 24 percentách väčšinu času a v 35 percentách značnú časť času. Všetky tieto hodnoty sú u nich výrazne častejšie ako u respondentov, ktorí neuvádzali zhoršenie svojho duševného stavu.
To, čo respondentom pomáha znižovať stres a depresívne pocity, sú blízke osobné vzťahy. Z prieskumu ďalej vyplýva, že čím sú respondenti spokojnejší so svojimi osobnými vzťahmi, tým menej stresu a depresívnych pocitov zažívajú.
Prieskum iniciuje Slovenská akadémia vied, MNFORCE a Seesame. Trinásta vlna výskumu sa uskutočnila v období od 24. februára do 1. marca na vzorke 1000 respondentov.
22:19 Interpol vyslal do Moldavska tím na pomoc s náporom utečencov
Medzinárodná policajná organizácia Interpol v piatok oznámila, že do Moldavska vyslala tím na pomoc pri nápore utečencov z Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Interpol uviedol, že jeho tím by mal pôsobiť v Kišiňove a niekoľkých ďalších lokalitách Moldavska, kde sú utečenecké tábory. Úlohou jeho pracovníkov je poskytnúť podporu miestnej polícii a humanitárnym organizáciám pri zvládaní situácie s utečencami. O pomoc ich žiadala moldavská národná centrála Interpolu.
Do Moldavska utieklo od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu už takmer 380 000 ľudí. EÚ oznámila, že Kišiňovu pošle na pomoc agentov z Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (Frontex), a pomoc ponúklo aj Nemecko, informuje AFP.
Utečenci utekajúci pred vojenským konfliktom na Ukrajine prichádzajú na moldavsko-ukrajinský hraničný priechod Palanca na hraniciach s Moldavskom 7. marca 2022. Foto: TASR/AP
21:55 Pentagón: Ukrajinské sily spustili protiofenzívu v Chersone
Ukrajinské sily spustili protiofenzívu v meste Cherson, jedinom veľkom meste Ukrajiny, ktoré od začiatku invázie ovládli ruské jednotky. Povedal to v piatok vysokopostavený predstaviteľ obrany Spojených štátov s tým, že ruské sily nemajú už nad mestom úplnú kontrolu.
Mesto Cherson ležiace na juhu Ukrajiny bolo prvým spomedzi väčších miest, nad ktorým Rusko získalo kontrolu, a to už počas prvého týždňa invázie. Moskva spustila vojenskú ofenzívu na Ukrajine 24. februára.
"Nemôžeme presne povedať, kto má nad Chersonom kontrolu, ale podstatné je, že sa nezdá byť pevne pod ruskou kontrolou, ako to bolo predtým," povedal novinárom pod podmienkou anonymity uvedený americký predstaviteľ. "Ukrajinci sa usilujú znovuzískať Cherson," dodal s tým, že tam prebiehajú ťažké boje.
Ak by Rusko stratilo kontrolu nad strategicky dôležitým Chersonom ležiacim pri ústí rieky Dneper, znamenalo by to pre Moskvu podľa Pentagónu veľký úder a skomplikovalo by to prípadné ruské snahy o dobytie Odesy, dôležitého prístavného mesta na pobreží Čierneho mora.
"Bol by to značný vývoj, čo sa týka vojny v južnej časti (Ukrajiny), o tom niet pochýb," dodal citovaný predstaviteľ Pentagónu.
Kremeľ tvrdenia, že by stratil plnú kontrolu nad Chersonom, odmietol.
21:28 Putin podpísal zákon o trestoch za nepravdivé správy o práci úradov v zahraničí
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok podpísal zákon o trestnej zodpovednosti za nepravdivé informácie o práci ruských štátnych orgánov, ktoré pôsobia v zahraničí s cieľom chrániť záujmy Ruska a jeho občanov.
Týmto zákonom sa zavádza trestná zodpovednosť za šírenie nepravdivých informácií o takých štátnych štruktúrach, ako je Národná garda, ruské veľvyslanectvá či diplomatické misie alebo ministerstvo pre mimoriadne situácie a prokuratúra.
Za porušenie tohto zákona hrozia tri roky väzenia a finančná pokuta. Ak sa tohto činu dopustí úradná osoba, hrozí jej trest odňatia slobody vo výške od päť do desať rokov.
Ak nepravdivá informácia "spôsobí vážne následky", previnilcovi hrozí až 15 rokov väzenia.
Táto nová legislatíva rozširuje zákon schválený začiatkom marca, ktorý umožňuje trest vo výške až 15 rokov väzenia za zverejnenie nepravdivých informácií o aktivitách ruskej armády a za výzvy na protiruské sankcie.
Vladimír Putin: Foto: TASR/AP
21:01 Rusko vypálilo rakety na budovu ukrajinského letectva, tvrdí Kyjev
Ruská armáda vypálil šesť riadených striel na sídlo veliteľstva vzdušných síl ukrajinskej armády v meste Vinnycia. Časť z nich zostrelila protivzdušná obrana, zvyšok zasiahol niekoľko budov a spôsobili značné škody na infraštruktúre, oznámilo v piatok ukrajinské letectvo na Facebooku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
"Následky zásahu raketovej strely sa zisťujú," uviedlo letectvo vo vyhlásení.
Pri útoku zo 6. marca ruské rakety úplne zničili letisko vo Vinnycii, ktorá leží zhruba 200 kilometrov juhozápadne od Kyjeva. Zahynulo pritom deväť ľudí. O desať dní neskôr zasiahla raketová paľba ruskej armády v tomto administratívnom centre Vinnyckej oblasti aj televíznu vežu.
Ruské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že prvá fáza "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine je už takmer ukončená a momentálne sa zameriava na úplné "oslobodenie" Donbasu.
20:22 Na ruskej strane hranice s Ukrajinou prišiel o život vojenský kňaz
Prvou známou obeťou paľby z ukrajinských pozícií sa na ruskom území stal vojenský pravoslávny kňaz Oleg Arťomov, napísal v piatok denník Le Parisien.
Arťomov prišiel o život vo štvrtok, keď ruskú dedinu Žuravľovka v Belgorodskej oblasti zasiahla raketa typu Smerč vystrelená z ukrajinského územia z pozícií ukrajinskej armády.
Le Parisien sa vo svojej správe odvolal na ruské médiá citujúce vyhlásenie ruskej pravoslávnej cirkvi. Ruské médiá poznamenali, že ide o prvú obeť na ruskom území oznámenú od 24. februára, keď sa na Ukrajine začala ruská invázia.
Podľa ruskej tlače, ktorú citoval Le Parisien, bol tento 65-ročný kňaz pôvodne námorným dôstojníkom a zúčastnil sa na vojne v Čečensku, kde bol príslušníkom kozáckych jednotiek. Kňazské svätenie prijal v roku 1999. Ako lodný kňaz sa potom zúčastnil na dvoch cestách okolo sveta, ktoré podnikla vedecká loď Admirál Vladimirskij. V posledných rokoch bol mimo služby, do armády sa vrátil, keď sa začala ruská invázia na Ukrajine.
Obec Žuravľovka leží na ruskom území, len dva kilometre od hranice s Ukrajinou a od ukrajinského mesta Charkov, kde sa odohrávajú ťažké boje, ju delí 30 kilometrov.
Prvý prípad, keď na územie Žuravľovky dopadol projektil vystrelený z Ukrajiny, zaznamenali 23. marca. Zranenia pri tom utrpeli traja ľudia. Poškodených bolo viac ako 20 domov a áut. V noci na 24. marca došlo v Žuravľovke k niekoľkým výbuchom súvisiacim s konfliktom v susednej krajine. V dôsledku ostreľovania bolo z dediny evakuovaných 196 ľudí.
19:40 Nulandová: Vedenie ruskej armády sľúbilo Putinovi dobytie Kyjeva do piatich dní
Vedenie ruskej armády sľúbilo ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi dobytie Kyjeva do piatich dní a celej Ukrajiny do dvoch týždňov. Oznámila to námestníčka ministra zahraničných vecí USA Victoria Nulandová počas stretnutia Kyjevského bezpečnostného fóra „Boj za Ukrajinu“, napísal server Echo 24 s odvolaním sa na agentúru Ukrinform.
„Keď sme sa prvýkrát dozvedeli o Putinových plánoch na túto vojnu – a bolo to na jeseň –, jeho armáda mu povedala, že o päť dní ovládne Kyjev. Jeho vojenskí velitelia mu povedali, že za dva týždne získa kontrolu nad Ukrajinou,“ vyhlásila podľa Ukrinform Nulandová.
Zároveň poznamenala, že kvôli tomu, čo teraz robí každý Ukrajinec, sa tak nestalo a ofenzíva ruskej armády sa teraz takmer zastavila.
19:28 Biden sa v Poľsku stretol s americkými vojakmi
Šéf Bieleho domu Joe Biden sa v piatok počas návštevy Poľska stretol aj s americkými vojakmi 82. výsadkovej divízie, ktorí prispievajú k odstrašovaniu na východnom krídle Severoatlantickej aliancie.
Vrchný veliteľ armády im povedal, že „reprezentujú 1 percento amerického ľudu“. Spojené štáty americké, povedal vojakom, sú jedinou krajinou založenou na myšlienke slobody a demokracie.
Líder USA opakovane vyhlásil, že americké jednotky nepošle bojovať proti Rusom na Ukrajinu, no zároveň sa zaviazal, že jeho krajina bude v prípade potreby brániť každý centimeter územia NATO.
Americký prezident Joe Biden (uprostred) sa prihovára členom 82. leteckej divízie v Jasionke na juhovýchode Poľska v piatok 25. marca 2022. Foto: TASR/AP
19:13 Poľský prezident: Ukrajinci pre nás nie sú utečenci, ale hostia
Poľsko nepovažuje Ukrajincov za utečencov, ale za svojich hostí. Povedal to v piatok poľský prezident Andrzej Duda počas stretnutia so svojím americkým kolegom Joeom Bidenom, ktorý je na návšteve Poľska.
Duda opätovne potvrdil ochotu svojej krajiny pomáhať ľudom utekajúcim pred vojnou, ktorú na Ukrajine rozpútalo Rusko. V poľskom meste Rzeszów ležiacom približne 80 kilometrov západne od ukrajinských hraníc, sa obaja prezidenti stretli aj so zástupcami humanitárnych organizácií.
Poľský prezident povedal, že Ukrajinci sú pre neho bratia a susedia, ktorých vyháňa z vlasti útočná vojna vedená Ruskom. Prezidentovi Bidenovi poďakoval za podporu nielen v oblasti armády, ale aj pri poskytovaní humanitárnej pomoci.
Podľa poľskej pohraničnej stráže prišlo z Ukrajiny do Poľska od začiatku ruskej vojenskej invázie už takmer 2,24 milióna ľudí, uvádza DPA. Podľa údajov OSN z Ukrajiny celkovo utieklo už približne 3,7 milióna ľudí.
Na snímke zľava americký prezident Joe Biden a poľský prezident Andrzej Duda počas stretnutia o humanitárnej odpovedi na ruskú inváziu na Ukrajine v Jasionke na juhovýchode Poľska v piatok 25. marca 2022. Foto: TASR/AP
18:20 Francúzsko si predvolalo ruského veľvyslanca, príčinou boli pochybné karikatúry
Francúzske ministerstvo zahraničných vecí si v piatok predvolalo ruského veľvyslanca, aby mu tlmočilo svoj protest v súvislosti s karikatúrami, ktoré sa vo štvrtok objavili na účte ruského veľvyslanectva sociálnej sieti Twitter.
Spravodajská televízia BFM, monitorovaná TASR, spresnila, že ide o dve karikatúry "pochybného vkusu a dosť zlej kvality".
Francúzska diplomacia označila obe kresby za "neprijateľné" v čase, keď sa Paríž snaží udržiavať dialóg s Ruskom.
Ako poznamenal web RTL, medzičasom boli kresby z Twitteru odstránené.
Prvá karikatúra zobrazovala Európu ako chorého pacienta ležiaceho na lôžku, ako dostáva injekcie "rusofóbie", "neonacizmu", "sankcií", NATO a "cancel culture" od dvoch lekárov v bielych plášťoch a klobúkoch s insígniami Ameriky a EÚ a s menovkami "Doktor EuroReich" a "Doktor Ríša lží".
Na druhej kresbe bol vyobrazený rad kľačiacich ľudí identifikovaných ako štáty Európy, ako olizujú obnažený zadok strýka Sama.
Kresby vyvolali hneď po svojom zverejnení veľké pobúrenie, pričom sa objavili v čase, keď francúzsky prezident Emmanuel Macron pravidelne telefonuje s ruským vodcom Vladimirom Putinom v snahe nájsť riešenie pre ukončenie vojny na Ukrajine.
"Nemysleli sme si, že by sa ruské veľvyslanectvo mohlo znížiť nižšie... ale áno, môže," jeden z používateľov Twitteru v reakcii na karikatúry.
17:29 Kuleba: Rokovania s Ruskom sú veľmi zložité; v kľúčových otázkach posun nenastal
Ukrajina v piatok uviedla, že mierové rokovania s Moskvou o ukončení už vyše mesiac trvajúcej vojenskej invázie sú "veľmi zložité". Kyjev však prisľúbil, že zo svojich požiadaviek neustúpi. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
"Proces rokovaní je veľmi zložitý," povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. "Ukrajinská delegácia zaujala pevný postoj a nevzdá sa svojich požiadaviek. Ako prvé žiadame prímerie, bezpečnostné záruky a územnú celistvosť Ukrajiny," uviedol.
Kuleba dodal, že v kľúčových bodoch nenašiel Kyjev s Moskvou "nijaký konsenzus". "Najmä ukrajinský jazyk je a bude jediným štátnym jazykom na Ukrajine," zdôraznil.
Rusko v piatok informovalo, že na rokovaniach s Ukrajinou nedošlo v hlavných politických otázkach k žiadnemu pokroku. Vedúci ruskej delegácie, exminister kultúry Vladimir Medinskij, ktorý je poradcom ruského prezidenta Vladimira Putina, povedal, že v menej dôležitých otázkach sa delegáciám darí zbližovať svoje pozície, ale v prípade dôležitých politických tém "sa prešľapuje na mieste".
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan ešte vo štvrtok po summite NATO povedal, že Ukrajina a Rusko zrejme dosiahli dohodu v štyroch hlavných bodoch rokovaní vrátane jazykovej otázky. Kuleba na jeho slová však reagoval vyhlásením, že Erdoganove tvrdenia nie sú pravdivé.
Medinskij informoval, že rokovania sa prostredníctvom videokonferencií konali počas celého týždňa - od pondelka do piatka. Expertné skupiny rokujú častejšie, vedúci delegácií sa schádzajú dva- alebo trikrát do týždňa. Ďalšie kolo rokovaní sa podľa jeho slov uskutoční v sobotu.
16:47 Rusi prišli o ďalšieho generála, tvrdí Ukrajina
V bojoch na Ukrajine prišla ruská armáda o ďalšieho generála, napísal v piatok britský denník Daily Mail s odvolaním sa na zdroje v Kyjeve. Rusko zatiaľ smrť ďalšieho generála nepotvrdilo, čo však neurobilo ani v predchádzajúcich takýchto prípadoch, informoval denník The Mirror.
Podľa zdroja z Kyjeva ide o piateho ruského generála zabitého v bojoch s ukrajinskými ozbrojenými silami. Najnovšou obeťou z radov ruskej generality je podľa Kyjeva 48-ročný generálporučík Jakov Rezancev, veliteľ 49. kombinovanej divízie Južného vojenského okruhu. O život prišiel pri nálete ukrajinskej armády. Presná lokalita nie je známa, ale zdroje v Kyjeve uviedli, že ide o okolie mesta Čornobajivka.
16:18 Ruská armáda tvrdí, že na Ukrajine bolo zabitých 1 351 ruských vojakov
Ruská armáda v piatok uviedla, že počas vojenskej operácie na Ukrajine bolo dosiaľ zabitých 1 351 ruských vojakov a 3 825 utrpelo zranenia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Tento počet je však omnoho nižší, než je bilancia strát ruských inváznych síl, ktorú uvádza ukrajinská strana. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v piatok na Twitteri uviedlo, že počas vojny na Ukrajine prišlo o život už 16 100 ruských vojakov.
Ruská armáda podľa agentúry Reuters zverejnila počet svojich padlých naposledy 2. marca, keď uviedla, že na Ukrajine zahynulo 468 jej vojakov.
Muž vynáša veci z horiaceho obchodu po ruskom útoku v Charkove v piatok 25. marca 2022. Foto: TASR/AP
15:57 Stoltenberg: Ruská agresia voči Ukrajine ohrozuje aj bezpečnosť Arktídy
Vojna, ktorú Rusko rozpútalo na Ukrajine, ohrozuje aj bezpečnosť krajín arktického regiónu, uviedol v piatok počas návštevy Nórska generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
"Ruská vojna proti Ukrajine predstavuje prelomový moment. Vytvára nový štandard pre európsku bezpečnosť a taktiež pre bezpečnosť Arktídy," povedal Stoltenberg. Zdôraznil pritom, že viaceré štáty arktického regiónu sú členmi NATO.
Stoltenberg navštívil svoje rodné Nórsko, aby sa zúčastnil na vojenskom cvičení NATO s označením "Cold Response".
Podľa neho budú mať udalosti z posledných týždňov dlhodobé následky, aj keby sa vojna na Ukrajine skončila hneď zajtra. Rusko totiž demonštrovalo, že je pripravené spochybniť základné bezpečnostné princípy za použitia vojenských prostriedkov, dodal Stoltenberg.
Zároveň poukázal na veľký strategický význam regiónu obklopujúceho severný pól a na to, že v posledných rokoch došlo v tejto oblasti k výraznému nárastu ruských vojenských aktivít. Moskva napríklad využíva región na testovanie svojich námorných zbraňových systémov, varoval šéf aliancie.
Čoraz väčší záujem o región Arktídy podľa neho prejavuje aj Čína, píše DPA.
15:10 Putin aj Lavrov kritizovali kroky Západu
"Vyhlásili proti nám ozajstnú hybridnú vojnu. Totálna vojna je termín, ktorý používalo hitlerovské Nemecko, dnes ho používajú mnohí európski politici, keď hovoria o tom, čo chcú spraviť Rusku," uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, podľa ktorého je cieľom európskych politikov "rozvrátiť, zlomiť, zničiť a zadusiť" ruskú ekonomiku i Rusko vo všeobecnosti.
V podobnom zmysle sa vyjadril aj Vladimir Putin: "Dnes sa snažia zrušiť celú tisícročnú krajinu, náš národ. Hovorím o zvyšujúcej sa diskriminácii všetkého spojeného s Ruskom, o tých tendenciách, ktoré sa rozvíjajú v mnohých západných krajinách". Poukázal pritom najmä na rušenie predstavení diel Čajkovského, či Rachmaninova alebo údajné zakazovanie ruských kníh a spisovateľov.
"Takúto masovú kampaň za zničenie nepohodlnej literatúry naposledy viedli takmer pred 90 rokmi nacisti v Nemecku," povedal Putin.
Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP
14:12 Objavujú sa správy o masových hroboch v Mariupole, tvrdí OSN
Riaditeľka skupiny Organizácie Spojených národov pre ľudské práva na Ukrajine Matilda Bognerová v piatok uviedla, že pozorovatelia dostávajú stále viac správ o masových hroboch v obkľúčenom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol.
"Dostávame čoraz viac informácii o masových hroboch, ktoré sa tam (v Mariupole) nachádzajú," uviedla Bognerová s tým, že dostali správy aj o hrobe, v ktorom má byť údajne pochovaných až 200 tiel.
OSN okrem toho dostala aj správy o obvineniach z toho, že Rusko počas evakuácie zabíja civilistov, ktorí sa nachádzajú vo vozidlách. Svetová organizácia okrem toho zdokumentovala tiež zmiznutie niektorých ukrajinských predstaviteľov, z ktorých niektorí boli vzatí do zajatia.
Satelitná snímka mesta Mariupol z 21. marca 2022. Foto: TASR/AP
13:44 Ukrajina vyzýva EÚ na uzavretie pozemnej i morskej dopravy do Ruska a Bieloruska
Ukrajina vyzvala v piatok štáty Európskej únie, aby uzavreli pozemné a morské dopravné spojenie s Ruskom a Bieloruskom v rámci sprísňovania balíka sankcií, ktorý Únia na Rusko uvalila v súvislosti s jeho vojenskou inváziou na Ukrajinu. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Ukrajinské ministerstvo pre infraštruktúru vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti Telegram uviedlo, že poslalo Európskej komisii oficiálnu výzvu s návrhom na zvýšenie ekonomického tlaku na Rusko a Bielorusko.
Ukrajina v tomto dokumente vyzýva Európsku úniu, aby úplne zavrela pozemné i morské dopravné spojenie s Ruskom a Bieloruskom a zablokovala prepravu tovaru a ľudí do Ruska a Bieloruska cez územie Európskej únie a cez južný koridor.
"Tieto opatrenia sú potrebné na zastavenie dodávok tovaru s dvojitým využitím, ktorý môže slúžiť aj na vojenské účely," uviedlo ministerstvo pre infraštruktúru v príspevku.
13:20 Ukrajina je vraj ochotná stiahnuť žiadosť o členstvo v NATO
Turecký prezident povedal, že existuje šesť oblastí, o ktorých sa vedú rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom, v štyroch z nich došlo k zblíženiu bojujúcich strán. Erdogan dokonca povedal, že podľa jeho názoru sa zdá, že v niektorých už existuje konsenzus.
Jednou z nich je podľa tureckého prezidenta členstvo Ukrajiny v NATO, Zelenskyj vraj začal pripúšťať, že Ukrajina môže stiahnuť svoju žiadosť o členstvo v NATO. Dohoda je vraj blízka aj v otázke čiastočného odzbrojenia Ukrajiny, kde mal tiež Kyjev urobiť ústupky. Ukrajinci a Rusi sa vraj blížia k dohode aj v otázke používania ruštiny na úradoch a bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.
Nezhody pretrvávajú v otázke Krymu a Donbasu. Erdogan si myslí, že keby Západ rozhodnejšie reagoval po anexii Krymu, dnes by bola situácia iná.
V piatok rokuje turecký prezident so Zelenským, začiatok budúceho týždňa s Putinom. (rp.pl)
13:02 Peskov tvrdí, že Rusko nikdy neporušilo medzinárodné dohovory
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok vyhlásil, že Rusko nikdy neporušilo medzinárodné dohovory. Reagoval tak na štvrtkové vyhlásenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý Moskvu obvinil z používania zakázaných fosforových bômb na Ukrajine. Spojené štáty tiež varovali, že Rusi sa môžu "uchýliť" k chemickému útoku. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a Reuters.
"Rusko nikdy neporušilo medzinárodné dohovory," povedal novinárom hovorca Kremľa a dodal, že akékoľvek ďalšie otázky majú reportéri smerovať na ministerstvo obrany.
Počas tlačového brífingu, naopak, Peskov obvinil amerického prezidenta Joea Bidena, že sa snaží odvrátiť pozornosť od údajného amerického programu chemických a biologických zbraní tým, že hovorí o akejsi "hmlistej hrozbe", že Rusko sa uchýli k použitiu chemických zbraní.
"Vnímame to ako pokus odvrátiť pozornosť na pozadí škandálu o programoch chemických a biologických zbraní, ktoré Spojené štáty uskutočňujú v rôznych krajinách vrátane Ukrajiny," uviedol hovorca Kremľa.
Zástupca náčelníka kyjevskej polície Olexij Bilošyckyj v utorok uviedol, že ruské jednotky používajú pri útokoch na Ukrajine biely fosfor. Ide o jedovatú látku, ktorá je pri kontakte s kyslíkom samovznietivá. Fosforové bomby patria medzi zakázané konvenciou z roku 1981, ku ktorej pristúpilo aj Rusko ako nástupnícky štát Sovietskeho zväzu. ZSSR bol jedným z pôvodných signatárov tejto konvencie.
12:10 Kremeľ: Nič hrozné sa nestane, ak bude Rusko vylúčené z G20
Kremeľ v piatok uviedol, že sa nestane nič hrozné, ak Spojené štáty a ich spojenci uspejú v snahe vylúčiť Rusko zo skupiny G20. Vyhlásil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý poukázal na to, že mnoho členských krajín G20 sa aj tak nachádza v ekonomickej vojne s Ruskom. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Formát G20 je dôležitý. No na druhej strane vzhľadom na súčasné podmienky, keď je väčšina účastníkov tohto formátu s nami na základe vlastnej iniciatívy v ozajstnej ekonomickej vojne, sa nič strašné nestane," uviedol Peskov pre novinárov.
Reagoval tak na vyjadrenie amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý povedal, že je za to, aby bolo Rusko vylúčené z G20 v súvislosti s vojenskou inváziou na Ukrajine.
Hovorca Kremľa dodal, že svet je rozmanitý a nezahŕňa iba Spojené štáty a Európu. Podľa Peskova niektoré krajiny pristupujú k Rusku s triezvejším pohľadom a neprerušujú s ním vzťahy.
Peskov zároveň vyhlásil, že západné sankcie, ktoré doposiaľ podľa neho zasiahli Rusko len čiastočne, nebudú úspešné.
Dmitrij Peskov a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP
11:36 India a Čína žiadajú okamžité prímerie na Ukrajine
India a Čína sa dohodli na dôležitosti okamžitého prímeria na Ukrajine. Oznámil to v piatok indický minister zahraničných vecí Subrahmanjam Džajšankar po rokovaní so šéfom čínskej diplomacie Wang Im. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice Sky News.
Obe tieto krajiny sú vyznanými spojencami Ruska a odmietajú výzvy zo strany Západu, aby ruskú inváziu na Ukrajinu odsúdili, píše Sky News. Medzinárodní pozorovatelia podľa tejto stanice pozorne sledujú možné zmeny postojov týchto štátov voči Moskve.
Americký prezident Joe Biden v piatok 18. marca v spoločnom telefonáte varoval čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga pred dôsledkami, ak Peking materiálne podporí ruskú inváziu na Ukrajinu, pripomína Sky News.
11:04 V mariupolskom divadle nakoniec zrejme zomreli stovky ľudí
Mestskí predstavitelia v strategickom prístavnom meste Mariupol v piatok uviedli, že pri minulotýždňovom ruskom nálete na divadlo, kde sa ukrývali stovky ľudí, mohlo zomrieť približne 300 ľudí. Informovala o tom agentúra AFP s tým, že správu nebolo možné nezávisle overiť.
"Od očitých svedkov sa objavili informácie, že v činohernom divadle v Mariupole zomrelo v dôsledku bombardovania ruským lietadlom asi 300 ľudí. Do poslednej chvíle sa tomu nechce veriť... Slová tých, ktorí sa v čase tohto teroristického činu nachádzali v budove, však hovoria niečo iné," napísala mestská rada na sociálnej sieti Telegram.
Zničená budova divadla v Mariupole. Foto: Twitter / Dmytro Kuleba
10:57 Sankcie nemajú vplyv na ruskú vládu, tvrdí Medvedev
Je "hlúpe" si myslieť, že západné sankcie mierené proti ruským podnikateľským subjektom budú mať nejaký vplyv na vládu v Moskve, vyhlásil v piatok bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Západné sankcie podľa Medvedeva iba posilnia ruskú spoločnosť a nevyvolajú u ľudí nespokojnosť s ruskou vládou.
"Položme si otázku: Môže ktorýkoľvek z veľkých podnikov v akejkoľvek miere, čo i len trošku, ovplyvniť pozíciu vedenia krajiny? Priamo vám hovorím, že nemôže," uviedol Medvedev v rozhovore pre ruskú agentúru RIA Novosti, ako z neho citoval Reuters.
Podľa Medvedeva prieskumy verejnej mienky ukazujú, že tri štvrtiny Rusov podporujú rozhodnutie Kremľa pokračovať vo vojenskej operácii na Ukrajine a že ešte viac ich podporuje ruského prezidenta Vladimira Putina. Bývalý ruský prezident v rozhovore tiež kritizoval Rusov, ktorí sa zdržiavajú mimo územia Ruska a vyslovili sa proti invázii.
"Môžete byť nespokojný s niektorými rozhodnutiami vlády a kritizovať ju. To je normálne. Ale nemôžete v takejto ťažkej situácii raziť protištátnu líniu – lebo to je zrada," vyhlásil Medvedev.
10:21 Rusi tvrdia, že zničili sklad paliva pri Kyjeve
Ruské ozbrojené sily zničili pri raketovom útoku veľký sklad paliva pri Kyjeve, tvrdí ruské ministerstvo obrany. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a Reuters. Hovorca ruského ministerstva Igor Konašenkov na piatkovom tlačovom brífingu uviedol, že k útoku došlo vo štvrtok večer s použitím riadených striel Kalibr odpálených z mora.
"Večer 24. marca zaútočili vysoko presné námorné rakety Kalibr na palivovú základňu v obci Kalynivka neďaleko Kyjeva," uviedol Konašenkov a dodal, že sklad slúžil na zásobovanie ukrajinských ozbrojených síl v strednej časti krajiny. Predstaviteľ silového rezortu dodal, že išlo o najväčší vojenský sklad paliva na Ukrajine.
Agentúra Reuters nebola schopná nezávisle overiť tieto tvrdenia. Ukrajinská Štátna záchranná služba (SES) však oznámila, že sklad v Kalynivke bol zasiahnutý ruským ostreľovaním a začal horieť.
09:17 Reuters: Ruské rakety vykazujú vysokú mieru chybovosti, tvrdia USA
Rusko zaznamenáva až 60-percentnú mieru neúspechu pri útokoch s niektorými navádzanými raketami na Ukrajine. Pre agentúry Reuters to uviedlo niekoľko nemenovaných amerických zdrojov, informovala v piatok televízia BBC.
Neúspech pri útoku týmito raketami môže byť spôsobovaný mnohými faktormi – niektoré napríklad nie je možné odpáliť a iné zase po náraze nevybuchnú.
Podľa Reutersu môže byť práve táto chybovosť niektorých rakiet dôvodom, pre ktorý sa Rusku nedarí v ozbrojenom konflikte na Ukrajine plniť základné bojové úlohy, akou je napríklad aj neutralizácia ukrajinského letectva. Reuters však upozorňuje, že túto informáciu nedokázal nezávisle overiť.
Podľa Spojených štátov odpálilo Rusko na ukrajinské územie od začiatku invázie už najmenej 1 100 striel. Nie je však jasné, koľko z nich zasiahlo svoj cieľ a či po náraze explodovali.
Rusko nereagovalo na žiadosť Reutersu o komentár k tejto záležitosti.
08:29 Rusko násilne odvádza na svoje územie ukrajinských civilistov, tvrdí Kyjev
Ukrajina vo štvrtok obvinila Rusko z toho, že odvádza stotisíce ukrajinských civilistov zo zničených miest do Ruska, kde môžu byť držaní ako zajatci. Rusko chce takto podľa Ukrajiny vyvíjať tlak na Kyjev, aby sa vzdal. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP a denníka The Guradian.
Podľa ukrajinskej ombudsmanky Ľudmyly Denisovovej bolo proti svojej vôli odvedených do Ruska 402 000 ľudí vrátane 84 000 detí. Kremeľ udal podľa AP podobný počet ľudí, avšak tvrdí, že civilisti do Ruska ísť chceli.
Ruský generálplukovník Michail Mizincev vo štvrtok uviedol, že približne 400 000 ľudí evakuovaných do Ruska od začiatku vojenskej invázie pochádza z Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, kde od roku 2014 prebiehajú boje medzi proruskými separatistami a ukrajinskými vládnymi zložkami.
Ruské úrady ďalej uvádzajú, že evakuovaným ľudom poskytujú ubytovanie a finančnú podporu.
Podľa gubernátora ukrajinskej Doneckej oblasti Pavla Kyrylenka sú však "ľudia nútení sa presťahovať na územie štátu agresora".
Podľa ukrajinských predstaviteľov berú Rusi evakuovaným ľudom pasy a umiestňujú ich do "filtračných táborov" na východe Ukrajiny v oblastiach, ktoré majú pod kontrolou proruskí separatisti, a následne ich posielajú do vzdialených časti Ruska so zlou ekonomickou situáciou.
Niektorí ľudia môžu byť podľa ukrajinských tajných služieb poslaní až na tichomorské ostrovy alebo na ostrov Sachalin, kde im ponúknu prácu pod podmienkou, že dva roky toto miesto neopustia. Podľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí chce Rusko ľudí evakuovaných z Ukrajiny použiť ako "zajatcov a vyvíjať tak politický tlak na Ukrajinu".
Podľa rezortu je medzi ľuďmi odvedenými do Ruska aj asi 6 000 obyvateľov obliehaného prístavu Mariupol. Ruskí vojaci pritom mali skonfiškovať doklady totožnosti aj ďalším 15 000 ľudom v častiach Mariupola kontrolovaných ruskými silami.
06:57 Zelenskyj sa EÚ poďakoval za podporu; zároveň uviedol, že konala príliš neskoro
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v noci na piatok prihovoril lídrom EÚ, ktorí sa zišli na dvojdňovom summite v Bruseli. Opísal skazu, ktorú v jeho krajine napáchalo Rusko a poďakoval sa Európe za jej podporu Ukrajine. Následne však svojím charakteristickým priamočiarym spôsobom európskym lídrom odkázal, že konali príliš neskoro na to, aby Rusko zastavili, približuje stanica BBC. "Uvalili ste sankcie, sme vďační. Sú to silné kroky... Bolo to však trochu neskoro," povedal ukrajinský prezident vo videoprejave s tým, že ak by boli voči Rusku zavedené (už predtým) preventívne sankcie, možno vojnu nezačalo.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
02:50 Rusko a Ukrajina si vymenili 50 vojnových a civilných zajatcov
Rusko a Ukrajina si vo štvrtok vymenili celkovo 50 vojnových aj civilných zajatcov. Výmenu potvrdili obe strany, informovala agentúra AFP. Podľa vyjadrenia Kyjeva ide o vôbec prvú "plnohodnotnú" výmenu zajatcov od začiatku už mesiac trvajúcej ruskej invázie.
"Na základe príkazu (ukrajinského) prezidenta Volodymyra Zelenského došlo k prvej plnohodnotnej výmene vojnových zajatcov," oznámila na Facebooku podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková. "Výmenou za desať okupantov sme zachránili desať našich vojakov," uviedla. Dodala, že Ukrajina vymenila aj ďalších 11 ruských námorníkov, zachránených z potápajúcej sa lodi pri Odese, za 19 ukrajinských námorníkov z lode, ktorú zajala ruská strana a ktorú má cez Turecko taktiež vrátiť Ukrajine.
00:57 USA a EÚ sa dohodli na ďalšej pomoci pre Ukrajinu aj energetickej spolupráci
Spojené štáty a Európska únia sa vo štvrtok zhodli na tom, že budú ďalej poskytovať humanitárnu pomoc ľuďom na Ukrajine, aj tým, ktorí z nej boli nútení utiecť v dôsledku ruskej invázie a tiež ďalším osobám, ktoré aj inde vo svete pociťujú vážne dôsledky vojny. USA na humanitárnu pomoc prispejú vyše miliardou dolárov, zatiaľ čo EÚ sa zaviazala k poskytnutiu 550 miliónov eur.
Americký prezident Joe Biden a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to uviedli v spoločnom vyhlásení zverejnenom po tom, ako Biden absolvoval rokovania s európskymi lídrami, ktoré sa konali v Bruseli v rámci summitu EÚ. Vyhlásenie zverejnila vo štvrtok neskoro večer Európska komisia na svojej webstránke.
Slota mal prijať úplatok v roku 2018, svedčí proti nemu bývalý sudca krajského súdu Pavol Polka.
Polícia dnes podvečer na Facebooku oznámila, že obvinila kedysi mocného primátora Žiliny a predsedu SNS Jána Slotu.
Podľa správy vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry "vzniesol obvinenie Ing. Jánovi S. zo Žiliny pre zločin prijímanie úplatku a zároveň vzniesol obvinenie ďalším dvom osobám pre zločin prijímanie úplatku a prečin podplácanie."
Má ísť o trestnú činnosť, u ktorému malo prísť v roku 2018 a týka sa sudcu krajského súdu Žilina "za ovplyvňovanie rozhodnutí v im pridelených trestných veciach."
Policajný vyšetrovateľ podľa Denníka N navrhuje pre Jána Slotu väzobné stíhanie. Musí o tom ešte rozhodnúť prokurátor špeciálnej prokuratúry. Podľa informácii denníka, "obvinenie Slotu sa týka vyšetrovania korupcie na žilinských súdoch, kde sa stal jedným z kľúčových svedkov bývalý sudca Pavol Polka." Sudca Polka mal údajne vypovedať aj v prípade proti Slotovi.
Polka uzavrel po obvinení jeho osoby dohodu o vine a treste, za pomerne nízky trest - pokutu 150-tisíc eur a 5-ročnú podmienku, odvtedy spolupracuje s políciou v iných prípadoch.
NATO Ukrajinu podľa Zelenského sklamalo. Ukrajina žiada o jedno percento zo všetkých vašich tankov. Dajte nám ich alebo nám ich predajte, povedal lídrom západných štátov cez videohovor ukrajinský prezident.
Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz nestihol začiatok mimoriadneho samitu NATO, ktorý sa začal predpoludním v Bruseli. Stretnutie sa koná v tieni vojny na Ukrajine a na programe sú preto viaceré kľúčové bezpečnostné otázky. Najkontroverznejší je poľský návrh na zriadenie mierovej misie NATO u nášho východného suseda.
Mnohí to nepochybne budú vnímať ako metaforu, ale ide zrejme iba o nehodu. Scholza na oficiálnom fototermíne zastúpil nemecký veľvyslanec pri NATO Rüdiger König. Dôvod kancelárovho meškania nie je známy. Scholz na zasadnutie, ktoré sa zameriava na konflikt na Ukrajine, prišiel počas otváracieho príhovoru generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga.
Dnešný samit je označovaný za "za jeden najdôležitejších v dejinách Aliancie", koná sa presne v deň, keď si pripomíname mesiac od napadnutia Ukrajiny Ruskom.
Hlavnou témou samitu bude dohoda na ďalšom postupe voči Rusku, ako aj hľadanie ďalších možností podpory Ukrajiny.
Zelenskyj pritvrdzuje
Zelenský pred samitom vo videonahrávke lídrov členských štátov NATO požiadal o "významné kroky" k podpore Ukrajiny. "Sloboda musí byť vyzbrojená," povedal ukrajinský prezident a dodal: "Ukrajinský vzdušný priestor nie je zabezpečený proti ruským raketám a bombám. Nedostali sme letectvo ani moderné protiraketová zbrane. Nedostali sme tanky, ani zbrane proti námorníctvu." Zelenský v ostrom vystúpení zaútočil na západné krajiny, ktoré udržujú ekonomické väzby s Ruskom, povedal, že sa ukáže, "kto je priateľ, kto je partner a kto nás zradil pre peniaze".
"Ukrajinská armáda už mesiac vzdoruje. Za nerovnakých podmienok. A to isté opakujem už celý mesiac. Aby Ukrajina mohla chrániť svojich ľudí a mestá, potrebuje vojenskú pomoc – bez obmedzení," povedal.
Spojenci majú k dispozícii podľa neho najmenej 20 000 tankov. "Ukrajina žiada percento, jedno percento zo všetkých vašich tankov. Dajte nám ich alebo predajte nám ich. Zatiaľ nemáme jasnú odpoveď... Najhoršie vo vojne je nemať jasné odpovede na žiadosti o pomoc," opísal situáciu pred lídrami Aliancie. Pokiaľ ide o bojové lietadlá, Zelenskyj priznal, že NATO Ukrajinu sklamalo. "Ukrajina sa na vás obrátila so žiadosťou o lietadlá. Aby sme nestrácali toľko ľudí. Máte tisíce stíhačiek. Ale zatiaľ sme nedostali ani jednu," uviedol prezident a zdôraznil, že takéto dodávky priamo závisia od politických rozhodnutí NATO na najvyššej úrovni.
Ukrajinský prezident si myslí, že ruské sily sa môžu zamerať aj na východných členov Aliancie vrátane Poľska. "Rusko chce ísť ďalej, proti východným členom NATO, pobaltským štátom, a určite proti Poľsku," varoval Zelenskyj v prejave najvyšších predstaviteľov NATO, ktorí sa stretli na mimoriadnom samite v Bruseli. Videozáznam z prejavu prezident zverejnil na sociálnej sieti Telegram.
"NATO ešte musí ukázať, čo môže Aliancia urobiť pre záchranu ľudí," dodal prezident. Lídrom štátov združených v NATO povedal, že Ukrajina svojím hrdinským vzdorovaním ruskej agresii ukázala svetu, že spĺňa štandardy NATO a že jeho krajina vie veľkou mierou prispieť k spoločnej bezpečnosti v Európe a vo svete.
Od ukrajinského prezidenta ide o doteraz najostrejšie výroky na adresu západných štátov, od ktorých očakáva viac pomoci.
Reakciou viacerých krajín NATO na napadnutie Ukrajiny je prudký nárast výdavkov na zbrojenie. Nemecko z roka na rok zvýši rozpočet o 100 miliárd eur, plánuje nakupovať americké stíhačky a izraelské drony, ale tiež viac budovať vlastný obranný priemysel. V Poľsku chcú zvýšiť výdavky na obranu až na 3 percentná HDP a navýšiť počet vojakov na dvojnásobok. Rozpočet na obranu plánuje zvýšiť aj Maďarsko, Česko, o podobnom kroku hovorí aj slovenský minister obrany.
Sporný poľský návrh a otázka Číny
Na samite sa bude rokovať aj o poľskom návrhu na mierovú misiu NATO na Ukrajine, ktorá by sa mala pokúsiť po dohode s ukrajinskou vládou chrániť Kyjev pred prílišnou expanziou Ruska a garantovať do budúcnosti jeho nezávislosť od Ruska. Západné štáty zatiaľ návrh Poľska nepodporujú.
Samit rieši aj otázku Číny. Nemenovaný činiteľ médiám v sídle NATO počas štvrtkového samitu povedal, že viacerí lídri členských krajín Aliancie od Číny žiadajú, aby plnila svoje záväzky v rámci medzinárodného spoločenstva ako člen Bezpečnostnej rady OSN. "Od Číny musíme aj naďalej vyžadovať, aby Rusko v jeho agresii proti Ukrajine nepodporovala," povedal uvedený predstaviteľ NATO.
Čína sa správa opatrne, vysiela však opačné signály. Ako si všimol Bloomberg, prezident Si Ťin-pching za posledný mesiac rokoval s 8 svetovými lídrami o vojne Ruska proti Ukrajine, vyhol sa však kontaktu s ukrajinským prezidentom Zelenským. Podpora Ukrajiny je naopak veľkou témou na Taiwane, kde sa na podporu Ukrajiny vyzberalo vyše 26 miliónov dolárov a časť pomoci smeruje do krajín susediacich s Ukrajinou, kam pred vojnou ušli utečenci. Taiwanci tiež zdôrazňujú paralelu medzi ich pozíciou voči Číne a postavením Ukrajiny voči Rusku.
Švédska otázka
Zelenskyj tiež otvoril otázku bezpečnosti Švédska. Rusko podľa neho "zničí slobodu" v Európe a bude prenasledovať svojich susedov. "Ak by Ukrajina nevydržala a nebránila sa, znamenalo by to, že... všetci susedia Ruska sú odteraz v nebezpečenstve," uviedol Zelenskyj prostredníctvom videolinky. "Rusko rozpútalo vojnu s Ukrajinou, pretože chce postupovať ďalej do Európy, chce zničiť v Európe slobodu... Toto je zásadná výzva pre Európu, aby týždenne uvaľovala tvrdé sankčné balíky voči Rusku," uviedol.
Varoval Švédsko, že Moskva má v hľadáčiku jeho ostrov Gotland v Baltskom mori. Švédsko v roku 2018 po 14 rokoch obnovilo po ruskej anexii Krymu na tomto ostrove vojenské aktivity. "Znamenalo by to, že ste v nebezpečenstve, pretože len more rozdeľuje vás a túto agresívnu politiku," podotkol Zelenskyj, podľa ktorého "ruskí propagandisti už prostredníctvom rozhlasu i televízie diskutujú, ako bude Rusko okupovať Gotland a ovládať ho na celé desaťročia". Zelenskyj zároveň poďakoval Švédsku za jeho podporu po tom, čo Štokholm prvýkrát od roku 1939 súhlasil s dodávkami zbraní pre Ukrajinu, na území ktorej vládne vojna.
Švédsko, ktoré nie je členom Severoatlantickej aliancie a oficiálne je vojensky neutrálne, vo štvrtok ohlásilo druhú dodávku 5 000 protitankových striel pre Ukrajinu.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ešte pred začiatkom samitu povedal, že lídri členských krajín NATO budú hovoriť o zresetovaní bezpečnostnej a obrannej stratégie Aliancie z dlhodobého hľadiska. "Prvým krokom k tomuto cieľu je vytvorenie štyroch nových bojových skupín vo východnej časti Aliancie – konkrétne v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku a na Slovensku," povedal. Takisto pripomenul, že Aliancia poskytuje podporu Kyjevu už niekoľko rokov a v ostatnom čase vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc ešte zvýšila, aby "pomohla Ukrajine udržať si jej fundamentálne právo na sebaobranu".
Súčasťou schválenej novely vysokoškolského zákona je aj riešenie kupovania záverečných prác. Zmeny presadili Nadácia Zastavme korupciu v spolupráci so Študentskou radou vysokých škôl.
"Do zákona sa na náš návrh dostal nový pojem - akademický podvod. Ten spácha študent, ak predloží záverečnú prácu, ktorá nie je výsledkom jeho vlastnej a samostatnej činnosti," vysvetlil Martin Suchý z Nadácie Zastavme korupciu. Za takéto konanie bude študentom hroziť strata akademického titulu aj ukončenie štúdia.
Zákon zavádza tiež pojem "účasť na akademickom podvode". “Firmám a osobám, ktoré napíšu alebo nechajú napísať prácu pre študenta alebo takéto služby propagujú, bude hroziť pokuta do 50 000 eur," povedal Suchý.
Z analýzy Nadácie Zastavme korupciu vyplynulo, že so záverečnými prácami obchoduje viac než 20 webov. S kúpenými prácami môže ročne podľa nadácie promovať až 15 percent absolventov prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Prieskum Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo neskôr ukázal, že tento podiel môže byť ešte väčší.
Takáto prax by sa mala podľa nadácie skončiť koncom apríla, keď by do platnosti mala vstúpiť novela vysokoškolského zákona. "Veríme, že takéto sankcie budú dostatočne odstrašujúce rovnako pre študentov, ako aj pre osoby, ktoré si z písania záverečných prác robia biznis, a že nový zákon prispeje k férovejšiemu a kvalitnejšiemu vysokoškolskému prostrediu na Slovensku," uzavrel Suchý.
Poslanci Národnej rady SR schválili v stredu (23. 3.) novelu zákona o vysokých školách.
Veríte na duchov? Sú duchovia nebezpeční? Ako hľadajú duchov ľudia zo skupiny Slovak Ghost Hunters? Aj to vám porozpráva hosť ďalšieho podcastu - Barbora Váchálková, hlavná vyšetrovateľka z SGH.
Ruská armáda umožní zahraničným lodiam opustiť ukrajinské prístavy. Koridory pre ne by mali byť otvorené od piatka. Ruský generálplukovník Michail Mizincev vo štvrtok oznámil, že Rusko umožní zahraničným lodiam zhromaždiť sa v oblasti Čierneho mora ležiacej zhruba 32 kilometrov juhovýchodne od ukrajinského prístavu Čornomorsk.
Odtiaľ bude podľa jeho slov viesť približne 129 kilometrov dlhý "humanitárny" plavebný koridor, ktorý mal byť otvorený každý deň. Podľa Mizinceva v ukrajinských prístavoch celkovo uviazlo 67 lodí z 15 krajín, no Medzinárodná námorná organizácia hovorí o viac než stovke plavidiel. Odhaduje, že na palubách uviaznutých plavidiel sa môže celkovo nachádzať približne 2000 členov posádok.
22:05 Rusi ukočili vesmírnu spoluprácu s EÚ
Ruská vesmírna agentúra Roskosmos považuje ďalšiu spoluprácu s EÚ za nemožnú. Dôvodom je jej odmietavý postoj k ruskej operácii na Ukrajine, uviedol to šéf Roskosmosu Dmitrij Rogozin.
"V tomto momente - potom čo Európska vesmírna agentúra a celé Európska únia zaujala šialený postoj voči (ruskej) špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine a zaviedla sankcie voči Roskozmosu - považujeme ďalšiu spoluprácu za nemožnú," povedal v rozhovore pre čínsku televíziu Rogozin.
Ruské rakety, ktoré mali vyslať na obežnú dráhu európske družice, namiesto toho využijú ruské spoločnosti alebo štáty, ktoré majú s Moskvou priateľské vzťahy, dodal. Bude sa to podľa neho týkať asi desiatich rakiet.
21:45 Čečenský vodca Kadyrov tvrdí, že Čečenci úspešne dobýjajú Mariupol
Čečenský vodca Ramzan Kadyrov tvrdí, že jeho bojovníci ovládli radnicu ukrajinského mesta Mariupol a vztýčili nad ňou ruskú vlajku. Kadyrov zdieľal video zachytávajúce ako sa muž - údajne poslanec Štátnej dumy z Čečenska Adam Delimchanov - cez vysielačku prihovára "našim statočným mužom". "Chlapci nám cez vysielačku hovoria, že oslobodili sídlo mariupolských úradov a vyvesili na ňom našu vlajku," povedal.
Kadyrov tiež avizuje vojenské úspechy v ďalších častiach mesta Mariupol a zámer vysporiadať sa s jednotkami známeho pluku Azov. "Ak Boh dá, Mariupol bude čoskoro úplne čistý," vyhlásil Kadyrov. Neskôr zverejnil príspevok, podľa ktorého čečenskí bojovníci vyčistili od "gangov" celú štvrť Levoberežnyj vo východnej časti Mariupola, ktorú od zvyšku mesta ho oddeľuje priemyselný komplex Azovstaľ. Ďalej v ňom tvrdí, že vojaci vztýčili zástavu nad poslednou oslobodenou budovou okresnej prokuratúry.
Kadyrovove tvrdenia nie je možné overiť z nezávislých zdrojov.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí medzičasom na Twitteri uviedlo, že Moskva začala v Mariupole "ďalšiu fázu teroru", keď násilne deportovala 6000 jeho obyvateľov do ruských táborov. V tomto ruskými vojskami obliehanom meste je stále takmer 100 000 ľudí, ktorí nemajú potraviny, vodu ani elektrinu a sú vystavení intenzívnemu ostreľovaniu, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Vojne v Mariupole bola venovaná aj včerajšia relácia Do kríža. Diskutovali v nej generál Pavel Macko, veterán izraelskej vojny v Libanone a bývalý izraelský vojak Tomáš Alner a vojenský historik Andrej Žiarovský. Reláciu si možno pozrieť tu.
Foto: TASR/AP
20:49 Biden: Len jednota NATO a EÚ môže zastaviť Putina
Predseda Európskej rady Charles Michel a americký prezident Joe Biden vo štvrtok večer na úvod summitu EÚ spoločne ocenili význam transatlantickej spolupráce a jednoty západných krajín. Michel, ktorý Bidena privítal v mene európskych lídrov, prezidentovi USA poďakoval za ochotu prehlbovať transatlantickú spoluprácu. "Sme radi, že môžeme potvrdiť solídnu spoluprácu medzi EÚ a Spojenými štátmi. Toto je zložitá doba s mnohými výzvami a musíme prijímať zložité rozhodnutia pre budúcnosť, pre našu bezpečnosť a stabilitu," uviedol Michel.
Biden zablahoželal Michelovi, že ho šéfovia vlád a štátov vo štvrtok poobede opätovne zvolili za predsedu Európskej rady na ďalšieho 2,5 roka, teda do konca novembra 2024. "Je jediná dôležitá vec, ktorú ako Západ musíme robiť - zostať jednotní. Nemyslím to ako eufemizmus, ale doslova," uviedol Biden pred novinármi.
20:27 Cichanovská vyzvala bieloruských vojakov, aby nezaútočili na Ukrajinu
Bieloruská exilová opozičná líderka Sviatlana Cichanovská vyzvala vo štvrtok vojakov bieloruskej armády, aby sa nezapojili do ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine, ak by to od nich Moskva žiadala. Zároveň ocenila tých Bielorusov, ktorí ako dobrovoľníci bojujú po boku ukrajinských síl, informovala agentúra AFP. "Naši bieloruskí vojaci chápu, že Ukrajinci sú naši bratia a sestry a že voči nim nechcemebojovať. Nechceme sa stať nepriateľmi," povedala Cichanovská počas stretnutia s členmi bieloruskej komunity vo Varšave. Zároveň vyjadrila presvedčenie, že príslušníci bieloruskej armády by nemali niesť zodpovednosť za činy autoritárskeho lídra Alexandra Lukašenka.
19:57 Prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na území SR zvýši podľa rezortu obrany jej obranyschopnosť
Slovenská republika považuje posilnenú vojenskú prítomnosť členských krajín NATO na svojom území za významný prínos k zvýšeniu obranyschopnosti a k zaručeniu bezpečnosti svojho územia a obyvateľstva. Podľa rezortu obrany podporí prítomnosť zahraničných ozbrojených síl na území SR jej schopnosť brániť sa voči širokému spektru bezpečnostných hrozieb. TASR stanovisko poskytla hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
Po vzore už jestvujúcich bojových skupín a v reakcii na napadnutie Ukrajiny Ruskou federáciou sa členské krajiny NATO zhodli na zriadení mnohonárodných bojových skupín posilnenej predsunutej prítomnosti pozdĺž celého východného krídla Aliancie (vrátane Rumunska, Bulharska, Maďarska a Slovenska). "Účelom vytvorenia bojovej skupiny, tzv. posilnenej Predsunutej prítomnosti (eFP) v SR, teda je pokrytie nedostatkových obranných spôsobilostí OS SR na obranu kritickej infraštruktúry. Ďalej posilnenie schopností reagovať na bezpečnostné hrozby a v prípade zhoršenia bezpečnostnej situácie spoločne s ozbrojenými silami ostatných krajín NATO plnenie úloh kolektívnej obrany," vysvetlila Kovaľ Kakaščíková. Vytvorenie bojovej skupiny na Slovensku je súčasťou snahy posilniť východné krídlo Severoatlantickej aliancie v reakcii na zhoršenie bezpečnostnej situácie spôsobené ruskou inváziou na Ukrajinu.
19:40 Erdogan: Moskva a Kyjev sa nevedia dohodnúť na územných záležitostiach
Kyjev a Moskva našli v mierových rokovaniach zhodu v technických záležitostiach, avšak nezhodnú sa v územných otázkach, medzi ktoré patrí aj Krym. Uviedol to vo štvrtok po summite NATO turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
Rezolúcie prijaté Severoatlantickou alianciou by Rusko podľa Erdogana nemalo vnímať ako hrozbu, ale ako odstrašenie. Turecký prezident zároveň vyzval spojencov na zrušenie embarga voči tureckému obrannému sektoru. Spojené štáty naň v roku 2020 uvalili sankcie za nákup ruského systému protivzdušnej obrany S-400.
Recep Tayyip Erdogan. Foto: TASR/AP
19:35 Ukrajinský parlament schválil tresty pre kolaborantov
Ukrajinský parlament schválil vo štvrtok návrh zákona zavádzajúci dlhoročné tresty odňatia slobody za napomáhanie príslušníkom ruských inváznych síl. Informovala o tom agentúra AFP. Poslanci Verchovnej rady schválili uvedený zákon veľkou väčšinou hlasov mesiac po začiatku ruskej vojenskej agresie. "Zámerné aktivity, ktoré napomáhajú agresorskému štátu" sa budú na jeho základe trestať desiatimi až 12 rokmi väzenia.
Medzi takéto aktivity patrí podpora nepriateľa, implementácia jeho rozhodnutí, získavanie alebo transfer finančných prostriedkov alebo majetku v prospech nepriateľa a jeho vojsk, ako aj rôzne ďalšie druhy kolaborantskej činnosti. Okrem väzenských trestov bude kolaborantom hroziť aj konfiškácia majetku a až 15-ročný zákaz zastávania verejných funkcií.
19:30 NATO podľa Bidena zareaguje na prípadný chemický útok Ruska na Ukrajine
Použitie chemických zbraní ruskými vojskami na Ukrajine vyvolá "reakciu" zo strany NATO, povedal vo štvrtok v Bruseli po skončení summitu skupiny G7 americký prezident Joe Biden. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. "Budeme reagovať, ak ich použije. Podoba reakcie by závisela od povahy použitia," povedal Biden.
Joe Biden. Foto: TASR/AP
Šéf Bieleho domu zároveň vyjadril podporu vylúčeniu Ruska z G20. V prípade, že sa to nepodarí navrhol udeliť Ukrajine štatút pozorovateľa v tejto skupine. Na najbližší summit G20, ktorý v novembri organizuje Indonézia, je zatiaľ pozvaný aj ruský prezident Vladimir Putin. Biden ďalej poznamenal, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa útokom na Ukrajinu nepodarilo rozdeliť Západ. "NATO nikdy nebolo také jednotné, ako je dnes. Putin dosiahol pravý opak toho, čo chcel," povedal. Rovnako jednotná je Európska únia a skupina G7.
18:58 Macron: Verím, že Čína urobí všetko pre skončenie vojny na Ukrajine
Francúzsky prezident Emmanuel Macron verí, že Čína neurobí nič, čo by mohlo eskalovať konflikt na Ukrajine, a naopak, urobí všetko pre jeho ukončenie. Macron to uviedol vo štvrtok po summite skupiny G7 a Severoatlantickej aliancie. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Ako zdôraznil Macron, Čína ako člen Bezpečnostnej rady OSN by mohla pomôcť presvedčiť Rusko, aby ukončilo vojnu na Ukrajine. "Chcem veriť, že Čína... sa bude naďalej snažiť zastaviť túto vojnu, a chcem veriť, že sa Čína nezúčastní žiadnou formou na eskalácii," povedal francúzsky prezident.
Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP
18:20 Západ by mal zabrániť Rusom používať GPS
Ukrajinský prezident Zelenskyj tvrdí, že existuje reálna hrozba použitia chemických zbraní zo strany Ruska na Ukrajine. Na summite skupiny G7 prostredníctvom videohovoru odkázal, že Moskva už použila fosforové bomby proti civilistom.
Zelenskyj vyzval lídrov skupiny G7 na "totálne embargo" pri obchodovaní s Ruskom. Ruské banky by podľa jeho slov mali byť "úplne odstrihnuté od globálneho systému" a zmrazené ruské aktíva by sa mali použiť na opravu zničených ukrajinských miest. Západ by mal v čase vojny zabrániť Rusku používať navigačný systém GPS.
17:50 Pápež František: Viac peňazí na obranu je šialenstvo
Pápež František ostro skritizoval štáty za zvyšovanie armádnych výdavkov v čase ruskej invázie na Ukrajinu. Tento krok označil za "šialenstvo".
Pápež obvinil z "hanebnej" vojny na Ukrajine starú logiku moci, ktorá stále dominuje v geopolitike. Zdôraznil, že viac zbraní a sankcií konflikt na Ukrajine nevyrieši. Svet by mal podľa jeho slov prehodnotiť spôsob vládnutia tak, aby nepodliehal modelu ekonomicko-technokraticko-vojenskej moci.
16: 45 OSN viní Rusko z humanitárnej krízy na Ukrajine
Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu, ktorá Rusko obviňuje z humanitárnej krízy na Ukrajine a žiada okamžité nastolenie prímeria.
16:20 USA uvalia sankcie voči 400 ruským jednotlivcom i spoločnostiam
USA v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu uvaľujú sankcie voči viac ako 400 jednotlivcom a spoločnostiam vrátane ruských oligarchov, politikov a spoločností z oblasti obranného priemyslu. Oznámil to vo štvrtok predstaviteľ Bieleho domu. TASR správu prevzala od agentúry DPA a webovej stránky televízie CNBC.
Sankcie majú zasiahnuť viac ako 300 poslancov dolnej komory ruského parlamentu – Štátnej dumy. "Naším cieľom je postupne odstrániť výhody, ktoré pre Rusko ako účastníka medzinárodného hospodárskeho poriadku vyplývali," uviedol americký vládny predstaviteľ. Americký prezident Joe Biden sa v Bruseli zúčastňuje na summite Európskej únie, G7 i NATO.
Foto: Biden/FB
Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v utorok povedal, že Biden a európski spojenci vo štvrtok oznámia "nové sankcie proti Rusku" a posilnia tie doterajšie. Biden má podľa CNBC informovať aj o ďalšej americkej pomoci obyvateľom Ukrajiny.
16:10 OSN: Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zomrelo vyše tisíc civilistov
Počas mesiac trvajúcej ruskej invázie na Ukrajinu zomrelo najmenej 1 035 civilstov a vyše 1 600 utrpelo zranenia, uviedol Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva. Informáciu priniesol portál ceskenoviny.cz. Medzi obeťami je podľa OSN 90 detí.
Ukrajinská prokuratúra uvádza ešte vyššie čísla a napočítala 128 mŕtvych detí a takmer 200 maloletých utrpelo zranenia.
Potvrdený počet je podľa OSN oveľa nižší ako reálny počet mŕtvych. Zúriace boje a obkľúčenie miest však sťažujú zber aktuálnych dát. Väčšina obetí prišla o život pri použití zbraní „so širokou plochou dopadu“ vrátane delostreckej, raketovej paľby a náletov.
16:05 USA napriek Zelenského výzve odmietajú dodať Ukrajine bojové lietadlá
Spojené štáty naďalej odmietajú poskytnúť Ukrajine bojové lietadlá, a to napriek žiadosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na štvrtkovom summite NATO. Vysokopostavený predstaviteľ Spojených štátov pre CNN vo štvrtok povedal, že pozícia Washingtonu sa v tejto vecí nemení.
Zelenskyj sa prostredníctvom telemosta prihovoril lídrom Severoatlantickej aliancie a požiadal ich, aby Ukrajine poskytli aspoň "jedno percento všetkých svojich bojových lietadiel". Zdôraznil, že Aliancia disponuje tisíckami stíhačiek a zatiaľ Kyjevu nedodala ani jednu.
Washington nedávno uviedol, že je proti dodávke bojových lietadiel na Ukrajinu, pretože ruský prezident Vladimir Putin by to mohol vnímať ako eskaláciu napätia zo strany Spojených štátov, informuje CNN.
16:00 Stoltenberg: Na východnom krídle NATO aktivujeme rádiologické či jadrové obranné prvky NATO
Severoatlantická aliancia posilní na svojom východnom krídle obranu pred chemickými, biologickými a jadrovými hrozbami. Po samite členských krajín NATO v Bruseli to povedal jeho generálny tajomník Jens Stoltenberg.
Do spojeneckých oblastí v okolí Ukrajiny vyšle NATO viac vojakov, protitankových systémov, dronov, námornej sily aj stíhačiek. NATO sa podľa Stoltenberga zaviazalo pomôcť Kyjevu s kybernetickou bezpečnosťou, ako aj s ochranou pred biologickými, chemickými a jadrovými hrozbami. Táto pomoc by mohla zahŕňať zariadenia pre detekciu hrozieb, ochranu a zdravotnícky materiál, ako aj výcvik krízového manažmentu a dekontaminácie.
Aliancia zároveň vyzvala Čínu, aby využila svoj vplyv pri hľadaní mierového riešenia situácie na Ukrajine a nepomáhala Rusku.
15:00 Lídri NATO sa dohodli na posilnení východného krídla Aliancie
NATO v reakcii na kroky Ruska aktivuje obranné plány, rozmiestňuje sily rýchlej reakcie NATO (NRF), umiestňuje 40-tisíc vojakov na východnom krídle Aliancie - spoločne s podporou leteckých a námorných síl. Členské krajiny takisto vytvoria štyri nové bojové skupiny vo východnej časti Aliancie v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku a na Slovensku.
Predstavitelia členských krajín NATO vyzvali ruského prezidenta Vladimira Putina, aby vojnu okamžite zastavil a stiahol svoje vojenské sily z Ukrajiny. Bielorusko požiadali, aby zastavilo svoju spoluúčasť.
14:55 Ukrajina používa program na rozpoznávanie tváre Clearview AI, aby identifikovala mŕtvych ruských vojakov a oznámila úmrtie pozostalým. Chce tak bojovať proti dezinformáciám Kremľa o počte mŕtvych ruských vojakov vo vojne.
14:10 Zelenskyj požiadal krajiny NATO o jedno percento ich tankov a lietadiel
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok prostredníctvom videokonferencie spojil so šéfmi vlád a štátov Aliancie, ktorí sa zišli na mimoriadnom summite. Zelenskyj požiadal lídrov NATO o prísľub, že vyčlenia pre ukrajinskú stranu jedno percento svojej výzbroje, najmä v podobe tankov a bojových lietadiel.
Zelenskyj skonkretizoval, že spojenci majú k dispozícii najmenej 20.000 tankov. „Ukrajina žiada percento, jedno percento zo všetkých vašich tankov. Dajte nám ich alebo predajte nám ich. Zatiaľ nemáme jasnú odpoveď... Najhoršie vo vojne je nemať jasné odpovede na žiadosti o pomoc,“ povedal prezident.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
Pokiaľ ide o bojové lietadlá, Zelenskyj priznal, že NATO Ukrajinu sklamalo. „Ukrajina sa na vás obrátila so žiadosťou o lietadlá. Aby sme nestrácali toľko ľudí. Máte tisíce stíhačiek. Ale zatiaľ sme nedostali ani jednu,“ uviedol prezident a zdôraznil, že takéto dodávky priamo závisia od politických rozhodnutí NATO na najvyššej úrovni.
Zelenskyj zopakoval, že Ukrajina nemá silné protiraketové zbrane, má oveľa menej lietadiel než Rusko a preto má útočník výhodu v oblasti letectva, čo sa podľa jeho slov rovná zbraniam hromadného ničenia. Dodal, že dôsledky tohto stavu vidieť na počte zabitých ľudí a zničených ukrajinských miest.
13:55 NATO od Číny žiada, aby nepodporovala ruskú inváziu na Ukrajinu
Lídri členských krajín NATO žiadajú, aby Čína nepodporovala inváziu Ruska na Ukrajinu a podnikala nenásilné kroky s cieľom ukončiť tento konflikt. Uviedol to vo štvrtok vysokopostavený predstaviteľ NATO.
13:20 USA a ich spojenci zvažujú dodať Kyjevu protilodné rakety
Spojené štáty a ich spojenci chcú vojensky podporiť Ukrajinu dodávkou protilodných rakiet. Uviedol to vo štvrtok nemenovaný vysoký predstaviteľ americkej administratívy. Zdroj dodal, že „môžu existovať určité technické problémy“ pri ich dodávke.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij sa pripojil k lídrom NATO prostredníctvom videoprenosu. Podľa predstaviteľa americkej administratívy počas prejavu nezopakoval svoje predchádzajúce žiadosti o vstup Ukrajiny do NATO a nežiadal ani vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou.
13:02 Summit NATO: Zelenskyj varoval lídrov Aliancie, že Rusko má v pláne "ísť ďalej"
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok apeloval na lídrov Severoatlantickej aliancie, aby NATO zvýšilo svoju vojenskú podporu Ukrajine. Najvyšší predstaviteľ Kyjeva zároveň varoval, že ruské sily sa môžu zamerať aj na východných členov Aliancie vrátane Poľska. TASR prevzala informácie od agentúry Reuters.
"Rusko chce ísť ďalej, proti východným členom NATO, pobaltským štátom, a určite proti Poľsku," varoval Zelenskyj v prejave najvyšších predstaviteľov NATO, ktorí sa stretli na mimoriadnom summite v Bruseli. Videozáznam z prejavu prezident zverejnil na sociálnej sieti Telegram.
"NATO ešte musí ukázať, čo môže Aliancia urobiť pre záchranu ľudí," dodal prezident. Lídrom štátov združených v Organizácii Severoatlantickej zmluvy pripomenul, že Ukrajina svojím hrdinským vzdorovaním ruskej agresii ukázala svetu, že spĺňa štandardy NATO a že jeho krajina vie veľkou mierou prispieť k spoločnej bezpečnosti v Európe a vo svete.
Na snímke vľavo hore slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, dole v popredí zľava francúzsky prezident Emmanuel Macron a americký prezident Joe Biden počas fotografovania pred summitom NATO, na ktorom sa bude diskutovať o ruskej invázii na Ukrajinu v sídle NATO v Bruseli 24. marca 2022. Foto: TASR/AP
12:40 Peskov: Šojgu je príliš zaneprázdnený na to, aby sa objavoval v médiách
Minister obrany Sergej Šojgu, ktorý sa už takmer dva týždne neobjavil na verejnosti, je v súčasnosti príliš zaneprázdnený na to, aby sa objavoval v médiách. Vyhlásil to vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na svojej pravidelnej tlačovej konferencii. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.
Podľa Peskova je Šojgu v súčasnosti príliš zaneprázdnený úlohami týkajúcimi sa ruskej vojenskej operácie na Ukrajine. Toto vyhlásenie poskytol kremeľský hovorca po tom, ako ruské médiá v stredu poukázali na to, že Šojgu sa od 11. marca neobjavil na verejnosti.
11:45 Ukrajina oznámila, že zničila ruskou výsadkovou loď v Berďansku, v prístave je požiar
V prístave v ukrajinskom meste Berďansk vypukol vo štvrtok požiar. Podľa tohto zdroja ukrajinské médiá uvádzajú, že požiar vzbĺkol pravdepodobne v dôsledku útoku ruských síl na palivové nádrže. Na zverejnených videách a fotografiách vidno, ako z prístavu stúpa dym. Sky News ale uviedla, že správy nie je možné nezávisle overiť.
Ukrajinská armáda tvrdí, že v prístave zničila ruskú výsadkovú loď Orsk, informuje ČTK na portáli ceskenoviny.cz. "V prístave Berďansk, ktorý obsadilo Rusko, bola zničená veľká výsadková loď Orsk Čiernomorskej flotily okupantov," vyhlásila na Facebooku.
Podobne informoval spravodajský web Nexta s tým, že boli zrejme zasiahnuté ruské lode, ale táto informácia nie je podľa neho potvrdená.
Podľa denníka The Guardian poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko uviedol, že horí "sklad rakiet a delostreleckých zbraní v Rusmi okupovanom Berďansku".
11:39 Británia rozšírila sankcie o vagnerovcov aj o nevlastnú dcéru Sergeja Lavrova
Británia vo štvrtok uvalila sankcie na ďalších 59 ruských jednotlivcov a firiem vrátane súkromnej vojenskej spoločnosti známej ako Vagnerova skupina. Na zozname je aj šesť subjektov z Bieloruska. Ide o súčasť opatrení v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AFP.
Vláda v Londýne uviedla, že najnovšie zmrazenie aktív sa zameriava na 33 jednotlivcov a 26 subjektov, ako aj na šesť ďalších subjektov spojených s bieloruským režimom, ktorý podporuje Putinovu vojnu na Ukrajine. Na sankčnom zozname sa ocitla aj Polina Kovaľovová, nevlastná dcéra šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, ktorá údajne vlastní v Londýne byt za štyri milióny libier (4,8 milióna eur).
Vagnerova skupina (v zahraničí známa pod označením Wagner Group) je západnými vládami a analytikmi obviňovaná z porušenia ľudských práv v Afrike a účasti na konfliktoch v Sýrii či Líbyi. Britské tajné služby tvrdia, že Putinových vojakov na Ukrajine podporujú aj ruskí súkromní žoldnieri.
11:30 Čaputová: Putin by mal pochopiť, že hranice Ruska sú dané zmluvami, nie tankami
Prezidentka SR Zuzana Čaputová pred začatím oficiálnych rokovaní najvyšších predstaviteľov 30-člennej Aliancie spresnila, že od summitu očakáva najmä konzultácie o vývoji vojnovej situácie na Ukrajine. „Budeme hovoriť o tom, ako posilniť našu obranu a bezpečnosť, a predovšetkým o tom, ako pomôcť Ukrajine v medziach toho, čo Severoatlantická aliancia má v kompetenciách urobiť,“ vysvetlila.
Čaputová pred novinármi zároveň pripomenula, že Slovensko ako krajina priamo susediaca s Ukrajinou prijíma státisíce utečencov, ktorým zaisťuje potrebnú humanitárnu pomoc. Vyslovila sa tiež za čo najrýchlejšie ukončenie vojny na Ukrajine, ktorú rozpútal ruský prezident Vladimir Putin. „Putin by mal pochopiť, že hranice Ruskej federácie sú dané medzinárodnými zmluvami, a nie jeho tankami,“ odkázala.
11:12 Peking tvrdí, že vyhlásenia NATO o čínskej podpore Ruska sú „dezinformáciami“
Peking vo štvrtok obvinil generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Jensa Stoltenberga z toho, že „šíri dezinformácie“ v súvislosti s jeho tvrdeniami, že Čína podporuje ruskú vojnu na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.
Generálny tajomník NATO v stredu obvinil Čínu z politickej podpory Ruska „šírením nehoráznych klamstiev“ a varoval Peking pred poskytovaním materiálnej podpory vojnovému úsiliu Moskvy.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin na to vo štvrtok reagoval slovami, že „obvinenie Číny zo šírenia nepravdivých informácií o Ukrajine je samo šírením dezinformácií“.
11:03 Moskovská burza dnes otvorila citeľným rastom
Moskovská burza dnes otvorila citeľným rastom. Kremeľ na podporné nákupy vyčlenil v prepočte asi 9 miliárd eur, zakázal obchodovať cudzincom aj špekulantom na pokles.
Moskovská burza dnes otvorila aj na obchodovanie s podstatnou časťou akcií. Hlavný burzový index, MOEX, po otvorení poskočil o 11 percent. Nenaplnili sa početné očakávania, že sa akcie po otvorení prepadnú o desiatky percent.
10:38 OSN: Kvôli vojne je výsídlená viac než polovica detskej populácie Ukrajiny
Viac než polovica všetkých detí na Ukrajine bola od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy 24. februára vysídlená zo svojich domovov, oznámila vo štvrtok Organizácia Spojených národov (OSN).
„Jeden mesiac vojny na Ukrajine viedol k vysídleniu 4,3 milióna detí - viac než polovice detskej populácie Ukrajiny, ktorá podľa odhadov predstavuje 7,5 milióna,“ uviedol vo vyhlásení Detský fond OSN (UNICEF).
Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že 1,8 milióna detí od začiatku vojenskej ofenzívy zo strany Ruska opustilo Ukrajinu ako utečenci, kým 2,5 milióna detí je v súčasnosti vnútorne vysídlených v rámci krajiny, cituje AFP.
Na snímke deti z Ukrajiny v záchytnom stanovom tábore na slovenskej strane na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom 1. marca 2022. Foto: TASR/Roman Hanc
10:21 Čaputová privítala vytvorenie bojovej jednotky NATO na Slovensku
Rozhodnutie Severoatlantickej aliancie vytvoriť bojovú skupinu NATO na Slovensku je vítané. Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová po príchode na štvrtkový mimoriadny summit NATO v Bruseli.
Slovensko by v rámci takzvanej predsunutej prítomnosti NATO malo hostiť bojovú jednotku zostavenú z vojakov predsunutej prítomnosti jednotiek z Nemecka, Holandska, Českej republiky a Slovinska.
10:11 Šéf európskej diplomacie: Rusko nechce rokovať o mieri, chce izolovať Ukrajinu od mora
Ruská vláda v súčasnosti nemá záujem rokovať o prímerí na Ukrajine, keďže jej armáda zatiaľ nedosiahla stanovené vojenské ciele. Vyhlásil to vo štvrtok šéf európskej diplomacie Josep Borrell.
„Rusko si teraz nechce sadnúť a niečo vyrokovať. To čo chce, je zabrať si pôdu. Chce obkľúčiť pobrežie až k hraniciam s Moldavskom a izolovať Ukrajinu od mora,“ uviedol Borrell pre španielsku televíziu TVE. Podľa šéfa európskej diplomacie chce Moskva seriózne pristúpiť k rokovaniam, až keď „si zabezpečí pozíciu sily“.
Borrell zároveň uviedol, že Európska únia a jej spojenci budú aj naďalej posielať Ukrajine vojenskú pomoc. „Je to dôležité, pretože o všetkom sa rozhodne počas nasledujúcich 15 dní. To, čo vstúpi do dejín, je schopnosť Ukrajincov vzdorovať,“ uviedol Borrell.
9:55 Heger: Kľúčové pre Slovensko je mať za susedov stabilné a prosperujúce krajiny
Slovensko bude presadzovať zodpovednú a suverénnu politiku aj na zasadnutí Európskej rady. Deklaroval to premiér Eduard Heger (OĽaNO) na štvrtkovom zasadnutí Výboru Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti. SR podľa jeho slov posilňuje svoje pozície napríklad pri zvyšovaní výdavkov na obranu a bude podporovať aj spoločný nákup plynu.
Premiér opakovane odsúdil ruskú agresiu a násilie na občanoch Ukrajiny. Pripomenul, že SR priniesla návrh, ako poskytnúť Ukrajine európsku perspektívu, a považuje za kľúčové, aby malo Slovensko za susedov stabilné a prosperujúce krajiny.
Heger dodal, že s lídrami Únie majú hovoriť aj o spoločnom nákupe plynu, čo SR podporuje. Apeluje na zodpovednosť a osamostatnenie sa od Ruska v tejto oblasti. Poznamenal tiež, že najbližších desať rokov sa zrejme zintenzívnia diskusie o obnoviteľných zdrojoch, aby sa znížila spotreba fosílnych palív.
Severoatlantická aliancia by mala zdvojnásobiť svoju snahu o ukončenie ruskej vojny na Ukrajine. Vyhlásila to vo štvrtok estónska premiérka Kaja Kallasová po príchode na mimoriadny summit NATO v Bruseli.
Estónska premiérka Kaja Kallasová. Foto: TASR/AP
Šéf Kremľa podľa Kallasovej podniká kroky, „aby sme sa báli“ a aby „nás odradil od ďalšej pomoci Ukrajine“. Podľa premiérky by sa však Západ nemal chytiť do tejto pasce. „Musíme zastaviť toho vojnového zločinca,“ dodala Kallasová.
9:28 Stoltenberg: Chemické zbrane použité na Ukrajine môžu kontaminovať územie NATO
Akékoľvek použitie chemických zbraní Ruskom v jeho vojne na Ukrajine by mohlo spôsobiť kontamináciu aj na území členských krajín Severoatlantickej aliancie, upozornil vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
„Závažnosť použitia chemických zbraní sa, samozrejme, stáva ešte očividnejšou, keď si uvedomíme, že tu vždy existuje riziko kontaminácie... môžeme byť svedkami rozšírenia chemických látok aj na územie NATO,“ spresnil generálny tajomník organizácie NATO. Stoltenberg však neuviedol, ako by na takýto útok reagovalo samotné NATO.
9:21 Skupina Anonymous tvrdí, že napadla Ruskú centrálnu banku
Hackerská skupina Anonymous na Twitteri uviedla, že úspešne napadla Ruskú centrálnu banku a do 48 hodín zverejní až 35 000 dokumentov.
— 𝔸𝕟𝕠𝕟𝕪𝕞𝕠𝕦𝕤 H̷̎͒́̈́̏͘͝Ą̷̭̦͖̥̣̀̈C̵͐̾́K̷͊͌ (@AnonNews_irc) March 24, 2022
9:02 Johnson: Putin už prekročil všetky medze; Ukrajine dáme ďalších šesťtisíc rakiet
Británia a jej spojenci zvýšia ekonomický tlak na Rusko a v tejto chvíli zisťujú, či sa dá urobiť viac, aby zabránili šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi v prístupe k jeho zlatým rezervám. Británia navyše poskytne Ukrajine ďalších šesťtisíc rakiet. Uviedol to vo štvrtok britský premiér Boris Johnson pred odletom na mimoriadny summit Severoatlantickej aliancie v Bruseli. Informoval o tom denník The Guardian.
„Celý svet už vie, že ukrajinský ľud bude bojovať za svoju krajinu... To bolo niečo, čo sme pred mesiacom naozaj nevedeli a teraz je to úplne jasné. To zmenilo geopolitickú situáciu. Zároveň to znamená, že máme povinnosť im pomôcť... Už sme im poslali asi 4000 protitankových zbraní. V priebehu niekoľkých dní pošleme ešte oveľa viac, 6000 rakiet a mnoho iného,“ povedal Johnson.
8:46 Pentagón: Ruská armáda na Ukrajine zaujíma obranné pozície
Ruská armáda za uplynulých 24 hodín začala s formovaním obranných pozícií na viacerých frontoch na Ukrajine, uviedol v stredu nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ ministerstva obrany USA. „Ukrajincom sa podarilo zatlačiť Rusov 55 kilometrov na východ a severovýchod od Kyjeva,“ uviedol nemenovaný zdroj z Pentagónu.
Ruské jednotky tiež zostali podľa odhadov Pentagónu zablokované desať kilometrov od centra mesta Černihiv severovýchodne od Kyjeva. Mesto Charkov je naďalej dejiskom intenzívnych bojov, ruské jednotky sa stále nachádzajú 15–20 kilometrov od jeho centra a čelia „veľmi, veľmi tvrdému odporu“ Ukrajincov, citovala AFP zdroj z Pentagónu. V okolí Odesy na pobreží Čierneho mora – naopak – nedošlo podľa ministerstva obrany USA k zmenám.
8:39 V prístave Berďansk vypukol požiar
V prístave v ukrajinskom meste Berďansk vypukol vo štvrtok požiar. Ukrajinské médiá uvádzajú, že požiar vzbĺkol pravdepodobne v dôsledku útoku ruských síl na palivové nádrže. Na zverejnených videách a fotografiách vidno, ako z prístavu stúpa dym. Sky News ale uviedla, že správy nie je možné nezávisle overiť. Spravodajský web Nexta zas informoval, že boli zrejme zasiahnuté ruské lode, ale táto informácia nie je podľa neho potvrdená.
07:30 Summit NATO: Spojenci posilňujú východné krídlo a ešte viac podporia Ukrajinu
Členské krajiny Severoatlantickej aliancie by vo štvrtok na mimoriadnom summite v Bruseli mali odobriť posilnenie pozícií NATO na svojom východnom krídle vo všetkých oblastiach pôsobnosti. Uviedol to v stredu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
06:14 Od začiatku ruskej invázie bolo v Kyjeve zabitých najmenej 264 civilistov, tvrdí starosta
Najmenej 264 civilistov, vrátane štyroch detí, zahynulo v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev od začiatku invázie Ruska na Ukrajine 24. februára. V stredu to oznámil kyjevský starosta Vitalij Kličko, ktorého citovala americká spravodajská televízia CNN.
Pre zranenia bolo hospitalizovaných vyše 300 ľudí a zničených bolo 80 budov, dodal Kličko. "Cieľom agresorov je hlavné mesto Ukrajiny," povedal starosta vo videu na svojom kanáli na YouTube. Bombardovanie Ukrajiny ruskými silami trvá už mesiac, pripomenula CNN.
Pred vojnou žili v Kyjeve asi tri milióny ľudí, ale počet jeho obyvateľov sa teraz znížil na približne polovicu, pretože mnoho ľudí ušlo, informoval Kličko.
05:40 Ukrajina: Ruskí vojaci odvliekli na neznáme miesto váženého divadelného režiséra
Ruskí vojaci, ktorí okupujú juhoukrajinské mesto Cherson, "fašistickým štýlom" zadržali jedného z najprominentnejších divadelných režisérov krajiny Oleksandra Knigu a odvliekli ho na neznáme miesto, informoval vo štvrtok ukrajinský minister kultúry Oleksandr Tkačenko. V správe sa naňho odvolala tlačová agentúra AP.
Svedkovia uviedli, že ruské vojenské vozidlá v stredu nadránom zastavili pri dome Knigu a odviedli ho. Rusi varovali susedov, že keď vyjdú zo svojich domov, zabijú ich, dodali svedkovia. "Musí o tom vedieť celý svet!" napísal Tkačenko na Facebooku.
Kniga (62) je jedným z najvýznamnejších a najuznávanejších divadelných režisérov na Ukrajine. Založil medzinárodný divadelný festival Melpomena z Tavrie. Patril k mnohým obyvateľom Chersonu, ktorí sa stavajú proti ruskej okupácii. V pondelok 21. marca ruskí vojaci rozohnali protest s použitím omračujúcich granátov a streľbou do vzduchu.
russian terrorists in a brutal fascist way kidnapped the director of the Kherson Regional Music and Drama Theater, the deputy of the Kherson Regional council Alexander Knyha. We call on the entire world cultural community to make possible efforts for him quick release! pic.twitter.com/nZTglvryhd
04:38 Pri ostreľovaní Kyjeva prišla o život ruská novinárka
Pri ostreľovaní Kyjeva prišla v stredu o život ruská novinárka Oxana Baulinová. Dostala sa pod paľbu, keď nakrúcala ničenie nákupného centra v kyjevskej štvrti Podiľskyj. Spolu s ňou zahynul jeden civilista, dvaja utrpeli zranenia. TASR správu prevzala od britského denníka The Guardian.
Baulinová pracovala pre nezávislý spravodajský server Insider. Na Ukrajine pôsobila ako korešpondentka, uverejňovala reportáže z Kyjeva a Ľvova a zameriavala sa na korupciu ruskej vlády.
Novinársku kariéru začínala v ruských časopisoch o životnom štýle, neskôr sa angažovala v Nadácii Alexeja Navaľného pre boj proti korupcii, v súvislosti s ktorou bola v Rusku krátko väznená. Po tom, čo ruská vláda označila nadáciu za extrémistickú organizáciu, musela krajinu opustiť. Zamestnala sa v Insideri, kde sa zameriavala na investigatívu, overovanie faktov a politické analýzy.
Oxana Baulinová. Foto: Facebook
02:21 Ukrajina: Z obliehaných oblastí bolo zachránených vyše 4500 ľudí
Ukrajinskí predstavitelia oznámili, že z oblastí obliehaných ruskou armádou sa v stredu podarilo evakuovať 4500 ľudí. Väčšina z nich, takmer 3000 ľudí, opustila súkromnou dopravou prístavné mesto Mariupol a dostala sa do Záporožia.
Informovala o tom vo štvrtok nadránom tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na zástupcu riaditeľa prezidentskej kancelárie Kyryla Tymošenka, ktorý to uviedol na sociálnej sieti Telegram.
00:19 Prezident Zelenskyj vyzval na celosvetové protesty proti vojne Ruska na Ukrajine
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu večer vyzval občanov po celom svete, aby vyšli do ulíc a protestovali proti invázii Ruska na Ukrajine. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
"Príďte s ukrajinskými symbolmi, na podporu Ukrajiny, na podporu slobody, na podporu života," povedal Zelenskyj vo videopríhovore v angličtine. "Príďte na svoje námestia, na ulice, nech je vás vidieť a počuť," dodal.
AKTUALIZOVANÉ Vo veku 84 rokov zomrela bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová, oznámila v stredu jej rodina. Zomrela na rakovinu. Bola prvou ženou na čele americkej diplomacie.
Albrightová zasvätila kariéru politike a diplomacii. Postupne sa prepracovala na post veľvyslankyne USA pri OSN. Potom bola ako prvá žena na čele americkej diplomacie v rokoch 1997 až 2001 počas mandátu demokratického prezidenta Billa Clintona.
Do histórie vstúpilo jej vyjadrenie z roku 1998, keď Slovensko pod vedením vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara označila za "čiernu dieru Európy". Albrightová sa zasadzovala o rozširovanie NATO v strednej Európe a bola tvárou americkej zahraničnej politiky v druhej polovici 90. rokov.
V roku 1999 bola jedným z hlavných podporovateľov vojenského zásahu NATO v Juhoslávii proti srbskému lídrovi Slobodanovi Miloševičovi.
Po ukončení politickej a diplomatickej kariéry stála až do smrti na čele inštitútu National Democratic Institute for International Affairs a učila na univerzite v Georgetowne, píše CNN. Je autorkou viacerých kníh.
Madeleine Albrightová, pôvodným menom Marie Jana Korbelová, mala české korene a hovorila plynule po česky. Narodila sa 15. mája 1937 v Prahe. Jej otec bol kariérnym diplomatom. Keď nacistické Nemecko ovládlo Česko, celá jej rodina utiekla do Londýna. Po vojne sa vrátili, ale následne po komunistickom prevrate v roku 1948 emigrovali do USA.
V roku 1959 promovala na Wellesley College v štáte Massachusetts, potom študovala medzinárodné vzťahy na Univerzite Johnsa Hopkinsa v Baltimore. V roku 1968 získala titul magistra a v roku 1976 obhájila doktorát z filozofie na katedre verejného a ústavného práva Kolumbijskej univerzity.
V rokoch 1976 - 1978 pracovala ako hlavná poradkyňa amerického senátora Edmunda Muskieho pre legislatívu. V rokoch 1978 - 1981 bola členkou Národnej bezpečnostnej rady a štábu Bieleho domu, kde zodpovedala za zahraničnopolitickú legislatívu. V rokoch 1982 - 1993 bola profesorkou medzinárodných vzťahov a súčasne riaditeľkou programu Ženy v diplomatických službách na Fakulte diplomatických služieb Georgetownskej univerzity vo Washingtone.
Bývalý člen tajnej služby podozrivý zo špionáže pre Rusko nemal prístup k citlivým informáciám, tvrdí riaditeľ SIS Michal Aláč. Siskára zadržali naraz s plukovníkom ministerstva obrany a prispievateľom zablokovaného portálu Hlavné správy.
Bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby (SIS), zadržaný a neskôr prepustený v súvislosti s prípadom ruskej špionáže, nemal prístup k informáciám, ktoré by mohli byť zaujímavé pre cudziu službu. Riaditeľ SIS Michal Aláč to uviedol v stredu po rokovaní Osobitného výboru Národnej rady (NR) SR na kontrolu činnosti SIS. Výbor sa konal netradične v priestoroch SIS, venoval sa správe o činnosti služby za rok 2021 a čerpaniu rozpočtových prostriedkov.
Polícia pred týždňom zadržala plukovníka slovenského rezortu obrany, príslušník Slovenskej informačnej služby (SIS) a človek spojený s medzičasom zablokovaným webom Hlavné správy.
Ako priblížil Aláč, expríslušník SIS, spájaný s prípadom vyzvedačstva a korupcie spojenej s Ruskou federáciou, pracoval v regionálnych štruktúrach. Zo služby odišiel koncom roka na vlastnú žiadosť. V súvislosti s činnosťou cudzích spravodajských služieb na území SR šéf SIS podotkol, že sa nimi zaoberajú neustále. Rovnako majú kontrolné mechanizmy vzťahujúce sa aj na príslušníkov SIS. Pripustil, že na Slovensku môžu pôsobiť príslušníci spravodajských služieb pod diplomatickým krytím.
Podľa podpredsedu parlamentu a výboru Gábora Grendela (OĽaNO) bolo očividné, že v minuloročnej správe SIS mali informácie o pôsobení cudzích spravodajských služieb z iných ako spojeneckých krajín vlani "trošku vyššiu prioritu", boli na popredných stranách a podrobnejšie ako v minulosti.
Predseda výboru Marián Saloň (Smer-SD) v súvislosti so situáciou na Ukrajine upozornil na zvyšujúce sa očakávania od spravodajskej služby. Verí, že sa zohľadnia aj pri možných rokovaniach o rozpočte a že výbor SIS pri téme rozpočtu podporí. Ako zdôvodnil, Slovensko je vo vzťahu k vojne na Ukrajine nárazníkovou krajinou a bude potrebné sa zaoberať aj následnou situáciou, ktorá môže na Slovensku vzniknúť, či už pre príchod utečencov, alebo iných ľudí.
„Máme určite kapacity, ktoré sa musia venovať spravodajským prioritám. Pokiaľ by došlo k nárastu tých priorít alebo bezpečnostnému incidentu, ako vidíme teraz na našej východnej hranici, vždy je potreba nejakým spôsobom proaktívne reagovať, napríklad aj formou navýšenia tabuľkových miest alebo počtov príslušníkov,“ reagoval riaditeľ SIS na otázku o personálnom zabezpečení SIS.
Poslanci schválili novelu zákona o vysokých školách. Skráti sa externé štúdium a upraví sa voľba rektora. Vláda hovorí o kroku k zvýšeniu kvality vysokých škôl a plneniu cieľov z Plánu obnovy.
Cieľom novely je systémová zmena riadenia verejných vysokých škôl so zámerom modernizácie, aby sa spružnili rozhodovacie procesy na úrovni vysokých škôl i fakúlt. Zmení sa najmä spôsob ustanovenia rektora, zloženie správnej rady VŠ, zriaďovanie orgánov fakulty, pôsobnosť akademického senátu VŠ a správnej rady verejnej VŠ posilnením postavenia správnej rady.
Kandidáta na rektora bude voliť volebné zhromaždenie tvorené členmi senátu a správnej rady, a to nadpolovičnou väčšinou hlasov. Novinkou je verejné vypočutie uchádzačov na zasadnutí volebného zhromaždenia. Člen akademického senátu či správnej rady VŠ nebude môcť kandidovať za rektora počas výkonu funkcie člena senátu či rady. Člen výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo bude môcť kandidovať najskôr po uplynutí troch rokov od skončenia členstva.
Dekan najviac na dve funkčné obdobia
Dekan fakulty bude môcť po novom pôsobiť vo funkcii najviac dve po sebe idúce funkčné obdobia. VŠ bude mať možnosť určiť si vo svojom štatúte, že funkcia dekana sa obsadzuje voľbou. Ak toto nebude mať upravené, funkcia sa má obsadzovať výberovým konaním. Schválením pozmeňujúceho návrhu Richarda Vašečku (OĽaNO) sa upravia podmienky odvolávania dekana, aby nedochádzalo k "svojvoľnému uplatňovaniu kompetencie rektora vo vzťahu k dekanovi".
Akademický senát bude schvaľovať rozpočet verejnej VŠ s tým, že ho následne bude schvaľovať aj správna rada. Stanovila sa tiež 45-dňová lehota, počas ktorej bude musieť senát prerokovať dôležité strategické dokumenty. Má ísť o ochranný mechanizmus. Zastúpenie študentov v akademickom senáte verejnej VŠ má tvoriť jednu tretinu.
Nové pravidlá pre pracovníkov VŠ
Novelizáciou sa upraví aj spôsob obsadzovania pracovných miest vysokoškolských učiteľov a funkčných miest profesorov a docentov. Zmenami sa má dosiahnuť lepšie a otvorenejšie nastavenie procesu, zapojiť sa má verejná kontrola. Definujú sa výkonnostné zmluvy uzatvárané medzi ministerstvom a príslušnou vysokou školou s cieľom zvyšovania kvality vysokoškolského vzdelávania. Externé štúdium sa skráti na päť rokov. Zmena sa dotkne aj rozdelenia akreditácií habilitačného konania a inauguračného konania. Rozšíri sa spôsob posudzovania projektov výskumu a vývoja.
Zmeny zo spoločnej správy z výborov reagujú aj na situáciu na Ukrajine. Pri osobách, ktorým sa udeľuje azyl alebo poskytuje ochrana, sa má preukázanie dosiahnutia potrebného stupňa vzdelania nahradiť čestným vyhlásením a testom všeobecných študijných predpokladov. Poslanci argumentujú, že osoby utekajúce pred vojnou si nemusia stihnúť vziať potrebné doklady. Tieto osoby sa tiež zahrnú do výnimky z platenia školného.
Okrem iného vznikne nový druh štipendií v nadväznosti na plán obnovy, ktoré majú byť prioritne poskytované ministerstvom. Ide o štipendiá napríklad pre "top doktorandov, top maturantov, študentov na top univerzitách". Ustanovuje sa aj poskytovanie "športového" štipendia ako osobitnej formy motivačného štipendia.
Premiér: Novela pomôže získať financie z EÚ
Schválením novely vysokoškolského zákona sa Slovensko priblížilo k získaniu miliónov eur z fondu obnovy Európskej únie (EÚ). Uviedol to premiér Eduard Heger (OĽaNO) na sociálnej sieti.
"Splnili sme jeden z ďalších míľnikov Plánu obnovy a odolnosti SR. Vďaka nemu budeme môcť požiadať o prvú platbu vo výške 458 miliónov eur. Od tejto sumy nás delí už len jeden míľnik – reforma súdnej mapy," spresnil.
Premiér tiež poďakoval všetkým poslancom, ktorí za schválenie novely hlasovali. "Vzdelávanie je jedna z kľúčových oblastí, od ktorej sa odvíja budúcnosť našej krajiny. Dlhé roky náš vysokoškolský systém stagnoval, čo spôsobilo masívny odliv našich študentov a talentov do zahraničia. Zo Slovenska odchádza v priemere každý piaty študent. Som presvedčený, že aj táto reforma pomôže zvýšiť výkonnosť a kvalitu vysokých škôl," dodal.
Novela má priniesť kvalitnejšie školy
Podľa štátneho tajomníka rezortu školstva Ľudovíta Paulisa pocítia prínosy schválenej novely najmä študenti. "Slovenskí študenti sa aj vďaka nej dočkajú kvalitnejších vysokých škôl a budú mať výrazne väčšiu motiváciu zostávať študovať na Slovensku. Sú to práve mladí ľudia a ďalšie generácie, kto sa bude podieľať na historických zmenách Slovenska," povedal.
Schválenie novely považuje Paulis za ďalší krok k reforme vysokých škôl. Tá podľa neho zavádza množstvo zmien, akými sú napríklad kratšie štúdium pre študentov externého štúdia, viac učiteľov so skúsenosťami z praxe a zo zahraničia či transparentnejšia voľba rektora.
TRENČÍN - Vo funkcii hlavného kontrolóra mesta Trenčín bude aj ďalších šesť rokov pokračovať Libuša Zigová.
Na dnešnom rokovaní mestského zastupiteľstva jej v tajnej voľbe dalo svoj hlas 14 poslancov. Pôvodne mal byť Zigovej súperom vo voľbe Marián Juruš. Bývalý riaditeľ trenčianskej nemocnice však ešte pred rokovaním zastupiteľstva svoju kandidatúru stiahol.
https://vimeo.com/691515167
Staronová hlavná kontrolórka bude od 1. apríla poberať základný plat vo výške 2 992 eur, jeho navýšenie o 30-percentnú mesačnú odmenu poslanci neschválili.
