Bývalý americký prezident Donald Trump vyzval úradujúceho ruského prezidenta Vladimira Putina, aby predložil akékoľvek kompromitujúce informácie, ktoré by mohol mať o Hunterovi Bidenovi, synovi amerického prezidenta Joea Bidena. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
V rozhovore, ktorý odvysielala v utorok televízna stanica Real America's Voice, Trump tvrdil, že miliardárka Jelena Baturinová, vdova po niekdajšom primátorovi Moskvy Jurijovi Lužkovovi, dala Hunterovi Bidenovi 3,5 milióna dolárov. "Myslím, že Putin na to pozná odpoveď. Myslím, že by to mal povedať," povedal v rozhovore Trump.
Bývalý americký prezident tieto informácie zopakoval mnohokrát počas neúspešnej prezidentskej kampane v roku 2020 s tým, že Baturinová sa takto snažila získať si priazeň Joea Bidena v čase, keď bol viceprezidentom v administratíve Baracka Obamu. Trump k tomu však podľa AFP nepredložil žiadne dôkazy.
Na Trumpa podali v roku 2019 členovia Snemovne reprezentantov Kongresu Spojených štátov ústavnú žalobu (impeachment) za údajný nátlak na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby zabezpečil vyšetrovanie údajných nezákonných aktivít Huntera Bidena počas jeho pôsobenia v ukrajinskom energetickom sektore v čase, keď bol jeho otec viceprezidentom USA. Žalobcovia tvrdili, že Trump sa takto snažil v predvolebnom boji využiť služby cudzieho štátu. Impeachment napokon nebol úspešný.
Moskva spustila 24. februára vojenskú inváziu na Ukrajinu. Biden nedávno označil Putina za vojnového zločinca a minulý týždeň vyhlásil, že po útoku na Ukrajinu "nemôže zostať pri moci". Predstavitelia americkej administratívy a neskôr aj samotný Biden však tento výrok korigovali s tým, že zámerom Spojených štátov nie je odstránenie Putina.
22:10 Heger: Musíme byť pripravení aj na náhle odstavenie plynu
Slovensko si musí pripraviť scenáre na riešenie náhleho odpojenia plynu. Ide o záver stredajšieho rokovania Bezpečnostnej rady. Večer o tom informoval premiér Eduard Heger (OĽaNO) na sociálnej sieti.
"Nemecko už v tejto súvislosti vyhlásilo prvý stupeň varovania. Má na to dva dôvody. Vojna na Ukrajine a požiadavka Ruska, aby európski odberatelia platili za plyn v rubľoch," dodal premiér.
22:00 Szijjártó: Ukrajina chce ovplyvňovať maďarské parlamentné voľby
Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó tvrdí, že Kyjev chce ovplyvniť nedeľňajšie parlamentné voľby, avšak jeho ukrajinský rezortný partner Dmitro Kuleba to poprel, informuje spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na stredajšie správy internetového vydania denníka Népszava.
Maďarský minister v statuse zverejnenom na Facebooku uviedol, že medzi veľvyslanectvom Ukrajiny v Budapešti a zástupcami ukrajinskej vlády sa v týchto dňoch odohrala konzultácia o možnostiach Kyjeva ovplyvniť voľby v prospech opozičného zoskupenia. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí však neodpovedalo na otázku Népszavy, odkiaľ má tieto informácie.
"Je poľutovaniahodné, že v záujme krátkodobého prospechu pred voľbami je pán minister Péter Szijjártó schopný vymýšľať nezmysly a tým zničiť naše dlho budované vzájomné vzťahy," uviedol Kuleba s poznámkou, že ak Szijjártóovi je dôležitejšie vyznamenanie od ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova než vzťah s ním, tak by to bolo vhodné otvorene oznámiť.
Kandidát opozičného zoskupenia V jednote za Maďarsko Péter Márki-Zay v tejto súvislosti podal trestné oznámenie na Szijjártóa pre šírenie poplašnej správy.
21:30 Slovinský premiér podporuje poskytnutie systému S-300 Ukrajine
Slovinský premiér Janez Janša v stredu uviedol, že podporuje poskytnutie systémov protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine. Informovala o tom americká televízia CNN.
"Áno, podporujem to, pretože to je vybavenie, ktoré Ukrajina potrebuje najviac," povedal Janša v rozhovore s novinárkou a moderátorkou CNN Becky Andersonovou.
Janša tiež uviedol, že hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten mu povedal, že jeho vláda je pripravená navrhnúť ukrajinským občanom referendum o zmene ústavy, pokiaľ ide o vzdanie sa zámeru Ukrajiny vstúpiť do NATO. "Myslím si, že urobili isté pragmatické rozhodnutie, pretože keď túto vojnu vyhrajú, domnievam sa, že NATO bude chcieť, aby vstúpili (do Severoatlantickej aliancie)," povedal v rozhovore slovinský premiér.
20:15 Biden sľúbil Zelenskému podporu aj finančnú pomoc
Prezident USA Joe Biden a jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj v stredu prostredníctvom telefónu hovorili o dodatočnej pomoci, ktorú Spojené štáty Ukrajine poskytnú, o sankciách i mierových rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou.
Lídri podľa Bieleho domu hovorili o nepretržitom úsilí Spojených štátov splniť bezpečnostné požiadavky Ukrajiny, i spoločnom úsilí USA a ich spojencov a partnerov v súvislostí s určením ďalších schopností, ktoré by pomohli ukrajinskej armáda brániť svoju krajinu.
Americký prezident Zelenského informoval, že Spojené štáty plánujú poskytnúť ukrajinskej vláde priamu rozpočtovú pomoc vo výške 500 miliónov dolárov.
"Práve som dohovoril americkým prezidentom, telefonát trval hodinu. Vymenili sme si svoje pohľady na situáciu na bojisku a pri rokovacom stole. Hovorili sme o špecifickej obrannej podpore, novom balíku zosilnených sankcií, o makrofinančnej a humanitárnej pomoci," napísal na sociálnej sieti Twitter Zelenskyj.
19:50 Nemecko: Putin súhlasil s platbami za plyn v eurách
Nemecký kancelár Olaf Scholz tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin súhlasil s pokračovaním platieb za plyn v eurách. Informoval o tom portál Deutsche Welle na základe telefonátu medzi dvoma lídrami.
Putin podľa nemeckého kancelára navrhol platby cez Gazprom Banku, ktorá nie je zahrnutá v sankčnom zozname, odkiaľ bude suma prevedená do rubľov. "Scholz s touto procedúrou nesúhlasil, ale vyžiadal si celý postup písomne," uviedol hovorca nemeckej vlády.
Ruský prezident minulý týždeň povedal, že "nepriateľské štáty" (v princípe celý Západ) budú musieť platiť za plyn v rubľoch. Európske štáty s tým nesúhlasili.
V utorok Rusko vyplo plynovod Jamal, ktorý vedie z Ruska do Nemecka cez Bielorusko a Poľsko.
19:40 Južné Osetsko sa plánuje stať súčasťou Ruska
Južné Osetsko v blízkej budúcnosti podnikne kroky k členstvu v Ruskej federácií. Vyhlásil to v stredu prezident tohto gruzínskeho odštiepeneckého proruského regiónu Anatolij Bibilov. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Som presvedčený, že zjednotenie sa s Ruskom je náš strategický cieľ, naša cesta, očakávanie našich ľudí," povedal Bibilov, ktorého vyjadrenia zaznamenala tlačová služba politickej strany Jednotné Rusko, píše Reuters. Prezident dodal, že krajina v najbližšom období uskutoční príslušné právne kroky.
Rusko s Gruzínskom viedli v roku 2008 krátku vojnu o Južné Osetsko. Po tejto vojne Moskva uznala Južné Osetsko i ďalšiu odštiepeneckú republiku, Abcházsko, ako nezávislé štáty a umiestnila tam trvalé vojenské základne.
19:00 Tajné služby USA: Putin dostáva nepravdivé informácie o vojne na Ukrajine
Predstavitelia amerických tajných služieb zistili, že ruský prezident Vladimir Putin dostáva od svojich poradcov nepravdivé informácie o výkone, aký podávajú ruské sily na Ukrajine. V stredu to vyhlásil jeden z predstaviteľov USA, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra AP.
Predstaviteľ pod podmienkou anonymity povedal, že toto zistenie spravodajské služby nedávno odtajnili – Putin sa podľa nich cíti nesprávne informovaný o ruskej armáde, a preto teraz medzi ním a vysokopostavenými predstaviteľmi obrany neustále vládne napätie.
Tento predstaviteľ neuviedol podrobnosti o dôkazoch, na základe ktorých dospeli tajné služby k takémuto zisteniu.
17:52 Ruský vyjednávač: Ukrajina vyjadrila ochotu splniť základné požiadavky Ruska
Šéf ruských vyjednávačov Vladimir Medinskij v stredu uviedol, že Ukrajina vyjadrila ochotu splniť základné požiadavky Moskvy. Zároveň však povedal, že pozícia Ruska v súvislosti s Donbasom a anexiou Krymského polostrova ostáva nezmenená.
Medinskij vo vysielaní ruskej televízie uviedol, že Ukrajina písomne vyjadrila ochotu vzdať sa vstupu do NATO, zrieknuť sa jadrových a iných zbraní hromadného ničenia, aj súhlasí so zákazom rozmiestnenia zahraničných vojakov a budovania vojenských základní. Ukrajina podľa Medinského tiež súhlasila s tým, že nebude organizovať vojenské cvičenia v spolupráci so zahraničnými armádami. Takéto cvičenia sa môžu konať len za súhlasu krajín, ktoré budú garantmi ukrajinskej bezpečnosti, a to vrátane Ruska.
"Ukrajina deklarovala svoju pripravenosť splniť tieto základne požiadavky, na ktorých Rusko v uplynulých rokoch trvalo. Ak budú tieto požiadavky splnené, tak bude eliminovaná hrozba vytvorenia predmostia NATO na území Ukrajiny," uviedol Medinskij. "Toto je základ, význam a dôležitosť dokumentu, s ktorým Ukrajina na vysokej úrovni zatiaľ súhlasila... Práca a rokovania však pokračujú," dodal Medinskij.
Vedúci ruskej vyjednávacej delegácie okrem toho uviedol, že Rusko bude aj naďalej naliehať na Kyjev, aby uznal stratu Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, ako i nezávislosť dvoch samozvaných republík ležiacich na východe Ukrajiny, ktoré tvoria región Donbase.
17:11 V meste Irpiň podľa starostu zahynulo najmenej 200 civilistov
V ukrajinskom meste Irpiň neďaleko Kyjeva bolo zabitých odhadom 200 až 300 civilistov pred oslobodením mesta ukrajinskými silami. V stredu to povedal miestny starosta Oleksandr Markušyn. TASR túto správu prevzala od agentúry Reuters.
Starosta mesta Irpiň v pondelok popoludní vyhlásil, že ukrajinské sily získali späť "plnú kontrolu" nad týmto predmestím Kyjeva. Neskôr večer v televíznom prejave to potvrdil aj ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj.
Markušyn na stredajšom brífingu povedal, že v Irpini bolo zabitých zhruba 50 ukrajinských vojakov a niektoré telá sú stále uväznené pod sutinami. Povedal, že oblasť celú noc ostreľovali ruské vojská. "Zničených je 50 percent mesta vrátane kritickej infraštruktúry," povedal Markušyn podľa agentúry AFP.
17:00 Rusi nebudú žiadať platby za plyn v rubľoch ihneď
Rusko nebude požadovať, aby odberatelia už v týchto dňoch platili za dodávky plynu v rubľoch. Uviedol to v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že proces zmeny platby na ruble bude postupný. Zároveň naznačil, že Rusko by malo začať pracovať na myšlienke rozšíriť zoznam exportovaných produktov, za ktoré bude požadovať platbu v ruskej mene.
Ruský prezident Vladimir Putin reagujúc na sankcie západných štátov voči Rusku za útok na Ukrajinu minulý týždeň uviedol, že Moskva bude od "nepriateľských" štátov žiadať platby za dodávky plynu v rubľoch. Plynárenský koncern Gazprom, vláda a centrálna banka dostali čas do štvrtka 31. marca, aby prišli s návrhmi, ako zmenu uskutočniť.
Na otázku médií, či sa s platbami v rubľoch vo štvrtok začne, však Peskov odvetil "určite nie". Dodal, že platby a dodávky sú časovo náročné. "Z technologického hľadiska pôjde o dlhší proces," povedal Peskov.
16:40 OSN upozornila na možné vojnové zločiny na Ukrajine
Rozsiahle a bez rozmyslu uskutočňované útoky v obývaných oblastiach Ukrajiny sú "nesmierne znepokojivé", povedala v stredu vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová. Upozornila, že môže ísť o "vojnové zločiny". TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Útoky uskutočňované bez rozmyslu sú na základe medzinárodného humanitárneho práva zakázané a môžu predstavovať vojnové zločiny," povedala Bacheletová v Ženeve na pôde Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR).
Hromadné ničenie civilných objektov a vysoký počet obetí z radov civilistov je podľa jej slov ráznym náznakom toho, že nie sú dodržiavané základné princípy rozlišovania, primeranosti a obozretnosti.
Úrad preveruje obvinenia týkajúce sa násilnej evakuácie občanov ukrajinského Mariupola do oblastí kontrolovaných ruskými silami alebo do samotného Ruska a rovnako používanie zakázaných kazetových bômb.
16:10 BBC: Rusko ponúka bojovníkom zo Sýrie 5-tisíc libier mesačne, ak pôjdu na Ukrajinu
Rusko údajne ponúka sýrskym mužom za boj v prvej línii na Ukrajine až 5-tisíc libier (5 900 eur) mesačne. Informáciu v stredu priniesla britská televízia BBC, ktorá sa odvolala na tvrdenia jedného Sýrčana, ktorý túto ponuku prijal.
Sýrsky bojovník, ktorý sa podľa BBC dobrovoľne prihlásil do boja, povedal, že verí, že Rusko pácha zločiny na Ukrajine, no zároveň pomáha chudobným Sýrčanom, ktorí nemajú peniaze ani na jedlo. Muž uviedol, že sa prihlásil dobrovoľne len pre peniaze. Jeho rodina si síce neželá, aby išiel bojovať, avšak Rusi mu údajne povedali, že ak na Ukrajine padne, jeho rodina dostane 37-tisíc libier (43 700 eur). Nemenovaný Sýrčan pre BBC ďalej povedal, že vie o najmenej 200 ľuďoch, ktorí sa dobrovoľne prihlásili podobne ako on.
Ukrajinská vláda a tiež sýrske mimovládne organizácie tvrdia, že v Sýrii bolo zriadených 14 ruských náborových stredísk, informovala BBC.
15:56 Zelenskyj vyzýva Nórsko, aby dodalo viac energie Ukrajine a EÚ
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyzval Nórsko, druhého najväčšieho dodávateľa plynu do Európy, po Rusku, aby dodalo viac energie jeho krajine aj Únii. TASR správu prevzala z AFP. "Môžete rozhodujúcim spôsobom prispieť k energetickej bezpečnosti Európy poskytnutím potrebných zdrojov pre krajiny Európskej únie aj pre Ukrajinu," povedal vo videoprejave pred nórskym parlamentom. "Už sme začali dialóg o dodávke asi piatich miliárd kubických metrov plynu na budúcu vykurovaciu sezónu," dodal Zelenskyj.
Pred konfliktom na Ukrajine Nórsko svojimi dodávkami pokrývalo 20 až 25 percent spotreby plynu v EÚ a Británii, zatiaľ čo Rusko 45 až 50 percent. EÚ sa od invázie Ruska na Ukrajinu snaží znížiť svoju závislosť od ruského plynu. Zároveň Oslo podniklo kroky na udržanie svojej produkcie plynu na maximálnej úrovni počas leta, čo je zvyčajne obdobie, keď plynárenské spoločnosti v krajine využívajú nízky dopyt na údržbu svojich zariadení. "Dodávame toľko, koľko môžeme," zopakoval v stredu premiér Jonas Gahr Store v rozhovore pre nórsku televíziu TV2.
15:30 Ruská armáda oznámila novú sériu útokov na ukrajinské sklady zbraní a palív
Ruská armáda informovala v stredu o novej sérii útokov na ukrajinské sklady zbraní a palív. Hovorca ruského ministerstva obrany generálmajor Igor Konašenkov v stredu oznámil, že armáda použila zo vzduchu odpaľované strely s plochou dráhou letu, ktoré majú dlhý dolet, a cielila nimi na sklady palív v mestách Starokosťantyniv a Chmeľnyckyj v strednej časti Ukrajiny.
Ruské jednotky na Donbase. Foto: Internet
14:47 Scholz: Nemecko je pripravené byť garantom bezpečnosti Ukrajiny
Nemecký kancelár Olaf Scholz v telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským povedal, že Nemecko je v zásade pripravené byť garantom bezpečnosti Ukrajiny. Uviedol to v stredu na pravidelnej tlačovej konferencii v Berlíne hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.
Scholz v rozhovore so Zelenským naznačil "všeobecnú ochotu" Berlína byť garantom bezpečnosti Ukrajiny, ktorá sa od 24. februára musí brániť pred inváziou ruskej armády.
VIDEO Ruské útoky proti ukrajinským tankom, zábery z dronu
14:45 Kyjev obvinil vo veci námorných mín plávajúcich v Čiernom mori Rusko
Ukrajina pripísala zodpovednosť za míny plávajúce pri pobreží Čierneho mora Rusku. Podľa ministerstva zahraničných vecí v Kyjeve totiž Ukrajine nepatria, informovala v stredu agentúra DPA.
"Zistilo sa, že tieto námorné míny neboli k začiatku roku 2022 zaregistrované v námorných silách Ukrajiny," uviedol tamojší rezort diplomacie. Podľa Kyjeva ide o míny, ktoré Rusko ukoristilo v Sevastopole v roku 2014, keď anektovalo Krymský polostrov.
14:32 Taliansko potvrdilo ochotu byť garantom rusko-ukrajinskej mierovej dohody
Taliansko je ochotné byť jedným z garantov prípadnej mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorá bude obsahovať klauzulu o neutralite, vyhlásil v stredu taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Rím "ponúkne všetko svoje úsilie, schopnosti a skúsenosti", aby tak mohol "zásadne prispieť" k mierovej dohode, uviedol Di Maio. Šéf rezortu diplomaciu zároveň reportérom v Berlíne povedal, že Taliansko je ochotné byť garantom akéhokoľvek prísľubu neutrality, ktorý by mohol byť súčasťou stratégie na ukončenie vojny.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril v pondelok s talianskym premiérom Mariom Draghim o tom, ako Taliansko pomôže s vytvorením systému, ktorý poskytne Ukrajine bezpečnostné záruky a ochráni ju pred budúcimi hrozbami.
14:27 Ukrajina rokuje o vývoze farmárskych produktov cez rumunský prístav Konstanca
Ukrajina rokuje s Rumunskom o preprave svojich poľnohospodárskych produktov cez rumunský čiernomorský prístav Konstanca, keďže ruská invázia zablokovala ukrajinské prístavy. Uviedlo to v stredu ukrajinské ministerstvo poľnohospodárstva vo vyhlásení.
14:18 Ruské jednotky zasiahli v Mariupole objekt označený červeným krížom
Ruské jednotky pri ostreľovaní juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol zasiahli aj objekt využívaný Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK). Prostredníctvom správy zverejnenej na sieti Telegram o tom v stredu informovala splnomocnenkyňa pre ľudské práva pri ukrajinskom parlamente Ľudmyla Denisovová.
"Nepriateľské lietadlá a delostrelectvo strieľali na budovu označenú červeným krížom na bielom pozadí, čo naznačuje prítomnosť zranených osôb alebo civilného alebo humanitárneho nákladu," uvádza sa vo vyhlásení. Denisovová dodala, že informácie o prípadných obetiach nateraz nie sú k dispozícii. Neuviedla, kedy došlo k útoku a koľko ľudí mohlo byť v čase ostreľovania v budove, ale pripustila, že mohlo ísť o zámerný útok.
13:47 Kremeľ: Utorkové mierové rokovania v Istanbule výrazný prelom nepriniesli
Kremeľ v stredu privítal skutočnosť, že Ukrajina predložila svoje požiadavky týkajúce sa ukončenia vojny písomne, avšak zároveň dodal, že mierové rokovania zatiaľ náznaky prelomu nepriniesli. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa tak vyjadril po tom, čo sa v utorok v tureckom Istanbule konalo ďalšie kolo rozhovorov medzi zástupcami z Kyjeva a Moskvy. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
"Nemôžeme konštatovať, že by došlo k niečomu príliš sľubnému alebo k nejakému prelomu," povedal Peskov novinárom. "Ešte je potrebnej mnoho práce," dodal. Okrem toho poznamenal, že Rusko sa "dôsledne vyhýba vyhláseniam k záležitostiam", o ktorých sa diskutuje na rozhovoroch, pretože rokovania by podľa neho "mali prebiehať v tichosti".
Ruská delegácia označila rokovania v Istanbule po ich skončení za "zmysluplné". Moskva prisľúbila, že zníži svoju vojenskú aktivitu v blízkosti Kyjeva a Černihiva. V stredu však ukrajinskí predstavitelia uviedli, že Černihiv bol napriek tomu počas noci na stredu terčom ruského ostreľovania.
Vedúci ruskej vyjednávacej delegácie Vladimir Medinskij však neskôr v utorok upozornil na to, že deeskalácia v súvislosti s Kyjevom a Černihivom neznamená prímerie. Moskva podľa Medinského stále očakáva od Kyjeva viac ústupkov.
Ukrajinskí vyjednávači v utorok priniesli návrhy na prijatie neutrálneho štatútu Ukrajiny výmenou za bezpečnostné záruky. V praxi by to znamenalo, že Ukrajina by sa vzdala možnosti stať sa členom vojenských aliancií, akou je napríklad NATO, a na jej území by sa nenachádzali vojenské základne iných štátov, pripomína agentúra Reuters. Tieto návrhy, ktoré by sa však realizovali len v prípade uzavretia úplného prímeria, počítajú aj s 15-ročným obdobím konzultácií o štatúte Krymského polostrova, ktorý Rusko v roku 2014 anektovalo.
Peskov dodal, že bližšie informácie poskytne neskôr v stredu Medinskij. Dodal však, že keďže je Krym podľa Moskvy súčasťou Ruska, ústava Ruskej federácie znemožňuje diskutovať s iným štátom o osude akéhokoľvek ruského regiónu.
Dmitrij Peskov. Foto: TASR/AP
13:15 Lavrov: Rusko a Čína sú na čele hnutia k férovejšiemu multipolárnemu poriadku
Rusko a Čína sú na čele hnutia smerujúceho k spravodlivejšiemu svetovému poriadku. Vyhlásil to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pred stredajším stretnutím so šéfom čínskej diplomacie Wang Im. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo pred stretnutím video, v ktorom Lavrov hovorí, že na konci prebiehajúcej premeny sveta vykročí Rusko a jeho spojenci smerom k "multipolárnemu, spravodlivému a demokratickému svetovému poriadku".
Lavrov pricestoval na svoju prvú návštevu Číny od začiatku vojenského útoku na Ukrajinu. Ruský vládny špeciál pristálo v stredu v meste Chuang-šan v provincii An-chuej. Šéf ruskej diplomacie sa zúčastní na niekoľkých rokovaniach organizovaných Čínou o pomoci Afganistanu. Na rozhovoroch by mali byť aj diplomati z USA a štátov susediacich s Afganistanom. Rokovania však môže poznačiť súčasná situácia na Ukrajine, uviedla agentúra AFP.
13:05 OSN vymenovala členov vyšetrovacej komisie pre vojnové zločiny na Ukrajine
OSN poverila v stredu troch odborníkov na ľudské práva vyšetrovaním možných vojnových zločinov a iných porušení medzinárodného práva zo strany ruských vojakov na Ukrajine.
Nezávislá komisia, ktorú vedie 71-ročný nórsky sudca Erik Mose, má od OSN mandát "vyšetriť všetky hlásené porušenia ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a ostatné súvisiace zločiny spáchané počas agresie Ruskej federáciu voči Ukrajine", píše sa vo vyhlásení OSN. Mose bol v rokoch 2003 – 2007 predsedom Trestného tribunálu OSN pre Rwandu (ICTR).
Ako pripomína agentúra Reuters, Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC) o zriadení tejto komisie rozhodla 4. marca v reakcii na žiadosť Ukrajiny a jej spojencov. Komisia dostala na vyšetrovanie jeden rok, dodáva The Guardian.
Svoj vlastný vyšetrovací tím, ktorý sa bude zaoberať vojnovými zločinmi, zločinmi proti ľudskosti a inými zločinmi páchanými na Ukrajine vytvorili za pomoci európskej agentúry Eurojust aj Poľsko, Litva a Ukrajina.
Na snímke pohľad na zničené bytovky po ostreľovaní na okraji ukrajinského Mariupola na území pod kontrolou separatistickej vlády Doneckej ľudovej republiky v utorok 29. marca 2022. Foto: TASR/AP
12:44 Ruské veľvyslanectvo v Belgicku: Vyhostenie diplomatov nezostane bez odozvy
Nepriateľské gesto belgickej strany nezostane bez odozvy. Na svojej webovej stránke to v stredu uviedlo ruské veľvyslanectvo v Belgicku v reakcii na utorňajšie rozhodnutie federálnej vlády vyhostiť 21 ruských diplomatov.
Belgická ministerka zahraničných vecí Sophie Wilmesová v utorok potvrdila informácie, že dôvodom vyhostenia 21 osôb s diplomatickým krytím z ambasády v Bruseli a ruského generálneho konzulátu v Antverpách je špionáž a vyvíjanie aktivít, ktoré ohrozujú verejnú bezpečnosť. Vyhostení diplomati musia opustiť územie Belgicka do 15 dní.
Wilmesová v oficiálnom vyhlásení uviedla, že rozhodnutie vlády nie je "trestom" a súvisí s ochranou národnej bezpečnosti. Zároveň zdôraznila, že všetky diplomatické kanály s Ruskom zostávajú otvorené a ruské veľvyslanectvo môže aj naďalej pokračovať vo svojej činnosti.
Podľa televíznej stanice RTBF ruský veľvyslanec v Belgicku Alexander Tokovinin situáciu vníma inak. Podľa neho sú obvinenia zo špionáže nepodložené. Rozhodnutie belgickej vlády je "ranou pre rusko-belgické vzťahy" a je v rozpore s tradíciami bilaterálnej spolupráce.
11:26 Pôrodnicu v Mariupole nútene evakuovali do Ruska, tvrdí mesto
Predstavitelia juhoukrajinského mesta Mariupol obkľúčené ruskými silami v stredu odsúdili nútenú evakuáciu zamestnancov a klientiek jednej z tamojších pôrodníc do Ruska. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
"Viac ako 70 ľudí – žien a zdravotnícky personál z pôrodnice č. 2 v štvrti Livoberežnyj – násilím odviedli okupanti," uviedol úrad primátora Mariupola na účte v aplikácii Telegram.
Viac ako 20-tisíc obyvateľov tohto prístavného mesta na pobreží Azovského mora bolo podľa úradu primátora "proti svojej vôli" odvedených do Ruska, kde im zhabali osobné doklady. Túto informáciu nebolo možné nezávisle overiť, keďže Mariupol čelí od konca februára intenzívnym útokom ruských síl.
11:22 OSN: Z Ukrajiny už utiekli štyri milióny ľudí, z nich vyše 280-tisíc na Slovensko
Ukrajinu od začiatku ruskej invázie 24. februára opustili už viac ako štyri milióny obyvateľov. V stredu to v najnovšej správe uviedla Organizácia Spojených národov (OSN), podľa ktorej na Slovensko zatiaľ prišlo 281 172 utečencov z Ukrajiny. TASR prevzala správu od agentúry AFP.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) informoval, že z Ukrajiny utieklo celkovo 4 019 287 ľudí, z nich viac ako 2,3 milióna prešlo cez ukrajinsko-poľské hranice. Zhruba 600-tisíc ľudí utieklo pred vojnou do Rumunska, viac ako 387-tisíc do Moldavska a 365-tisíc ľudí prekročilo ukrajinsko-maďarské hranice.
OSN uviedla, že svoje domovy od začiatku ruskej vojenskej invázie opustilo viac ako desať miliónov Ukrajincov a takmer 6,5 milióna z nich sú vnútorne vysídlené osoby.
Utečenci utekajúci pred vojenským konfliktom na Ukrajine kráčajú na poľsko-ukrajinskom hraničnom priechode Medyka. Foto: TASR/AP
11:16 V Černobyle hrozí výbuch munície, varuje vicepremiérka
V černobyľskej jadrovej elektrárni by mohla vybuchnúť munícia, varovala v stredu ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. TASR správu prevzala od agentúry Reuters a stanice Sky News.
Černobyľ krátko po začiatku invázie na Ukrajinu obsadila ruská armáda, pričom Rusko vyhlásilo, že úroveň radiácie je v norme a že jeho kroky zabránili možným "jadrovým provokáciám" zo strany ukrajinských nacionalistov.
Vereščuková tiež informovala, že Ukrajina počas utorkových mierových rokovaní požiadala Rusko o umožnenie 97 humanitárnych koridorov v najviac zasiahnutých ukrajinských mestách a obciach. "Žiadame, aby Bezpečnostná rada OSN okamžite prijala opatrenia na demilitarizáciu uzavretej zóny okolo černobyľskej elektrárne a zriadila osobitnú misiu OSN, ktorá by zamedzila opätovnej jadrovej katastrofe," dodala Vereščuková.
10:16 Odvolaný šéfredaktor Echa Moskvy dostal antisemitské vyhrážky
Neznámi páchatelia hodili pred dvere bytu známeho ruského novinára Alexeja Venediktova odrezanú prasaciu hlavu v parochni so svetlými kučeravými vlasmi. V stredu o tom informoval denník The Times of Israel. Okrem prasacej hlavy sa na vchodových dverách do novinárovho bytu objavila nálepka s erbom Ukrajiny s antisemitským nápisom "Judensau" (v preklade "židovská sviňa").
Ide o narážku na antisemitské zobrazovanie Židov v obscénnom kontakte s ošípanou – tá je v judaizme i v islame považovaná za nečisté zviera.
Venediktov avizoval, že sa obráti na políciu, pretože tento čin spred niekoľkých dní považuje za pokus o zastrašovanie, uviedla spravodajská stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Venediktov, ktorého matka bola Židovka a otec sovietsky námorný dôstojník, je bývalým šéfredaktorom rozhlasovej stanice Echo Moskvy – jednej z posledných nezávislých rozhlasových staníc v Rusku.
09:48 Ruské jednotky v noci neútočili na Kyjev, Černihiv však hlásil boje
V okolí Kyjeva bolo počuť v noci na stredu výbuchy, samotná ukrajinská metropola však nebola terčom ostreľovania, povedal prvý námestník starostu Kyjeva Mykola Povoroznyk. Mesto Černihiv však bolo napriek avizovanému odsunu ruských jednotiek pod útokom celú noc, uviedol gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus. TASR tieto informácie prevzala od denníka The Guardian a agentúry Reuters.
"Noc prebehla relatívne pokojne, za zvukov sirén a streľby z bojov v okolí mesta, ale v samotnom meste nebolo ostreľovanie," povedal Povoroznyk. Rusko v utorok po mierových rokovaniach s Ukrajinou v Turecku prisľúbilo výrazné obmedzenie svojich vojenských operácií pri Kyjeve a Černihive.
Údajné obmedzenie vojenských operácií v Černihivskej oblasti sa však podľa Čausa "prejavilo útokmi na Nižyn vrátane náletov," ako aj ostreľovaním samotného Černihivu, ktoré trvalo "celú noc".
Na snímke zničené autá vo dvore obytnej budovy počas ruského ostreľovania v meste Černihiv. Foto: TASR/AP
09:35 Nemecko sa pripravuje na možné narušenie dodávok ruského plynu
Nemecko sa pripravuje na možné narušenie dodávok ruského plynu. Dôvodom sú vyhrážky Moskvy, ktorá požaduje platby v rubľoch. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a Reuters.
Berlín preto vyhlásil prvý z troch varovných stupňov núdzového plánu a informoval o tom aj Európsku komisiu (EK). Spolkový minister hospodárstva Robert Habeck vyzval spotrebiteľov, aby šetrili. Nemecko bude podľa nebo pripravené na prípadné výpadky dodávok. Dodal, že Berlín nebude akceptovať žiadne porušenie kontraktov, teda že odmieta platiť v rubľoch.
Nemecko má podľa Habecka aktuálne dostatok plynu a pozorne sleduje tok dodávok. "Musíme však zvýšiť núdzové opatrenia, aby sme boli pripravení na eskaláciu zo strany Ruska. Vyhlásenie včasného varovania znamená, že zasadá krízový štáb."
09:16 Británia: Rusko stiahlo jednotky, aby ich preskupilo a doplnilo zásoby
Britská vojenská spravodajská služba v stredu oznámila, že ruské jednotky na Ukrajine utrpeli ťažké straty a museli sa stiahnuť späť do Ruska a na územie Bieloruska, aby doplnili zásoby a preskupili sa. TASR správu prevzala od agentúry Reuters a denníka The Guardian.
"Takáto činnosť vytvára tlak na beztak vypätú logistiku Ruska a poukazuje na jeho problémy s preskupovaním jednotiek na území Ukrajiny," uviedlo britské ministerstvo obrany v príspevku na Twitteri.
Dodalo však, že Rusko si zníženú schopnosť vykonávať pozemné operácie môže naďalej kompenzovať používaním ťažkého delostrelectva a raketovými útokmi. "Vyhlásenie Ruska, že sa bude zameriavať na oblasť Luhanska a Donecka, je pravdepodobne nevysloveným priznaním, že majú problémy udržiavať viac ako jednu dôležitú líniu postupu vojsk," píše ministerstvo.
08:57 USA a Francúzsko v BR OSN: Rusko spôsobilo svetovú potravinovú krízu
Spojené štáty a Francúzsko obvinili v utorok na pôde Bezpečnostnej rady OSN Rusko, že vojnou na Ukrajine spôsobilo potravinovú krízu vo svete a s tým súvisiace riziko hladomoru. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Túto vojnu začal ruský prezident Vladimir Putin. On spôsobil aj túto svetovú potravinovú krízu. A on je ten, ktorý ju môže zastaviť," povedala počas stretnutia zástupkyňa ministra zahraničných vecí Spojených štátov Wendy Shermanová. Dodala, že zodpovednosť za vojnu a jej dôsledky na svetovú potravinovú bezpečnosť leží výhradne na pleciach Ruska a Putina.
Podľa francúzskeho veľvyslanca pri OSN Nicolasa de Rivira zvyšuje ruská agresia na Ukrajine riziko hladomoru vo svete, pričom ako prvé budú zasiahnuté rozvojové krajiny. "Rusko sa nás bude snažiť presvedčiť, že nerovnováha vo svetovej potravinovej bezpečnosti je dôsledkom sankcií," upozornil.
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia odpovedal, že prípadné otrasy na svetovom potravinovom trhu budú naozaj dôsledkom "sankčnej hystérie Západu voči Rusku".
08:49 USA varujú svojich občanov pred cestami do Ruska, obávajú sa zatýkania
Ministerstvo zahraničných vecí USA vydalo v utorok varovanie pred cestami do Ruska. Zdôvodnilo to obavami, že v tejto krajine by mohlo dôjsť k zatýkaniu amerických občanov. USA tiež znova vyzvali na Američanov, ktorí sa už v Rusku nachádzajú, aby odtiaľ "okamžite" odišli, uviedla v stredu agentúra AFP
Varovanie rezortu diplomacie USA súvisí s "nevyprovokovanou a neodôvodnenou inváziou ruských vojenských síl na Ukrajinu", ako aj s obavami z prenasledovania amerických občanov zo strany ruských orgánov. Spojené štáty toto varovanie vydali niekoľko dní po tom, čo sa americkému diplomatovi podarilo navštíviť v Rusku známu basketbalistku Brittney Grinerovú, ktorá je tam vo väzbe už vyše mesiaca. Dvojnásobnú zlatú olympijskú medailistku zadržali 17. februára po tom, ako pri kontrole na letisku Šeremeťjevo našli v jej batožine konopný olej v náplniach do elektronických cigariet.
08:00 Lavrov pricestoval na prvú návštevu Číny od začiatku vojny na Ukrajine
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu pricestoval na oficiálnu návštevu Číny. Ide o prvú cestu do tejto kľúčovej spojeneckej krajiny Moskvy, odkedy ruská armáda 24. februára vpadla na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Ruské veľvyslanectvo v Pekingu v príspevku na sociálnej sieti Weibo potvrdilo, že Lavrov pristál meste Chuang-šan ležiacom na východe Číny v provincii An-chuej. Veľvyslanectvo tiež zverejnilo fotografie členov ruskej delegácie vystupujúcich z lietadla, ktorých privítali zdravotníci v ochranných oblekoch.
Lavrov sa počas svojej dvojdňovej návštevy zúčastní na sérii stretnutí, na ktorých bude diskutovať o spôsoboch pomoci Afganistanu. Očakáva sa aj účasť diplomatov zo Spojených štátov, zástupcov krajín susediacich s Afganistanom a tiež predstaviteľov hnutia Taliban, ktoré sa chopilo vlády v tejto krajine vlani v auguste. Šéf ruskej diplomacie by sa mal podľa agentúry DPA v stredu stretnúť aj so svojím čínskym rezortným kolegom Wangom I.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a jeho čínsky rezortný kolega Wang I. Foto: TASR/AP
07:27 Praha prispeje na potraviny pre vojnových utečencov z Ukrajiny
České hlavné mesto Praha bude počas jedného týždňa prispievať každému z ukrajinských utečencov v núdzovom stave sumou 200 korún (8,20 €) na deň. Ide najmä o ľudí žijúcich v hasičských zbrojniciach alebo kultúrnych domoch, informovali v utorok webové Novinky.cz.
Praha bude týždeň prispievať danou čiastkou na deň každému z utečencov v núzdovom ubytovaní. Ide predovšetkým o ľudí, ktorí bývajú v hasičských zbrojniciach a kultúrnych halách. Magistrát v pondelok vyčlenil na pomoc 80 miliónov korún (3,3 milióna eur), pričom ubytovne a internáty dostanú k štátnemu príspevku 140 korún (šesť eur) na osobu a noc.
04:47 Ukrajinská armáda: Sťahovanie ruských vojakov od Kyjeva môže byť len úskok
Ukrajinská armáda sa domnieva, že údajné sťahovanie ruských vojakov z okolia Kyjeva a Černihiva je len úskok a že v daných oblastiach v skutočnosti dochádza len k rotácii niektorých jednotiek. TASR správu prevzala v stredu zo spravodajskej stanice BBC News.
Rusko v utorok po mierových rokovaniach Ukrajinou v Turecku prisľúbilo výrazné obmedzenie svojich vojenských operácií pri Kyjeve a Černihive. Podporilo to predpoklady, že Kremeľ chce teraz sústrediť svoje sily najmä do ofenzívy na východe Ukrajiny.
Ukrajinská armáda vo svojom hodnotení situácie na fronte, ktoré zverejnila v utorok večer, potvrdila, že skutočne dochádza k odchodu časti ruských vojsk z oblasti Kyjeva a Černihiva.
"Takzvaný 'odsun vojakov' je však pravdepodobne len rotáciou niektorých jednotiek a jeho cieľom je oklamať vojenské velenie Ozbrojených síl Ukrajiny," uviedla ukrajinská armáda na základe aktuálnych správ tajných služieb.
Ruskí okupanti sa podľa nej snažia vytvoriť falošný dojem, že sa už vzdali plánu na obkľúčenie Kyjeva.
Podľa ukrajinskej armády však zároveň existujú isté náznaky toho, že sa ruské invázne jednotky preskupujú, aby mohli sústrediť svoje sily na východ Ukrajiny. Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok vyhlásil, že ruské sily sa v ďalšej fáze sústredia hlavne na "oslobodenie Donbasu".
Podobné pochybnosti nad údajným sťahovaním ruských vojsk od Kyjeva vyjadril v utorok aj hovorca Pentagónu John Kirby. Podľa neho Moskva z danej oblasti presúva len malú časť svojich síl. Hlavné mesto Ukrajiny preto zostáva aj naďalej v ohrození, konštatoval Kirby.
General Staff: Ukrainian troops destroy Russian Kamaz Typhoon armored vehicle.
Kamaz Typhoon mine resistant ambush protected (MRAP) vehicles are among the Russian military’s best weapons.
— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) March 29, 2022
03:20 Ukrajina: Bilancia útoku v Mykolajive stúpla na 12 mŕtvych a 33 zranených
Bilancia utorkového ruského útoku na vládnu budovu v juhoukrajinskom meste Mykolajiv stúpla na minimálne 12 mŕtvych a 33 zranených. Informovali o tom ukrajinské úrady, ktoré citovala agentúra AFP.
"V troskách zničenej budovy sa našli telá 12 ľudí a 33 osôb bolo zranených," uviedol ukrajinský úrad pre mimoriadne situácie. Predchádzajúca bilancia hovorila o deviatich mŕtvych a 28 zranených.
Úrad zverejnil aj fotografie zachytávajúce priebeh záchranných prác a poskytovanie pomoci zraneným osobám.
Terčom ruského útoku, ku ktorému došlo v utorok ráno, sa stalo sídlo regionálnej správy v Mykolajive. Došlo pri ňom k úplnému zničeniu strednej časti tejto deväťposchodovej budovy.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil ruský útok na Mykolajiv za veľmi zákerný čin, keďže bol vykonaný potom, ako ráno prišli do práce zamestnanci pracujúci v budove. Väčšina ľudí sa však podľa neho stačila z objektu evakuovať, keď začuli sirény signalizujúce letecký poplach, píše denník The Guardian.
Mykolajiv má strategickú polohu medzi kľúčovým ukrajinským prístavom Odesa a Chersonom, ktorý ovládajú ruské invázne sily. Cherson je jediným väčším ukrajinským mestom, ktoré dobyli ruské vojská za vyše mesiaca od začiatku invázie.
01:08 Británia: Rusku sa zrejme nepodarilo obkľúčiť Kyjev, sústredí sa na Donbas
Ruským inváznym silám sa "takmer iste" nepodarilo splniť jeden z cieľov ofenzívy na Ukrajine, ktorým bolo obkľúčenie hlavného mesta Kyjev. Uvádza sa to v pravidelnom hodnotení vývoja vojny na Ukrajine, ktoré zverejňuje britské ministerstvo obrany. Ruská ofenzíva sa teraz podľa neho zrejme sústredí na východoukrajinský Donbas, informovala stanica BBC.
"Opakované ruské nezdary a úspešné ukrajinské protiútoky znamenajú, že Moskve sa takmer určite nepodarilo splniť jej cieľ obkľúčiť metropolu Kyjev," uviedol v utorok večer britský rezort obrany vychádzajúc z informácií tajných služieb.
Vyhlásenia Ruska o obmedzení vojenských aktivít v okolí Kyjeva a správy o odsune niektorých ruských jednotiek z tejto oblasti môžu podľa ministerstva naznačovať, že Moskva akceptovala skutočnosť, že v tejto časti Ukrajiny stratila vojenskú iniciatívu.
V podobnom zmysle sa predtým vyjadril aj Pentagón, ktorý však súčasne varoval, že ruská vojenská hrozba voči Kyjevu ešte nepominula. Ruské vojská pri Kyjeve sa podľa neho zatiaľ len preskupujú, ale neodchádzajú.
Britský rezort obrany v tejto situácii považuje za "vysoko pravdepodobné, že Rusko sa bude snažiť presmerovať vojenskú silu zo severu (Ukrajiny) do svojej ofenzívy v Doneckej a Luhanskej oblasti" vo východoukrajinskom Donbase.
Azerbajdžan v utorok uviedol, že je pripravený na mierové rozhovory s Arménskom po tom, ako Jerevan vyzval Baku na rokovania o komplexnej mierovej dohode v súvislosti s opätovným nárastom napätia v oblasti Náhorného Karabachu. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Ak to Arménsko myslí vážne s mierovou dohodou, tak potom musia byť spravené konkrétne kroky. Opakujeme, že Azerbajdžan je na toto pripravený," uviedlo azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení. Zároveň upozornilo na to, že Azerbajdžan navrhol usporiadanie mierových rokovaní už pred rokom.
Azerbajdžanské sily minulý týždeň ovládli dedinu Faruch v medzinárodne neuznanej Náhornokarabašskej republike, ktorá bola v roku 2020 dejiskom vojnového konfliktu medzi Jerevanom a Baku. Boje boli ukončené podpisom trojstrannej zmluvy medzi Arménskom, Azerbajdžanom a Ruskom, ktoré sa zaviazalo dohliadať na dodržiavanie prímeria. Moskva do Náhorného Karabachu po ukončení vojny vyslala približne 2-tisíc svojich vojakov.
Rusko a Arménsko tak obvinili minulý týždeň Azerbajdžan z porušenia prímeria v zóne, za ktorú nesie zodpovednosť ruský kontingent. Baku tieto obvinenia však odmieta a trvá na tom, že obsadená oblasť je súčasťou jeho medzinárodne uznaného územia.
V pondelok arménska bezpečnostná rada obvinila Azerbajdžan z toho, že si "pripravuje pôdu pre nové provokácie a ofenzívu" v Náhornom Karabachu, a vyzvala Baku na okamžitý začiatok rokovaní o komplexnej mierovej dohode.
Arménsko okrem toho požaduje aj vyšetrenie počínania ruského mierového kontingentu počas minulotýždňového vpádu a vyzvalo ruské jednotky, aby prijali konkrétne kroky smerom k uvoľneniu napätia v regióne.
Rozsiahla eskalácia napätia v Náhornom Karabachu by podľa AFP mohla v súčasnosti pre Rusko predstavovať výzvu, keďže desaťtisíce ruských vojakov v tomto čase pôsobia inde, na Ukrajine.
Vedúci ruskej vyjednávacej delegácie Vladimir Medinskij v utorok uviedol, že Ukrajina chce s Ruskom rokovať o možnosti svojho vstupu do Európskej únie za to, že urobí ústupky Moskve. TASR o tom informuje na základe správ agentúry DPA.
V ukrajinskom návrhu sa uvádza, že "Ruská federácia nenamieta proti snahám Ukrajiny v súvislosti so vstupom do Európskej únie", povedal Medinskij po poslednom kole ukrajinsko-ruských rokovaní, ktoré sa v utorok uskutočnili v tureckom Istanbule.
Kyjev podľa Medinského ponúkol výmenou perspektívu, že sa vzdá svojich nádejí na vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO).
Tento návrh sa však nemá týkať Krymského polostrova a Luhanskej alebo Doneckej oblasti. Rusko totiž požaduje, aby boli uznané ako nezávislé krajiny, píše DPA.
Rusko po ukončení utorkových rokovaní v Turecku uviedlo, že zníži svoju vojenskú aktivitu v blízkosti dvoch ukrajinských miest – Kyjeva a Černihiva. Ruská delegácia okrem toho označila rokovania v Istanbule za "zmysluplné".
Medinskij však neskôr upozornil na to, že deeskalácia v súvislosti s Kyjevom a Černihivom neznamená prímerie. "Toto nie je prímerie, ale naša snaha postupne dospieť k deeskalácii konfliktu aspoň v týchto oblastiach... Rozumieme, že v Kyjeve sú ľudia, ktorí musia prijímať rozhodnutia, preto nechceme toto mesto vystavovať ďalšiemu riziku," cituje vedúceho ruskej delegácie televízia CNN.
Rusko podľa Medinského spravilo "dva veľké kroky" smerom k mieru. Ukrajina podľa neho taktiež spravila krok vpred, keď predložila svoje požiadavky písomne. Ruský vyjednávač však dal najavo, že Moskva stále očakáva od Kyjeva viac ústupkov, píše DPA.
Rusko radikálne zníži svoju vojenskú aktivitu pri Kyjeve, informoval minister obrany Sergej Šojgu. Vojská zameria na Donbas. Obe strany po rokovaní v Turecku hovoria o možnom stretnutí prezidentov.
Ruský minister Sergej Šojgu v utorok vyhlásil, že bojový potenciál ukrajinských ozbrojených síl sa výrazne znížil, čo ruským jednotkám umožňuje sústrediť sa na dosiahnutie hlavného cieľa, za ktorý označil „oslobodenie Donbasu“ na východe Ukrajiny. Uviedol, že hlavné úlohy prvej etapy vojenskej operácie ruských jednotiek na Ukrajine boli splnené, pričom „ukrajinské ozbrojené sily utrpeli značné škody“.
Spresnil, že letectvo a systém protivzdušnej obrany Ukrajiny boli prakticky zničené a „námorné sily prestali existovať“. Informoval, že zo152 lietadiel, ktoré mala Ukrajina pred začiatkom ruskej operácie, ich bolo zničených 123. Ukrajina prišla aj o 77 zo 149 vrtuľníkov, ako aj o 152 zo 180 systémov protivzdušnej obrany dlhého a stredného doletu.
Odchod z okolia Kyjeva a severu
Rusko radikálne zníži svoju vojenskú aktivitu na severe Ukrajiny v oblastiach, ktoré sa nachádzajú v blízkosti ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Oznámil to v utorok námestník ruského ministra obrany a člen ruskej delegácie Alexandr Fomin po ukrajinsko-ruských rokovaniach v tureckom Istanbule, ktoré ruská delegácia označila za "zmysluplné".
"V súvislosti s tým, že rokovanie a prípravy dohody o neutralite a bezjadrovom štatúte Ukrajiny prešli do praktickej fázy... rozhodli sme sa podstatne znížiť vojenskú aktivitu v oblasti Kyjeva a Černihiva," uviedol Fomin. Toto rozhodnutie bolo podľa neho prijaté s cieľom zvýšiť vzájomnú dôveru a vytvoriť nevyhnutné podmienky pre ďalšie rokovania.
Rusi naklonení rokovaniam
Vedúci ruskej delegácie Vladimir Medinskij povedal, že na rokovaniach bola "zmysluplná diskusia" a že ukrajinské požiadavky budú predložené ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Medinskij okrem toho uviedol, že by sa mohlo uskutočniť i stretnutie Putina s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
"Po dnešnej zmysluplnej diskusii sme sa dohodli a navrhujeme riešenie, podľa ktorého by sa stretnutie hláv štátov mohlo uskutočniť súčasne s parafovaním dohody ministrami zahraničných vecí," povedal Medinskij.
"Pod podmienkou rýchlej práce na dohode a nájdenia kompromisu bude možnosť uzatvorenia mieru oveľa bližšie," dodal šéf ruskej delegácie vyjednávačov.
Ukrajinci hovoria o stretnutí prezidentov
Podobne sa vyjadril po rokovaniach aj ukrajinský vyjednávač s tým, že podmienky na priame rokovania ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ruského lídra Vladimira Putina sú splnené.
„Výsledky dnešných rokovaní v Istanbule sú dostatočné na stretnutie na úrovni prezidentov,“ povedal ukrajinský vyjednávač David Arakhamia. Informoval o tom francúzsky denník Le Figaro.
Moskva od začiatku invázie na Ukrajinu odmieta priame rokovanie prezidentov, ktoré Kyjev viackrát navrhol.
TRENČIANSKY KRAJ – Mestá v Trenčianskom kraji bojujú proti reklamným pútačom stojacim pri cestách. Tie sa rozrástli sťa huby po daždi. Mnohé z nich sú postavené nelegálne, bez akýchkoľvek povolení.
Proti reklamným zariadeniam, bilboardom a pútačom vyrazila do boja samospráva mesta Dubnica nad Váhom. Tá sa na ne zblízka pozrela ešte v roku 2019 a zistila, že zo 111 reklamných zariadení, ktoré stoja pri hlavnom cestnom ťahu, spĺňa potrebné legislatívne náležitosti len dvanásť. Všetky ostatné boli postavené bez akýchkoľvek príslušných povolení.
Štyridsať bilboardov už padlo k zemi
Mestu sa podarilo získať súdny príkaz a na jeho základe pristúpilo k odstraňovaniu nelegálnych reklamných stavieb, ktorých vlastníci na výzvy mesta, aby si tieto stavby odstránili, nereagovali. Hlavný cestný ťah v Dubnici nad Váhom je tak ľahší o viac ako 40 čiernych bilboardov. Tie odstránili na náklady ich vlastníkov Technické služby mesta, pričom padne ešte 13 ďalších takýchto stavieb. „Túto problematiku riešime už viac ako tri roky. Boj s čiernymi reklamnými stavbami je spojený so zložitým procesným postupom. Napriek tomu sa nevzdávame a podarilo sa nám odstrániť už desiatky nelegálnych reklamných stavieb, ktoré boli na našom území a pokračujeme ďalej,“ povedal primátor mesta Peter Wolf. Ten dodal, že prostredníctvom nového územného plánu mesta chcú reklamné stavby regulovať tak, aby neboli vizuálnym smogom, ale aby boli umiestňované legálne, racionálnejšie a zmysluplnejšie.
https://vimeo.com/693637469
Trenčín bojuje už niekoľko rokov
Za posledných 5 rokov sa podarilo aj z Trenčína odstrániť 118 veľkoplošných reklám. Na území krajského mesta je ich aktuálne 474, pričom 97 z nich je nepovolených a po uplynutí platnosti povolenia. „U nelegálnych reklamných stavieb vždy zisťujeme vlastníka. Pri niektorých sme majiteľov vyzvali na predloženie dokladov a na časť stavieb sme už vydali nariadenie na ich odstránenie. Mestské zastupiteľstvo v roku 2018 schválilo zmeny a doplnky Územného plánu mesta, v ktorých je zadefinovaná a schválená aj regulácia reklamných zariadení na území mesta. Na základe tejto regulácie väčšinu žiadostí o povolenie nových reklamných stavieb a predĺženie doby trvania existujúcich reklamných stavieb zamietame,“ povedala hovorkyňa primátora mesta Erika Ságová. Mesto postupne vyzýva vlastníkov reklamných stavieb, ktorým končí doba trvania stavby a stavby nie sú v súlade s aktuálne schváleným územným plánom mesta, na ich odstránenie.
Prievidza odstráni desať reklám
Mestu Prievidza sa aktuálne podarilo získať povolenie na odstránenie desiatich reklamných stavieb vo vlastníctve spoločnosti z Bratislavy. „Každá reklamná stavba bude odstránená v celom rozsahu s použitím mechanizmov postupným rozobratím,“ vysvetlil hovorca mesta Michal Ďureje. V predchádzajúcich dvoch rokoch boli odstránené reklamné stavby postavené na pozemkoch vo vlastníctve mesta tých spoločností, ktoré mali s mestom uzavreté nájomné zmluvy na nájom pozemkov. Nájomné zmluvy sa uzatvárajú na dobu určitú. Tým, že nebola doba nájmu predĺžená, vznikla situácia, že reklamné spoločnosti mali umiestnené reklamné stavby na pozemkoch mesta bez právneho titulu k pozemkom. Niektoré spoločnosti reklamy odstránili dobrovoľne. Pri iných rozhodol súd v prospech mesta. Reklamné stavby tak museli z pozemkov odstrániť reklamné spoločnosti na vlastné náklady.
Púchov zaviedol kontrolný systém
Mesto Púchov zaviedlo systém spôsobu povoľovania reklamných zariadení v rámci mesta, ktoré sú vždy prioritne posúdené v komisii výstavby. „Momentálne sú z celkového počtu 69 kusov riešené tri kusy reklamných zariadení so žiadosťou o dodatočné povolenie. Zariadenia sú povoľované hlavne pri prístupových komunikáciách a vstupoch do mesta. V centre boli vyčlenené lokality pri parkoviskách obchodných domov, aby sa zachoval lokálny charakter a ráz jednotlivých regulačných blokov a lokalít,“ povedala hovorkyňa primátorky mesta Laura Krošláková. Vlani boli v Púchove dohodou zrušené reklamné zariadenia pri zrekonštruovanom objekte základnej umeleckej školy, čím sa otvoril nový pohľad na architektúru objektu. Zároveň bola prijatá dohoda, že v rámci trvalo udržateľného rozvoja ďalšie nové reklamné zariadenia nebudú povoľované.
Tatiana Michalková
Bilboard býval vynálezom Ameriky
Bilboard - alebo plagátová stena - sa ako spôsob reklamy stal po prvýkrát populárny v Amerike v roku 1920. U nás sú nelegálne bilboardy celoslovenským problémom, ktorý sa nedarí dlhodobo riešiť. Mnohé takéto stavby si postavili reklamné spoločnosti na prenajatých pozemkoch načierno, teda bez povolení, alebo im uplynula doba nájmu a stavby sa tak stali nelegálnymi. Existujú len dve možnosti, ako sa takýchto čiernych stavieb zbaviť. Prvou je požiadať o dodatočné povolenie, druhou odstrániť nezákonne postavené reklamné plochy. Postup pri odstraňovaní reklamných stavieb, ktoré nie sú povolené, upravuje stavebný zákon. Na odstraňovanie sa teda vzťahujú všeobecné ustanovenia stavebného zákona o odstraňovaní stavieb, ale s niektorými špecifikami, ktoré platia len pre reklamné stavby. Špecifický režim spočíva najmä v tom, že ich so súhlasom stavebného úradu môže odstrániť aj vlastník alebo nájomca pozemku, na ktorom je reklamná stavba postavená bez súhlasu alebo pričinenia vlastníka reklamnej stavby a dokonca na náklady vlastníka reklamnej stavby.
TRENČÍN – Niekoľko stromov v Trenčíne zmení bydlisko. Nezakusnú sa do nich sekery a motorové píly, ale čaká ich veľkolepé sťahovanie. Vďaka jedinému stroju svojho druhu, v Čechách aj na Slovensku, ich presadia z jedného miesta na druhý.
Zdravé a mohutné stromy, ktoré rástli pozdĺž cesty zmenia svoje bydlisko. Vďaka jedinečnému stroju ich mesto presadí zo svojho pôvodného miesta, na nové. Stroju, ktorý je jediný svoju druhu nielen na Slovensku, ale aj v Čechách sa podarilo zo zeme šetrným spôsobom vybrať mohutný strom za necelých 20 minút. „Sme jediní v Čechách aj na Slovensku, ktorí takýto stroj máme. Ďalší najbližší je až v Nemecku. Je prispôsobený na presadzovanie stromov s obvodom kmeňa až do 97 centimetrov a za sezónu presadíme až okolo 200 takýchto stromov,“ prezradil Lukáš Andrič z českej firmy, ktorá sa na neľahkú úlohu podujala. „Je tu nerovný terén, komplikovaný, museli sme zistiť, či tu nevedú sociálne siete, či sa to bude dať presadiť,“ opísal ťažkosti, ktoré samotnému presádzaniu predchádzali. „Mesto nám to však zaistilo, strom sa podarilo presadiť. Pokračuje v živote a nemusí sa zoťať, môže rásť ďalej na inom mieste,“ dodal. L. Andrič.
https://vimeo.com/693511419
Zachránené stromy putovali zo sídliska na rôzne miesta v Trenčíne. Ako prezradila hovorkyňa mesta Trenčín Erika Ságová, detské ihrisko Pádivec a celý tamojší vnútroblok čaká kompletná revitalizácia. „Mesto v týchto dňoch pristúpilo k presadbe 16 stromov z tohto priestoru. Presadí ich do areálov materských škôl na uliciach Opatovská, Švermova, Považská a tri stromy budú umiestnené aj v Parku gen. Štefánika,“ prezradila hovorkyňa mesta Trenčín Erika Ságová. Ako ďalej uviedla, v rámci revitalizácie celého územia sa počíta aj so založením nového trávnika a výsadbou novej zelene.
Americký herec Will Smith sa v pondelok večer ospravedlnil komikovi Chrisovi Rockovi, ktorému dal deň predtým facku počas slávnostného odovzdávania Oscarov za to, že žartoval o vzhľade jeho manželky. Akadémia filmových umení a vied (AMPAS) krátko predtým oznámila, že udalosť začala oficiálne prešetrovať. Informuje o tom v utorok agentúra AFP.
Smith získal Oscara za najlepší mužský herecký výkon za stvárnenie Richarda Williamsa, otca a trénera slávnych tenistiek Sereny a Venus Williamsových, vo filme Kráľ Richard. Počas galavečera však udrel moderátora a komika Chrisa Rocka pre vtip o vlasoch svojej manželky Jady Pinkettovej-Smithovej.
Rock ju totiž prirovnal k filmovej postave "G.I. Jane", vojačke s vyholenou hlavou. Smithova manželka však trpí alopéciou, autoimunitnou chorobou spôsobujúcou vypadávanie vlasov, pripomína AFP. Herca teda žart pohoršil a priamo počas výstupu moderátora vyšiel na pódium, dal mu facku a odkázal, aby "si meno jeho ženy nebral do úst".
O pár minút nato sa Smith za svoje správanie ospravedlnil hereckým kolegom aj samotnej Akadémii, nie však priamo Rockovi. Tomu adresoval ospravedlnenie až niekoľko hodín po tom, ako AMPAS hercovo správanie odsúdila a oznámila, že incident začala oficiálne prešetrovať.
"Chcel by som sa ti verejne ospravedlniť, Chris. Správal som sa nevhodne a mýlil som sa. Hanbím sa, pričom moje činy nenaznačovali, akým mužom chcem byť," napísal Will Smith v pondelok večer na Instagrame. "Násilie vo všetkých svojich podobách je škondilvé a zničujúce. Moje správanie na včerajšom udeľovaní Oscarov bolo neprijateľné a neospravedlniteľné... Vtipy na môj účet sú súčasťou mojej práce, ale vtip o Jadinom zdravotnom stave bol pre mňa priveľa a reagoval som emotívne," dodal.
Herec sa za svoje správanie v pondelok znovu ospravedlnil aj samotnej Akadémii a všetkým, ktorí sa na oscarovom galavečeri zúčastnili, ako aj divákom, ktorí ho sledovali. Ospravedlnenie adresoval i svojim kolegom z filmu Kráľ Richard.
Mnohé osobnosti Smithovo správanie odsúdili, okrem iného aj ako prejav "toxickej maskulinity". Našli sa však aj takí, ktorí sa postavili na jeho stranu.
Laureátka prestížnej britskej literárnej Bookerovej ceny Bernardine Evaristová napríklad naznačila, že Smith pošpinil to, čo malo byť jeho najväčším triumfom.
"Len piaty černoch, ktorý za takmer storočie získal Oscara za hlavnú mužskú úlohu, a prvý za posledných 16 rokov sa uchýli k násiliu namiesto toho, aby Chrisa Rocka 'zničil' slovami. Následne tvrdí, že ho k tomu dohnali Boh a láska," povedala.
Na Smithovu obranu sa naopak postavila napríklad speváčka Nicki Minaj, ktorá uviedla, že Smitha sa prirodzene zasiahla bolesť, akú vtip spôsobil jeho manželke.
Spojené štáty vyčlenia miliardy dolárov na pomoc Ukrajine, zdania bohatých a znížia svoj deficit. Vyplýva to z návrhu rozpočtu na rok 2023, ktorý v pondelok (28. 3.) predstavil prezident Joe Biden. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Masívny plán rozpočtu vo výške 5,8 bilióna dolárov (5,29 bilióna eur) by zaplatil mnohé z Bidenových politických návrhov v čase, keď jeho administratíva čelí nespokojnosti a nízkemu hodnoteniu zo strany voličov, rekordnej inflácii a pretrvávajúcej neistote v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19.
Rozpočet musí schváliť Kongres, v ktorom má Bidenova Demokratická strana tesnú väčšinu, pričom zákonodarcovia z oboch strán budú určite požadovať zmeny. Ľavicové krídlo demokratov pritom bude pravdepodobne proti prudkému zvýšeniu výdavkov na obranu o 4 percentá. "Rozpočty sú vyjadreniami hodnôt," povedal Biden, keď predstavil svoj návrh.
Plán podľa neho „vysiela jasný odkaz, že si ceníme fiškálnu zodpovednosť, bezpečnosť a ochranu doma a v celom svete a investície potrebné na pokračovanie nášho spravodlivého rastu a budovanie lepšej Ameriky".
Boj proti škodlivému vplyvu Ruska
Medzi opatreniami je aj balík financií vo výške 6,9 miliardy dolárov na pomoc Ukrajine pri obrane pred ruskou inváziou, ako aj na pomoc NATO. Ďalšia miliarda dolárov by mala smerovať „na boj proti škodlivému vplyvu Ruska, na nové potreby súvisiace s otázkami kybernetickej bezpečnosti, dezinformáciami, energetikou, makroekonomickou stabilizáciou a odolnosťou občianskej spoločnosti“.
Navrhovaná suma pre Pentagón vo výške 773 miliárd dolárov poukazuje na výzvy, ktorým USA vo svete čelia.
Nové zdanenie sa bude týkať len tých najbohatších
Biden navrhol tiež minimálnu daň z príjmu daňových poplatníkov, ktorí zarábajú viac ako 100 miliónov dolárov, čím uspokojil požiadavku progresívnych demokratov, ktorí žiadali zdanenie bohatých ako spôsob riešenia sociálnej nerovnosti.
"Táto minimálna daň by sa vzťahovala len na 0,01 percenta najbohatších domácností, tých, ktorí majú viac ako 100 miliónov dolárov, a viac ako polovica príjmov by pochádzala len od miliardárov," uviedol Biely dom vo vyhlásení, podľa ktorého „bohatí konečne zaplatia svoj spravodlivý podiel“. Poukázal pritom na fakt, že napríklad hasiči či učitelia platia vyššie dane ako miliardári, ktorí využívajú medzery v systéme.
Zníženie astronomického deficitu
Návrh predpokladá zníženie rozpočtového deficitu USA o 1,3 bilióna dolárov, hoci štátny dlh vo výške 24,8 bilióna dolárov sa podľa projekcií ďalej zvýši.
Rozpočtový plán zverejnili niekoľko mesiacov po tom, ako sa Bidenova legislatíva, ktorá počíta s výdavkami stoviek miliárd dolárov na rekonštrukciu sociálnych služieb a boj proti klimatickým zmenám, zastavila v Kongrese pre rozpory medzi demokratmi.
Návrh rozpočtu oživuje tiež plán na zvýšenie sadzby dane z príjmu právnických osôb na 28 percent, ktorú Bidenov republikánsky predchodca Donald Trump v roku 2017 znížil na 21 percent.
Washington podporil dohodu dosiahnutú v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj o minimálnej globálnej dani pre korporácie vo výške 15 percent.
Biely dom uviedol, že návrh rozpočtu "obsahuje dodatočné opatrenia, ktoré zabezpečia, že nadnárodné spoločnosti, pôsobiace v USA, nebudú môcť využívať daňové raje na zníženie globálnej minimálnej dane".
Bohaté štáty sa v roku 2021 "spolčili" s gigantickými korporáciami a "oklamali ľudí falošnými sľubmi" o spravodlivej obnove po pandémii COVID-19. Vo výročnej správe o stave ľudských práv vo svete v roku 2021, ktorú má k dispozícii TASR, to konštatovala ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI).
"Rok 2021 mal byť rokom uzdravovania a zotavovania. Namiesto toho sa stal inkubátorom ešte hlbšej nerovnosti a väčšej nestability. Jeho dedičstvo bude rozleptávať spoločnosť po celé nadchádzajúce roky," varovala AI v úvode svojej správy.
"Politickí lídri sa jeden za druhým oháňali sľubmi, že po pandémii vybudujú lepšiu spoločnosť, pričom sa zamerajú na riešenie zakorenených nerovností, ktoré ovplyvnili aj to, ako jednotlivé skupiny obyvateľstva zasiahla pandémia. Namiesto toho sa však spolčili s gigantickými korporáciami a rozohrali tragický príbeh chamtivosti a zrady," spresnila generálna tajomníčka Amnesty International Agnes Callamardová.
Zisky pred ľuďmi?
AI konkrétne kritizovala Európsku úniu, Spojené štáty či Britániu za to, že si vytvorili zásoby väčšieho množstva vakcín proti covidu, ako potrebovali a zároveň "zatvárali oči pred tým, že veľké farmaceutické spoločnosti uprednostňujú zisky pred ľuďmi", keď odmietajú uvoľniť svoje patenty na vakcíny proti COVID-19.
"Spoločnosti Pfizer, BioNTech a Moderna v roku 2021 plánovali závratné zisky až do výšky 54 miliárd amerických dolárov, ale do krajín s nízkymi príjmami dodali menej ako dve percentá svojich vakcín," uviedla Amnesty.
Dezinformácie
Ľudskoprávna organizácia zároveň kritizovala internetových gigantov Meta (Facebook, Instagram) a Twitter, že "poskytli živnú pôdu pre dezinformácie" o pandémii COVID-19, čo podľa AI viedlo mnoho ľudí po celom svete k tomu, že váhali s očkovaním.
"Spoločnosti z oblasti sociálnych médií si dovolili šíriť škodlivé dezinformácie o pandémii prostredníctvom svojich lukratívnych algoritmov. Uprednostnili senzácie a diskrimináciu pred pravdou. Vzhľadom na rozsah ich zisku z týchto dezinformácií a ich vplyv na životy miliónov ľudí, sa tieto spoločnosti musia zodpovedať z toho, čo spôsobili," uviedla Callamardová.
Diskriminácia Rómov na Slovensku
Podľa Amnesty protipandemické opatrenia najtvrdšie zasiahli marginalizovaných ľudí, pretože svet "nedokázal účinne zareagovať" na pandémiu, ktorá si vyžadovala globálnu odpoveď. To podľa AI viedlo k ešte väčším spoločenským rozkolom a väčšej nespravodlivosti.
Vo výročnej správe, ktorej súčasťou bolo aj hodnotenie situácie na Slovensku, AI varovala, že v roku 2011 dochádzalo k "rozsiahlej diskriminácii Rómov a Rómok zo strany slovenských úradov" tým, že úrady zavádzali hromadné karantény v rómskych osadách. Okrem toho Amnesty kritizovala aj to, že v SR nebol stále uvedený do praxe kompenzačný mechanizmus pre Rómky, ktoré sa stali obeťami sterilizácií.
Ľudskoprávna organizácia poukázala aj na fakt, že slovenskí zákonodarcovia sa opakovane pokúsili prijať "pozmeňujúce a doplňujúce návrhy", ktoré by obmedzili prístup k bezpečným a legálnym interrupciám.
23:23 Zelenskyj: Signály z rokovaní sú pozitívne, na ukončenie vojny nestačia
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer vyhlásil, že najnovšie kolo mierových rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou prinieslo isté "pozitívne" signály, ktoré však neznamenajú ukončenie ruskej vojenskej agresie.
"Môžeme povedať, že signály prichádzajúce z rokovaní sú pozitívne, ale tieto signály nemôžu prehlušiť výbuchy a ruské ostreľovanie," povedal Zelenskyj vo večernom videopríhovore. Jeho slová citovala agentúra AFP.
Vyjadril sa tak po poslednom kole ukrajinsko-ruských rokovaní, ktoré sa v utorok uskutočnilo v tureckom Istanbule. Rusko po ukončení rozhovorov uviedlo, že zníži svoju vojenskú aktivitu v blízkosti dvoch ukrajinských miest - Kyjeva a Černihiva.
Západné krajiny však vyjadrili pochybnosti, že Rusko svoje prísľuby myslí skutočne vážne. Skeptický postoj v tomto smere vyjadril aj prezident Zelenskyj, ktorý zároveň zdôraznil, že ukrajinské sily nijako "neznížia svoje úsilie o obranu" vlasti. Vyjadril tiež presvedčenie, že sankcie uvalené na Rusko bude možné zrušiť až po ukončení vojny, ktorú na Ukrajine rozpútal šéf Kremľa Vladimir Putin. "Otázku sankcií ani nebude možné nastoliť, pokým sa táto vojna neskončí, pokým nedostaneme späť to, čo je naše," uviedol Zelenskyj vo videopríhovore.
22:33 Rusko na Ukrajine opakovane použilo hypersonické rakety, tvrdí americký generál
Rusko už opakovane vypálilo hypersonické rakety na vojenské ciele na Ukrajine, ktorá už vyše mesiaca vzdoruje ruskej agresii. Vyhlásil to v utorok americký generál a veliteľ síl NATO v Európe Tod Wolters. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Väčšina týchto útokov bola namierená na špecifické vojenské ciele," uviedol generál Wolters počas utorkového vypočúvania v Senáte amerického Kongresu.
21:58 Pentagón: Rusko nesťahuje svoje jednotky pri Kyjeve, iba ich presúva
Rusko presúva malý počet svojich vojenských síl pri Kyjeve, avšak nesťahuje ich a hlavné mesto Ukrajiny zostáva ohrozené. Uviedol to v utorok hovorca amerického ministerstva obrany. TASR prevzala informácie od agentúr AFP a Reuters. "Vidíme malý počet (ruských) jednotiek, ktoré sa zrejme presúvajú z Kyjeva... Avšak nie sme pripravení to nazvať ústupom alebo dokonca stiahnutím sa," povedal hovorca Pentagónu John Kirby počas pravidelného brífingu pre médiá.
"Myslíme si, že to, čo majú (Rusi) pravdepodobne na mysli, je premiestnenie priorít inam," uviedol Kirby na margo utorkových vyhlásení Ruska, že zníži svoju vojenskú aktivitu v blízkosti ukrajinského hlavného mesta Kyjev. "Všetci by sme mali byť pripravení sledovať veľkú ofenzívu v iných oblastiach Ukrajiny," povedal Kirby a dodal, že to však neznamená, že "hrozba pre Kyjev sa skončila".
Hovorca Pentagónu spresnil, že "Rusko zlyhalo vo svojom cieli dobyť Kyjev", avšak ruské sily "stále môžu spôsobiť obrovskú krutosť krajine vrátane Kyjeva".
21:14 Uvidíme, či Rusi deeskalujú situáciu na Ukrajine, povedal Biden
Americký prezident Joe Biden v utorok povedal, že Západ si musí počkať na to, či Rusko "dodrží sľub" a bude deeskalovať situáciu na Ukrajine. TASR o tom informovala na základe informácií od agentúr AFP, AP a DPA.
Podľa šéfa Bieleho domu sa teraz čaká na to, ako Rusko upraví svoju vojenskú prítomnosť na Ukrajine. Až na základe toho bude možné posúdiť, aký je skutočný zámer Kremľa. Jeden z novinárov sa Bidena spýtal, či je avizované zníženie ruskej vojenskej aktivity pri Kyjeve znakom toho, že utorkové mierové rokovania v tureckom Istanbule dosiahli pokrok, alebo či sa Rusko len snaží získať čas na pokračovanie v invázii. "Uvidíme. Nič z toho nededukujem, kým neuvidím, aké sú ich činy," povedal Biden.
Joe Biden. Foto: TASR/AP
Prezident USA zároveň vyhlásil, že kým nedôjde k skutočnej zmene, tlak na Moskvu "tvrdými sankciami" bude pokračovať a ukrajinská armáda bude naďalej podporovaná zo strany Západu. Na tomto postoji sa zhodli aj lídri Británie, Francúzska, Nemecka, a Talianska, s ktorými Biden v utorok telefonoval.
21:08 Rusko zasiahlo raketami letisko na západe Ukrajiny a zničilo zásoby palív
Ruské sily v utorok zasiahli raketami vojenské letisko v meste Starokosťantyniv na západe Ukrajiny a zničili zásoby palív, oznámil starosta Mykola Meľnyčuk. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
"Od prvého dňa vojny sme boli zasypávaní raketami, ale dnešný útok bol veľmi vážny a spôsobil značné škody," napísal starosta na Facebooku. Dodal, že útok si nevyžiadal žiadne obete. Spresnil, že bombardovanie zničilo zásoby palív a mazív v Starokosťantynive, meste s približne 35-tisíc obyvateľmi medzi Kyjevom a Ľvovom.
20:56 Doneck možno zváži pripojenie k Rusku, uviedol líder tamojších separatistov
Ruskom podporovaná samozvaná Donecká ľudová republika (DĽR), ktorá sa nachádza na východe Ukrajiny, možno zváži pripojenie k Rusku po tom, ako bude mať pod kontrolou celú Doneckú oblasť. Vyhlásil to v utorok líder tamojších separatistov Denis Pušilin, ktorého citovali miestne médiá. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Čo sa týka pripojenia k Ruskej federácii, čo sa týka želania a snáh, tie je možné jasne sledovať od roku 2014 – túžbu byť v Rusku," citovala Pušilina donecká tlačová agentúra. "Teraz je však hlavnou úlohou dosiahnuť (vymedzenie) ústavných hraníc republiky," dodal Pušilin s tým, že potom sa rozhodne o zvyšku.
Pušilin sa takto vyjadril iba dva dni po tom, ako líder druhej Ruskom podporovanej ľudovej republiky na východe Ukrajiny, Luhanskej, uviedol, že v Luhansku sa možno uskutoční referendum o pripojení k Rusku.
Denis Pušilin. Foto: TASR/AP
20:15 USA a západoeurópski spojenci budú naďalej poskytovať pomoc Ukrajine
Spojené štáty a ich kľúčoví západoeurópski spojenci budú aj naďalej poskytovať Ukrajine pomoc a podporu, aby sa mohla brániť proti nevyprovokovanému útoku zo strany Ruskej federácie. Počas spoločného telefonátu sa na tom v utorok zhodli americký prezident Joe Biden, britský premiér Boris Johnson, francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mario Draghi. TASR o tom informovala na základe tlačového vyhlásenia Bieleho domu.
"Lídri potvrdili svoje odhodlanie pokračovať vo zvyšovaní (ekonomického) tlaku na Rusko za jeho brutálne útoky na Ukrajine, ako aj naďalej poskytovať Ukrajine podporu, aby sa mohla brániť proti tomuto neoprávnenému a nevyprovokovanému útoku," uviedol Biely dom.
Štátnici podľa Washingtonu diskutovali aj o spoločnom úsilí poskytovať humanitárnu pomoc miliónom Ukrajincom nielen v ich rodnej krajine, ale aj tým, ktorí hľadajú útočisko v iných štátoch. Okrem iného zdôraznili potrebu humanitárnej pomoci pre civilistov v obliehanom ukrajinskom meste Mariupol. Podľa Kyjeva sa tam nachádza asi 160.000 ľudí obkľúčených ruskými jednotkami, ktorí zúfalo potrebujú vodu, jedlo a lieky.
20:09 Prezidentka: Vstup do NATO bol jeden z najdôležitejších momentov v histórii SR
Vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO) bol jeden z najdôležitejších momentov v moderných dejinách Slovenska. Pri príležitosti 18. výročia vstupu SR do NATO to vyhlásila prezidentka SR Zuzana Čaputová. "Pri pohľade na zbombardované ukrajinské mestá je jasnejšie ako kedykoľvek predtým, akým zásadným míľnikom je pre nás 29. marec 2004," dodala na sociálnej sieti.
19:55 Poľská vláda sa rozhodla obmedziť vzťahy s Ruskom
Poľský kabinet prijal balík návrhov zákonov, ktoré zredukujú vzťahy Varšavy s Moskvou – dôvodom je invázia Ruska na Ukrajine. V utorok o tom informoval hovorca vlády Piotr Müller, ktorého citovala poľská tlačová agentúra PAP. Müller oznámil, že vláda podnikla ďalšie kroky, aby mohla na domácej úrovni rozšíriť sankčné opatrenia, ktoré už boli zavedené na úrovni Európskej únie.
Vláda schválila návrh zákona umožňujúci zmrazenie majetku subjektov, ktoré podporujú inváziu Ruska na nezávislej Ukrajine. Poľský zoznam takýchto subjektov bude mať na starosti minister vnútra a bude zachádzať ďalej než sankcie EÚ už uvalené na Rusko, vysvetlil hovorca vlády.
Ďalším pripravovaným krokom je zaslanie diplomatickej nóty Rusku, v ktorom bude informované o tom, že Poľsko odstupuje od dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií. Hovorca dodal, že dohoda z roku 1992 síce nikdy nevstúpila do platnosti, ale "je zastaraná a nie je zlučiteľná so súčasnou praxou týkajúcou sa zmlúv, predovšetkým odvtedy, ako sa Poľsko stalo členom EÚ". Nakoniec sa vláda rozhodla aj úplne zakázať dovoz ruského uhlia.
19:10 Čečenský líder Ramzan Kadyrov vyzval na útok na Kyjev
Líder Čečenskej republiky v Rusku Ramzan Kadyrov v utorok vyzval na útok na ukrajinské hlavné mesto. Jeho výzva prišla v rovnaký deň, v ktorý ruská armáda uviedla, že zredukuje svoje bojové operácie v okolí ukrajinskej metropoly a pri meste Černihiv na severe Ukrajiny.
V príhovore k približne 10-tisíc vojakom v hlavnom meste Čečenska Kadyrov povedal, že „musíme dokončiť, čo sme začali, a nemali by sme sa zastavovať". Dodal, že ak by Moskva dovolila jeho bojovníkom pokračovať v ofenzíve, „som si viac ako istý, že by sme vstúpili do Kyjeva a nastolili by sme tam poriadok".
19:05 Putin Macronovi povedal, že nacionalisti v Mariupole musia zložiť zbrane
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok v telefonáte francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi povedal, že "nacionalisti" v ukrajinskom meste Mariupol musia zložiť zbrane. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie Kremľa.
Zloženie zbraní je podľa Kremľa potrebné na vyriešenie náročnej humanitárnej situácie v tomto meste na brehu Čierneho mora. "Ukrajinskí nacionalistickí militanti musia prestať klásť odpor a zložiť svoje zbrane," uvádza sa vo vyhlásení.
18:50 Biden telefonoval s európskymi lídrami o Ukrajine
Americký prezident Joe Biden v utorok telefonoval o situácii na Ukrajine s kľúčovými západoeurópskymi spojencami. Ako prvá o témach rozhovoru informovala kancelária britského premiéra Borisa Johnsona, z ktorej vyhlásenia citovala TASR.
"Lídri diskutovali o potrebe spolupracovať na pretvorení medzinárodnej energetickej architektúry a znížení závislosti od ruských nerastných surovín. Zhodli sa, že pokiaľ sa neskončí hrôza spôsobená Ukrajine, nemôže dôjsť k uvoľneniu západného odhodlania," uviedla vo vyhlásení Johnsonova kancelária na Downing Street 10.
Lídri sa ďalej podľa Londýna zhodli na "trvalej potrebe podporovať ľudí na Ukrajine v ich boji proti ruskému barbarstvu". Predseda britskej vlády v tejto súvislosti spomenul ruské útoky na mesto Mariupol.
Na telefonáte s americkým prezidentom Joeom Bidenom sa okrem Johnsona zúčastnil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mario Draghi.
18:44 Dánsko je pripravené vyslať do pobaltských krajín ďalších 800 vojakov
Dánska vláda ponúka, že vyšle ďalšie stovky vojakov do pobaltských krajín v prípade, že ju o to oficiálne požiada Severoatlantická aliancia (NATO). Dánska premiérka Mette Fredriksenová v utorok oznámila, že Dánsko, ktoré je jednou zo zakladajúcich krajín NATO, bude pripravené vyslať do Estónska, Lotyšska a Litvy približne 800 vojakov.
17:57 USA a Británia vyjadrili pochybnosti o vážnosti Ruska pri rokovaniach s Kyjevom
Spojené štáty a Británia sú skeptické ohľadom vážnosti Ruska pri rokovaniach s Ukrajinou. Svoje pochybnosti v utorok po skončení ukrajinsko-ruských rokovaní v Turecku vyjadrili americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a britský premiér Boris Johnson.
"Nevidel som nič, čo by naznačovalo, že (proces) napreduje efektívnym spôsobom, pretože sme nevideli žiadne známky ozajstnej vážnosti (zo strany Ruska). Jedno je, čo Rusko hovorí, a druhé, čo Rusko robí. My sa sústreďujeme na to druhé," uviedol Blinken na tlačovej konferencii počas návštevy Maroka. "Vladimira Putina a jeho režim budeme súdiť na základe jeho činov a nie slov," uviedol Johnson. "Nechceme vidieť nič iné ako úplné stiahnutie ruských síl z ukrajinského územia," dodal britský premiér.
Blinken vyzval Rusko na okamžité ukončenie agresie, stiahnutie vojsk a zapojenie sa do rokovaní. Tie podľa šéfa americkej diplomacie Ukrajinci absolvujú "doslova s pištoľou pri hlave".
17:49 Premiér: Pripravuje sa pomoc vlády smerom k ukrajinským poľnohospodárom
Predseda vlády SR Eduard Heger, ale aj Slovensko, odsudzuje ruskú agresiu voči Ukrajine, zabíjanie nevinných ľudí, ako aj ničenie ich domovov. Uviedol to v utorok počas tlačovej konferencie po stretnutí so starostom ukrajinského mesta Melitopoľ Ivanom Fedorovom a poslankyňami Verchovnej rady Ukrajiny. Poznamenal, že sa plánuje pomoc vlády SR z hľadiska osív pre ukrajinských poľnohospodárov.
"Je veľmi dôležité, aby sme využili tento čas a pomohli im, pretože to rozhodne o dostatku potravín na jeseň," povedal premiér. Podľa neho je dôležité, aby malo Slovensko dobré vzťahy s Ukrajinou. "Chceme a prajeme si, aby Ukrajina bola prosperujúci a stabilný sused. Preto im tak veľmi prajeme mier a pomáhame im," vyhlásil Heger s tým, že to nie je dôležité len pre nich, ale aj pre našu krajinu.
Eduard Heger. Foto: TASR/AP
17:36 Na stretnutie ministrov zahraničia pozvali aj Ukrajinu a ďalšie nečlenské štáty NATO
Severoatlantická aliancia (NATO) pozvala na budúcotýždňové dvojdňové stretnutie ministrov zahraničia jej členských štátov Ukrajinu a ďalšie krajiny, ktoré nie sú jej členmi. NATO vo vyhlásení, na ktoré sa odvoláva spravodajská televízia CNN, informovalo, že na jednom zasadnutí 7. apríla sa zúčastnia „ministri zahraničných vecí Austrálie, Fínska, Gruzínska, Japonska, Kórejskej republiky, Nového Zélandu, Švédska a Ukrajiny, ako aj Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci“. Niektorí ministri sa na stretnutí zúčastnia prostredníctvom videospojenia.
17:31 Poľsko zastaví dovoz uhlia z Ruska
oľsko zastaví dovoz uhlia z Ruska. Dôvodom je ruský útok na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a DPA.
Vláda v utorok schválila návrh zákona, ktorý umožní zakázať import ruského uhlia. "Nechceme, aby bol tento dovoz možný, aj keď vieme, že existuje riziko spojené s faktom, že Európska únia takéto opatrenia zatiaľ neprijala," uviedol hovorca vlády Piotr Müller. "Sme si vedomí právnych problémov. Pochybnosti sú, bohužiaľ, oprávnené, ale už nemôžeme čakať, kým v tejto záležitosti zareaguje EÚ."
17:14 Británia posilní svoju vojenskú prítomnosť v arktickej oblasti
Spojené kráľovstvo plánuje posilniť svoju vojenskú prítomnosť v Arktíde. Oznámil to v utorok britský minister obrany Ben Wallace. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
Británia sa vojensky zaviaže k "hlbšej integrácii a interoperabilite s krajinami, akou je napríklad Nórsko", aby chránila moria severného Atlantiku, povedal Wallace na tlačovej konferencii v nórskom Bardufosse. "Chystáme sa mať efektívnu, stálu... námornú údernú skupinu permanentne... aktívnu v severských krajinách," uviedol Wallace s tým, že táto skupina bude rotovať medzi Nórskom, Švédskom, Fínskom a inými oblasťami v regióne.
17:05 Írsko vyhostí štyroch ruských diplomatov, ktorých podozrieva zo špionáže
Írsko požiadalo štyroch predstaviteľov ruskej ambasády v Dubline, aby opustili krajinu. Uviedol to v utorok írsky rezort diplomacie. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a Reuters.
"(Írske) ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského veľvyslanca, aby mu oznámilo, že štyria vysokí predstavitelia (ambasády) boli požiadaní, aby opustili krajinu," uvádza sa vo vyhlásení. "Ich aktivity neboli v súlade s medzinárodnými štandardmi diplomatického správania," dodal šéf írskej diplomacie Simon Coveney. Podľa AFP sa veľvyslanectvo v Dubline zrejme stalo centrom špionáže a sledovania.
16:51 Česko vyhosťuje kľúčového ruského diplomata, píše Respekt
Z ruského veľvyslanectva v Prahe musí odísť jeden z jeho vedúcich predstaviteľov. V utorok o tom na svojom webe informoval český týždenník Respekt.
Ministerstvo zahraničných vecí ČR o tomto kroku rozhodlo na základe informácií od českých bezpečnostných zložiek, ktoré nemenovaného muža podozrievajú z poškodzovania vzájomných vzťahov a tiež z možných kontaktov s ruskými tajnými službami.
"Môžem potvrdiť, že sme vyhlásili jednu osobu za nežiaducu (persona non grata) a ČR musí opustiť do troch dní. Súvisí to s tým, že sa v koordinácii so spojencami snažíme znižovať ruskú spravodajskú prítomnosť v EÚ," uviedla hovorkyňa českého rezortu diplomacie Lenka Do.
Respekt pripomenul, že ruská ambasáda v Prahe prišla o časť pracovníkov už vlani, keď česká polícia a kontrarozviedka BIS zistili, že za výbuchom muničného skladu vo Vrběticiach z roku 2014 stála ruská vojenská rozviedka GRU. Česko vtedy vyhostilo desiatky ruských diplomatov. Mnohí z nich boli podľa Prahy v skutočnosti špiónmi, ktorí mali diplomatické krytie.
16:40 O neutralite Ukrajiny budú hlasovať občania, hovorí poradca Zelenského
O akejkoľvek dohode spájajúcej neutrálny štatút Ukrajiny s bezpečnostnými zárukami budú Ukrajinci hlasovať v referende. Pre ukrajinskú televíziu to povedal poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak s tým, že až po akomkoľvek schválení pôjde dohoda na ratifikáciu parlamentmi garantujúcich krajín a parlamentom Ukrajiny. Je nevyhnutné, aby pre túto dohodu mala vláda podporu ukrajinského ľudu, zdôraznil Podoľak, ktorého cituje spravodajský portál CNN.
Referendum o mierovej dohode sľúbil aj sám prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore, ktorý poskytol v Kyjeve minulý týždeň viacerým médiám vrátane Českej televízie.
16:20Belgicko a Holandsko vyhostili desiatky ruských diplomatov za špionáž
Belgicko vyhostilo 21 ruských diplomatov. Uviedli to v utorok popoludní viaceré belgické médiá s upozornením, že dôvodom tohto kroku je podozrenie zo špionáže a vyvíjania aktivít, ktoré ohrozujú verejnú bezpečnosť, informuje spravodajca TASR.
Televízna stanica RTBF uviedla, že o vyhostení 21 ruských občanov, ktorí sú akreditovaní ako ruskí diplomati na veľvyslanectve Ruskej federácie v Bruseli alebo na generálnom konzuláte v Antverpách, rozhodla federálna vláda. Dôvodom má byť ich účasť na špionážnych operáciách a ovplyvňovacích aktivitách, ktoré ohrozujúcich bezpečnosť krajiny. Túto informáciu v utorok popoludní potvrdila aj belgická ministerka zahraničných vecí Sophie Wilmesová.
Podobne holandská vláda v utorok vyhostila 17 ruských spravodajských dôstojníkov za špionáž, pričom ich prítomnosť v krajine označila za "hrozbu pre národnú bezpečnosť". TASR informácie prevzala od agentúr AFP, AP a Reuters.
Holandská vláda spresnila, že rozhodnutie vyhostiť ruských diplomatov prijala po konzultácii s "niekoľkými podobne zmýšľajúcimi krajinami", pričom pripomenula, že podobné kroky podnikli aj ďalšie krajiny, ako Bulharsko, Čierna Hora, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Slovensko a Spojené štáty.
16:11 Vyjednávači dosiahli najvýznamnejší pokrok od začiatku mierových rozhovorov, tvrdí Čavušoglu
Ruskí a ukrajinskí vyjednávači v utorok dosiahli „konsenzus a spoločné porozumenie“ v niektorých otázkach. Vyhlásil to turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, ktorý hovorí o „najvýznamnejšom pokroku“ od začiatku mierových rozhovorov.
Po utorkovom stretnutí v Istanbule bude nasledovať schôdzka ministrov zahraničných vecí oboch krajín a „na programe dňa“ je aj stretnutie prezidentov Ruska a Ukrajiny, dodal minister. Časový rámec neuviedol s tým, že zložité otázky „sa budú riešiť na vyššej úrovni“.
Mevlüt Čavušoglu. Foto: TASR/AP
15:21 Rusko radikálne zníži svoju vojenskú aktivitu pri Kyjeve
Rusko radikálne zníži svoju vojenskú aktivitu na severe Ukrajiny v oblastiach, ktoré sa nachádzajú v blízkosti ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Oznámil to v utorok námestník ruského ministra obrany a člen ruskej delegácie Alexandr Fomin po ukrajinsko-ruských rokovaniach v tureckom Istanbule, ktoré ruská delegácia označila za "zmysluplné".
"V súvislosti s tým, že rokovanie a prípravy dohody o neutralite a bezjadrovom štatúte Ukrajiny prešli do praktickej fázy... rozhodli sme sa podstatne znížiť vojenskú aktivitu v oblasti Kyjeva a Černihiva," uviedol Fomin. Toto rozhodnutie bolo podľa neho prijaté s cieľom zvýšiť vzájomnú dôveru a vytvoriť nevyhnutné podmienky pre ďalšie rokovania. Vedúci ruskej delegácie Vladimir Medinskij povedal, že na rokovaniach prebehla "zmysluplná diskusia" a že ukrajinské požiadavky budú predložené ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Medinskij okrem toho uviedol, že by sa mohlo uskutočniť i stretnutie Putina s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. "Po dnešnej zmysluplnej diskusii sme sa dohodli a navrhujeme riešenie, podľa ktorého by sa stretnutie hláv štátov mohlo uskutočniť súčasne s parafovaním dohody ministrami zahraničných vecí," povedal Medinskij. "Pod podmienkou rýchlej práce na dohode a nájdenia kompromisu bude možnosť uzatvorenia mieru oveľa bližšie," dodal šéf ruskej delegácie vyjednávačov.
Alexander Fomin. Foto: TASR/AP
14:50Ukrajinský vyjednávač: Sú splnené podmienky na priame rokovania s Putinom
Podmienky na priame rokovania ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ruského lídra Vladimira Putina sú podľa Ukrajincov splnené.
"Výsledky dnešných rokovaní v Istanbule sú dostatočné na stretnutie na úrovni prezidentov," povedal ukrajinský vyjednávač David Arakhamia. Informoval o tom francúzsky denník Le Figaro.
Moskva od začiatku invázie na Ukrajinu odmieta priame rokovanie prezidentov, ktoré Kyjev viackrát navrhol.
14:36 Fínsko je vraj pripravené na vojnu s Ruskom
Denník Financial Times píše, že Fínsko je ohľadom vzťahov s Ruskom pripravené na tú najhoršiu eventuality. Má zásoby palív a obilnín na šesť mesiacov, lieky takmer na rok, pričom všetky budovy nad určitú veľkosť musia mať svoje vlastné protiletecké kryty. Takmer tretina dospelej populácie severskej krajiny sú záložníci, Fínsko má teda aj pomerne veľkú armádu. „Po ôsmich desaťročiach strávených najprv v tieni Sovietskeho zväzu a teraz Ruska nás hrozba vojny v Európe nezasiahla ako prekvapenie,“ uviedla fínska ministerka pre záležitosti EÚ Tytti Tuppurainenová.
14:30 Rusko-ukrajinské mierové rokovania sa nateraz skončili
Mierové rokovania medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou v Turecku sa v utorok popoludní skončili, informovali tureckí činitelia aj tamojšia ukrajinská ambasáda. Delegáti diskutovali o konkrétnych návrhoch vrátane neutrality Ukrajiny či bezpečnostných záruk. Nebolo však bezprostredne jasné, či budú rozhovory pokračovať aj v stredu. TASR tieto informácie prevzala od spravodajskej stanice Sky News a denníka The Guardian.
14:00 Zelenskyj: Rusi sa v Mariupole dopúšťajú zločinov proti ľudskosti
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil v utorok ruské obliehanie a útoky v meste Mariupol za "zločin proti ľudskosti". Vyjadril sa tak vo videoprejave v dánskom parlamente. "To čo robia ruskí vojaci v Mariupole, je zločinom proti ľudskosti, ktorý sa v reálnom čase deje pred zrakom celej planéty," povedal ukrajinský prezident. Brutalitu ruských síl zároveň označil za ešte "násilnejšiu", než bola tá, ktorú svet zažil cez druhú svetovú vojnu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa prihovoril k poslancom dánskeho parlamentu. Foto: TASR/AP
13:32 Šojgu: Ruské jednotky sa môžu sústrediť na hlavný cieľ – oslobodenie Donbasu
Ruský minister Sergej Šojgu v utorok vyhlásil, že bojový potenciál ukrajinských ozbrojených síl sa výrazne znížil, čo ruským jednotkám umožňuje sústrediť sa na dosiahnutie hlavného cieľa, za ktorý označil "oslobodenie Donbasu" na východe Ukrajiny. Uviedol, že hlavné úlohy prvej etapy vojenskej operácie ruských jednotiek na Ukrajine boli splnené, pričom "ukrajinské ozbrojené sily utrpeli značné škody".
Spresnil, že letectvo a systém protivzdušnej obrany Ukrajiny boli prakticky zničené a "námorné sily prestali existovať". Informoval, že zo 152 lietadiel, ktoré mala Ukrajina pred začiatkom ruskej operácie, ich bolo zničených 123. Ukrajina prišla aj o 77 zo 149 vrtuľníkov, ako aj o 152 zo 180 systémov protivzdušnej obrany dlhého a stredného doletu.
13:30 Kremeľ odmietol tvrdenia o otrave Ambramoviča
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok vyhlásil, že podozrenie z otravy ruského miliardára Romana Abramoviča na mierových rozhovoroch, ktoré sa konali začiatkom marca, nemá s realitou nič spoločné. Kremeľ súčasne potvrdil, že Ambramovič je momentálne v Istanbule, ale oficiálne nie je členom ruskej delegácie na rokovaniach s Ukrajinou.
Roman Abramovič. Foto: TASR/AP
13:20 Klus naznačil, že za poškodením pamätníkov stoja Rusi
„…áno, aj tu z toho mnohí upodozrievajú miestnych ruských provokatérov,“ uviedol štátny tajomník rezortu diplomacie na sociálnej sieti. Odkazoval pritom na ukrajinskými farbami poškodenú Mohylu Bratstva ležiaci v bulharskej metropole Sofia, v ktorej sa politik momentálne nachádza.
12:20 Prezidentka odobrila lex Ukrajina, upravuje aj príspevky za ubytovanie odídencov
Príspevok za ubytovanie odídencov bude súhrnne maximálne 500 až 1250 eur za mesiac v závislosti od počtu poskytovaných miestností. Vyplácať sa má cez obec.
Zo zákona zároveň vyplýva, že vozidlá prevážajúce humanitárnu pomoc a odídencov budú oslobodené od úhrady mýta. Vozidlá registrované na Ukrajine nebudú musieť uhrádzať diaľničnú známku na území SR.
12:30 Sergej Šojgu po dlhej dobe vystúpil v televízii
Ruský minister obrany sa pritom neukázal na verejnosti od polovice marca, čo vyvolávalo pochybnosti o dôvere ruského prezidenta Vladimira Putina voči nemu.
12:18 Niekdajší vodca separatistov v Donbase označil ruskú inváziu za chybu
Jeden z niekdajších vodcov proruských separatistov na výhode Ukrajiny Alexej Alexandrov považuje ruskú inváziu na Ukrajinu za chybu. Vyjadril sa tak v nedávnom rozhovore pre agentúru Reuters, ktorá ho v utorok označila za náznak toho, že Kremeľ nemôže rátať ani s podporou všetkých proruských separatistov na Ukrajine.
Alexandrov bol jedným z vodcov hnutia proruských separatistov, ktoré sa v roku 2014 zasadilo za odmietnutie ukrajinskej vlády a požadovalo vytvorenie autonómneho promoskovského územia v Donbase, v dôsledku čoho následne v tejto oblasti došlo ku konfliktu s ukrajinskými silami.
"Toto všetko mohlo byť vyriešené skôr, najmä diplomatickými prostriedkami a snáď aj bez zbytočného použitia sily. To sa však nestalo a je to chyba všetkých strán," povedal Alexandrov.
11:42 Financial Times: Rusko už nežiada "denacifikáciu" Ukrajiny
Rusko pred utorkovými mierovými rozhovormi s Ukrajinou v Turecku údajne upustilo od požiadavky "denacifikácie" Ukrajiny. Tvrdí to britský denník The Financial Times (FT) s odvolaním sa na štyri zdroje oboznámené s obsahom rokovaní v Istanbule. TASR prevzala túto správu od stanice BBC.
Moskva je podľa FT pripravená umožniť Ukrajine vstúpiť do EÚ, ak z toho nebude vyplývať členstvo Kyjeva vo vojenskom bloku. Podľa zdrojov FT sa rokuje o tom, že Ukrajina by sa vzdala úsilia o vstup do NATO výmenou za bezpečnostné záruky. Údajne sa vôbec nediskutuje o pôvodných ruských požiadavkách na denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny a právnu ochranu ruského jazyka na Ukrajine.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na margo rokovaní povedal, že jeho strana "nezapredá ľudí, územie ani zvrchovanosť". Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že rozhovory zatiaľ nepriniesli výrazný pokrok.
11:13 Ruská armáda zasiahla budovu regionálnej správy v Mykolajive
Budovu regionálnej správy v ukrajinskom meste Mykolajiv zasiahla v utorok raketa vystrelená ruskou armádou, uviedol gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. TASR túto informáciu prevzala z agentúry AFP.
"Bola zasiahnutá budova regionálnej správy," napísal Kim na Facebooku. Cez aplikáciu Telegram priblížil, že väčšina ľudí v zasiahnutej budove "zázračne unikla", ale osem civilistov a traja vojaci sú nezvestní.
10:50 Ukrajinci zlikvidovali päť fariem botov, ktoré šírili dezinformácie a ruskú propagandu
Ukrajinské úrady od začiatku ruskej invázie zlikvidovali päť fariem botov. Prostredníctvom oficiálnej stránky o tom informovala tamojšia štátna bezpečnostná služba (SBU). Spomenuté farmy botov zahŕňali viac ako 100-tisíc falošných účtov na rôznych sociálnych sieťach vrátane takých, ktoré sú v súčasnosti na Ukrajine zakázané.
Farmy botov cez fiktívne kontá šírili dezinformácie, ruskú ideológiu a ospravedlňovali vojenskú inváziu Ruska. Snažili sa vyvolať paniku medzi ukrajinskými občanmi a destabilizovať spoločensko-politickú situáciu v rôznych regiónoch. Farmy mali centrá v Charkove, Čerkasách, Ternopile a Zakarpatskej oblasti. Policajti v nich skonfiškovali viac ako 100 GSM modulov, takmer 10-tisíc SIM kariet od rôznych mobilných operátorov, ktoré sa používali na maskovanie trestnej činnosti či viacero notebookov a počítačov.
10:38 Abramovič je prítomný na mierových rozhovoroch medzi Ukrajinou a Ruskom
Ruský oligarcha Roman Abramovič, ktorý je majiteľom londýnskeho futbalového klubu Chelsea, je prítomný na mierových rokovaniach medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou v Istanbule. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a britskej stanice BBC.
Abramovič sa podľa snímky z tureckých médií nachádza mimo hlavného stola, za ktorým sedia obe delegácie. Spoločnosť mu robí hovorca tureckého prezidenta Ibrahim Kalina, informuje stanica BBC.
10:10 Ukrajina po jednodňovej prestávke otvorí tri humanitárne koridory
Oznámila to podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram. Stalo sa tak deň po tom, čo oznámila ich uzavretie. TASR prevzala správu od agentúry AFP.
Ukrajina v pondelok uviedla, že neotvorí žiadne humanitárne koridory pre možné ruské "provokácie" pozdĺž vytipovaných trás, na ktoré upozornili ukrajinské tajné služby.
10:08 Ukrajina žiada krajiny sveta, aby zakázali symbol ruskej agresie
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval v utorok krajiny sveta, aby zakázali používanie písmena "Z", ktorým je označená časť vozidiel ruských inváznych vojsk na Ukrajine. Podľa Kulebu by používanie tohto symbolu malo byť trestné, keďže ide o verejné vyjadrenie podpory vojenskej agresii, informoval denník The Guardian.
"Vyzývam všetky štáty, aby kriminalizovali používanie symbolu 'Z' ako spôsobu vyjadrenia podpory agresívnej vojne, ktorú voči Ukrajine vedie Rusko," napísal v utorok na Twitteri šéf ukrajinskej diplomacie. Písmeno "Z" v kontexte ruskej invázie podľa neho symbolizuje vojnové zločiny, zbombardované mestá a tisíce zavraždených obyvateľov Ukrajiny. Verejná podpora takýchto barbarských činov by mala byť zakázaná, uviedol Kuleba.
Dmytro Kuleba. Foto: TASR/AP
09:30 Nadišiel čas na konkrétne výsledky, povedal Erdogan na margo ukrajinsko-ruských rokovaní
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vníma náprotivkov z Ukrajiny a Ruska Volodymyra Zelenského a Vladimira Putina ako „cenných priateľov“. Ako referuje spravodajský web BBC, povedal to v utorok pri príležitosti pokračujúcich rozhovorov medzi zúčastnenými stranami ukrajinsko-ruského vojnového konfliktu.
Erdogan podotkol, že pokrok v rozhovoroch by mohol pripraviť pôdu pre stretnutie oboch lídrov, a ponúkol, že miestom takého stretnutia by mohlo byť Turecko. Zároveň zdôraznil, že nadišiel moment, keď rozhovory musia priniesť „konkrétne výsledky“. Vyzval na okamžité prímerie a zastavenie tragédie na oboch stranách.
09:10 Predstavili zákon zakazujúci proruské strany na Ukrajine
Ukrajinskí zákonodarcovia predstavili zákon zakazujúci činnosť prokremeľských strán na Ukrajine. Ako referuje oficiálna stránka ukrajinského parlamentu, uvedená legislatíva navrhuje právo zakázať zakladanie a fungovanie politických zoskupení, prípadne zrušenie takýchto strán, v prípade, ak podporujú Rusko a jeho zástupcov zapojených do vojny proti Ukrajine, ospravedlňujú vojnu, nazývajú ju občianskym konfliktom alebo inak popierajú ruskú okupáciu.
Majetok takýchto strán môže podľa návrhu zákona skonfiškovať ukrajinský štát. Moskva pred niekoľkými dňami otvorila v obliehanom Mariupole pobočku vládnej strany Jednotné Rusko.
09:05 Kuleba vyzval vyjednávačov, aby na rokovaniach s Ruskom nič nepili ani nejedli
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba odporučil účastníkom akýchkoľvek rokovaní s Ruskom, aby počas nich nič "nejedli ani nepili". Informovala o tom v utorok spravodajská televízia Sky News. Zároveň pripomenula, že ukrajinská a ruská delegácia sa v utorok stretnú v tureckom Istanbule na ďalšom kole mierových rokovaní.
"Odporúčam každému, kto ide rokovať s Ruskou federáciou, aby nič nejedol ani nepil... A pokiaľ je to možné, ničoho sa nedotýkajte," uviedol Kuleba s tým, že toto odporúčanie má "z prvej ruky". Šéf ukrajinskej diplomacie však zároveň upozornil, že momentálne koluje "veľa príbehov typu, že niekto niekde niečo počul", keďže teraz podľa neho každý baží "po novinkách, po senzáciách".
Kuleba sa takto vyjadril po tom, ako denník Wall Street Journal (WSJ) v pondelok informoval, že ruský oligarcha Roman Abramovič i viacerí ukrajinskí vyjednávači mali po rokovaniach konaných 3. marca príznaky ako pri otrave. Informáciu o Ambramovičovej otrave neskôr pre stanicu BBC potvrdila aj hovorkyňa tohto oligarchu.
Roman Abramovič. Foto: TASR/AP
08:45 Pri ruských útokoch bolo zničených už viac než 60 ukrajinských kostolov
Ruské invázne sily zničili od 24. februára už viac než 60 ukrajinských chrámov, kostolov a iných náboženských objektov. Informoval o tom v utorok denník The Guardian s odvolaním sa na údaje ukrajinského krízového centra. Deštrukcia náboženských objektov bola zdokumentovaná v ôsmich ukrajinských regiónoch. Napriek oficiálnym deklaráciám Kremľa o ochrane pravoslávia ide väčšinou o pravoslávne chrámy.
"Veľkú väčšinu (zničených náboženských objektov) tvoria pravoslávne chrámy. Deštrukcia však postihla aj protestantské kostoly, náboženské vzdelávacie inštitúcie a významné administratívne budovy náboženských organizácií," uvádza sa vo vyhlásení ukrajinského krízového centra z pondelka večera. Poškodené alebo zničené boli aj viaceré katolícke kostoly, židovské synagógy a mešity.
Mnohí Ukrajinci sú presvedčení, že Rusko v rámci svojej vojenskej agresie zámerne ničí a poškodzuje chrámy, múzeá a historické monumenty, aby "vymazalo" Ukrajinu z mapy sveta.
08:40 Šéfka britskej diplomacie obviňuje Putina z ohavných únosov
Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová obvinila ruského prezidenta Vladimira Putina z používania „ohavnej taktiky“ únosov ukrajinských civilistov. Referuje o tom spravodajský web BBC.
Trussová na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedla, že Putin sa „uchyľuje k zúfalým opatreniam“. Jej vyjadrenia prišli po tom, čo ukrajinská ľudskoprávna skupina Zmina uviedla, že identifikovala desiatky zajatých ľudí. Skupina tiež tvrdí, že „tisícky“ Ukrajincov odvliekli do Ruska proti ich vôli.
Liz Trussová. Foto: TASR/AP
08:23 Ruské jednotky zasiahli sklad paliva, v Rivnenskej oblasti
Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo svojej najnovšej aktualizácii vojenskej situácie uviedol, že ruské jednotky pokračujú v raketových útokoch na obytné štvrte po celej krajine, pričom sa zameriavajú na priestory na skladovanie paliva v snahe "skomplikovať logistiku" a "vytvoriť podmienky pre humanitárnu krízu". Informovala o tom v utorok stanica BBC.
V posledných dňoch boli údajne zasiahnuté sklady paliva v okolí viacerých miest, ako sú Kyjev, Ľvov, Rivne, Žytomyr či Luck. Podľa agentúry DPA posledný takýto prípad bol zaznamenaný v noci na utorok v Rivnenskej oblasti. Celkovo bola doteraz ostreľovaním vážne poškodená viac než desiatka skladov paliva.
06:11 BBC: Ukrajinská delegácia dorazila do Istanbulu na rokovania s Ruskom
Ukrajinská delegácia pristála v pondelok večer v tureckom meste Istanbul, kde budú pokračovať mierové rokovania s ruskou stranou. Začať sa majú podľa plánu v utorok približne o 10. h miestneho času (9. h SELČ). TASR informuje na základe správy britskej stanice BBC.
Delegáciu z Kyjeva vedú ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov a šéf prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak. Ako uviedli, ich hlavnou prioritou je zaistiť prímerie. Či je to však pravdepodobné, je otázne.
Lietadlo s členmi ruskej delegácie pristálo v Istanbule niekoľko hodín pred príchodom členov ukrajinského vyjednávacieho tímu. Osobné rozhovory medzi oboma stranami sú podľa agentúry AP naplánované na utorok a stredu.
Nadchádzajúce stretnutie vyjednávačov Ruska a Ukrajiny, ktoré bude hostiť turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, bude predstavovať prvé priame rozhovory za viac ako dva týždne. Po prvotných kolách osobných stretnutí sa totiž následne predstavitelia oboch zúčastnených strán spojili virtuálne.
Rusko okrem iného požaduje, aby sa Ukrajina vzdala akýchkoľvek úmyslov o členstvo v NATO, pripomína BBC. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril medzičasom – čo sa týka tohto bodu – ochotu prijať kompromisné riešenie. Ďalšími očakávanými spornými otázkami sú budúcnosť separatistických "republík" na východe Ukrajiny, ako aj status Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.
druhé kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom. Foto: TASR/AP
04:38 Sedem členských štátov EÚ vyzýva svojich občanov, aby nešli bojovať na Ukrajinu
Sedem členských štátov Európskej únie vyzvalo v pondelok svojich občanov, aby sa nepridávali k bojom na Ukrajine, ktorá sa bráni voči invázii zo strany ruských síl. Túto výzvu adresovali svojim obyvateľov ministri spravodlivosti Francúzska, Nemecka, Holandska, Španielska, Talianska, Luxemburska a Belgicka. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
Ministri spomenutých krajín "jednomyseľne odrádzajú Európanov od pridávania sa" do radov dobrovoľných bojovníkov smerujúcich do vojny na Ukrajine, uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom po mimoriadnom rokovaní šéfov rezortov spravodlivosti a vnútra krajín EÚ, ktorého témou bola situácia na Ukrajine.
"Samozrejme, ľudí odrádzame od vycestovania do vojnovej zóny," povedal francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin po rokovaniach so svojimi rezortnými partnermi. "Podľa mojich informácií bolo zaznamenaných len veľmi málo odchodov z Francúzska (do bojov na Ukrajine), ktoré by sa dali potvrdiť... takmer žiadne," dodal.
AFP pripomína, že po tom, čo Rusko 24. februára zaútočilo na Ukrajinu, prezident Volodymyr Zelenskyj otvorene vyzýval cudzincov, aby prišli do jeho krajiny a zapojili sa do "medzinárodnej légie" územnej obrany bojujúcej po boku Ukrajincov. Kyjev 6. marca oznámil, že na túto výzvu zareagovalo približne 20 000 ľudí.
02:55 Zelenskyj vyzval Západ, aby prijal tvrdšie sankcie voči Rusku
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas videopríhovoru, ktorý bol zverejnený v noci z pondelka na utorok na sociálnej sieti Telegram, apeloval na západné krajiny, aby urýchlene prijali tvrdšie sankcie voči Moskve, ktoré budú "účinné" a "závažné" vrátane embarga na dovoz ropy z Ruska. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.
"Ak sú sankčné balíky prislabé alebo nefungujú dostatočne dôrazne, ak sa dajú obísť, vytvára to pre ruské vedenie nebezpečnú ilúziu, že by mohli pokračovať v tom, čo robia teraz," varoval Zelenskyj. "Ukrajinci za to platia svojimi životmi. Tisíckami životov," povedal. Ak by boli prísne preventívne sankcie voči Moskve prijaté skôr, mohlo to podľa jeho slov odvrátiť inváziu.
Prezident dodal, že "Ukrajinci by nemali zomierať len preto, že niekto nevie nájsť dostatok odvahy dodať Ukrajine potrebné zbrane". "Strach z vás vždy robí komplicov," povedal podľa denníka The Guardian.
"Ak sa niekto bojí Ruska, ak sa obáva prijatia nevyhnutných rozhodnutí, ktoré sú pre nás dôležité – najmä dodania lietadiel, tankov, potrebného delostrelectva a granátov, potom sa títo ľudia stávajú spoluzodpovednými za katastrofu, ktorú ruskí vojaci páchajú v našej krajine," kritizoval. "Pretože ak môžete zachrániť (životy), potom ich zachrániť musíte," dodal.
Zelenskyj podľa stanice BBC uviedol, že tento týždeň sa plánuje prihovoriť poslancom parlamentu viacerých krajín s cieľom primäť ich k dodávkam ďalších zbraní pre Ukrajinu.
Ukrajinské jednotky podľa Zelenského postupujú v úsilí znovu získať kontrolu nad územiami v okolí hlavného mesta Kyjev a darí sa im zatláčať ruských vojakov. Prezident tiež vyjadril radosť nad "oslobodením" mesta Irpiň severozápadne od Kyjeva.
"Je však priskoro hovoriť o bezpečnosti v tejto časti nášho regiónu. Boje pokračujú," upozornil. "Černihivská, Sumská, Charkovská oblasť, Donbas, južná Ukrajina – situácia je tam všade naďalej napätá, veľmi zložitá," dodal. Počas vojny na Ukrajine dosiaľ podľa jeho slov zahynulo 143 detí.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
01:41 Peskov: Rusko by jadrové zbrane použilo iba v prípade ohrozenia vlastnej krajiny
Rusko by pristúpilo k použitiu jadrových zbraní jedine v prípade "ohrozenia existencie" vlastnej krajiny, a nie ako dôsledok súčasného konfliktu na Ukrajine. Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelkovom rozhovore pre americký televízny reťazec Public Broadcasting Service (PBS).
"Avšak, akýkoľvek výsledok operácie (na Ukrajine) nie je, samozrejme, dôvodom na použitie jadrovej zbrane," povedal Peskov, ktorého slová citovala agentúra Reuters.
"Máme bezpečnostnú koncepciu, ktorá veľmi jasne hovorí, že jadrové zbrane môžeme použiť – a aj ich použijeme – v prípade hrozby voči nášmu štátu, a to na elimináciu ohrozenia existencie našej krajiny," uviedol.
