Chovatelia dojníc a malé mliekarne čelia kríze

ČACHTICE/ČERVENÝ KAMEŇ – Sektor výroby surového kravského mlieka a jeho spracovania je už roky v problémoch. Tie sú ešte výraznejšie v uplynulom období, kedy nárast vstupov v chove dojníc a nerovnaká výška podpory v porovnaní s európskymi krajinami prehĺbil straty. Chovatelia dlhodobo rušia alebo redukujú chovy, pretože výroba mlieka je nerentabilná. 

V Trenčianskom kraji máme početné zastúpenie tak medzi prvovýrobcami mlieka, ako aj medzi spracovateľmi. Vybrali sme sa k obom týmto zástupcom, aby sme zistili, ako vnímajú súčasnú neľahkú situáciu v sektore, kde pôsobia. 

Čachtický prvovýrobca mlieka

Prvou zastávkou je Poľnohospodárske družstvo v Čachticiach, jedno z mála poľnohospodárskych podnikov, ktoré má veľmi širokú škálu činností. V súčasnosti hospodári na 1 800 hektároch pôdy. S predsedom družstva Marcelom Nešťákom sa stretávame na miestach, ktoré sú mu pracovne blízke. Pred zasadnutím na stoličku predsedu družstva pôsobil ako zootechnik v živočíšnej výrobe.

„V našom podniku chováme 300 kusov kráv holštajnského plemena na mliekovú úžitkovosť, celkovo tu máme 580 kusov dobytka. Chov patrí medzi špičkové šľachtiteľské chovy na Slovensku a dosahuje úžitkovosť okolo 10 600 litrov mlieka ročne. V živočíšnej výrobe zamestnávame 10 ľudí,“ povedal na úvod Nešťák.

Náš rozhovor vedieme priamo na mieste, kde je situovaná najväčšia časť chovu. Je čas obeda, teplota vonku presahuje tridsiatku. Vo vnútri pod strechou sú zabudované rozprašovače vody. Spolu s veľkými ventilátormi tvoria blahodarné osvieženie v podobe vodnej hmly, ktorá ochladzuje zvieratá aj okolité prostredie. Postupne prechádzame na témy, ktoré netrápia len toto družstvo.  

„Už viac ako dvadsať rokov je živočíšna výroba v permanentnej strate. Tie dotácie, ktoré od štátu prichádzajú, sú vo veľmi nedostatočnej miere, a potom aj za komoditu, ktorú predávame, nedostávame adekvátne to, čo by si tá komodita zaslúžila,“ vysvetlil Nešťák.

Východisko z tejto situácie vidí vo výraznejšej jednorazovej pomoci od štátu a tiež väčšej podpore z dlhodobého hľadiska. „Stále sa tu bavíme o sebestačnosti a hoci je to veľmi náročné, chceli by sme tento chov aj naďalej udržať. Ale situácia v personálnej oblasti, v oblasti vstupov a aj v už spomínanom výstupe, nás niekedy nútia rozmýšľať nad tým, že by sme mohli skončiť s chovom,“ uviedol predseda družstva. 

V niektorých družstvách obmedzujú chovy znižovaním ich stavov, prípadne obmedzujú chod len na robotickú dojáreň. V Čachticiach nad znižovaním nepremýšľajú.

„Chceli by sme udržať tieto stavy. Buď to budeme robiť, alebo nebudeme, nie je to o tom, že by sme mali mať o 50 alebo 100 kusov menej, určite by tá efektivita nebola lepšia. Naopak, ešte by sa patrilo mať o 100 alebo o 200 kusov kráv viac, ideálne v zrekonštruovaných objektoch a nie v týchto 60-ročných budovách, kde sa práve nachádzame,“ skonštatoval na záver Nešťák.

Spracovanie mlieka v Červenom Kameni

Každý deň okolo obeda prichádza na družstvo do Čachtíc cisterna, ktorá odváža čerstvé mlieko z večerného a ranného dojenia na ďalšie spracovanie do 63 kilometrov vzdialeného Červeného Kameňa. Spracovanie mlieka je nosnou časťou výrobného programu miestneho podniku Agrofarma. 

„Naša spoločnosť aktuálne zamestnáva viac ako 250 ľudí, spracovaniu mlieka sa venuje približne 90 percent zamestnancov. Máme dve prevádzky, prvú v našom sídle v Červenom Kameni, kde vyrábame syry, maslo a ricottu. V Púchove vyrábame bryndzu a Vršatec, jediný slovenský syr parmezánového typu,“ uviedla na úvod rozhovoru obchodná riaditeľka Gabriela Poliaková.

Denne spracujú takmer 80-tisíc litrov mlieka, kravské mlieko dovážajú od partnerských družstiev z bližšieho aj vzdialenejšieho okolia. „Naši dodávatelia patria k pokladom našej spoločnosti. Bez dôležitého vkladu v podobe nadšenia a lásky k svojej práci by sme na Slovensku mali ešte menej družstiev a fariem ako máme.  Práve predseda z Čachtíc pri našom prvom stretnutí prirovnal fľašu mlieka k fľaši sýtenej vody. Dokáže si človek predstaviť, kto a čo všetko stojí za jedným litrom mlieka v porovnaní s tým druhým nápojom? A cena je rovnaká,“prízvukuje Gabriela Poliaková.

Súčasnú situáciu, kedy rastú ceny vstupov, zvyšujú sa energie a viazne vyplatenie dotácií, vidia aj v Červenom Kameni veľmi zle, až kriticky. „Rýchlosťou blesku narástli ceny energií takmer o 300 percent. My máme rýchlosť na zvýšenie limitovanú oznamovacou povinnosťou pre odberateľov, ktorá je dva mesiace.  A to nie vždy dôjde k dohode. Dohodneme sa s dopravcom, kde tiež  šialene narástli náklady a tiež bojujú s problémami. S energiami to tak nie je. V tom, bohužiaľ, štát nie je oporou pre tých, ktorí sú na začiatku a robia všetko preto, aby pokračovali v tradícii,“povedala v závere Poliaková.

Čerstvosť a regionálnosť

Lokálne potraviny sú pre krajinu obrovskou pridanou hodnotou. Sú jedinečné svojou chuťou, zložením a dotvárajú aj ráz krajiny v ktorej ich poľnohospodári a potravinári vyrábajú.

„Sú bez chemických konzervantov, stabilizátorov a iných pridaných látok. Pre spotrebiteľa znamenajú maximálnu čerstvosť, keďže sa vyrábajú na miestnej mliečnej farme a predávajú v miestnych obchodov. Stali sa vyhľadávanými produktami zo strany mnohých spotrebiteľov,“ vysvetlila Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

„Podľa prieskumu SPPK bol podiel slovenského mlieka na pultoch obchodov v roku 2021 na úrovni 65 percent. V obchodoch bolo vlani len 45 percent slovenských mliečnych výrobkov,“ poznamenala Holéciová.