1. septembra 2022 | 11:39

Minúta | 1. septembra 2022 | 11:39

Po páde z okna zomrel Ravil Maganov, viceprezident ruského koncernu Lukoil

Šéf predstavenstva druhej najväčšej ruskej ropnej spoločnosti Lukoil, Ravil Maganov (67), zomrel vo štvrtok po tom, čo vypadol z okna nemocnice v Moskve. Pre agentúru Reuters to uviedol zdroj oboznámený s touto záležitosťou.

O Maganovovom úmrtí informovali aj niektoré ruské médiá citujúc nemenované zdroje. Spoločnosť Lukoil, pre ktorú zosnulý Maganov pracoval od roku 1993 a bol tiež jej viceprezidentom, podľa agentúry AFP bez ďalších podrobností uviedla, že Maganov zomrel po ,,vážnej chorobe".

Lukoil bol jedným z prvých ruských podnikov, ktoré sa kriticky vyjadrili voči vojne na Ukrajine a vyzvali na jej ukončenie, pripomína spravodajský web t-online.de. Lukoil patrí medzi 100 najväčších koncernov na svete a je prevažne vo vlastníctve ruských oligarchov.

Uvedený nemecký web tiež upozorňuje, že v uplynulých mesiacoch došlo v Rusku k viacerým nevyjasneným úmrtiam vysokopostavených manažérov energetického sektora. Nájdené bolo napríklad telo šéfa dopravy v spoločnosti Gazprom Invest Leonida Šuľmana. Vedľa neho ležal lístok, na ktorom sa sťažoval na veľké bolesti v zlomenej nohe.

Reuters približuje, že Maganov bol blízkym spolupracovníkom jedného zo zakladateľov Lukoilu, Vagita Alekperova. Ten v apríli rezignoval z postu šéfa tejto spoločnosti. Stalo sa tak týždeň po tom, čo Británia v rámci sankcií týkajúcich sa ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine zmrazila jeho majetok a zakázala mu vstup do Spojeného kráľovstva.

(tasr)

1. septembra 2022 | 10:28

Minúta | 1. septembra 2022 | 10:28

Rusko tvrdí, že Kyjev rozmiestnil pri Záporožskej elektrárni sabotérov. Podľa Enerhoatomu museli odstaviť reaktor

Rusko obvinilo Ukrajinu, že vo štvrtok krátko pred príchodom tímu inšpektorov OSN rozmiestnila pri Rusmi obsadenej Záporožskej atómovej elektrárni (ZAES) až do 60 sabotérov. Inšpekcia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), vedená jej šéfom Rafaelom Grossim, má doraziť do elektrárne už v priebehu štvrtka. Podľa Enerhoatomu musel byť odstavený jeden z dvoch funkčných reaktorov.

,,Okolo 06.00 h (05.00 h SELČ) sa skupina sabotérov z ukrajinskej armády počítajúca až do 60 osôb... vysadila... približne tri kilometre od záporožskej elektrárne," uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Ruské vojenské jednotky už podnikli kroky na zničenie tohto nepriateľa, a to aj s použitím letectva, dodalo vo vyhlásení ruské ministerstvo.

Ukrajinskí predstavitelia obvinili vo štvrtok Rusko, že v ranných hodinách ostreľovalo mesto Enerhodar, ležiace v blízkosti záporožskej elektrárne. Tento závod na výrobu a rozvod elektriny je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe.

Už od úsvitu vojenské jednotky Moskvy ,,ostreľovali Enerhodar delostreleckými granátmi, pričom použili aj automatické zbrane a rakety", napísal hneď ráno na sociálnej sieti Telegram enerhodarský starosta Dmytro Orlov. Zároveň zverejnil aj fotografie z tohto Rusmi obsadeného územia – zničené budovy a dym krúžiaci nad nimi.

Odstavený reaktor

V Záporožskej jadrovej elektrárni museli z dôvodu ruského ostreľovania odstaviť jeden z dvoch aktuálne fungujúcich reaktorov. Vo štvrtok to oznámil prevádzkovateľ tejto elektrárne, spoločnosť Enerhoatom, na ktorú sa odvoláva agentúra Reuters.

,,V dôsledku ďalšieho smrteľného ostreľovania ruskými silami na mieste Záporožskej atómovej elektrárne bola aktivovaná núdzová ochrana a bol odstavený piaty prevádzkyschopný reaktor," napísal Enerhoatom na sociálnej platforme Telegram s tým, že sa rozbehli záložné generátory.

Spoločnosť dodala, že ,,reaktor č. 6 je naďalej v prevádzke v energetickom systéme Ukrajiny" a dodáva elektrinu pre vlastné potreby elektrárne.

Príchod Inšpekčného tímu

V priebehu štvrtka by mal do Záporožskej atómovej elektrárne prísť 14-členný inšpekčný tím Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Táto návšteva sa očakáva v čase, keď sa Kyjev a Moskva obviňujú z provokácií, ktorých cieľom má byť údajne znemožniť inšpekciu MAAE.

Šéf MAAE Rafael Grossi poznamenal, že jeho misia si je vedomá ,,zvýšenej vojenskej aktivity v oblasti", avšak napriek tomu sú jej členovia odhodlaní návštevu elektrárne zrealizovať a stretnúť sa s tamojším ukrajinským personálom.

(tasr)

1. septembra 2022 | 9:44

Minúta | 1. septembra 2022 | 9:44

Český parlament sa schádza pre snahu opozície vysloviť vláde nedôveru

Vláda českého premiéra Petra Fialu bude vo štvrtok čeliť prvému pokusu opozície vysloviť jej nedôveru. Mimoriadnu schôdzu Snemovne na to iniciovalo hnutie ANO, ku ktorému sa pridalo SPD. Píše o tom spravodajský server iDNES.cz

,,Robiť sme to nechceli v čase predsedníctva EÚ, ale situácia je už príliš vážna," povedal predseda ANO Andrej Babiš pred niekoľkými dňami.

Opozícia však nemá dosť hlasov na to, aby vláde Petra Fialu vyslovila nedôveru, podotýka iDNES.cz. ANO a SPD majú v Snemovni spoločne 92 hlasov, vládna koalícia 108 z 200. K vysloveniu nedôvery vláde treba 101 hlasov.

Babiš napísal list premiérovi Fialovi. Vyzval ho, aby našiel odvahu odvolať ministra vnútra Víta Rakušana. ,,Jeho zotrvanie na poste ministra vnútra podkopáva už aj tak biednu dôveru verejnosti voči vášmu kabinetu, ale predovšetkým robí hanbu Českej republike pred našimi partnermi v Európskej únii a zahraničí," napísal Babiš.

Na Rakušana ako svoj terč ANO aktuálne mieri v súvislosti s tým, že do funkcie šéfa civilnej rozviedky ÚZSI vybral Petra Mlejnka, ktorý v stredu sám rezignoval.

Predtým Mlejnek priznal, že bol v kontakte s lobistom Michalom Redlom, ktorého polícia zatkla v rámci vyšetrovania korupčnej kauzy Dozimeter. V nej čelia stíhaniu okrem Redla bývalý námestník pražského primátora za STAN Petr Hlubuček a ďalších viac než desať ľudí.

Fiala však tvrdí, že Rakušan má jeho dôveru i dôveru celej vlády. Babiš sa podľa neho len snaží odviesť pozornosť od vlastných problémov, že bude musieť vracať dotácie a čaká ho súd pre kauzu päťdesiatmiliónovej európskej dotácie na Čapí hnízdo, analyzuje iDNES.cz.

(tasr)

1. septembra 2022 | 9:04

Minúta | 1. septembra 2022 | 9:04

Juraj Zábojník, bezpečnostný analytik

Môžme sa cítiť na Slovensku bezpečne?

Aké je robiť osobného strážcu pápežovi? Ako sa máme chrániť pred kybernetickými hrozbami? Je Slovensko bezpečná krajina? O svoje skúsenosti, rady a pohľad na bezpečnosť nielen ústavných činiteľov sa s nami v najnovšom podcaste na terajsok.sk podelí bezpečnostný analytik, Juraj Zábojník.

https://vimeo.com/745326708

1. septembra 2022 | 9:02

Minúta | 1. septembra 2022 | 9:02

Šéf MAAE: Inšpekciu nezastavíme ani napriek ostreľovaniu Enerhodaru

Inšpekčný tím Medzinárodnej organizácie pre atómovú energiu (MAAE) vo štvrtok prisľúbil, že bude pokračovať v plánoch navštíviť Ruskom obsadenú Záporožskú atómovú elektráreň (ZAES) na južnej Ukrajine aj navzdory rannému delostreleckému útoku na Enerhodar, mesto ležiace v tesnej blízkosti závodu.

,,Sme oboznámení s momentálnou situáciou. Je tam vojenská aktivita – aj toto ráno bola, pred niekoľkými minútami... ale my sa nezastavíme," povedal novinárom šéf MAAE Rafael Grossi, ktorý delegáciu inšpekcie OSN vedie.

Jeho vyjadrenie sa vzťahovalo na tvrdenie Ukrajiny, ktorá vo štvrtok obvinila Rusko, že ťažkými zbraňami ostreľovalo Enerhodar, mesto pri elektrárni vzdialenej len asi dve hodiny jazdy autom od Záporožia.

Novinári agentúry AFP videli tím MAAE odchádzať z mesta Záporožie asi o 07.15 h SELČ. Enerhodar leží na južnej strane rieky Dneper a jeho starosta Dmytro Orlov najnovšie na sociálnej sieti Telegram uviedol, že toto mesto s 50-tisíc obyvateľmi sa od úsvitu stalo terčom nepretržitého delostreleckého útoku. Rusi ostreľovali Enerhodar delostreleckými granátmi a použili podľa Orlova aj automatické zbrane.

Starosta zverejnil na Telegrame i fotografie z tohto Rusmi obsadeného územia – zničené budovy a dym krúžiaci nad nimi.

(tasr)

1. septembra 2022 | 9:00

Minúta | 1. septembra 2022 | 9:00

Od septembra chránia slovenský vzdušný priestor české a poľské stíhačky

Od septembra chránia slovenský vzdušný priestor české a poľské stíhačky. Stíhacie lietadlá MiG-29, ktoré od vzniku Slovenskej republiky až doteraz tvorili základ nadzvukového taktického letectva SR, uzemnili. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

,,V prospech ochrany vzdušného priestoru SR odviedli migy počas dlhých rokov pre naše ozbrojené sily dobrú službu. Celkovo s nimi naši piloti nalietali vyše 20.240 hodín pri plnení množstva cvičných a operačných úloh. Pre SR však neexistuje žiadna perspektíva použitia techniky sovietskeho typu v budúcnosti," uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO).

Ako vysvetlil, sovietska technika nie je kompatibilná so spojencami v NATO a nie je možné ju modernizovať, pričom jej prevádzkyschopnosť a bojaschopnosť je ovplyvňovaná nízkou spoľahlivosťou. Udržanie požadovanej miery spôsobilosti pri zachovaní súčasného stavu označil Naď z dlhodobého hľadiska za personálne aj ekonomicky veľmi náročné.

Česká republika a Poľsko majú chrániť vzdušný priestor SR do konca roka 2023. So stíhačkami Gripen a F-16 tak dočasne vyplnia spôsobilosť, ktorú Slovensko opäť plnohodnotne nadobudne po dodaní stíhacích lietadiel F-16 z USA.

V rámci delenia Československa, ako aj deblokácie ruského dlhu bolo na Slovensko v 90. rokoch dodaných 24 kusov jednomiestnych a dvojmiestnych migov. ,,Lietadlá MiG-29 prešli čiastočnou modernizáciou v rokoch 2004 až 2006, keď boli vybavené vyspelejšími komunikačnými a navigačnými prostriedkami a systémami kompatibilnými s technikou NATO. Technická životnosť 11 lietadiel MiG-29, ktoré majú aktuálne Ozbrojené sily SR vo výzbroji, končí v rozmedzí rokov 2029 až 2035," priblížila hovorkyňa.

Symbolická rozlúčka so stíhačkami MiG-29 sa uskutočnila uplynulý víkend na leteckých dňoch SIAF v priestoroch Leteckej základne Malacky - Kuchyňa. Na rovnakom podujatí bola podpísaná aj dohoda o ochrane vzdušného priestoru s Českom a Poľskom.

O budúcnosti vyradených stíhačiek sa ďalej diskutuje. Minister obrany nevylúčil ich poskytnutie Ukrajine, rokuje sa o finančnej alebo materiálnej náhrade.

(tasr)

1. septembra 2022 | 8:46

Minúta | 1. septembra 2022 | 8:46

Ľubomír Pajtinka, učiteľ a spisovateľ

„Školstvo je najvýznamnejší výrobný rezort”

Prečo je vzdelanie dôležité? Ako by mala vyzerať reforma školstva? A prečo je vzdelávací systém Fínska lepší než ten náš? Aj na tieto otázky nám odpovie ďalší hosť podcastu na terajsok.sk učiteľ, spisovateľ, historik a novinár Ľubomír Pajtinka.

https://vimeo.com/754696169

1. septembra 2022 | 8:34

Minúta | 1. septembra 2022 | 8:34

Ukrajina tvrdí, že Rusko ostreľovalo mesto Enerhodar pri záporožskej elektrárni

Ukrajinskí predstavitelia obvinili vo štvrtok Rusko, že ostreľovalo mesto Enerhodar, ležiace v blízkosti Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES). Tento závod na výrobu a rozvod elektriny je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe a v týchto dňoch k nemu smeruje inšpekcia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Informuje o tom agentúra AFP.

Už od úsvitu vojenské jednotky Moskvy "ostreľovali Enerhodar delostreleckými granátmi, pričom použili aj automatické zbrane a rakety", napísal na sociálnej sieti Telegram enerhodarský starosta Dmytro Orlov. Zároveň zverejnil aj fotografie z tohto Rusmi obsadeného územia – zničené budovy a dym krúžiaci nad nimi.

,,Žiadame, aby Rusi prestali so svojimi provokáciami a umožnili atómovej agentúre MAAE prístup k tomuto ukrajinskému jadrovému zariadeniu," vyjadril sa Orlov.

Všeobecne sa očakáva, že 14-členný inšpekčný tím MAAE, organizácie spadajúcej pod OSN, by mal do Záporožskej atómovej elektrárne prísť už v priebehu štvrtka.

Misia, ktorú vedie šéf MAAE Rafael Grossi, dorazila v stredu do juhoukrajinského mesta Záporožie, približne 55 kilometrov od ZAES. Záporožská jadrová elektráreň leží v meste Enerhodar v Ruskom obsadenej časti Záporožskej oblasti. Nachádza sa pri frontovej línii a ruské vojská ju obsadili už v prvých týždňoch invázie.

V okolí závodu dochádza k opakovanému ostreľovaniu, z ktorého sa navzájom obviňujú obe strany. Výbuchy ohrozujú bezpečnosť jadrových zariadení a situáciu má preto zhodnotiť inšpekčný tím z MAAE.

(tasr)

1. septembra 2022 | 7:49

Minúta | 1. septembra 2022 | 7:49

Pred 30 rokmi Slovenská národná rada schválila Ústavu SR

Štyri mesiace pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky (SR), ktorá vznikla 1. januára 1993 po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), schválila Slovenská národná rada (SNR) pred 30 rokmi Ústavu SR. Jej prijatie z 1. septembra 1992 sa od roku 1994 pripomína ako štátny sviatok – Deň Ústavy SR.

Schváleniu ústavy predchádzal akt súvisiaci s prijatím Deklarácie o zvrchovanosti SR. Tú slovenský parlament odobril 17. júla 1992 v čase, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a konali sa rokovania českej a slovenskej politickej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzku medzi Slovákmi a Čechmi. Prijatie Ústavy SR posunulo tento proces k dohode o rozdelení Česko-Slovenska.

Už začiatkom augusta 1992 začal slovenský zákonodarný zbor rokovať o návrhu novej slovenskej ústavy. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie vo vile Tugendhat v Brne 26. augusta 1992 český premiér Václav Klaus a slovenský premiér Vladimír Mečiar definitívne rozhodli o zániku ČSFR od 1. januára 1993.

Poslanci SNR schválili Ústavu SR 1. septembra 1992 po 22.00 h vo verejnom hlasovaní. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Tesne pred hlasovaním opustili sálu poslanci za Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) a Spolužitie (Együttélés) na protest proti neprijatiu ich pozmeňovacích návrhov k problematike národnostných menšín. Prijatím ústavy sa SR konštituovala ako zvrchovaný, demokratický právny štát vo forme parlamentnej demokratickej republiky.

Novú slovenskú ústavu 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu podpísal predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar, za účasti predsedu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, predsedu vlády ČSFR Jana Stráského, predsedu Českej národnej rady (ČNR) Milana Uhdeho a ďalších hostí. Na počesť novej ústavy zaznelo 21 delostreleckých sálv a na nábreží Dunaja sa konal ohňostroj.

Ústava SR nadobudla platnosť 1. októbra 1992 a od tohto dňa vstúpil do platnosti aj nový názov slovenského zákonodarného zboru – Národná rada Slovenskej republiky (NRSR).

Ústava SR sa skladá z preambuly a deviatich hláv. Počas svojej existencie prešla viacerými novelizáciami, a to v rokoch 1998, 1999, 2001, 2004 (dve novelizácie), 2005, 2006 (dve novelizácie), 2010, 2011, 2012, 2014 (dve novely), 2015, 2017 (tri novely) a raz sa menila ústava aj v rokoch 2019 a 2020.

(tasr)