Stav trenčianskej hrádze zhoršuje starý cestný most. Dôjde k náprave?

„Prepadáva sa hrádza pod starým cestným mostom za štatistickým úradom. Bolo písané, že tam osadíte značku, aby si ľudia, hlavne cyklisti, dávali pozor. Značka tam nie je, aj tak by asi skôr zavadzala, než niečo vyriešila. Bolo by na mieste to opraviť, hlavne keď o tom viete minimálne od jesene. Mesto je preplnené autami, ľudia sadajú na bicykle a pod mostom to nevyzerá zrovna bezpečne,” sťažuje sa pani Katarína na webovej stránke radnice.

Ak by sme však mali dôsledne rešpektovať zákonnú definíciu hrádzí, ktorá ich opisuje „iba” ako stavby zabraňujúce nekontrolovateľnému prietoku vody, bez zmienky o povolení voľného pohybu ľudí, môžeme tvrdiť, že sme sa zdržiavaním na ich povrchu vlastne nedopústili priestupku?

„Je dôležité povedať, že povrch hrádze nie je cestou ani chodníkom, ale v zmysle zákona o vodách protipovodňovým zariadením. Preto tu nie je možné umiestniť zábradlia ani zvodidlá, ktoré by v prípade komunikácie podľa cestného zákona boli z bezpečnostných dôvodov povinné. Z tohto dôvodu je jazda motorových vozidiel po hrádzi, s výnimkou vozidiel údržby, zakázaná a pre nemotorových účastníkov cestej premávky je pohyb po korune hrádze na vlastnú zodpovednosť,” povedal pre redakciu Róbert Hartmann, vedúci útvaru mobility mesta Trenčín.

Podľa Hartmanna problém s prepadávajúcim sa povrchom hrádze dlhodobo spôsobuje dažďová voda, ktorá steká do uličných vpustov (kanálov) a odtiaľ rúrami tečie priamo pod most. „Dva uličné vpusty sa nachádzajú priamo nad povrchom hrádze. Cez tieto vpusty pri každom daždi tečie viac ako 60 rokov na hrádzu voda, ktorá tu tvorí kaluže a odteká tam, kam môže. Pri malých dažďoch steká v smere minimálneho sklonu a zvlhčuje svah hrádze, kde vďaka tomu rastie vegetácia, čím v podstate dochádza k jeho spevneniu,” vysvetľuje.

Na zvyšku svahu pod mostom vegetácia nerastie, keďže sa sem voda 51 týždňov v roku nedostane. To spôsobuje vzdušnú eróziu. Zjednodušene povedané, odnášanie hliny vetrom. No pri búrkach s veľkým objemom zrážok voda tečie po celej šírke a dĺžke hrádze a na vysušených, nezarastených svahoch spôsobuje vodnú eróziu, teda vymývanie svahu.

„Takto na svahu hrádze, medzi korunou a kamenným opevnením, ubúda materiál a dochádza k podmývaniu asfaltového povrchu. Okraj asfaltu následne praská a odlamuje sa, pričom za roky, ktoré naň voda pôsobí, sa posunul o desiatky centimetrov,” doplnil Hartmann.

Jednoduchá oprava asfaltového povrchu, ktorý je v správe mesta Trenčín, teda možná nie je a svojvoľné spevnenie a zásah do telesa protipovodňovej hrádze, ktorý je v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, možný taktiež nie je. „Najskôr je potrebné odstrániť príčinu, a teda zabezpečiť, aby sem nestekala voda z mostu. To sa zrealizuje pri jeho rekonštrukcii, dúfajme, o 4 roky. Potom bude možné obnoviť aj povrch hrádze,” uzavrel Hartmann.