Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vybudujú vedecko-výskumné centrum za 1,2 milióna eur

DUBNICA NAD VÁHOM – V priestoroch bývalej II. základnej školy na Partizánskej ulici v Dubnici nad Váhom vznikne po rekonštrukcii vzdelávacie a biznisové centrum nadregionálneho významu.

Informoval o tom primátor mesta Peter Wolf. „V spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou budujeme vedecko-výskumné centrum. Jeho súčasťou bude aj coworkingové centrum, ktoré bude poskytovať priestory pre startupy, workshopy a rôzne prednášky. Svojím spôsobom budeme podporovať uspokojovanie potrieb dospelých, ktorí majú ambície rozvíjať činnosť v našom meste," uviedol.


Ako dodal, projekt je financovaný z prostriedkov Európskej únie zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. Celkové náklady na projekt sú 1, 2 milióna eur, z toho podiel mesta Dubnica nad Váhom je 200 000 eur. Exteriér budovy by mal byť zrekonštruovaný v máji, nasledovať bude vybavenie interiéru.

(tasr)

Minúta  |  

ČR: Petr Pavel vo štvrtok zloží prezidentský sľub, jeho tím avizoval prekvapenia

Petr Pavel sa vo štvrtok (9. marca) zložením sľubu stane štvrtým prezidentom samostatnej Českej republiky. Inauguráciu novej hlavy štátu bude vo Vladislavskej sále Pražského hradu sledovať približne 800 pozvaných hostí, ďalšie stovky prídu na menej formálne stretnutie pri čaši vína. Pavlov tím pozýva aj verejnosť, ktorá sa bude môcť okrem sledovania ceremónie pred Pražským hradom zúčastniť aj na ekumenickej modlitbe v Katedrále svätého Víta. Okrem protokolom určených bodov inaugurácie sú v programe aj viaceré prekvapenia, uviedla budúca šéfka Kancelárie prezidenta republiky (KPR) Jana Vohralíková. Informuje o tom spravodajkyňa TASR v Prahe.

"Inauguračný deň sa začne o polnoci zo stredy na štvrtok, keď bude zvesená prezidentská štandarda, uzamkne sa brána Gigantov a otvorí sa, až keď pán budúci prezident 9. marca predpoludním vojde do areálu Pražského hradu," opísala začiatok slávnostného dňa Vohralíková.

Na poludnie je naplánovaný spoločný obed Pavla a doterajšej hlavy štátu Miloša Zemana, zúčastnia sa na ňom aj manželky obidvoch prezidentov. O 14.00 sa začne spoločná schôdza oboch komôr parlamentu, počas ktorej Pavel zloží prezidentský sľub do rúk predsedu Senátu Miloša Vystrčila. Okrem bývalých prezidentov, poslancov, senátorov a predstaviteľov inštitúcií budú v sále prítomní aj podporovatelia a priaznivci Pavla, ktorých mohol pozvať 200.

Po zložení sľubu zaznie štátna hymna, počas ktorej vojaci z Petřína odpália 21 delových sálv. Zároveň sa na hrad vráti štandarda, ktorá ostane dovtedy na znak opusteného sídla prezidenta stiahnutá. Prítomným v sále, ale aj divákom pri televíznych obrazovkách sa následne Pavel prihovorí už ako nový český prezident.

Spoločne s manželkou pozdraví verejnosť z balkóna na Treťom nádvorí Pražského hradu. Práve tu je podľa Vohralíkovej možné očakávať "veľké prekvapenie". V sprievode náčelníka generálneho štábu Karla Řehku potom pôjde špalierom bojových zástav k soche T. G. Masaryka na Hradčanskom námestí, kde položí kvety a pozdraví sa s verejnosťou. Tam by malo nastať ďalšie prekvapenie.

"Našou snahou je maximálne umožniť verejnosti, aby sa na inaugurácii zúčastnila. Takže na Treťom nádvorí aj na Hradčanskom námestí budú veľkoplošné obrazovky, kde bude verejnosť môcť sledovať celý program," informovala budúca šéfka KPR. Dodala, že aj koridory pre ústavných činiteľov sa organizátori snažili urobiť čo najmenšie tak, aby verejnosť mohla byť na mieste v čo najväčšom počte. Aj preto sa neuskutoční vojenská prehliadka.

O 15.30 sa začne v Španielskej sále stretnutie pri čaši vína, na ktoré je pozvaných asi 2 500 hostí. Ide o menej formálne priateľské stretnutie, na ktorom zahrajú bývalí členovia skupiny Spirituál kvintet. Ich pieseň "Jednou budem dál" sa stala neoficiálnou hymnou Pavlovej predvolebnej kampane.

Slávnostný deň sa skončí ekumenickou modlitbou za vlasť a prezidenta v Katedrále svätého Víta. Hoci Pavel nie je veriaci, chce si uctiť pamiatku svätého Václava. Na záver Česká filharmónia a Pražský filharmonický zbor pod vedením dirigenta Jakuba Hrušu zahrajú skladbu Te Deum od Antonína Dvořáka.

"Verejnosť pozývame aj do katedrály. Ak sa nezaplní pozvanými hosťami, bude možnosť, aby verejnosť zaplnila bočné chodby," dodala Vohralíková. Ten, kto sa bude chcieť do chrámu dostať, by mal podľa nej prísť v dostatočnom predstihu.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené štáty podporili protesty v Gruzínsku

Spojené štáty vyjadrili solidaritu s masovými protestmi, ktoré v týchto dňoch vypukli v Gruzínsku proti návrhu sporného zákona o takzvaných zahraničných agentoch. USA zároveň vládu v Tbilisi vyzvali, aby umožnila konanie pokojných demonštrácií. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"Vyzývame gruzínsku vládu, aby rešpektovala slobodu pokojného zhromažďovania a pokojných protestov," povedal v stredu hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price a všetky zúčastnené strany vyzval na "zdržanlivosť". "Stojíme pri gruzínskom ľude a jeho ambíciách," dodal.

Gruzínska polícia rozháňala v stredu večer – už druhý deň po sebe – slzotvorným plynom aj vodným delom demonštrantov pred parlamentom v Tbilisi. Na protest proti navrhovanému zákonu sa tam zišli desaťtisíce ľudí.

Navrhovaný zákon, ktorý podporuje vládnuca strana Gruzínsky sen, požaduje, aby sa všetky organizácie, ktoré dostávajú viac ako 20 percent svojich finančných prostriedkov zo zahraničia, zaregistrovali ako "zahraniční agenti", inak im hrozia vysoké pokuty.

Podobný zákon už platí v Rusku, kde sa často zneužíva na pozastavenie alebo ukončenie činnosti organizácií a spravodajských médií, ktoré informujú o názoroch kritických voči vláde a Kremľu.

Gruzínski demonštranti žiadajú vládu, aby od navrhovanej legislatívy upustila. Obávajú sa pritom, že Gruzínsko – snažiace sa o vstup do EÚ aj NATO – nadobúda čoraz autoritárskejší charakter.

Aj hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí vyjadril presvedčenie, že gruzínsky návrh zákona "ohrozuje euroatlantickú budúcnosť" tejto krajiny. "Obávame sa, že prijatie takéhoto typu legislatívy by malo dôsledky na našu schopnosť byť naďalej strategickým partnerom, akým sme sa pre Gruzínsko a gruzínsky ľud snažili byť celé desaťročia," dodal.

Solidaritu s gruzínskymi demonštrantmi vyslovil v stredu večer aj Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Na stranu demonštrantov sa v utorok postavila aj gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorá avizovala, že bude zákon vetovať. Parlament však môže jej prezidentské veto prelomiť.

Násilné zrážky medzi demonštrantmi a políciou vypukli v Tbilisi už v utorok večer. Demonštranti vtedy hádzali do policajtov kamene a zápalné fľaše, pričom polícia na ich rozohnanie použila slzotvorný plyn a vodné delo. Gruzínske ministerstvo vnútra neskôr informovalo, že pri potýčkach bolo zadržaných 77 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Delegácia maďarských poslancov v Helsinkách podporila vstup Fínska do NATO

Delegácia poslancov maďarského parlamentu počas stredajšej návštevy Helsínk vyjadrila podporu členstvu Fínska v Severoatlantickej aliancii. Členovia delegácie však neuviedli, kedy maďarský parlament fínsky vstup do NATO ratifikuje, informuje agentúra AP.

Štvorčlenná delegácia poslancov maďarského parlamentu z vládnej strany Fidesz vedená bývalým ministrom obrany Csabom Hendem a predsedom zahraničného výboru Zsoltom Némethom už v utorok absolvovala rokovania v Štokholme, venované švédskemu vstupu do NATO. Maďarskí zákonodarcovia v Štokholme deklarovali podporu členstvu Švédska v Aliancii.

Csaba Hende v stredu v Helsinkách vyhlásil, že vstup Fínska do NATO podporuje väčšina poslancov maďarského parlamentu. Ratifikácia fínskeho členstva však podľa neho ešte istý čas potrvá.

"Prerokovanie medzinárodných dohôd si vyžaduje čas," povedal Hende podľa fínskej verejnoprávnej televízie YLE. Maďarskí poslanci podľa neho pricestovali do Helsínk, aby si vyjasnili postoje Fínska k viacerým aktuálnym medzinárodným otázkam.

Predseda fínskeho parlamentu Matti Vanhanen po rokovaní s maďarskými poslancami uviedol, že absolvovali diskusiu, ktorá "zlepšila atmosféru". Maďarskí poslanci si podľa neho jasne uvedomujú, že vstup Fínska bude znamenať posilnenie celej Aliancie, konkrétny termín jeho ratifikácie však neuviedli, povedal Vanhanen.

Podľa vyhlásenia fínskeho parlamentu Maďarsko uznáva, že Fínsko spĺňa podmienky členstva v Severoatlantickej aliancii a nespája túto záležitosť so žiadnymi inými otázkami.

Maďarsko, podobne ako Turecko, už vyše pol roka odkladá ratifikáciu rozšírenia NATO o Fínsko a Švédsko. Tieto dve severské krajiny sa rozhodli zanechať svoju dlhoročnú neutralitu a požiadať o vstup do Severoatlantickej aliancie po vlaňajšom vpáde ruských vojsk na Ukrajinu.

Vládnuca maďarská strana Fidesz minulý týždeň vyjadrila podporu ďalšiemu rozširovaniu Aliancie. Zároveň však deklarovala, že o vstup do NATO sa momentálne uchádzajú krajiny, ktoré vraj v posledných rokoch Maďarsko často urážali a nespravodlivo obviňovali. Podľa agentúry AP sa tieto tvrdenia týkajú kritických vyjadrení Fínska a Švédska o stave maďarskej demokracie.

Návrh na ratifikáciu vstupu Fínska a Švédska do NATO bol maďarskému parlamentu predložený už v júli 2022. V súčasnosti sa očakáva, že maďarskí poslanci budú o tejto záležitosti hlasovať na parlamentnej schôdzi, ktorá sa začne 20. marca.

Šéf švédskej diplomacie Tobias Billström v utorok vyjadril nádej, že maďarskí poslanci odsúhlasia členstvo oboch krajín v NATO ešte v marci.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko je ochotné poskytnúť Ukrajine stíhačky MiG-29, povedal prezident Duda

Poľsko je pripravené poskytnúť Ukrajine svoje stíhačky typu MiG-29, uviedol v stredu poľský prezident Andrzej Duda, informovala tlačová agentúra PAP.

"Sme pripravení dodať tieto lietadlá a ja som presvedčený, že Ukrajina ich bude schopná okamžite použiť," povedal Duda pre CNN počas návštevy Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch.

Takáto dodávka by sa podľa Dudu mohla realizovať v rámci medzinárodnej koalície, ktorej podobu však bližšie nešpecifikoval.

Poľské letectvo má stále približne tri desiatky prúdových stíhacích lietadiel MiG-29, ktoré boli vyvinuté v 70. rokoch 20. storočia v Sovietskom zväze. V najbližších rokoch ich plánuje nahradiť juhokórejskými viacúčelovými bojovými lietadlami typu FA-50. Prvé zo 48 objednaných kusov by malo Poľsko dostať už tento rok.

Duda v stredu zároveň vyjadril predpoklad, že ukrajinská armáda v budúcnosti prejde na štandardy NATO, a teda aj na modernejšie americké stíhačky F-16. Preto je podľa neho potrebné už teraz cvičiť ukrajinských pilotov na tento druh strojov, ako to už robí Varšava.

Hlavnou aktuálnou potrebou ukrajinskej armády je však podľa poľského prezidenta delostrelectvo s dlhým dostrelom.

(tasr)

Minúta  |  

Rusi opäť masívne útočili na ukrajinskú infraštruktúru. Poškodiť mali aj obytné domy

Rusko opäť podniklo masívny raketový útok na energetickú infraštruktúru po celej Ukrajine, informovali v noci na štvrtok ukrajinskí predstavitelia a médiá. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

Varovné sirény sa počas noci rozozvučali v mnohých regiónoch Ukrajiny. Masívne údery zatiaľ hlásili predstavitelia Charkovskej a Odeskej oblasti.

Správy o výbuchoch prichádzajú aj zo stredoukrajinského mesta Dnipro, z Černihivu na severe krajiny, ale aj z miest Luck a Rivne v západnej časti Ukrajiny, ako aj z územia západoukrajinskej Ľvovskej oblasti.

Aktivované boli i systémy protivzdušnej obrany v Kyjevskej oblasti.

Informácie o prípadných obetiach a rozsahu škôd neboli bezprostredne známe. Podľa AP ide o prvý ruský raketový útok tohto rozsahu po troch týždňoch; posledný bol zaznamenaný 16. februára.

"Nepriateľ podnikol v meste (Charkov) a v (Charkovskej) oblasti približne 15 úderov. Okupanti opäť útočili na zariadenia kritickej infraštruktúry," oznámil na sociálnych sieťach gubernátor východoukrajinskej Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Podľa predbežných informácií bola v regióne zasiahnutá aj súkromná obytná budova.

Primátor Charkova Ihor Terechov oznámil, že Rusi zaútočili na objekty energetickej infraštruktúry, v dôsledku čoho sú v niektorých častiach mesta "problémy" s dodávkami elektriny.

Gubernátor juhoukrajinskej Odeskej oblasti Maksym Marčenko uviedol, že "rakety zasiahli energetickú infraštruktúru v regióne a poškodili aj obytné budovy". Najnovší ruský útok označil za masívny.

"Našťastie, nedošlo k obetiam," vyhlásil odeský gubernátor, podľa ktorého však bolo potrebné obmedziť odber elektrickej energie.

Gubernátor Chmeľnyckej oblasti na západe Ukrajiny Serhij Hamalij vyzval obyvateľov, aby sa pre nové útoky nepriateľa uchýlili do krytov.

Rusko už celé mesiace útočí na infraštruktúru po celej Ukrajine raketami a dronmi, čím narušuje dodávky vody, tepla a elektriny pre milióny ľudí, píše AFP.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.