Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sulík: Prepchatý supermarket áno a iné nie? Nemá zmysel krachovať maloobchod

Zväz obchodu SR vyzýva, aby sa otvorili všetky predajne, a to potravinárske, ako aj nepotravinárske, za prísnych hygienických podmienok. Uviedol to na tlačovej konferencii prezident zväzu Martin Katriak za účasti 1. viceprezidenta Pavla Konštiaka. Otváracie hodiny obchodov pre seniorov by sa podľa nich mali zrušiť, pretože sa slabo využívajú. Na stranu Zväzu obchodu sa postavil aj minister hospodárstva Richard Sulík.

"Zväz obchodu volá po tom, aby boli otvorené všetky predajne, či potravinárske alebo nepotravinárske, ale za okolností, ktoré sú stanovené pre otvorené predajne – prísne hygienické pravidlá, teda prísnych 15 štvorcových metrov na jedného zákazníka. Toto je záležitosť, ktorá sa dá vykonať," uviedol predseda zväzu Martin Katriak.

Pracovníci obchodu by mali byť súčasťou kritickej infraštruktúry

Oznámil zároveň, že Zväz obchodu (ZO) SR asi pred dvoma mesiacmi podal podnet na Generálnu prokuratúru SR, týkajúcej sa vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktorou sa umožňuje chodiť na nákup do obchodov ľuďom, ktorí sú pozitívni na nový koronavírus. "Generálna prokuratúra podala proti tejto vyhláške protest, teda dala nám (v tejto veci) za pravdu," priblížil Katriak.

Podľa Konštiaka by sa mali aj pracovníci (malo)obchodu dostať do tzv. kritickej infraštruktúry podobne, ako do nej pred pár týždňami boli parlamentom zaradení poľnohospodári. "Nezaslúžia si naše predavačky byť zaradené do kritickej infraštruktúry, keď od marca 2020 sú dennodenne vystavené v predajniach riziku nakazenia ochorením COVID-19," podčiarkol Konštiak.

Hodiny pre dôchodcov sú nezmyselné, mali by ich zrušiť

Predstavitelia ZO SR zdôraznili, že obchodníci majú od 9.00 do 11.00 h prázdne predajne, ktoré sú vyhradené len pre seniorov. "Tento z nášho pohľadu nezmyselný úzus by už mal byť zrušený, pretože dôchodcovia môžu chodiť do predajní 24 hodín a ostatní zákazníci vo vyhradených hodinách pod hrozbou sankcie nemôžu nakupovať," podčiarkol Konštiak.

Prvý viceprezident ZO SR upozornil, že do predajní môžu chodiť aj ľudia pozitívni na nový koronavírus. "My (obchodníci) sme v prvej línii spolu s lekármi, pretože sa každodenne stretávame s množstvom ľudí," poznamenal. Obchodníci by podľa neho chceli byť čím skôr, po zdravotníkoch, zaočkovaní. "Pretože sme, ktorí máme otvorené obchody, v prvej línii. Mali by sme mať prednostné právo byť zaočkovaní," dodal Konštiak.

Sulík: Skoncujme s dvojitým metrom

V utorok na prosby obchodníkov reagoval aj minister hospodárstva a predseda SaS Richard Sulík.

"Detské oblečenie, kvety, nábytok. Toto sú odvetvia maloobchodu, ktoré momentálne nemá zmysel nechať ďalej krachovať. Predstavte si prepchatý supermarket a na druhej strane veľkometrážnu predajňu nábytku. Prečo jedno áno a druhé nie?" Napísal Sulík na sociálnej sieti. Oznámil, že bude presadzovať otvorenie týchto aj ďalších obchodov, kde sa dajú dodržať všetky hygienické opatrenia.

Podľa Sulíka by to v obchodoch mohlo fungovať tak, že ak nemáte respirátor a chcete nakupovať, budete si ho vedieť kúpiť na mieste.

(tasr, ste)

Minúta  |  

24,1% Slovákov hovorí, že im chýba nakupovanie

Štandard zisťoval, čo chýba ľuďom počas pandémie najviac. Čoho sa museli vzdať kvôli obmedzeniam a pociťujú kvôli tomu stratu.

V prieskume sme preto položili otázku: Čo vám najviac chýba v čase pandémie?

Otázka bola formulovaná ako uzavretá, respondenti si mohli vybrať jednu alebo viac možností z deviatich ponúknutých odpovedí, ktoré pokrývajú všetky zákonné obmedzenia.

Najviac nám podľa výsledkov chýba kontakt s najbližšou rodinou – rodičmi, deťmi alebo vnúčatami. Až 64,3 percenta z opýtaných sa stotožnilo s touto odpoveďou. V poradí druhou kategóriou sú stretnutia s priateľmi a známymi, 49,2 percenta opýtaných povedalo, že im chýbajú takéto kontakty.

Treťou najčastejšou odpoveďou bolo, že opýtaným chýba šport – či už vlastné športovanie, kde to pravidlá neumožňujú (ako plávanie či posilňovne), alebo návšteva športového podujatia. Myslí si to 35,1 percenta respondentov.

Cestovanie po Slovensku chýba 33,2 percenta Slovákov, cestovanie do cudziny 25,3 percenta z nás. Vyše štvrtine z opýtaných, presne 28,7 percenta, chýbajú otvorené krčmy a reštaurácie. O málo menej, 28,3 percenta z opýtaných, hovorí, že im chýbajú koncerty a kultúrne podujatia.

Najmenej z oslovených odpovedalo, že im chýbajú omše a bohoslužby, iba 19,0 percenta. Aj nakupovanie v obchodoch, ktoré sú momentálne zavreté (a mnohé z nich fungujú ako eshopy), chýba viac ľuďom - 24,1 percenta hovorí, že im chýba práve osobné nakupovanie.

Prieskum verejnej mienky sa realizoval v dňoch od 8. až 12. februára tohto roku formou telefonických rozhovorov na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov. Pre Štandard ho realizovala spoločnosť CreditCall pod svojou obchodnou značkou Wake Up. Ak vás zaujíma metodika prieskumu, prečítajte si rozhovor s Jurajom Baloghom z Credit Call.  

Minúta  |  

Pellegrini podporil Matovičov postoj k nákupu ruských vakcín

Koaličný líder zdôraznil, že vzhľadom na naše prvenstvo v počte obetí pandémie by sme mali "robiť všetko preto, aby sme ľudí zachraňovali", premiérov postup ale označil za divadlo.

Predseda strany Hlas-SD a nezaradený poslanec Peter Pellegrini v dnešnej diskusnej relácii Na Telo v TV Markíza oponoval názoru líderky strany Za ľudí Veroniky Remišovej a jej skepse z bezpečnosti vakcín Sputnik V. Pellegrini poukázal aj na to, že Sputnik sa už používa v tridsiatke krajín po celom svete.

V prípade deklarovanej snahy o akvizíciu ruskej vakcíny má však Pellegrini podozrenie, že ide len o divadlo vlády. "Pán premiér si uvedomil, že časť verejnosti by sa nechala Sputnikom očkovať, preto začal podporovať jej nákup, a potom si našiel vinníka, že tak nemôže urobiť," naznačil.

Expremiér zároveň spochybnil výroky o predrokovaných dodávkach ruskej vakcíny. "Máme informácie, že ruský výrobca nemá možnosť dodať dva milióny vakcín pre slovenský trh. Ak, tak by to mohlo byť možno na úrovni niekoľko desiatok tisíc dávok, ako v Maďarsku či Srbsku," dodal.

Sám sa však jasne nevyjadril, či by sa nechal očkovať Sputnikom. "Keď prídem na rad, zvážim a budem si vyberať, či sa nechám zaočkovať americkou, nemeckou alebo ruskou vakcínou," povedal záhadne.

Štát je tu na to, aby zabezpečil, že vakcíny sú účinné a bezpečné, a na to existujú príslušné procesy, oponovala mu v relácii podpredsedníčka vlády a ministerka pre investície SR Veronika Remišová (Za ľudí) v súvislosti s vetovaním nákupu ruskej vakcíny Sputnik V.

"Ak existuje schválený postup, že účinnosť a bezpečnosť liekov a vakcín bude kontrolovať a certifikovať Európska agentúra pre lieky (EMA), nemôžeme to obchádzať len preto, že si niekto prečítal v časopise, že je to fajn vakcína," vyhlásila. Dodala, že podmienka musí platiť pre akúkoľvek vakcínu z akejkoľvek krajiny pôvodu. V prípade, že by minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (OĽaNO) využil svoju kompetenciu a podpísal by pre Sputnik výnimku, strana Za ľudí bude ľuďom odporúčať, aby sa neočkovali neregistrovanou vakcínou.


(tasr, mag)

Minúta  |  

Dve nové rozhodnutia ruských súdov proti Navaľnému

Finančná pokuta za urážku vojnového veterána a zmena podmienečného odsúdenia na nepodmienečný.

Moskovský mestský súd uznal v sobotu opozičného politika Alexeja Navaľného za vinného z ohovárania veterána druhej svetovej vojny Ignata Arťomenka. Súd zatiaľ neuviedol, ako Navaľného potrestá. Prokurátorka žiadala, aby mu bola udelená pokuta vo výške 950 000 rubľov (v prepočte 10 700 eur), zatiaľ čo obhajoba požadovala, aby ho súd zbavil obvinení. 

Podnetom pre stíhanie Navaľného boli jeho komentáre k reklamnému spotu prokremeľskej televízie RT. Navaľnyj vtedy v príspevku na svojom komunikačnom kanáli v sieti Telegram i na sociálnej sieti Twitter označil ľudí, ktorí v ňom účinkovali, za "skorumpovaných lokajov", "hanbu krajiny", "ľudí bez svedomia" a "zradcov".

Verdikt v kauze veterána bol zverejnený len niekoľko hodín po tom, ako Navaľnému potvrdili nepodmienečný väzenský trest v inom prípade – údajnej sprenevery desiatok miliónov rubľov spoločnosti Yves Rocher. Navaľnyj tak bude musieť stráviť viac ako dva roky a šesť mesiacov v trestaneckej kolónii. Znamená to, že najbližšie tri roky nebude môcť kandidovať v žiadnych voľbách, ani robiť svoju kampaň a aktivity proti režimu.

Ešte predtým, v sobotu v poludňajšom čase, moskovský mestský súd potvrdil svoje rozhodnutie zmeniť podmienečný trest odňatia slobody, ktorý dostal ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj v roku 2014 v kauze Yves Rocher, na nepodmienečný. Zároveň mu ho znížil o jeden a pol mesiaca, ktorý Navaľnyj strávil od konca decembra 2014 do konca februára 2015 v domácom väzení.

Babuškinský obvodný súd tak zamietol odvolanie Navaľného právnikov voči verdiktu z 2. februára. Opozičný líder Navaľnyj bude musieť stráviť v trestaneckej kolónii dva roky, šesť mesiacov a dva týždne a bude prepustený koncom júla alebo začiatkom augusta 2023. Kedy ho do kolónie prevezú, zatiaľ nie je známe.

"Odpustili mesiac a pol – je to v poriadku!" povedal Navaľnyj bezprostredne po vyhlásení verdiktu.

Ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj stojí v klietke na súde v Moskve 20. februára 2021. Foto: TASR/AP

Simonovský obvodný súd v Moskve zmenil 2. februára pôvodný podmienečný trest odňatia slobody pre Navaľného v kauze Yves Rocher v trvaní troch rokov a šiestich mesiacov na nepodmienečný. Vyhovel tým návrhu Federálnej služby pre výkon trestu (FSIN), podľa ktorej Navaľnyj porušoval podmienky výkonu podmienečného trestu tým, že sa nehlásil probačnému úradníkovi. Podľa rozhodnutia súdu mal Navaľnyj dvakrát mesačne prísť na stretnutie s probačným úradníkom. V auguste 2017 bola skúšobná doba Navaľnému predĺžená do 29. decembra 2020.

Navaľnyj bol od 22. augusta 2020 hospitalizovaný v nemocnici v Berlíne po tom, ako mu prišlo zle počas letu do Moskvy. Lietadlo, ktorým cestoval, muselo dva dni predtým núdzovo pristáť v sibírskom Omsku, kde ho hospitalizovali na jednotke intenzívnej starostlivosti. Analýzy urobené po prevoze do Nemecka ukázali, že bol otrávený nervovoparalytickou látkou zo skupiny novičok.

Kým bol Navaľnyj v nemocnici v Nemecku, ruské úrady ho nekontaktovali. Po prepustení z nemocnice Navaľnyj reagoval na ich výzvu len raz – keď oznámil, v ktorom hoteli v Berlíne je ubytovaný. Vzhľadom na tento jeho prístup naňho ruské úrady 29. decembra 2020 vydali zatýkací rozkaz.

V spomínanej kauze ide o spreneveru 30 miliónov rubľov spoločnosti Yves Rocher Vostok a ďalších štyroch miliónov z inej firmy. Navaľnyj v tejto kauze figuroval spolu so svojím bratom Olegom. Obaja celý prípad označujú za vykonštruovaný a politicky motivovaný.

(tasr)

Minúta  |  

Zomrel poslanec Ľubomír Petrák zo Smeru. Mal 59 rokov, zomrel na covid

Vystupovaním skôr nenápadný poslanec, bol považovaný za konštruktívneho politika. Podľa Igora Matoviča zomrel na covid.

Vo veku 59 rokov zomrel poslanec Národnej rady a starosta obce Hurbanova Ves Ľubomír Petrák. Petrák bol dlhoročným poslancom za stranu Smer.

O vážnom zdravotnom stave informoval ešte včera predseda strany Robert Fico, o jeho skonaní informoval dnes verejnosť stranícky kolega Dušan Jarjabek.

"Ťažko sa hľadajú slová vo chvíli, keď sa musíme vyrovnať so smrťou nášho dlhoročného kolegu a priateľa, poslanca Národnej rady SR Ľubomíra Petráka," uviedli to v spoločnom stanovisku predstavitelia strany Smer. "Jeho odchodom prišlo Slovensko o významného odborníka a skvelého človeka," deklarovali. "Bol to autentický ľavičiar, ktorého hlavnou povahovou črtou bola charakternosť a silné sociálne cítenie. Všetci, ktorí sme mali česť spolupracovať s ním, si ho zapamätáme ako čestného, dobrého a skromného človeka," tlmočil vyjadrenie strany jej hovorca Ján Mažgút.

Skonanie politika opozičného Smeru vyvolalo celý rad reakcií a uznaní voči jeho pôsobeniu v politike zo všetkých strán.

Správa o úmrtí poslanca "ľudsky veľmi zasiahla" aj predsedu parlamentu Borisa Kollára: "S hlbokým zármutkom som prijal správu o dnešnom náhlom skone nášho kolegu, poslanca Ľubka Petráka. Táto smutná správa ma ľudsky veľmi zasiahla a chcel by som vyjadriť úprimnú sústrasť celej jeho rodine, pozostalým a blízkym. Chcel by som taktiež vyjadriť vďaku za jeho prácu, ktorú urobil ako dlhoročný poslanec parlamentu a bývalý predseda výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Bol to výnimočný človek, odborník, ktorý sa, žiaľ, stal ďalšou obeťou zákernej choroby. Myslím, že môžem povedať za všetkých kolegov poslancov, že nám bude nielen odborne, ale aj ľudsky veľmi chýbať."

Sústrasť vyjadril aj predseda vlády Igor Matovič: "Ľuba Petráka som mal rád," napísal na sociálnej sieti. Petrák podľa jeho slov do Smeru ani nepatril. Dodal, že za úmrtím stojí ochorenie COVID-19, ktoré jeho stranícki kolegovia spolu s dôsledkami pandémie podľa premiéra spochybňovali.

Foto: Jakub Kotian/TASR

"Odišiel človek, s ktorým som spolupracoval desiatky rokov. Ľubo Petrák bol poctivý a pracovitý kolega a vzorný otec rodiny. Vyjadrujem úprimnú sústrasť celej rodine a blízkym," napísal bývalý minister práce Ján Richter.
Ocenila ho aj predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová: "Je mi to úprimne ľúto. Poznala som ho osobne, bol síce poslancom za stranu Smer, no počas môjho pôsobenia v opozícii viedol parlamentný výbor pre vzdelávanie, ktorého som bola členkou. Napriek tomu, že sme na niektoré otázky mali diametrálne odlišné názory, bol to človek kultivovaného dialógu, človek, ktorý vedel preukázať rešpekt aj kolegom v opozícii, človek ktorý počúval, skrátka politik, s ktorým si viete predstaviť konštruktívnu spoluprácu napriek tomu, že stojíte na opačných brehoch politického spektra," skonštatovala sociálnej sieti.

"Som rád, že som ťa spoznal Ľubo. Veľmi mi budú chýbať naše rozhovory," dodal osobnejší rozmer svojej kondolencii minister školstva Branislav Gröhling (SaS). "Hoci on bol zo strany Smer-SD a ja zo SaS, vždy sme mali korektný vzťah, povedal by som, že dokonca kamarátsky," povedal. Ocenil aj korektnú a vecnú debatu v mediálnych diskusiách.

Ľubomír Petrák bol členom predsedníctva Smeru, v minulom volebnom období bol šéfom školského výboru, v súčasnosti zastával funkciu podpredsedu výboru. Poslancom parlamentu bol 15 rokov, od volieb v roku 2006. Petrák patril k bývalým politikom strany SDĽ, ktorí prispeli k spojeniu SDĽ a Smeru, Petrák ako bývalý predseda zanikajúcej SDĽ v tom zohral dôležitú rolu.

Minúta  |  

Za ľudí: Diskusiu o Sputniku neodmietame a národná registrácia nestačí

Nech je vakcína vyrobená kdekoľvek na svete, môžeme ju na Slovensku používať až po jej registrácii Európskou liekovou agentúrou (EMA). Ak sa má používať bez toho, existuje na to výnimka ministra zdravotníctva. V takom prípade sa však minister nemôže schovávať za kolektívne rozhodnutie vlády. Vyhlásila to predsedníčka strany Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová po štvrtkovom rokovaní vlády, na ktorom sa neschválilo uznesenie o nákupe ruskej vakcíny Sputnik. Vetovala ho práve strana Za ľudí.

"Môžeme na Slovensku použiť akúkoľvek vakcínu, nezáleží na tom, kde je vyrobená, ale musí prejsť prísnou registráciou, a to registráciou v EMA. Práve táto registrácia zabezpečuje to, že vakcíny sú bezpečné a spĺňajú tie najprísnejšie normy a štandardy," povedala s tým, že takéto vysoké štandardy platia v Európskej únii.

Vyvrátila tvrdenie premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), že by strana Za ľudí celkovo odmietla diskusiu o Sputniku. Zdôraznila, že im nezáleží na tom, kde bola vakcína vyrobená, ale na príslušnej registrácii EMA. Odvolávala sa aj na predložené posudky, v ktorých odborníci trvali na tom, aby vakcíny používané na Slovensku mali príslušné registrácie.

Problém aj po právnej stránke

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) dodala, že s uznesením mali aj právny problém, pretože Sputnik patrí medzi vakcíny, pre ktoré platí tzv. centrálna registrácia EMA. Strana teda mala problém aj pri odvolávaní sa na registráciu v Maďarsku.

"Vychádzame z toho, že národná registrácia pre takúto vakcínu nie je možná, je teda možná len centrálna registrácia. Tak chápeme európske nariadenie," podotkla s tým, že zatiaľ nie sú informácie o požiadaní EMA o registráciu Sputnika zo strany výrobcov.

Informácie na poslednú chvíľu?

Remišová poznamenala, že na vláde nedostali ani písomné informácie o možných dodávkach vakcín z Ruska. Nedokázala teda potvrdiť slová premiéra, že už o týždeň by mohlo na Slovensko prísť 160 000 dávok.

"Očakávam, že uznesenia na rokovanie vlády nebudeme dostávať pri takejto dôležitej veci hodinu pred rokovaním a budú tam všetky dostupné informácie," povedala. Podľa vlastných slov nepozná ani výsledky prieskumu, na ktorý sa premiér odvolával v súvislosti s ochotou očkovať sa Sputnikom. Remišová si však nemyslí, že sa v prieskume pýtali na ochotu očkovať sa neregistrovanou vakcínou.

Pandemická komisia ju odporučila

Vláda vo štvrtok neschválila uznesenie o nákupe ruskej vakcíny Sputnik. Slovensko teda nezaobstará vakcínu. Použitie Sputnika V sa podľa navrhovaného uznesenia malo povoliť po kladnom posúdení Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) alebo po registrácii Európskou liekovou agentúrou (EMA). Uznesenie vetovala strana Za ľudí.

Uznesenie z dielne ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO) odôvodňovalo nákup vakcíny Sputnik V odporúčaním Pandemickej komisie vlády SR a ďalších odborníkov, zhoršujúcou sa epidemickou situáciou na Slovensku, ako aj nestabilnými a meškajúcimi dodávkami vakcín registrovaných Európskou liekovou agentúrou a obstarávaných Európskou komisiou.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.