Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Jaroslav Slašťan: Medveď beží rýchlejšie ako Usain Bolt

Ľudia medveďom páchnu, majú sedemkrát lepší čuch ako tie najlepšie psy. Stále sú to však šelmy, ktoré sa riadia inštinktom. Rozhovor s Jaroslavom Slašťanom, vedúcim Zásahového tímu pre medveďa hnedého.

Jaroslav Slašťan má medvede rád, vidieť to na iskre v jeho oku. Rozumie im a vie o nich fascinujúco rozprávať. Poznáme sa už dlhšie, ale len cez e-mail. Keď sme sa minulý týždeň stretli na odovzdávaní cien Fra Angelica, kde bol jedným z ocenených, o medveďoch rozprával tak pútavo, že by som ho dokázal počúvať celý večer. Dohodli sme si rozhovor a keď potom prišla smutná správa o ľudskej obeti, ktorú zabil medveď, nedalo sa inak a rozhovor sme urýchlili. Zdržalo ho len to, že musel vyraziť na zásah.

Pitva 57-ročného muža z Liptova ukázala, že zahynul po útoku medveďa. Majú sa ľudia báť medveďov? Útočia na nás?

Človek nepredstavuje pre medveďa potravu. Vždy ak dôjde k útoku medveďa na človeka, ide o obranný útok a nie predačný. Útoky medveďa na človeka sú vzácne, ale stávajú sa. Ich dôvodom je strach medveďa zo stretnutia s človekom, stres, vydráždenie psami, prípadne obrana svojho potomstva.  

https://standard.sk/365817/medved-zabijal-v-malej-obci-ako-situaciu-vidi-starosta/

Vieme, ako mohlo dôjsť k tomuto útoku, čo sa presne stalo?

Štátna ochrana prírody SR nepozná okolnosti, ako k tejto udalosti došlo. Pripravujeme rekonštrukciu toho, čo sa stalo v doline Banskô, v lokalite Vyšné Kobyliarky. Došlo k tomu v ochrannom pásme NAPANT-u, mimo turistického chodníka. Všetko ostatné je zatiaľ v štádiu vyšetrovania.

Je však prinajmenšom zarážajúce a nepochopiteľné, že užívateľ poľovného revíru v Liptovskej Lúžnej (v tomto prípade Lesy SR) k tak závažnej veci, ako je podozrenie z usmrtenia človeka medveďom hnedým, neprizval žiadneho členov Zásahového tímu pre medveďa hnedého, ktorí sú súčasne zamestnancami Štátnej ochrany prírody SR. O tejto tragédii sa Štátna ochrana prírody dozvedela až po tom, ako nás kontaktovali médiá.

Ak človek stretne medveďa, čo má robiť, aby minimalizoval nebezpečenstvo?

Medveď nestojí o stretnutie s človekom, zvyčajne sa snaží ľuďom vyhnúť, niekedy si nás ale všimnúť nemusí. V lese a jeho blízkosti treba byť preto ostražitý, predovšetkým ráno, večer a v noci, ale tiež počas dňa v hustej vegetácii alebo blízko zdrojov potravy. Obzvlášť pozorní by sme mali byť pri pohybe v hustom poraste, na miestach s hojnosťou lesných plodov, pri zdochlinách, zlej viditeľnosti alebo počuteľnosti, respektíve ak sa pohybujeme proti vetru, pri tečúcej vode a podobne. Pri obmedzenej viditeľnosti pomôže zvukový prejav – ako pískanie, tlieskanie, hlasnejší rozhovor, – na základe ktorého má medveď možnosť zareagovať na blížiaceho sa človeka a vyhnúť sa mu. Na to slúžia napríklad rolničky, ktoré obľubujú turisti. Riziko stretnutia s medveďom je menšie, keď sa pohybujeme v skupine po vyznačených chodníkoch a počas denného svetla. Stretnúť medveďa ešte neznamená, že medveď na vás zaútočí. Je však dôležité dodržiavať určité zásady.

https://standard.sk/365778/dalsia-vystraha-medved-v-polovnom-revire-opatova/

Zhrňte ich.

Zásadou číslo jeden je nikdy sa nepribližovať k medveďovi, pretože čím kratšia vzdialenosť medzi človekom a medveďom, tým väčšia pravdepodobnosť, že medveď zaútočí. Ďalšou chybou, ktorú ľudia robia, keď prekvapia medveďa, je, že sa ho snažia odplašiť napríklad krikom alebo hádzaním kameňov alebo konárov. Práve takého konanie môže medveďa vyprovokovať k útoku. Neodporúčame beh a prudké pohyby, pretože medveď je šelma a tie sa riadia inštinktmi. Podľa štatistík je najbezpečnejšie zotrvať na mieste. Medveď niekedy spraví výpad, ale ten nemusí skončiť útokom. Často človeka obíde, odskočí, alebo spraví nejaké výhražné gesto a potom sa vzdiali.

Autor: Jaroslav Daniška

Minúta  |  

Čaputová otvorila samit B9 na Bratislavskom hrade, vyzvala na podporu Ukrajiny

Najlepším spôsobom, ako obnoviť mier v Európe, je pokračujúca intenzívna podpora Ukrajiny. Uviedla to v utorok prezidentka SR Zuzana Čaputová na začiatku samitu Bukureštskej deviatky (B9) na Bratislavskom hrade, informuje TASR.

Vďaka medzinárodnej pomoci a odvahe Ukrajincov kontroluje Rusko na Ukrajine menej územia než minulý rok, poznamenala Čaputová. Všetci chceme ukončiť túto humanitárnu katastrofu, ktorú zažívajú Ukrajinci, dodala.

Pripomenula, že lídri krajín B9 boli vlani na samite tohto zoskupenia v Rumunsku zjednotení, no obávali sa pokračujúcej ruskej vojny na Ukrajine a jej dôsledkov. Teraz je však podľa nej jasné, že krajiny B9 sú oveľa odolnejšie, než očakávali ich oponenti.

Prezidentka dodala, že lídri štátov B9 majú v Bratislave možnosť diskutovať o svojich prioritách pre júlový samit NATO vo Vilniuse.

Bukureštská deviatka (B9) je neformálne zoskupenie krajín východného krídla NATO, do ktorého okrem Slovenska patrí Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Na Bratislavský hrad okrem lídrov týchto krajín prišiel aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Bulharsko zastupuje viceprezidentka Iliana Jotová.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Slovákov nadchádzajúce eurovoľby nezaujímajú. Záujem hlasovať má len 26 percent občanov

Slovensko sa opäť ocitlo na chvoste rebríčka členských krajín EÚ čo sa týka účasti na voľbách v Európskom parlamente. V utorok zverejnený prieskum Eurobarometra naznačil, že len 26 percent Slovákov má záujem zúčastniť sa v júni 2024 na eurovoľbách a to aj napriek tomu, že až 82 percent Slovákov tvrdí, že aktivity EÚ majú dopad na ich každodenný život, informuje spravodajca TASR.

Jarný prieskum Eurobarometra bol vykonaný v 27 členských štátoch EÚ v období od 2. do 26. marca na vzorke 26 376 respondentov.

Vyplýva z neho, že rok pred voľbami do EP (6. - 9. júna 2024) záujem o ne vzrástol. Ochotu prísť k urnám vyjadrilo 56 percent občanov krajín EÚ, avšak s veľkými rozdielmi medzi jednotlivými členskými štátmi. Na Slovensku o eurovoľby prejavilo záujem len 26 percent respondentov, čo je pokles o štyri percentuálne body voči prieskumu z roku 2018).

Zdroj: Eurobarometer Európskeho parlamentu (reprofoto)

Menej ako 50-percentnú voličskú účasť prieskum zistil v ôsmich krajinách, okrem iného aj v Česku (27 percent) a Francúzsku (40 percent). Najvyššia voličská účasť sa črtá v Holandsku (75 percent), Írsku (66 percent) a Nemecku (65 percent)

Približne dve tretiny respondentov z celej EÚ (67 percent) a väčšina opýtaných na Slovensku (57 percent) uviedli, že ak by sa voľby konali na budúci týždeň, pravdepodobne by išli voliť.

Prieskum potvrdil, že občania EÚ považujú demokraciu za najdôležitejšiu hodnotu, ktorú má EP obhajovať: tvrdí to 37 percent respondentov. Nasledujú ochrana ľudských práv v EÚ a na celom svete (28 percent) a sloboda prejavu a myslenia (27 percent).

Na Slovensku je poradie tém, ktoré by mal EP obhajovať, iné: prvá je sloboda pohybu a sloboda prejavu a myslenia (zhodne po 32 percent), na druhom mieste je ochrana ľudských práv (30 percent), kým obrana demokracie skončila až na treťom mieste (25 percent).

Spokojnosť s fungovaním demokracia v EÚ vyjadrilo 54 percent opýtaných z celej Únie a 37 percent Slovákov. Občania EÚ ako celku sú najviac spokojní so slobodnými a spravodlivými voľbami (70 percent EÚ, 57 percent SR), slobodou prejavu (70 percent EÚ, 53 percent SR) a dodržiavaním základných práv (66 percent EÚ, 50 percent SR).

S možnosťou občanov zúčastňovať sa na politickom živote vyjadrilo spokojnosť 61 percent respondentov v EÚ a 55 percent Slovákov, spokojných s rozmanitosťou médií je 60 percent opýtaných v EÚ a 53 percent na Slovensku.

Občania sú menej spokojní s bojom proti dezinformáciám (41 percent v EÚ, 29 percent Slovákov) a stavom korupcie (35 percent v EÚ, 24 percent v SR).

Prevažná väčšina občanov EÚ si je vedomá jej dosahu na ich každodenný život: tvrdí to 71 percent občanov EÚ, na Slovensku si to uvedomuje až 82 percent opýtaných, pričom 21 percent Slovákov považuje tento vplyv za výrazný.

Európania si všímajú aj činnosť EP: 62 percent respondentov z EÚ uviedlo, že v poslednom čase o ňom počuli, na Slovensku o europarlamente niečo nedávno počulo, čítalo alebo zaregistrovalo v médiách 72 percent opýtaných.

Z rôznych oblastí politiky sú občania EÚ najviac spokojní s podporou Ukrajiny — spokojnosť vyjadrilo 69 percent opýtaných. Najnižšia miera spokojnosti bola zaznamenaná na Slovensku (45 percent) a v Grécku (48 percent), najvyššia v Holandsku (90 percent) a Švédsku, Fínsku a Írsku (zhodne 87 percent).

(tasr, sak)

Minúta  |  

Česko bude opravovať ukrajinské tanky T-64, ktoré boli desiatky rokov v skladoch

V Česku sa v najbližšom čase začnú opravovať ukrajinské tanky T-64, ktoré po desiatkach rokov v skladoch zamieria na bojisko. Zmluvu na ich opravu a modernizáciu uzavrel český štátny Vojenský opravárenský podnik (VOP CZ) s ukrajinským koncernom Ukroboronprom vo februári. V utorok to uviedlo české ministerstvo obrany, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Do konca tohto roka musia v Česku opraviť bližšie neurčený počet strojov T-64 sovietskej výroby. Podľa riaditeľa spoločnosti VOP CZ Mareka Špoka si vyžadujú kompletnú demontáž a plnú obnovu bojaschopnosti. Vybavia ich prostriedkami optického pozorovacieho systému či dokonalejšou komunikáciou. Modernizácia bude pod technickým dohľadom odborníkov z Ukrajiny. Presný počet kusov techniky, ktorá v ČR prejde modernizáciou, český rezort obrany z bezpečnostných dôvodov nešpecifikoval.

"Česká republika podporuje a bude podporovať Ukrajinu v jej boji proti ruskému agresorovi. Poskytujeme nepotrebný vojenský materiál, cvičíme ukrajinských vojakov a teraz pomáhame aj s opravami ukrajinskej techniky," uviedla česká ministerka obrany Jana Černochová. ČR podľa nej ponúka skúsenosti a znalosti pri výcviku a opravách, zatiaľ čo od Ukrajincov získava skúsenosti z boja.

Dohoda je naplnením zmluvy o vytvorení spoločného obranného klastru, ktorú Ukroboronprom s českou Agentúrou pre medzivládnu spoluprácu uzavrela koncom minulého roka. Podľa riaditeľa Ukroboronpromu Jurija Huseva spolupráca s ČR zahŕňa výrobu vojenskej techniky, zvýšenie výroby munície či spoluprácu v oblasti technológií.

(tasr)

Minúta  |  

Sulík: Máme ambíciu mať najlepší program. Cieľom strany je okrem iného aj presadiť registrované partnerstvá či znížiť tresty za drogy

SaS má ambíciu mať najlepší program do volieb. Počas utorkovej tlačovej konferencie to povedal predseda liberálov Richard Sulík po tom, čo predstavil beta verziu programu v oblasti spoločenských rezortov, teda v oblasti školstva, vedy a výskumu, kultúry a osobných slobôd.

O programe budú predstavitelia SaS diskutovať s verejnosťou. Prvá odborná diskusia sa podľa Sulíka uskutoční 15. júna a týkať sa bude oblasti kultúry. "Po tom, čo prebehnú programové konferencie, zverejníme finálnu verziu programu, ktorá sa zrejme nebude líšiť veľmi od toho, čo zverejňujeme teraz," doplnil Sulík.

Zmena financovania materských škôl, digitálne učebnice či duševné zdravie a inklúzia sú kľúčovými bodmi, ktorým sa chce SaS venovať v oblasti školstva. V téme zmeny financovania materských škôl chcú podľa podpredsedu SaS a poslanca Národnej rady SR Branislava Gröhlinga presadiť normatívne financovanie, teda, aby materské školy boli financované rovnako ako základné školy. "Zriaďovateľom materských škôl zostanú naďalej mestá a obce," povedal Gröhling. V tejto súvislosti sú naplánované aj jednotlivé stretnutia napríklad so Združením miest a obcí Slovenska či Úniou miest Slovenska.

Za dôležité označil exminister školstva aj duševné zdravie a inklúziu. Podporiť plánujú sledovanie duševného zdravia na školách, debatovať chcú aj o psychologickej podpore pre učiteľov. Cieľom SaS bude podporiť aj digitálnu gramotnosť žiakov.

V oblasti vedy a výskumu pripravila SaS viacero opatrení pre vysoké školy, medzi najzásadnejšie patrí rozdeľovanie financií pre školy po novom. Investovať chcú aj do vedy a výskumu, plánujú i zjednotenie grantových podpôr.

Medzi priority SaS v oblasti kultúry patrí modernizácia, zelená obnova a digitalizácia či financovanie bez zbytočnej byrokracie. René Parák za SaS poznamenal, že budú presadzovať financovanie kultúry z daňovej asignácie. Namiesto súčasných dvoch percent z dane bude možné asignovať jedno percento zo základu dane. Podľa Sulíka má výraznejšia asignácia nahradiť financovanie cirkví.

Liberáli sa tiež naďalej zameriavajú na tému registrovaných partnerstiev. "Zaviazali sme sa, že presadíme registrované partnerstvá," povedal za SaS Miroslav Žiak. Ďalšími prioritami strany v tomto smere je aj zníženie trestov za drogy či modifikácia Vatikánskych zmlúv.

(tasr, sak)

Minúta  |  

Lavrov: F-16 môžu niesť jadrové zbrane, eskalovali by konflikt na Ukrajine

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok na vojenskej základni v tadžickom Dušanbe upozornil, že stíhačky F-16 sú schopné niesť jadrové zbrane a ich dodanie Ukrajine by ešte viac eskalovalo konflikt. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

"Musíme mať na pamäti, že jedna z modifikácií F-16 môže niesť jadrové zbrane," povedal Lavrov v príhovore podľa prepisu na stránke svojho ministerstva. Na adresu USA dodal, že "ak tomu nerozumejú, potom sú ako vojenskí stratégovia a plánovači bezcenní."

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dlhodobo vyzýva západné štáty, aby jeho armáde poskytli stíhačky F-16. Podľa neho by ich dodanie na Ukrajinu vyslalo jasný signál Rusku, že jeho invázia na Ukrajinu sa skončí porážkou.

Americký prezident Joe Biden na summite lídrov G7 v Japonsku v máji povedal, že Washington podporuje spojenecké výcvikové programy pre ukrajinských pilotov na stíhačky F-16. Podľa Bidenovho poradcu pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana však zatiaľ Washington nerozhodol o poslaní stíhačiek na Ukrajinu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.