Zničenie priehrady Nova Kachovka na juhu Ukrajiny hrá do karát viac Ukrajincom ako Rusom, myslí si Zdeněk Kríž z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity. Voda napríklad poškodí ruské obranné postavenie, povedal. Z Kachovskej priehrady vyteká voda po tom, čo jej hrádzu zničila explózia, ktorú Kyjev pripisuje ruským silám. Rusi, naopak, z deštrukcie obviňujú Ukrajincov.
„Nebudem sa vyjadrovať k tomu, kto tú priehradu poškodil, ale aké to má dôsledky pre vedenie bojových operácií. V prvom rade to znamená, že ak bude Kachovka vypustená, a ona sa sa v priebehu niekoľkých dní vypustí, tak ju nikto nebude môcť vypustiť druhýkrát. Napríklad niekedy v lete, ak by chceli Ukrajinci násilne prekročiť Dneper a Rusi by im v tom chceli zabrániť. Ak by bola Kachovka plná, vypustením by Rusi mohli tento pokus elegantne zlikvidovať. To už teraz nebude možné," uviedol Kríž, ktorý sa špecializuje na medzinárodné bezpečnostné organizácie či bezpečnostnú politiku. Štandard túto informáciu prebral z portálu Aktualne.cz.
Domnieva sa, že by sa okolo 70 percent vody malo vyliať na ľavý breh Dnepra – ukrajinské územia okupované Ruskom. Zvyšných 30 percent zaplaví pravý breh Dnepra, ktorý Ukrajinci oslobodili.
„Z tohto uhla pohľadu to znamená, že obranné postavenia, ktoré si Rusi vytvorili na ľavom brehu Dnepra, utrpia škody. Tiež to znamená, že terén bude vysychať oveľa pomalšie, vyschne napríklad až v lete. Ruský generálny štáb tak bude musieť počítať s tým že by sa Ukrajinci mohli v lete, až bude prebiehať ďalšia fáza ukrajinského útoku, pokúsiť zosilniť tlak násilným prechodom Dnepra a vytvoriť si priaznivé podmienky na vpád do chrbta Rusom, ktorí sa bránia pri Melitopole," opísal analytik.
Vypustenie Kachovskej priehrady podľa neho vytvára pre tento scenár podmienky a pomáha viac Ukrajincom ako Rusom. Súdi, že Rusom zničenie priehrady rozhodne nepomáha.
Severoatlantická aliancia (NATO) je na to, aby chránila demokraciu, otvorenosť a slobodu. Nikdy nebude zasahovať do domácich politických záležitostí. Vyhlásil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v súvislosti s vyhláseniami Smeru o tom, že komunikačná kampaň NATO môže zasahovať do volebnej kampane na Slovensku.
Stoltenberg počas tlačovej konferencie s premiérom Ľudovítom Ódorom zdôraznil, že kampaň je transparentná aktivita, ktorú NATO organizuje v koordinácii s národnými orgánmi danej krajiny. "NATO organizuje rôzne informačné kampane v rôznych krajinách, je to úplne bežná vec," doplnil s tým, že podobná kampaň sa konala na Slovensku v roku 2017. "Je to súčasť našej dohody s našimi spojencami," skonštatoval.
Ódor nechápe, prečo je okolo kampane hystéria
Premiér nerozumie, prečo je okolo kampane taká hystéria. Nejde podľa neho o žiadnu tajnú aktivitu a podobné kampane organizuje napríklad aj Európska komisia, aby hovorila o výhodách nášho členstva v EÚ. Nedáva mu zmysel, ak niekto podporuje naše členstvo v NATO a zároveň spochybňuje aktivity Aliancie.
Na komunikačnú kampaň NATO s názvom s názvom Why Ukraine Matters/Prečo na Ukrajine záleží upozornil cez víkend šéf Smeru Robert Fico. Tvrdí, že okrem iného je jej cieľom zvýšiť počet Slovákov, ktorí podporujú vojenskú pomoc Ukrajine. Považuje to za zásah do volebnej kampane, keďže sa má realizovať cez leto a má byť určená pre ľudí vo vekovej a vzdelanostnej kategórii, ktorá kopíruje voličov Smeru-SD. Fico žiada, aby NATO kampaň odložilo na obdobie po septembrových parlamentných voľbách. Zároveň zdôraznil, že Smer-SD rešpektuje členstvo SR v NATO a plnenie našich záväzkov. V utorok Fico adresoval otvorený list generálnemu tajomníkovi NATO, v ktorom ho žiada o zrušenie verejnej súťaže, ktorú NATO vyhlásilo na kampaň.
Ministerstvá obrany a zahraničných vecí odmietli, že by kampaň NATO zasahovala do volebného procesu. Cieľom kampane je posilniť povedomie verejnosti o prínose členstva NATO pre bezpečnosť SR, uistiť verejnosť o schopnosti NATO posilňovať bezpečnosť SR a zvýšiť informovanosť o význame udržania podpory Ukrajiny pre bezpečnosť SR.
Slovensko sa môže spoľahnúť na NATO, vyhlásil šéf Aliancie
Slovensko sa môže spoľahnúť na NATO, jeho sily pomáhajú chrániť náš vzdušný priestor a takisto aj odrádzajú akékoľvek iné sily, aby vstúpili na územie Slovenska. Vyhlásil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom vlády SR Ľudovítom Ódorom. Stoltenberg pricestoval na Slovensko na samit Bukureštskej deviatky (B9), ktorý sa v utorok konal na Bratislavskom hrade.
Stoltenberg zdôraznil, že NATO sa spolieha aj na Slovensko. Víta záväzok Slovenska mať investície do obrany na úrovni dvoch percent HDP. "Pretože lepšia infraštruktúra a lepšia výzbroj je takisto aj odrádzajúcim faktorom pre Rusko," povedal. Dodal, že NATO nie je súčasťou vojny na Ukrajine, no "v každom prípade pomáhame Ukrajine, aby sa bránila, to je súčasťou našej charty".
Pripomenul tiež, že NATO chráni vyše 30 demokracií v Európe a Severnej Amerike. "NATO je obranná aliancia. Nie sme tu na to, aby sme provokovali konflikty, ale naopak, aby sme zabránili vojne a aby sme chránili mier," dodal šéf Severoatlantickej aliancie.
Generálny tajomník NATO informoval, že v súčasnosti je na Slovensku zvýšená prítomnosť v rámci medzinárodnej bojovej skupiny, takisto aj lietadlá NATO chránia vzdušný priestor Slovenska. V prípade potreby ďalšej ochrany nášho vzdušného priestoru do budúcna je možné doterajšiu aktivitu "premeniť na ďalšie aktivity".
"V súčasnosti máme na Slovensku dislokovanú taliansku batériu, takisto aj nemecké systémy, ale to najdôležitejšie, čo treba povedať, je, že zvyšujeme pripravenosť síl tak, aby sme boli schopní veľmi rýchlo zareagovať kdekoľvek, kde to bude potrebné, aby sme vedeli zvýšiť spôsobilosti," priblížil. Ódor poznamenal, že Slovensko chráni celá Aliancia a v prípade potreby k nám presunie všetky dostupné zdroje.
Stoltenberg sa poďakoval Slovensku za poskytnutie dôležitej humanitárnej a vojenskej podpory. "Musíme Ukrajine pomáhať tak, aby vydržala ako suverénna krajina v Európe, pretože ak by prezident Putin vyhral, posolstvo pre neho alebo iné autoritatívne režimy by bolo také, že môžu používať silu na dosahovanie svojich cieľov, a preto aj narušovať hranice okolitých krajín. Svet by sa stal nebezpečnejším," zdôraznil.
Ódor ubezpečil šéfa NATO, že vláda odborníkov nemieni meniť kurz v európskej ani severoatlantickej orientácii Slovenska. "Plníme naše záväzky z hľadiska postupnej modernizácie obrany, ale aj z hľadiska našich finančných záväzkov. Vítame aj posilnenie vojenskej prítomnosti našich spojencov u nás," povedal s tým, že v súčasnosti je u nás vyše 1300 zahraničných vojakov najmä z Českej republiky, Holandska, Nemecka, Talianska aj USA.
Premiér zdôraznil potrebu, aby bola východná hranica NATO adekvátne zabezpečená. So Stoltenbergom sa rozprávali aj o podpore brániacej sa Ukrajiny a o tom, do akej miery dokáže NATO spoločnými silami prispieť k tomu, aby nastal trvalý mier na Ukrajine.
Témou bol aj júlový samit NATO v litovskom Vilniuse. Ódor hovorí, že tento summit môže byť zaujímavým dátumom z hľadiska vstupu Švédska do NATO. Dá sa podľa neho očakávať zlepšenie vzťahov medzi Švédskom a Tureckom, a tak by mohlo dôjsť aj v dohľadnom čase k ratifikácii švédskej žiadosti o členstvo v NATO.
Keďže do vyhlásenia predčasných parlamentných volieb zostávajú iba tri dni, šéf OĽaNO Igor Matovič na sociálnej sieti odhadol, ako môžu reálne dopadnúť. Takéto výsledky by však predpovedal len vtedy, ak sa tento týždeň nepospájajú malé strany a ak progresívni „akoženovinári“ neprestanú so svojou vyše trojročnou manipulatívnou vojnou voči Obyčajným.
Igor Matovič rozdelil spektrum strán na „tých, ktorí to dajú a chcú ísť spolu“. Sem zaradil Smer, ktorý podľa neho vo voľbách dosiahne 22-percentnú podporu, Hlas (13 percent), Republiku (10 percent), Sme rodinu (7 percent) a SNS (7 percent), čo je spolu až 59 percent voličských hlasov.
Do Národnej rady by sa podľa neho prebojovali aj Progresívne Slovensko (12 percent) a OĽaNO (10 percent), čo by boli opozičné subjekty.
Mimo parlamentu, domnieva sa Matovič, by skončili KDH (4 percentá), Demokrati (4 percentá), Aliancia (4 percentá), Modrí – Most-Híd (2 percentá) a Maďarské fórum (1 percento). To je, ako konštatuje, až 15 percent prepadnutých hlasov demokratických voličov.
Tieto Matovičove očakávania by v parlamente priniesli „Ficovu ústavnú väčšinu“ zhruba so 110 poslancami.
„Slovensko sa rúti do pekla, ale hlupáci ešte stále uprednostňujú svoje egá pred spájaním, hoci sami to určite nedajú. Slovensko sa rúti do pekla, ale hlupáci ešte stále namiesto boja proti mafii, všemožne legitimizujú Hlas mafie. Slovensko sa rúti do pekla, ale hlupáci si nie sú schopní ani uvedomiť, že 500 eur je v tejto situácii jediná efektívna šanca na vybičovanie účasti v boji za záchranu demokratického Slovenska. Slovensko sa rúti do pekla, ale pre hlupákov je najväčší nepriateľ ten, ktorý sa jediný mafie roky nebál a dokázal ju poraziť,“ robí si predvolebnú kampaň Matovič, pričom sa domnieva, že je o 5 minút 12 a vyzýva na budíček.
Toto výsledok volieb môže podľa expremiéra znamenať koniec demokratického Slovenska. „Ak sa teraz mafia s pomocou fašistov vráti k moci, desiatky rokov ju už z rúk nepustia,“ prezentoval Matovič.
Prímerie vo vojne na Ukrajine k mieru nepovedie. Povedal to v utorok v Kyjeve ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj osobitnému vyslancovi Vatikánu pre vojnu na Ukrajine kardinálovi Mattovi Zuppimu. TASR správu prevzala z agentúr AFP a ANSA.
"Nepriateľ využije výhodu plynúcu z prerušenia (bojov), aby posilnil svoje spôsobilosti a ďalej útočil s cieľom dopustiť sa novej vlny zločinov a hrôz," uviedol Zelenskyj.
Zelenskyj so Zuppim hovoril aj o mierovom pláne pre Ukrajinu a potrebe účasti čo najväčšieho počtu krajín. Svätá stolica podľa Zelenského môže účinne prispieť k prepusteniu ukrajinských väzňov, návratu deportovaných detí a obnovení spravodlivosti.
Prezident zdôraznil, že Rusko pácha strašné zločiny voči Ukrajine a pripomenul zničenie ukrajinskej priehrady Nova Kachovka na rieke Dneper v Chersonskej oblasti. Takisto žiadal stiahnutie všetkých ruských vojakov z územia Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc.
Zuppi prezidentovi odovzdal list od pápeža Františka. Vyslanec Vatikánu do Kyjeva vycestoval v pondelok a počas dvojdňovej cesty má zistiť názory vládnych úradov v spojitosti s mierovým úsilím.
Polícia ukončila vyšetrovanie vraždy 46-ročnej ženy, ku ktorej došlo prvý januárový deň v Michalovciach. Získaná dôkazná situácia umožnila vyšetrovateľovi odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru (PZ) v Košiciach z obzvlášť závažného zločinu vraždy obviniť jednu osobu - Valentína H. Informovala o tom v utorok košická krajská policajná hovorkyňa Jana Mésarová.
Polícia taktiež zo zločinu marenia spravodlivosti obvinila ďalšiu osobu - J. H., ktorá počas vyšetrovania mala ovplyvňovať svedkov.
"V uplynulých dňoch krajský policajný vyšetrovateľ vyšetrovanie obzvlášť závažného zločinu vraždy ukončil a spisový materiál s návrhom na podanie obžaloby predložil prokurátorovi," uviedla hovorkyňa.
Vyšetrovanie novoročnej vraždy Michalovčanky prebiehalo podľa polície veľmi intenzívne, zrealizovalo sa niekoľko desiatok výsluchov svedkov a množstvo procesných úkonov a do konania boli pribratí znalci z viacerých odvetví na vypracovanie znaleckých posudkov.
Prioritou Slovenska je vytvorenie mechanizmu, ktorý zabezpečí posilnenie protivzdušnej obrany východného krídla NATO. Uviedla to v utorok prezidentka SR Zuzana Čaputová na samite Bukureštskej deviatky (B9) v Bratislave, informuje TASR.
Prezidentka povedala, že cieľom všetkých lídrov B9 je mier v Európe, ktorý ohrozuje ruská agresia na Ukrajine. Podľa jej slov je na posilnenie bezpečnosti potrebné urobiť všetky kroky, ktoré povedú k bezpečnosti občanov SR.
Lídri krajín Bukureštskej deviatky podľa Čaputovej nepovažujú možné členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii za rozpínanie NATO smerom k Rusku, ale za poskytnutie záruk existujúcim členom Aliancie, že Rusko svojou rozpínavosťou nepohltí ďalšie štáty vo svojom susedstve.
Prezidentka pripomenula, že Ukrajine členstvo v NATO prisľúbili už v roku 2008, takže nejde o novú vec. Krajiny B9 sú podľa nej za to, aby sa posilnili politické vzťahy s Ukrajinou.
Cieľom bratislavského samitu B9 bolo dohodnúť sa na spoločnom postupe krajín východného krídla Aliancie pred samitom NATO vo Vilniuse, uviedla Čaputová. Dodala, že lídri na Bratislavskom hrade diskutovali aj o vývoji vojny na Ukrajine a že je rada, že im aktuálne dianie priblížil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa k nim pripojil prostredníctvom internetu.
Bukureštská deviatka (B9) je neformálne zoskupenie krajín východného krídla NATO, do ktorého okrem Slovenska patria Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Na Bratislavský hrad okrem lídrov týchto krajín prišiel aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Bulharsko zastupovala viceprezidentka Iliana Jotová.
Svetová banka (SB) výrazne zlepšila svoj výhľad pre ruskú ekonomiku v tomto roku vďaka vyšším než očakávaným príjmom z vývozu energie do krajín, ako sú India a Čína. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
SB vo svojej polročnej správe o globálnej ekonomike najnovšie predpokladá, že hrubý domáci produkt (HDP) Ruska sa v roku 2023 zníži len mierne. To je zmena oproti predchádzajúcej predpovedi, kde počítala s jeho výraznejším poklesom.
Európska únia (EÚ), USA a ďalšie západné štáty uvalili na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu vo februári 2022 prísne sankcie. To viedlo k strmému zníženiu vývozu ruskej ropy a plynu do týchto krajín. Ale celkovo sa objem exportu ruskej ropy "podstatne nezmenil", pričom Moskva úspešne nahradila stratené príjmy zvýšením vývozu do iných krajín vrátane Indie a Číny, uviedla Svetová banka.
Podľa aktualizovanej prognózy SB v súčasnosti očakáva pokles HDP Ruska v tomto roku len o 0,2 percenta. To je o 3,1 percentuálneho bodu lepší výsledok, než predpokladala v januári.
Revízia prognózy Svetovej banky nasleduje po podobnej úprave odhadu Medzinárodného menového fondu v apríli.
Svetová banka vo svojej správe zlepšila tiež svoju predpoveď aj pre svetovú ekonomiku a teraz očakáva globálny rast v tomto roku na úrovni 2,1 percenta namiesto o 1,7 percenta v januári. To však bude stále výrazne menej ako v roku 2022, keď globálna ekonomika vzrástla o 3,1 percenta.
Nástupca americkej siete reštaurácií McDonald's v Rusku rastie rýchlejšie, ako sa predpokladalo. Uviedol to v pondelok (5. 6.) nový majiteľ Alexandr Govorov na podujatí pri príležitosti prvého výročia otvorenia prvých 15 podnikov pod názvom Vkusno i točka (Chutne a bodka). Hodnotenie nových a vylepšených chutí zo strany zákazníkov je však zmiešané. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
McDonald's zatvoril svoje ruské podniky krátko po tom, ako Moskva vo februári 2022 poslala vojakov na Ukrajinu. A vlani v máji ich nakoniec predal miestnemu držiteľovi licencie Govorovi.
O rok neskôr Vkusno i točka postupne otvára ďalšie reštaurácie a o niečo rýchlejšie, ako sa plánovalo. Dúfa, že ich do konca roku 2023 bude mať viac ako 900 a každý deň obslúži približne dva milióny ľudí, povedal Govorov.
Ruský reťazec už predal viac ako 24 miliónov svojich hamburgerov, ktoré nahradili americký Big Mac, uviedol jeho generálny riaditeľ Oleg Parojev. Je presvedčený, že Vkusno i točka zlepšila receptúru vrátane charakteristickej omáčky na burger. Nie všetci zákazníci s ním súhlasia, aj keď mnohí tvrdia, že kvalita neklesla.
"Naším cieľom je, aby hostia nepostrehli rozdiel ani v kvalite, ani v prostredí," povedal Parojev na konferencii v bývalej prvej reštaurácii McDonald's, ktorá bola otvorená ešte za sovietskej éry na Puškinovom námestí v Moskve v roku 1990.
Govorov by chcel rozšíriť svoju sieť aj do iných štátov bývalého Sovietskeho zväzu, ale na základe dohody s McDonald's, Vkusno i točka nemôže otvárať reštaurácie v krajinách, kde pôsobí aj McDonald's. Partneri v Bielorusku a Kazachstane s ním zatiaľ odmietajú spolupracovať, čo pripisuje problémom s miestnymi úradmi.
McDonald's má opciu na odkúpenie svojich bývalých reštaurácií v Rusku do 15 rokov. Americká sieť sa nevyjadrila k tomu, či má v pláne vrátiť sa do Ruska. Govorov však tvrdí, že neprevzal reštaurácie len na krátku dobu, ale na dlhý čas.
Lídri krajín Bukureštskej deviatky (B9) potvrdili neochvejnú podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc. Považujú to za jedinú cestu, ako v Európe obnoviť mier a poriadok založený na pravidlách. Vyplýva to zo spoločného vyhlásenia prezidentov B9, prijatého na utorkovom samite tohto zoskupenia v Bratislave. TASR o tom informoval hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.
Krajiny B9 dôrazne odsúdili ruskú vojnu proti Ukrajine. "Ukrajina má legitímne právo na obranu proti tejto agresii v súlade s medzinárodným právom vrátane Charty OSN," zhodli sa lídri.
Moskvu vyzvali, aby zastavila útoky na ukrajinské civilné obyvateľstvo a infraštruktúru i deportácie detí a sexuálne násilie páchané počas konfliktu na Ukrajine. Požadujú tiež, aby Rusko bezpodmienečne stiahlo svoje jednotky z ukrajinského územia. Podľa lídrov B9 musí byť tiež vyvodená zodpovednosť voči tým, ktorí sú zodpovední za agresiu a vojnové zločiny spáchané na ukrajinskom území.
Prezidenti sa zhodli, že Ukrajinu budú naďalej podporovať vojensky, finančne i humanitárne, kým bude treba – aby dosiahla prímerie za podmienok, ktoré si sama určí. Na Rusko chcú krajiny B9 naďalej vyvíjať medzinárodný tlak vrátane ekonomických sankcií. Bielorusko vyzvali, aby prestalo podporovať ruskú agresiu na Ukrajine.
"Rusko je najväčšou a priamou hrozbou pre bezpečnosť spojencov a musíme byť pripravení na to, že ňou ostane aj naďalej. Záväzok Severoatlantickej aliancie chrániť každý centimeter územia spojencov a voči článku 5 je neochvejný," uviedli lídri vo vyhlásení.
Od samitu NATO vo Vilniuse očakávajú ďalšie posilnenie spojeneckej obrany na východnom krídle NATO s cieľom odstrašiť akúkoľvek agresiu. V záujme posilnenia východnej hranice Aliancie kladú dôraz na posilnenie protivzdušnej a protiraketovej obrany na rotujúcom a pretrvávajúcom základe.
Lídri krajín B9 poukázali aj na bezpečnostnú hrozbu hybridných útokov. Taktiež podporujú euroatlantické ašpirácie Ukrajiny a rozhodnutie z roku 2008 o tom, že Ukrajina sa raz stane členom NATO. Očakávajú, že na júlovom samite NATO vo Vilniuse bude spustený nový politický formát, ktorý povedie Ukrajinu k členstvu v Aliancii vtedy, keď to podmienky dovolia.
Krajiny B9 sa tiež spoliehajú, že Čína bude zodpovedne konať v pozícii stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Akékoľvek poskytnutie pomoci Rusku zo strany Číny by podľa nich bolo neprijateľné a len by predĺžilo trvanie konfliktu na Ukrajine.
Aktuálne turné nemeckej kapely Rammstein sprevádzajú vážne obvinenia. Viaceré fanúšičky tvrdia, že 60-ročný líder je sexuálny násilník. Jeho tím mu údajne vyberá dievčatá, s ktorými chce mať sex.
Kauza sa začala hneď po prvej zastávke koncertnej šnúry, v rámci ktorej sa formácia predstaví aj 14. júna v Trenčíne. Írka Shelby Lynnová napísala na Twitteri v niekoľkých príspevkoch, že ju vybrali do zákulisia a zúčastnila sa na párty, kde jej niekto zrejme dal do pitia drogy. Uviedla, že sa v malej miestnosti stretla so spevákom Tillom Lindemannom, ktorému hneď povedala, že s ním nechce mať sex. Muzikant podľa jej slov následne odišiel. Na druhý deň zverejnila fotografie modrín na jej tele. Nepamätala si, čo sa jej stalo.
Zahraničné médiá, vrátane nemeckých NDR a Süddeutsche Zeitung, publikovali svedectvá žien, ktoré tvrdia, že majú podobné skúsenosti ako Shelby Lynnová.
Fanúšičky opísali, ako ich ľudia okolo kapely oslovili s tým, že sa môžu zúčastniť na párty po koncertoch a ponúkali im drogy a alkohol.
Členovia tímu od nich údajne žiadali aj fotografie. Vybrané ženy mali dokonca poslať fotky „v určitom type oblečenia“ a dostali vstup do takzvaného Row 0, čo je priestor hneď pod pódiom, kam majú väčšinou prístup médiá, SBS alebo záchranári.
Nemenovaná fanúšička uviedla, že na párty mohli prísť len tie dievčatá, ktoré mali záujem o sex so spevákom.
Dvadsaťdvaročná žena, ktorá vystupuje pod pseudonymom Cynthia A., tvrdí, že sa po koncerte v roku 2020 stretla s Lindemannom v zákulisí v miestnosti „určenej na sex“. „Všetko sa stalo tak rýchlo a násilne,“ uviedla.
Podľa Shelby Lynnovej fanúšičky vyberala osoba menom Alena Makeeva prostredníctvom sociálnych sietí. „Alena Makeeva ma pozvala, aby som sa k nej pridala v Row 0. Minulý týždeň som jej poslala správu cez instagram, ako sa dá dostať na after párty. Spýtala sa, koľko mám rokov a odkiaľ som. Keď mi potvrdila vstup, poslala mi link na WhatsApp skupinu,“ napísala na Twitteri.
Kapela následne odmietla jej tvrdenia. „V súvislosti s tvrdeniami kolujúcimi na internete o Vilniuse môžeme vylúčiť akúkoľvek možnosť, že sa to odohralo v našom prostredí,“ uviedla formácia s tým, že si „nie je vedomá žiadneho oficiálneho vyšetrovania“.
Skupina zverejnila po ďalších obvineniach nové stanovisko, v ktorom tvrdí, že publikované články počas uplynulých dní vyvolali otázky a hnev medzi ľuďmi a najmä medzi fanúšikmi. „Obvinenia nás všetkých veľmi zasiahli a vnímame ich extrémne vážne. Našim fanúšikom odkazujeme: 'Je pre nás dôležité, aby ste sa cítili komfortne a v bezpečí na našich koncertoch – pred pódiom, aj za ním. Odsudzujeme akékoľvek priestupky a žiadame vás, aby ste sa nezapájali do verejných predsudkov voči tým, ktorí vzniesli obvinenia',“ napísali.
Ako informoval portál euronews.com, obvinenia žien dokonca viedli k rozviazaniu zmluvy s vydavateľom Tilla Lindemanna, firmou Kiepenheuer & Witsch. „Šokovali nás obvinenia voči Tillovi Lindemannovi zverejnené počas uplynulých dní. Naše sympatie a rešpekt sú na strane postihnutých žien,“ uviedli zástupcovia spoločnosti.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová podľa vlastných slov nemá záujem stať sa novou šéfkou Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).
Aliancia hľadá nástupcu súčasného generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga. Funkčné obdobie bývalého nórskeho premiéra, ktorý je šéfom NATO od roku 2014, sa malo skončiť vlani, no napokon ho predĺžili v záujme zachovania stability po tom, ako Rusko vo februári 2022 spustilo plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu.
Lídri členských krajín NATO by mali jeho nástupcu vybrať na samite v litovskom Vilniuse, ktorý sa uskutoční 11. a 12. júla. Dosiaľ však verejne nenavrhli žiadneho kandidáta a Stoltenbergovo opätovné predĺženie sa zdá nepravdepodobné.
Von der Leyenová sa medzi špekuláciami o možných budúcich lídroch NATO objavuje pravidelne, pričom oficiálni predstavitelia a experti naznačujú, že je čas, aby do čela Aliancie nastúpila žena.
Stredopravá politička bola v rokoch 2013 až 2019 nemeckou ministerkou obrany. Keď sa jej však v utorok na to spýtali v rozhovore pre nemeckú televíziu WDR, myšlienku prechodu do NATO rázne odmietla. „Na to určite nie som k dispozícii,“ odpovedala a dodala, že NATO je podľa nej skvelé, a keby neexistovalo, muselo by sa vytvoriť. „Veľmi, veľmi rada som pracovala v NATO ako ministerka obrany, ale rozhodne nie som k dispozícii pre túto prácu. Moje miesto je v Európe,“ uviedla.
Von der Leyenová tiež odmietla odpovedať na otázku, či sa bude uchádzať o druhé funkčné obdobie na čele eurokomisie. Podľa vlastných slov sa chce rozhodnúť v druhej polovici roka.
