Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Ruskom okupovaných častiach Chersonskej oblasti vyhlásili mimoriadny stav. Voda zaplavila tisícky domov

V Ruskom okupovaných častiach ukrajinskej Chersonskej oblasti bol vyhlásený „režim mimoriadnej situácie" v súvislosti so záplavami vyvolanými poškodením blízkej Kachovskej priehrady, informuje agentúra Reuters.

Podľa vyjadrenia záchranných zložiek, ktoré zverejnili ruské štátne médiá, voda z priehrady zaplavila už približne 2 700 domov a evakuovaných muselo byť asi 1 300 ľudí. Najmenej sedem osôb je nahlásených ako nezvestných, dodali Moskvou dosadené úrady.

Poškodenie Kachovskej priehrady v noci na 6. júna spôsobilo v delte rieky Dneper, v jej záplavovej oblasti i v obciach a mestách na brehu riek rozsiahle záplavy, pripomína Reuters.

V súvislosti s poškodením vodného diela ukrajinskí vládni predstavitelia a predstavitelia OSN varovali pred ľudskou a ekologickou katastrofou, ktorej dôsledky sa budú vyhodnocovať niekoľko dní a oveľa dlhšie sa z nich bude región zotavovať.

https://standard.sk/364133/znicili-obriu-priehradu-v-novej-kachovke-katastrofu-na-ukrajine-zachytavaju-videa/

Z útoku na priehradu sa navzájom obviňujú Moskva a Kyjev. Podľa Ukrajiny chcelo Rusko útokom na priehradu spomaliť dlho očakávanú ukrajinskú ofenzívu. Rusko uviedlo, že išlo o sabotáž s cieľom zastaviť zásobovanie vodou na anektovaný polostrov Krym.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) pred časom varoval, že Rusko zrejme pripravuje na Kachovskú priehradu útok "pod falošnou vlajkou", z ktorého by následne obvinilo Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Obchod Číny s Ruskom dosiahol najvyššiu úroveň od začiatku vojny na Ukrajine

Hodnota obchodu Číny s Ruskom v máji vzrástla na najvyššiu úroveň od začiatku vojny na Ukrajine. Ukázali to v stredu oficiálne údaje čínskeho colného úradu. To naznačuje, že Peking zvýšil podporu svojho sankciami zasiahnutého spojenca. TASR správu prevzala z AFP.

Konkrétne, hodnota obchodu medzi oboma krajinami dosiahla minulý mesiac 20,5 miliardy USD (19,19 miliardy eur), pričom čínsky dovoz z Ruska dosiahol hodnotu 11,3 miliardy USD.

Export do Ruska zároveň vzrástol v máji o 75,6 percenta, najstrmšie od invázie na Ukrajinu, aj keď celkový export z Číny v máji klesol, prvýkrát od februára. Dôvodmi jeho poklesu sú vysoká inflácia vo svete, hrozba recesie veľkých ekonomík a geopolitické napätie medzi Pekingom a Spojenými štátmi. To oslabilo dopyt po čínskych výrobkoch.

Májové údaje o obchode tak naznačujú „utlmený globálny dopyt po čínskom tovare a podporujú náš názor, že robustné čísla o vývoze za predchádzajúcich pár mesiacov odrážali skôr skreslenie colných údajov než obrat v zahraničnom dopyte," uviedli analytici Capital Economics v stredu v poznámke.

„Myslíme si, že export bude ešte klesať, kým koncom tohto roka dosiahne dno," dodali.

Obchodná výmena Číny s Ruskom však odolala inak pochmúrnemu trendu pre Peking. Čína je najväčším obchodným partnerom Ruska, pričom podľa čínskych colných údajov vlani hodnota obchodu medzi oboma krajinami dosiahla rekordných 190 miliárd USD. Počas marcového samitu sa čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin zaviazali, že v roku 2023 zvýšia obchodnú výmenu na 200 miliárd USD.

Ruské dodávky energií do Číny by mali tento rok vzrásť o 40 percent, povedal minulý mesiac podpredseda vlády Alexander Novak.

Peking tvrdí, že je neutrálnou stranou, pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine. Západ ho však kritizuje za to, že odmieta odsúdiť Rusko za inváziu do susednej krajiny, a za úzke strategické partnerstvo s Moskvou.

Celkovo však údaje z Číny vo všeobecnosti poukázali na oslabenie druhej najväčšej svetovej ekonomiky, pričom aktivita v jej výrobnom sektore v máji už druhý mesiac po sebe klesla. Podľa médií čínske úrady požiadali najväčšie banky v krajine, aby znížili svoje sadzby z vkladov v snahe podporiť ekonomiku.

Čína zápasí aj s novou vlnou ochorenia COVID-19, ale oficiálnych údajov o tomto probléme je málo a nezdá sa, že by sa mali znovu zaviesť blokády.

(tasr)

Minúta  |  

OECD: Globálna ekonomika nastúpila na cestu pomalého oživovania

Svetová ekonomika nastúpila na cestu pomalého zotavovania. Oznámila to v stredu Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Ceny energií a inflácia celkovo klesajú, prekážky v dodávateľských reťazcoch sa zmierňujú a finančná situácia domácností je relatívne stabilná, uviedla organizácia, ktorá združuje priemyselne rozvinuté krajiny. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a DPA.

V aktualizovanom výhľade organizácia so sídlom v Paríži očakáva, že globálna ekonomika sa v roku 2023 zväčší o 2,7 percenta a v roku 2024 mierne zrýchli rast na 2,9 percenta. V predchádzajúcom odhade z novembra minulého roka počítala v roku 2023 so slabším rastom na úrovni 2,2 percenta. Výkon globálnej ekonomiky by zostal stále výrazne slabší v porovnaní s priemerom desiatich rokov pred pandémiou koronavírusu.

Cesta k silnému a udržateľnému rastu bude dlhá, upozornila OECD. Výraznejšie oživenie brzdí stále vysoká inflácia, ktorá znižuje príjmy a tlmí súkromnú spotrebu. Rozhodujúci impulz pre hospodárske oživenie podľa OECD poskytne najmä export. V jeho prospech hrá uvoľňovanie výpadkov v dodávateľských reťazcoch a vysoký počet nevybavených objednávok. Inflácia je na druhej strane stále príliš hlboko zakorenená a miera zadlženia príliš vysoká, konštatovala OECD.

(tasr)

Minúta  |  

Začal sa proces v korupčnej kauze s exšéfom SNS Jánom Slotom, vinu odmieta

Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, sa v stredu začalo hlavné pojednávanie s exšéfom SNS a bývalým primátorom Žiliny Jánom Slotom. Obžalovaný je z korupcie, vinu odmieta. Prípad súvisí s ovplyvňovaním žilinského krajského súdu.

Slota čelí obžalobe pre účastníctvo na zločine prijímania úplatku formou pomoci. Podľa prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) údajne vybavoval na žilinskom krajskom súde miernejší trest pre muža, ktorý bol prvostupňovým súdom odsúdený na nepodmienečný trest. U právoplatne odsúdeného exsudcu Pavla Polku vraj mužovi v odvolacom konaní vybavil zmiernenie trestu na podmienku.

Exšéf SNS pred súdom vyhlásil, že sa cíti nevinný. Podľa obhajoby je obžaloba účelová, nedôvodná a postavená na nezákonne získaných dôkazoch. „Od nikoho som nezobral nijaké peniaze a nikomu som ich ani neodovzdal," povedal Slota s tým, že muža, pre ktorého mal miernejší trest vybavovať, nepozná a nikdy sa nestretli.

Zo zločinu prijímania úplatku spáchaného v spolupáchateľstve obvinila exšéfa SNS Národná kriminálna agentúra (NAKA) v marci 2022 v súvislosti s vybavovaním rozhodnutí žilinského krajského súdu v roku 2018. Neskôr mu pribudlo aj ďalšie obvinenie z korupcie.

Vyšetrovateľ žiadal pre Jána Slotu vlani na jar väzbu, ŠTS v Pezinku ho však prepustil zo zadržania na slobodu. Preventívnu väzbu nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka, Najvyšší súd mu neskôr obmedzenia a povinnosti sprísnil takzvaným elektronickým monitorovacím náramkom.

(tasr)

Minúta  |  

Polia v Chersonskej oblasti by sa po zničení priehrady mohli stať púšťou, tvrdí ukrajinské ministerstvo

Ukrajinské ministerstvo poľnohospodárstva odhaduje, že v dôsledku poškodenia vodnej elektrárne Kachovka bude v Chersonskej oblasti na pravom brehu rieky Dneper zaplavených približne 10-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Na ľavom brehu, ktorý je v súčasnosti pod ruskou okupáciou, bude situácia ešte horšia.

Podrobné informácie budú podľa ministerstva k dispozícii v najbližších dňoch po analýze informácií a záberov o rozsahu záplav, informovala agentúra DPA.

Katastrofa spôsobená človekom okrem toho preruší dodávky vody do 31 zavlažovacích systémov v Dnepropetrovskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. V roku 2021 tieto systémy zabezpečovali zavlažovanie 584-tisíc hektárov pôdy, z ktorých sa zozbierali približne štyri milióny ton obilnín a olejnín v hodnote približne 1,5 miliardy dolárov.

V roku 2023 funguje na pravom brehu Dnepra len 13 zavlažovacích systémov. Momentálne je bez zdroja vody 94 percent zavlažovacích systémov v Chersonskej, 74 percent v Záporožskej a 30 percent v Dnepropetrovskej oblasti.

Zničenie Kachovskej priehrady bude mať za následok, že polia na južnej Ukrajine sa už na budúci rok zmenia na púšť. Problémy budú mať nielen poľnohospodári, ale aj obce, a to pri zásobovaní pitnou vodou, varuje ministerstvo.

Zničenie vodnej elektrárne Kachovka bude mať negatívne dôsledky aj na rybárstvo. Už bol zaznamenaný úhyn rýb – mladých aj dospelých jedincov. Práve sa skončilo obdobie neresenia a v dôsledku poklesu hladiny vody budú ikry vo vyschnutých oblastiach vysychať, upozornilo ministerstvo.

Ďalším problémom bude prienik (a úhyn) sladkovodných rýb a iných biologických zdrojov do slaných vôd Čierneho mora. V dôsledku masívneho prílevu sladkej vody môže dôjsť aj k úhynu čiernomorskej fauny.

Priehrada v Ruskom okupovanej časti juhoukrajinskej Chersonskej oblasti bola zničená v utorok skoro ráno. Kremeľ z toho obviňuje Kyjev. Ukrajina a mnohí západní pozorovatelia sú presvedčení, že ruskí vojaci vyhodili priehradu do vzduchu sami. Špekuluje sa, že tak chceli zabrániť plánovanej ukrajinskej protiofenzíve.

(tasr)

Minúta  |  

KDH sa ohradilo voči slovám Tarabu, že ministerka Gaborčáková je nominantkou hnutia v úradníckej vláde

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) sa ohradilo voči slovám nezaradeného poslanca Národnej rady SR Tomáša Tarabu (Život-NS), ktorý tvrdí, že ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny v úradníckej vláde Soňa Gaborčáková je nominantkou hnutia. KDH na sociálnej sieti uviedlo, že to je lož, pretože Gaborčáková nie je a nikdy nebola členkou hnutia.

„Na ministerstve bola nominantkou hnutia Sme rodina. Faktom je, že v roku 2020 bola na kandidátke KDH ako nezávislá – rovnako, ako je faktom, že Tomáš Taraba bol na kandidátke Ľudovej strany Naše Slovensko Mariana Kotlebu. KDH nemá žiaden vplyv na to, či niekto v úradníckej vláde je, alebo nie je, a ohľadom jej zloženia nebolo (na rozdiel od iných strán) súčasťou žiadnych rokovaní," vysvetlilo hnutie.

Taraba na sociálnej sieti uviedol, že nominantku KDH Gaborčákovú si prezidentka Zuzana Čaputová za ministerku vybrala na základe toho, že podpísala za 21 miliónov eur nenávratný finančný grant Nadácii otvorenej spoločnosti.

„Vláda, ktorá má za úlohu len kúriť a svietiť, by mala mať zakázané robiť akékoľvek tendre, akékoľvek veľké záväzky v mene SR. Projekt má za úlohu integrovať Ukrajincov na Slovensku. Toto je podľa vás normálne, pán Majerský?" pýtal sa Taraba predsedu KDH.

(sita, sak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.