Preskočiť na obsah
  |  

Polícia: V obci Krajné dohrýzol pes osemročné dievča

V obci Krajné v okrese Myjava dohrýzol v nedeľu (4. 6.) kríženec nemeckého ovčiaka a labradora maloleté dievča, ktoré skončilo v nemocnici. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne Katarína Kuzmová.

Ako doplnila, pes vybehol majiteľovi na ulicu v čase, keď tadiaľ prechádzalo osemročné dievča. "To strhol na zem na trávu, kde ho opakovanie pohrýzol do viacerých častí tela. Dievčatku boli spôsobené veľké tržné rany na hlave aj iných častiach tela. Zranenia si vyžiadali jej okamžitú hospitalizáciu v nemocnici s doposiaľ nezistenou dobou liečenia. Majiteľovi psa hrozí obvinenie z ublíženia na zdraví," uviedla Kuzmová.

Na mieste zasahovali aj záchranári. "Vyslali sme k nemu okamžite záchranárov, tí ho ošetrili a transportovali do nemocnice. Vzhľadom na fakt, že ide o maloletú osobu, nemôžem poskytnúť viac detailov," informovala hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR Alena Krčová.

(tasr)

  |  

Vietnamci sú 14. oficiálne uznanou národnostnou menšinou v SR

Vietnamská komunita sa stala 14. oficiálne uznanou národnostnou menšinou na Slovensku. Udelenie štatútu schválila na stredajšom rokovaní vláda.

Kabinet sa pri rozhodnutí opieral o odporúčanie Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorá odporúčala uznanie na základe odborného stanoviska Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied.

Autori posudku priznávajú legitimitu a relevantnosť žiadosti vietnamskej komunity. „Spĺňa kritérium početnosti, na Slovensku žije už takmer 70 rokov a v súčasnosti je etablovaná tretia generácia, ktorá je plne integrovaná v spoločnosti," uvádza sa v stanovisku.

https://standard.sk/316167/na-slovensku-zije-viac-ako-10-tisic-vietnamcov-budu-uznani-za-narodnostnu-mensinu/

Vzhľadom na fakt, že v súčasnosti neexistuje formálny systém oficiálneho uznania národnostných menšín, vietnamská komunita sa medzi oficiálne uznané národnostné menšiny v SR prijala uznesením vlády o zaradení jej zástupcov do Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

Podobný spôsob sa prijal naposledy v roku 2010, keď boli do skupiny oficiálne uznaných národnostných menšín prijatí Srbi na Slovensku.

Vietnamská menšina bude mať nárok na podporu svojich aktivít z finančných zdrojov Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Pripomienka pri schválení bodu sa týkala potrebnej úpravy zákona o tomto verejnoprávnom fonde.

V Sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 sa k vietnamskej národnosti prihlásilo 2 793 obyvateľov SR. Vietnamskú národnosť ako ďalšiu národnosť si v Sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 uviedlo 489 obyvateľov SR.

(tasr)

  |  

K slovenskej národnosti sa pri sčítaní prihlásilo vyše 4,5 milióna obyvateľov

K slovenskej národnosti sa v ostatnom Sčítaní obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021 prihlásilo 4 567 547 obyvateľov SR, čo je 84 percent z celkového počtu. Ako druhú národnosť si slovenskú uviedlo 55 496 obyvateľov, čo je 18 percent z 305 175 sčítaných, ktorí si uviedli ďalšiu národnosť. Na území SR je tiež 26 obcí, kde majú všetci obyvatelia slovenskú národnosť. Dáta pripomenula hovorkyňa SODB Jasmína Stauder pri príležitosti výročia Memoranda národa slovenského (6. - 7. 6. 1861), ktoré formulovalo požiadavku na zrovnoprávnenie a ochranu osobitosti slovenského národa v Uhorsku.

Slovenská národnosť je najpočetnejšia vo všetkých krajoch SR. Najvyšší podiel obyvateľov hlásiacich sa k slovenskej národnosti z hľadiska regionálneho porovnania je v Žilinskom kraji (95,05 percenta, 657 406 obyvateľov) a Trenčianskom kraji (94,1 percenta, 543 403 obyvateľov).

"Z 26 obcí, kde je 100-percentný podiel obyvateľov so slovenskou národnosťou, majú najviac obyvateľov obce Petrovce v okrese Vranov nad Topľou (450 obyvateľov), Seč v okrese Prievidza (394 obyvateľov) a Kochanovce v okrese Bardejov (272 obyvateľov)," dodala Stauder.

Naopak, najmenší podiel obyvateľov so slovenskou národnosťou sa nachádza v štyroch obciach okresu Rimavská Sobota - Radnovce, Žíp, Vieska nad Blhom a Janice. "V obci Radnovce má slovenskú národnosť 25 obyvateľov z 990, čo predstavuje podiel 2,5 percenta z celkového počtu obyvateľov obce," uviedla Stauder. "V obci Žíp je ich deväť z 281 (3,2 percenta obyvateľov), vo Vieske nad Blhom má slovenskú národnosť šesť zo 176 obyvateľov (3,4 percenta) a v obci Janice 11 z 296 obyvateľov, čo predstavuje podiel 3,7 percenta," dodala.

(tasr)

  |  

V Ruskom okupovaných častiach Chersonskej oblasti vyhlásili mimoriadny stav. Voda zaplavila tisícky domov

V Ruskom okupovaných častiach ukrajinskej Chersonskej oblasti bol vyhlásený „režim mimoriadnej situácie" v súvislosti so záplavami vyvolanými poškodením blízkej Kachovskej priehrady, informuje agentúra Reuters.

Podľa vyjadrenia záchranných zložiek, ktoré zverejnili ruské štátne médiá, voda z priehrady zaplavila už približne 2 700 domov a evakuovaných muselo byť asi 1 300 ľudí. Najmenej sedem osôb je nahlásených ako nezvestných, dodali Moskvou dosadené úrady.

Poškodenie Kachovskej priehrady v noci na 6. júna spôsobilo v delte rieky Dneper, v jej záplavovej oblasti i v obciach a mestách na brehu riek rozsiahle záplavy, pripomína Reuters.

V súvislosti s poškodením vodného diela ukrajinskí vládni predstavitelia a predstavitelia OSN varovali pred ľudskou a ekologickou katastrofou, ktorej dôsledky sa budú vyhodnocovať niekoľko dní a oveľa dlhšie sa z nich bude región zotavovať.

https://standard.sk/364133/znicili-obriu-priehradu-v-novej-kachovke-katastrofu-na-ukrajine-zachytavaju-videa/

Z útoku na priehradu sa navzájom obviňujú Moskva a Kyjev. Podľa Ukrajiny chcelo Rusko útokom na priehradu spomaliť dlho očakávanú ukrajinskú ofenzívu. Rusko uviedlo, že išlo o sabotáž s cieľom zastaviť zásobovanie vodou na anektovaný polostrov Krym.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) pred časom varoval, že Rusko zrejme pripravuje na Kachovskú priehradu útok "pod falošnou vlajkou", z ktorého by následne obvinilo Ukrajinu.

(tasr)

  |  

Obchod Číny s Ruskom dosiahol najvyššiu úroveň od začiatku vojny na Ukrajine

Hodnota obchodu Číny s Ruskom v máji vzrástla na najvyššiu úroveň od začiatku vojny na Ukrajine. Ukázali to v stredu oficiálne údaje čínskeho colného úradu. To naznačuje, že Peking zvýšil podporu svojho sankciami zasiahnutého spojenca. TASR správu prevzala z AFP.

Konkrétne, hodnota obchodu medzi oboma krajinami dosiahla minulý mesiac 20,5 miliardy USD (19,19 miliardy eur), pričom čínsky dovoz z Ruska dosiahol hodnotu 11,3 miliardy USD.

Export do Ruska zároveň vzrástol v máji o 75,6 percenta, najstrmšie od invázie na Ukrajinu, aj keď celkový export z Číny v máji klesol, prvýkrát od februára. Dôvodmi jeho poklesu sú vysoká inflácia vo svete, hrozba recesie veľkých ekonomík a geopolitické napätie medzi Pekingom a Spojenými štátmi. To oslabilo dopyt po čínskych výrobkoch.

Májové údaje o obchode tak naznačujú „utlmený globálny dopyt po čínskom tovare a podporujú náš názor, že robustné čísla o vývoze za predchádzajúcich pár mesiacov odrážali skôr skreslenie colných údajov než obrat v zahraničnom dopyte," uviedli analytici Capital Economics v stredu v poznámke.

„Myslíme si, že export bude ešte klesať, kým koncom tohto roka dosiahne dno," dodali.

Obchodná výmena Číny s Ruskom však odolala inak pochmúrnemu trendu pre Peking. Čína je najväčším obchodným partnerom Ruska, pričom podľa čínskych colných údajov vlani hodnota obchodu medzi oboma krajinami dosiahla rekordných 190 miliárd USD. Počas marcového samitu sa čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin zaviazali, že v roku 2023 zvýšia obchodnú výmenu na 200 miliárd USD.

Ruské dodávky energií do Číny by mali tento rok vzrásť o 40 percent, povedal minulý mesiac podpredseda vlády Alexander Novak.

Peking tvrdí, že je neutrálnou stranou, pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine. Západ ho však kritizuje za to, že odmieta odsúdiť Rusko za inváziu do susednej krajiny, a za úzke strategické partnerstvo s Moskvou.

Celkovo však údaje z Číny vo všeobecnosti poukázali na oslabenie druhej najväčšej svetovej ekonomiky, pričom aktivita v jej výrobnom sektore v máji už druhý mesiac po sebe klesla. Podľa médií čínske úrady požiadali najväčšie banky v krajine, aby znížili svoje sadzby z vkladov v snahe podporiť ekonomiku.

Čína zápasí aj s novou vlnou ochorenia COVID-19, ale oficiálnych údajov o tomto probléme je málo a nezdá sa, že by sa mali znovu zaviesť blokády.

(tasr)

  |  

OECD: Globálna ekonomika nastúpila na cestu pomalého oživovania

Svetová ekonomika nastúpila na cestu pomalého zotavovania. Oznámila to v stredu Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Ceny energií a inflácia celkovo klesajú, prekážky v dodávateľských reťazcoch sa zmierňujú a finančná situácia domácností je relatívne stabilná, uviedla organizácia, ktorá združuje priemyselne rozvinuté krajiny. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a DPA.

V aktualizovanom výhľade organizácia so sídlom v Paríži očakáva, že globálna ekonomika sa v roku 2023 zväčší o 2,7 percenta a v roku 2024 mierne zrýchli rast na 2,9 percenta. V predchádzajúcom odhade z novembra minulého roka počítala v roku 2023 so slabším rastom na úrovni 2,2 percenta. Výkon globálnej ekonomiky by zostal stále výrazne slabší v porovnaní s priemerom desiatich rokov pred pandémiou koronavírusu.

Cesta k silnému a udržateľnému rastu bude dlhá, upozornila OECD. Výraznejšie oživenie brzdí stále vysoká inflácia, ktorá znižuje príjmy a tlmí súkromnú spotrebu. Rozhodujúci impulz pre hospodárske oživenie podľa OECD poskytne najmä export. V jeho prospech hrá uvoľňovanie výpadkov v dodávateľských reťazcoch a vysoký počet nevybavených objednávok. Inflácia je na druhej strane stále príliš hlboko zakorenená a miera zadlženia príliš vysoká, konštatovala OECD.

(tasr)