Preskočiť na obsah
  |  

Štátna pomoc dosiahla vlani vyše 1,1 miliardy eur. Väčšinu tvorili dotácie

Celková výška štátnej pomoci poskytnutá v roku 2022 sa v porovnaní s rekordným rokom 2021 znížila o 1,139 miliardy eur, čo je pokles o 49,84 percenta. Napriek tomu bola vlani štátna pomoc tretia najvyššia za poslednú dekádu. Okrem roku 2021 bola vyššia už iba v roku 2020, keď dosiahla výšku 1,653 miliardy eur. Vyplýva to zo správy o poskytnutej štátnej pomoci v Slovenskej republike za rok 2022, ktorú v stredu schválila vláda.

"Pokles objemu finančných prostriedkov poskytnutých v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 je spôsobený najmä znížením objemu poskytnutej pomoci v súvislosti s mimoriadnou situáciou spôsobenou nákazou COVID-19. Z celkového objemu poskytnutej štátnej pomoci v SR za rok 2022 v sume 1,146 miliardy eur bolo 992,32 milióna eur poskytnutých z národných zdrojov a 154,13 milióna eur predstavovali prostriedky z európskych štrukturálnych fondov," priblížil Protimonopolný úrad SR v materiáli.

Štátna pomoc bola z viac ako troch štvrtín poskytnutá formou dotácií, viac ako 16 percent formou záruk za úvery. Podiel štátnej pomoci formou úľav na dani dosiahol 3,92 percenta a formou rizikového kapitálu 2,74 percenta. Takmer tretinu (31,53 percenta) z celkovej štátnej pomoci vlani poskytlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, necelých 27 percent Ministerstvo hospodárstva SR a viac ako 16 percent Ministerstvo financií SR.

Z celkovej pomoci bolo 532,97 milióna eur (46,49 percenta) poskytnutých v súvislosti s ochorením COVID-19 a 86,14 milióna eur (7,51 percenta) bolo poskytnutých v súvislosti s agresiou Ruska proti Ukrajine. V porovnaní s rokom 2021 sa zvýšila štátna pomoc poskytnutá na zamestnanosť (o 50,75 milióna eur), na pôdohospodárstvo (o 45,98 milióna eur), na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry (o 15,37 milióna eur), na financovanie malých a stredných podnikov (o 14,15 milióna eur), na kultúru a záchranu kultúrneho dedičstva (o 10,55 milióna eur), na miestne infraštruktúry (o 5,69 milióna eur).

(tasr)

  |  

Slovensko daruje Ukrajine vojenský materiál v hodnote 4,2 milióna eur

Slovensko daruje Ukrajine vojenský materiál v hodnote viac ako 4,2 milióna eur. Návrh ministerstva obrany v stredu odsúhlasila vláda.

Ako pripomína rezort obrany, 24. februára 2022 sa začala masívna nevyprovokovaná vojenská invázia Ruskej federácie voči Ukrajine. Konflikt je v hrubom rozpore s medzinárodnými právom.

Pomoc má reagovať na pokračovanie vojenskej agresie a požiadavky Ukrajiny.

Správu budeme aktualizovať.

(tasr)

  |  

Polícia: V obci Krajné dohrýzol pes osemročné dievča

V obci Krajné v okrese Myjava dohrýzol v nedeľu (4. 6.) kríženec nemeckého ovčiaka a labradora maloleté dievča, ktoré skončilo v nemocnici. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne Katarína Kuzmová.

Ako doplnila, pes vybehol majiteľovi na ulicu v čase, keď tadiaľ prechádzalo osemročné dievča. "To strhol na zem na trávu, kde ho opakovanie pohrýzol do viacerých častí tela. Dievčatku boli spôsobené veľké tržné rany na hlave aj iných častiach tela. Zranenia si vyžiadali jej okamžitú hospitalizáciu v nemocnici s doposiaľ nezistenou dobou liečenia. Majiteľovi psa hrozí obvinenie z ublíženia na zdraví," uviedla Kuzmová.

Na mieste zasahovali aj záchranári. "Vyslali sme k nemu okamžite záchranárov, tí ho ošetrili a transportovali do nemocnice. Vzhľadom na fakt, že ide o maloletú osobu, nemôžem poskytnúť viac detailov," informovala hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR Alena Krčová.

(tasr)

  |  

Vietnamci sú 14. oficiálne uznanou národnostnou menšinou v SR

Vietnamská komunita sa stala 14. oficiálne uznanou národnostnou menšinou na Slovensku. Udelenie štatútu schválila na stredajšom rokovaní vláda.

Kabinet sa pri rozhodnutí opieral o odporúčanie Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorá odporúčala uznanie na základe odborného stanoviska Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied.

Autori posudku priznávajú legitimitu a relevantnosť žiadosti vietnamskej komunity. „Spĺňa kritérium početnosti, na Slovensku žije už takmer 70 rokov a v súčasnosti je etablovaná tretia generácia, ktorá je plne integrovaná v spoločnosti," uvádza sa v stanovisku.

https://standard.sk/316167/na-slovensku-zije-viac-ako-10-tisic-vietnamcov-budu-uznani-za-narodnostnu-mensinu/

Vzhľadom na fakt, že v súčasnosti neexistuje formálny systém oficiálneho uznania národnostných menšín, vietnamská komunita sa medzi oficiálne uznané národnostné menšiny v SR prijala uznesením vlády o zaradení jej zástupcov do Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

Podobný spôsob sa prijal naposledy v roku 2010, keď boli do skupiny oficiálne uznaných národnostných menšín prijatí Srbi na Slovensku.

Vietnamská menšina bude mať nárok na podporu svojich aktivít z finančných zdrojov Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Pripomienka pri schválení bodu sa týkala potrebnej úpravy zákona o tomto verejnoprávnom fonde.

V Sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 sa k vietnamskej národnosti prihlásilo 2 793 obyvateľov SR. Vietnamskú národnosť ako ďalšiu národnosť si v Sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 uviedlo 489 obyvateľov SR.

(tasr)

  |  

K slovenskej národnosti sa pri sčítaní prihlásilo vyše 4,5 milióna obyvateľov

K slovenskej národnosti sa v ostatnom Sčítaní obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021 prihlásilo 4 567 547 obyvateľov SR, čo je 84 percent z celkového počtu. Ako druhú národnosť si slovenskú uviedlo 55 496 obyvateľov, čo je 18 percent z 305 175 sčítaných, ktorí si uviedli ďalšiu národnosť. Na území SR je tiež 26 obcí, kde majú všetci obyvatelia slovenskú národnosť. Dáta pripomenula hovorkyňa SODB Jasmína Stauder pri príležitosti výročia Memoranda národa slovenského (6. - 7. 6. 1861), ktoré formulovalo požiadavku na zrovnoprávnenie a ochranu osobitosti slovenského národa v Uhorsku.

Slovenská národnosť je najpočetnejšia vo všetkých krajoch SR. Najvyšší podiel obyvateľov hlásiacich sa k slovenskej národnosti z hľadiska regionálneho porovnania je v Žilinskom kraji (95,05 percenta, 657 406 obyvateľov) a Trenčianskom kraji (94,1 percenta, 543 403 obyvateľov).

"Z 26 obcí, kde je 100-percentný podiel obyvateľov so slovenskou národnosťou, majú najviac obyvateľov obce Petrovce v okrese Vranov nad Topľou (450 obyvateľov), Seč v okrese Prievidza (394 obyvateľov) a Kochanovce v okrese Bardejov (272 obyvateľov)," dodala Stauder.

Naopak, najmenší podiel obyvateľov so slovenskou národnosťou sa nachádza v štyroch obciach okresu Rimavská Sobota - Radnovce, Žíp, Vieska nad Blhom a Janice. "V obci Radnovce má slovenskú národnosť 25 obyvateľov z 990, čo predstavuje podiel 2,5 percenta z celkového počtu obyvateľov obce," uviedla Stauder. "V obci Žíp je ich deväť z 281 (3,2 percenta obyvateľov), vo Vieske nad Blhom má slovenskú národnosť šesť zo 176 obyvateľov (3,4 percenta) a v obci Janice 11 z 296 obyvateľov, čo predstavuje podiel 3,7 percenta," dodala.

(tasr)

  |  

V Ruskom okupovaných častiach Chersonskej oblasti vyhlásili mimoriadny stav. Voda zaplavila tisícky domov

V Ruskom okupovaných častiach ukrajinskej Chersonskej oblasti bol vyhlásený „režim mimoriadnej situácie" v súvislosti so záplavami vyvolanými poškodením blízkej Kachovskej priehrady, informuje agentúra Reuters.

Podľa vyjadrenia záchranných zložiek, ktoré zverejnili ruské štátne médiá, voda z priehrady zaplavila už približne 2 700 domov a evakuovaných muselo byť asi 1 300 ľudí. Najmenej sedem osôb je nahlásených ako nezvestných, dodali Moskvou dosadené úrady.

Poškodenie Kachovskej priehrady v noci na 6. júna spôsobilo v delte rieky Dneper, v jej záplavovej oblasti i v obciach a mestách na brehu riek rozsiahle záplavy, pripomína Reuters.

V súvislosti s poškodením vodného diela ukrajinskí vládni predstavitelia a predstavitelia OSN varovali pred ľudskou a ekologickou katastrofou, ktorej dôsledky sa budú vyhodnocovať niekoľko dní a oveľa dlhšie sa z nich bude región zotavovať.

https://standard.sk/364133/znicili-obriu-priehradu-v-novej-kachovke-katastrofu-na-ukrajine-zachytavaju-videa/

Z útoku na priehradu sa navzájom obviňujú Moskva a Kyjev. Podľa Ukrajiny chcelo Rusko útokom na priehradu spomaliť dlho očakávanú ukrajinskú ofenzívu. Rusko uviedlo, že išlo o sabotáž s cieľom zastaviť zásobovanie vodou na anektovaný polostrov Krym.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) pred časom varoval, že Rusko zrejme pripravuje na Kachovskú priehradu útok "pod falošnou vlajkou", z ktorého by následne obvinilo Ukrajinu.

(tasr)