Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajinci odpálili čpavkovod z Togliatti do Odesy, tvrdia Rusi

Ukrajinskí sabotéri údajne v utorok vyhodili do vzduchu čpavkovod vedúci z ruského Togliatti do ukrajinskej Odesy. Informuje o tom TASR na základe stredajších správ agentúr AFP a Reuters, ktoré sa odvolávajú na ruské ministerstvo obrany.

K výbuchu došlo podľa ruského ministerstva v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, pričom utrpelo zranenia aj niekoľko civilistov.

Kyjev na tieto tvrdenia Ruska bezprostredne nereagoval. Ukrajinské úrady však ešte v utorok obvinili Rusko z ostreľovania čpavkovodu v Charkovskej oblasti s tým, že došlo k jeho poškodeniu, avšak bez úniku čpavku.

(tasr)

  |  

Radnica plánuje zrekonštruovať časť múru mestského opevnenia

TRENČÍN – Trenčianska radnica chce zrekonštruovať južnú časť múru mestského opevnenia, má stáť takmer 300 000 eur. Výzvu na predkladanie ponúk zverejnilo mesto vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie.

Súčasťou rekonštrukcie mestského opevnenia bude aj statické zabezpečenie a konzervácia múru. Súčasťou prác bude odstránenie popínavej a náletovej zelene z konštrukcie múru, obnova a doplnenie kamenného muriva, sanácia trhlín stien hĺbkovým škárovaním, vysekanie škár, škárovania muriva, montáž a demontáž lešenia, zabezpečenie dlhodobej ochrany koruny sanovaného muriva, obnova historických omietok a kamenných článkov.

Predpokladaná hodnota zákazky je 296 298 eur bez DPH. Lehota na predkladanie ponúk je do 20. júna.

(tasr)

  |  

Pod vlajkou Hegera a Naďa. Dorota Nvotová vstupuje do politiky. Fico je podľa nej proruský a Matovič toxický

Hudobníčka a herečka Dorota Nvotová vstupuje do politiky. Objaví sa na kandidátke Demokratov expremiéra Eduarda Hegera. Oznámila to na stredajšej tlačovej konferencii.

V rozhovore pre denník SME ešte predtým uviedla, že zatiaľ nevie, aké bude mať miesto na kandidátke Demokratov. „V tejto chvíli ale dôverujem ľuďom, ktorí o tom rozhodujú, že to urobia čo najlepšie pre celkový výsledok strany,“ vyhlásila Dorota Nvotová. Zdôraznila, že jej nejde o kariéru. Podľa jej slov dôvod, pre ktorý to celé robí, je, aby sa Hegerova strana dostala do parlamentu. Vstup do politiky pre ňu neznamená rýchlovykvasený proces. „Ak budem zvolená, do parlamentu s plnou vážnosťou nastúpim,“ prízvukovala.

Nvotová povedala, že posledné dva roky v občianskom aktivizme ju presvedčili, že má zmysel konať, písať, rozprávať, a keď treba, aj kričať. Nemohla sa už ďalej pozerať na politikov, ktorí prekrúcajú hodnoty, na ktorých stojí demokratická spoločnosť. „Neustále útoky Fica, trollov, extrémistov a konšpirátorov na prezidentku, demokraciu a naše zahraničnopolitické smerovanie vo mne naštartovali motor, ktorý teraz neviem a ani nechcem zastaviť,“ skonštatovala.

Na tlačovej besede uviedla aj to, že posledné roky sa venovala občianskemu aktivizmu, no to na zmenu úplne nestačí. Ako umelkyňa vidí svoje miesto v politike, chce pomôcť strane v kampani. Demokrati sú podľa nej stranou, v ktorej sa stretli pre ňu voliteľní ľudia. Ocenila expremiéra Eduarda Hegera a exministra obrany Jaroslava Naďa za ich postoje po začiatku invázie na Ukrajinu.

Heger priblížil, že si na Nvotovej cení jej odvahu a vytrvalosť v boji za ochranu demokracie a spravodlivosti na Slovensku. Do politiky podľa neho vstupuje, pretože sa už nemohla pozerať na sebeckých politikov, ktorí prekrúcajú hodnoty, na ktorých stojí naša spoločnosť a demokracia, a šíria v spoločnosti strach.

„Takisto je to človek s veľkým srdcom, ktorý túži pomáhať slabším. Je tiež veľmi aktívna v občianskej spoločnosti a je to človek, ktorý sa nevzdáva,“ uviedol expremiér na adresu Nvotovej, ktorá o sebe hovorí, že nevie klamať, a preto je podľa Hegera tým správnym človekom v strane Demokrati.

Podpredsedníčka Demokratov Andrea Cocherová pripomenula, že Nvotová vstupuje do strany v čase, keď sú neziskové organizácie pod paľbou lživých útokov politikov. Chcú spoločne podporovať mimovládne neziskové organizácie a občiansku spoločnosť.

Ako politický nováčik chce mať Nvotová podľa vlastných slov za sebou skúsených, rovných a čestných ľudí. Do politiky išla preto, aby mala pracovné nástroje na boj v prvej línii „v hybridnej vojne, ktorú proti nám vedie Ruská federácia, u nás zastúpená Ficom, extrémistami či dokonca fašistami“.

Ďalším dôvodom sú podľa nej neustále hádky predstaviteľov koaličných strán, ktoré spoločnosť unavili a rozoštvali a zakryli všetko dôležité, čo sa tu v posledných rokoch udialo. „Zakryli napríklad skutočnosť, že nám tu zrazu funguje polícia a spravodlivosť,“ vyzdvihla. V politike by sa chcela venovať aj otázkam národnostných menšín, najmä Rómov, a tiež kultúre. Má za sebou niekoľko projektov, v rámci ktorých strávila istý čas v rómskych osadách.

Stranu Demokrati oslovila sama Nvotová. Vybrala si ju preto, že sú v nej zastúpení všetci tí, ktorých by krúžkovala vo voľbách individuálne, ak by neexistovali žiadne strany, len kandidáti. „Ak bol pád vlády na niečo dobrý, tak určite na to, že sa personálne upratalo v stranách. Teraz je omnoho jasnejšie, kto patrí kam a prečo. Myslím si, že to, čo bolo v našej vláde dobré, je v Demokratoch,“ zhodnotila Nvotová.

Zároveň poznamenala, že v jej „bubline“ nie je nikto voličom Demokratov, čo je spôsobené aj tým, že Demokratov pokladajú za nudných a nevýrazných. Podľa Nvotovej však nie je nič lepšie ako na prvý pohľad nudná vláda, ktorá robí to, čo má, a nebaví ľudí na sociálnych sieťach. Hegerovi mnohí vyčítajú lojalitu k šéfovi OĽaNO Igorovi Matovičovi, no Nvotová hovorí, že lojalita je vlastnosť, ktorú si na ňom váži, a keď bude situácia iná, táto črta bude nosnou žrďou ich vlajky. Matoviča označila za toxického človeka.

Dorota Nvotová je dcérou zosnulého hudobníka Jara Filipa a herečky Anny Šiškovej. Okrem umeleckej sféry sa angažuje tiež ako občianska aktivistka, organizovala zhromaždenia Dokončime to.

(tasr, sita, red.)

  |  

Za infláciou v Maďarsku je podľa 37 percent občanov hospodárska politika vlády. Štvrtina za ňou vidí protiruské sankcie

Rekordne vysoká inflácia v Maďarsku je podľa 37 percent Maďarov priamym výsledkom hospodárskej politiky vlády premiéra Viktora Orbána. Vyplýva to z výsledkov prieskumu inštitútu IDEA, ktoré v stredu zverejnil server 24.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa 25 percent opýtaných sú príčinou zhoršenia meny sankcie uvalené na Rusko Európskou úniou a 7 percent označilo za hlavný dôvod inflácie rusko-ukrajinskú vojnu. Nevedelo, prípadne nechcelo uviesť príčinu inflácie 31 percent respondentov.

Takmer 65 percent voličov vládneho bloku Fidesz-KDNP súhlasí s tvrdením vlády, že infláciu spôsobujú sankcie EÚ, pričom 15 percent provládnych voličov vidí príčinu nepriaznivej hospodárskej situácie v rusko-ukrajinskej vojne.

Iba 3 percentá voličov Fidesz-KDNP vinia za vysokú infláciu hospodársku politiku Orbánovej vlády. V prípade priaznivcov opozičných strán je tento pomer až 79 percent.

Maďarsko má najvyššiu mieru inflácie v rámci Európskej únie (EÚ). Miera inflácie v Maďarsku sa do konca roka 2023 spomalí a klesne z aprílových 24 percent na jednociferné číslo, vyhlásil v utorok (6. 6.) minister pre hospodársky rozvoj Márton Nagy.

(tasr)

  |  

Ruská invázia na Ukrajinu vytvorila za rok toľko uhlíkových emisií ako celé Belgicko

V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu len počas prvého roka sa vytvorilo 120 miliónov ton uhlíkových emisií, čo je ekvivalent emisií vyprodukovaných krajinou veľkosti Belgicka za rovnaké obdobie, píše sa v dokumente predstavenom v stredu medzinárodným tímom výskumníkov počas Konferencie o klimatickej zmene v nemeckom Bonne. Správu publikovala agentúra DPA.

Holandský výskumník Lennard de Klerk s jeho kolegami systematicky vypočítali priame a nepriame emisie, ktoré vyprodukovala vojna. Emisie iných skleníkových plynov - napríklad metánu - prepočítali do ekvivalentu uhlíkových emisií, aby bolo možné vykonať jednoduchšie porovnania.

Výpočet odhaduje, že najväčší podiel emisií, približne 50 miliónov ton, spôsobí povojnová rekonštrukcia, keď bude potrebné obnoviť elektrárne, priemysel a budovy.

Priame bojové operácie sú zodpovedné za 19 percent celkových emisií. Väčšinu z toho spôsobilo spaľovanie pohonných látok ruským vojskom, pričom do objemu prispeli aj ukrajinské jednotky, píše sa v dokumente.

Pätnásť percent emisií vyprodukovali požiare, ktoré často prepuknú v okolí bojových línií.

"V prvom rade je to, samozrejme, ľudská tragédia," povedal de Klerk pre agentúru DPA. "Ale sú tu aj obrovské škody na životnom prostredí," dodal.

Výpočet zohľadňuje aj úniky z plynovodov Nord Stream a faktory, ako sú emisie spôsobené lietadlami, ktoré sa od zavedenia sankcií voči Rusku vyhýbajú jeho vzdušnému priestoru.

(tasr!

  |  

Štátna pomoc dosiahla vlani vyše 1,1 miliardy eur. Väčšinu tvorili dotácie

Celková výška štátnej pomoci poskytnutá v roku 2022 sa v porovnaní s rekordným rokom 2021 znížila o 1,139 miliardy eur, čo je pokles o 49,84 percenta. Napriek tomu bola vlani štátna pomoc tretia najvyššia za poslednú dekádu. Okrem roku 2021 bola vyššia už iba v roku 2020, keď dosiahla výšku 1,653 miliardy eur. Vyplýva to zo správy o poskytnutej štátnej pomoci v Slovenskej republike za rok 2022, ktorú v stredu schválila vláda.

"Pokles objemu finančných prostriedkov poskytnutých v roku 2022 v porovnaní s rokom 2021 je spôsobený najmä znížením objemu poskytnutej pomoci v súvislosti s mimoriadnou situáciou spôsobenou nákazou COVID-19. Z celkového objemu poskytnutej štátnej pomoci v SR za rok 2022 v sume 1,146 miliardy eur bolo 992,32 milióna eur poskytnutých z národných zdrojov a 154,13 milióna eur predstavovali prostriedky z európskych štrukturálnych fondov," priblížil Protimonopolný úrad SR v materiáli.

Štátna pomoc bola z viac ako troch štvrtín poskytnutá formou dotácií, viac ako 16 percent formou záruk za úvery. Podiel štátnej pomoci formou úľav na dani dosiahol 3,92 percenta a formou rizikového kapitálu 2,74 percenta. Takmer tretinu (31,53 percenta) z celkovej štátnej pomoci vlani poskytlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, necelých 27 percent Ministerstvo hospodárstva SR a viac ako 16 percent Ministerstvo financií SR.

Z celkovej pomoci bolo 532,97 milióna eur (46,49 percenta) poskytnutých v súvislosti s ochorením COVID-19 a 86,14 milióna eur (7,51 percenta) bolo poskytnutých v súvislosti s agresiou Ruska proti Ukrajine. V porovnaní s rokom 2021 sa zvýšila štátna pomoc poskytnutá na zamestnanosť (o 50,75 milióna eur), na pôdohospodárstvo (o 45,98 milióna eur), na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry (o 15,37 milióna eur), na financovanie malých a stredných podnikov (o 14,15 milióna eur), na kultúru a záchranu kultúrneho dedičstva (o 10,55 milióna eur), na miestne infraštruktúry (o 5,69 milióna eur).

(tasr)