Preskočiť na obsah
  |  

Čína je vážne znepokojená poškodením Kachovskej priehrady

Čína v stredu vyjadrila "vážne znepokojenie" v súvislosti so zničením Kachovskej priehrady na Ukrajine. Tvrdí, že sa obáva "humanitárnych, hospodárskych a ekologických následkov" utorkového útoku na priehradu. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

"Vyjadrujeme vážne znepokojenie nad poškodením hrádze Kachovskej vodnej elektrárne," povedal hovorca čínskeho rezortu diplomacie Wang Wen-pin. "Vyzývame všetky strany konfliktu, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a urobili všetko pre ochranu bezpečnosti civilistov a civilných zariadení," dodal.

Ukrajina v súvislosti so zničením priehrady a následným prívalom vody evakuuje približne 17-tisíc ľudí.

Čína tvrdí, že je v konflikte na Ukrajine neutrálnou stranou, čelí však kritike za to, že neodsúdila Rusko za jeho inváziu. Podľa Wanga je "pozícia Číny v kríze na Ukrajine konzistentná a jasná".

"Dúfame, že všetky strany sa zaviažu k politickému riešeniu ukrajinskej krízy a budú spoločne presadzovať zmiernenie situácie," povedal Wang.

Čínsko-ruské strategické partnerstvo sa zintenzívnilo od začiatku invázie na Ukrajinu. Podľa údajov zverejnených v stredu sa vzájomný obchod medzi týmito krajinami zvýšil na najvyššiu úroveň od začiatku vojny vo februári minulého roka.

(tasr)

  |  

Premiér: Riziko prepadnutia eurofondov je približne na úrovni 800 miliónov eur

Z nevyčerpaných eurofondov by mohlo prepadnúť 800 miliónov eur. Na spoločnej tlačovej konferencii to po stredajšom rokovaní vlády povedal premiér Ľudovít Ódor. Podpredsedníčka vlády Lívia Vašáková uviedla, že o miliardy SR nepríde. Nie je však podľa nej reálne dočerpanie celej alokácie.

Ide o eurofondy zo starého programového obdobia, ktoré sa dajú vyčerpať najneskôr do konca tohto roka. "Vidíme problémy hlavne pri čerpaní veľkých investičných operačných programov, niektoré oblasti sú nastavené tak, že nie je možné to zachrániť," zdôraznila Vašáková.

Z informácie o stave implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov 2014 – 2020, ktorú v stredu schválila vláda, vyplýva, že Slovensku zostalo ku koncu mája vyčerpať ešte 4,29 miliardy eur zo "starých" eurofondov. Projekty s podporou z európskych štrukturálnych fondov sú už však zazmluvnené na vyššiu sumu. Efektívne čerpanie eurofondov tak do veľkej miery závisí práve od prijímateľov, pretože je v ich réžii, aby svoje projekty úspešne dokončili a peniaze z eurofondov tak neprepadli.

Časť nevyčerpaných prostriedkov vo výške 1,04 miliardy eur by sa podľa materiálu mohla využiť na podporu riešenia energokrízy (SAFE), ďalších 315,2 milióna eur má byť presmerovaných na výdavky súvisiace s prvotným prijatím utečencov z Ukrajiny a ich integráciou do spoločnosti (FAST CARE). Realizáciou týchto opatrení sa čerpanie eurofondov dostane na úroveň 79,75 percenta z pôvodných 10,21 miliardy eur (bez Programu rozvoja vidieka, ktorý je možné čerpať až do 31. decembra 2025).

Vašáková upozornila aj na to, že nie je možné s Európskou komisiou vyrokovať to, aby sa posunul termín na čerpanie peňazí zo starých eurofondov. Musia sa tak využiť do konca decembra 2023. Termín na zúčtovanie peňazí by sa však podľa nej preložiť mohol.

(tasr)

  |  

Eurokomisia spustila konanie voči Poľsku pre výbor na vyšetrovanie ruského vplyvu

Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že spúšťa nové právne konanie proti Poľsku v súvislosti s rozhodnutím vlády vo Varšave zriadiť tzv. výbor na vyšetrovanie "ruského vplyvu". Na správu tlačovej agentúry AFP upozornil spravodajca TASR.

Komisia vníma zriadenie tohto orgánu ako útok na politickú opozíciu, lebo zákon umožňujúci jeho zriadenie predpokladá, že výbor by vo svojej činnosti pokračoval aj po prípadnej zmene vlády po jesenných parlamentných voľbách. Podľa kritikov by tak súčasná vládnuca Strana práva a spravodlivosti (PiS) mohla do určitej miery "ostať pri moci" aj po prípadnej volebnej porážke.

Oznámenie exekutívy EÚ o spustení prvej fázy právneho konania prišlo aj napriek tomu, že poľský prezident Andrzej Duda minulý týždeň povedal, že po kritike zo strany eurokomisie a Spojených štátov podporí zmenu uvedeného zákona, ktorou zruší navrhované tresty. Namiesto toho by výbor len vydal vyhlásenie, v ktorom by uviedol, že konkrétna osoba podľahla ruskému vplyvu a nedá sa zaručiť, že bude "riadne pracovať vo verejnom záujme".

EÚ v utorok vyjadrila "osobitné znepokojenie" nad zriadením takéhoto výboru a administratíva USA naznačila, že nový zákon by mohol byť zneužitý na zablokovanie kandidatúry opozičných politikov do rôznych funkcií.

Podpredseda EK Valdis Dombrovskis v tejto súvislosti uviedol, že eurokomisia sa dohodla na začatí konania o porušení povinnosti zaslaním formálneho upozornenia do Varšavy. Ide o prvý krok v rámci trojfázového právneho postupu, ktorý sa môže skončiť podaním žaloby na Súdnom dvore EÚ.

Podľa zákona, ktorý prezident Duda podpísal minulý týždeň, by mohli mať poľskí občania, ktorí by podľahli ruskému vplyvu, až na 10 rokov zakázané pôsobenie vo verejných funkciách, v ktorých by rozhodovali o verejných financiách a mali prístup k utajovaným skutočnostiam.

(tasr)

  |  

Ukrajinci odpálili čpavkovod z Togliatti do Odesy, tvrdia Rusi

Ukrajinskí sabotéri údajne v utorok vyhodili do vzduchu čpavkovod vedúci z ruského Togliatti do ukrajinskej Odesy. Informuje o tom TASR na základe stredajších správ agentúr AFP a Reuters, ktoré sa odvolávajú na ruské ministerstvo obrany.

K výbuchu došlo podľa ruského ministerstva v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, pričom utrpelo zranenia aj niekoľko civilistov.

Kyjev na tieto tvrdenia Ruska bezprostredne nereagoval. Ukrajinské úrady však ešte v utorok obvinili Rusko z ostreľovania čpavkovodu v Charkovskej oblasti s tým, že došlo k jeho poškodeniu, avšak bez úniku čpavku.

(tasr)

  |  

Radnica plánuje zrekonštruovať časť múru mestského opevnenia

TRENČÍN – Trenčianska radnica chce zrekonštruovať južnú časť múru mestského opevnenia, má stáť takmer 300 000 eur. Výzvu na predkladanie ponúk zverejnilo mesto vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie.

Súčasťou rekonštrukcie mestského opevnenia bude aj statické zabezpečenie a konzervácia múru. Súčasťou prác bude odstránenie popínavej a náletovej zelene z konštrukcie múru, obnova a doplnenie kamenného muriva, sanácia trhlín stien hĺbkovým škárovaním, vysekanie škár, škárovania muriva, montáž a demontáž lešenia, zabezpečenie dlhodobej ochrany koruny sanovaného muriva, obnova historických omietok a kamenných článkov.

Predpokladaná hodnota zákazky je 296 298 eur bez DPH. Lehota na predkladanie ponúk je do 20. júna.

(tasr)

  |  

Pod vlajkou Hegera a Naďa. Dorota Nvotová vstupuje do politiky. Fico je podľa nej proruský a Matovič toxický

Hudobníčka a herečka Dorota Nvotová vstupuje do politiky. Objaví sa na kandidátke Demokratov expremiéra Eduarda Hegera. Oznámila to na stredajšej tlačovej konferencii.

V rozhovore pre denník SME ešte predtým uviedla, že zatiaľ nevie, aké bude mať miesto na kandidátke Demokratov. „V tejto chvíli ale dôverujem ľuďom, ktorí o tom rozhodujú, že to urobia čo najlepšie pre celkový výsledok strany,“ vyhlásila Dorota Nvotová. Zdôraznila, že jej nejde o kariéru. Podľa jej slov dôvod, pre ktorý to celé robí, je, aby sa Hegerova strana dostala do parlamentu. Vstup do politiky pre ňu neznamená rýchlovykvasený proces. „Ak budem zvolená, do parlamentu s plnou vážnosťou nastúpim,“ prízvukovala.

Nvotová povedala, že posledné dva roky v občianskom aktivizme ju presvedčili, že má zmysel konať, písať, rozprávať, a keď treba, aj kričať. Nemohla sa už ďalej pozerať na politikov, ktorí prekrúcajú hodnoty, na ktorých stojí demokratická spoločnosť. „Neustále útoky Fica, trollov, extrémistov a konšpirátorov na prezidentku, demokraciu a naše zahraničnopolitické smerovanie vo mne naštartovali motor, ktorý teraz neviem a ani nechcem zastaviť,“ skonštatovala.

Na tlačovej besede uviedla aj to, že posledné roky sa venovala občianskemu aktivizmu, no to na zmenu úplne nestačí. Ako umelkyňa vidí svoje miesto v politike, chce pomôcť strane v kampani. Demokrati sú podľa nej stranou, v ktorej sa stretli pre ňu voliteľní ľudia. Ocenila expremiéra Eduarda Hegera a exministra obrany Jaroslava Naďa za ich postoje po začiatku invázie na Ukrajinu.

Heger priblížil, že si na Nvotovej cení jej odvahu a vytrvalosť v boji za ochranu demokracie a spravodlivosti na Slovensku. Do politiky podľa neho vstupuje, pretože sa už nemohla pozerať na sebeckých politikov, ktorí prekrúcajú hodnoty, na ktorých stojí naša spoločnosť a demokracia, a šíria v spoločnosti strach.

„Takisto je to človek s veľkým srdcom, ktorý túži pomáhať slabším. Je tiež veľmi aktívna v občianskej spoločnosti a je to človek, ktorý sa nevzdáva,“ uviedol expremiér na adresu Nvotovej, ktorá o sebe hovorí, že nevie klamať, a preto je podľa Hegera tým správnym človekom v strane Demokrati.

Podpredsedníčka Demokratov Andrea Cocherová pripomenula, že Nvotová vstupuje do strany v čase, keď sú neziskové organizácie pod paľbou lživých útokov politikov. Chcú spoločne podporovať mimovládne neziskové organizácie a občiansku spoločnosť.

Ako politický nováčik chce mať Nvotová podľa vlastných slov za sebou skúsených, rovných a čestných ľudí. Do politiky išla preto, aby mala pracovné nástroje na boj v prvej línii „v hybridnej vojne, ktorú proti nám vedie Ruská federácia, u nás zastúpená Ficom, extrémistami či dokonca fašistami“.

Ďalším dôvodom sú podľa nej neustále hádky predstaviteľov koaličných strán, ktoré spoločnosť unavili a rozoštvali a zakryli všetko dôležité, čo sa tu v posledných rokoch udialo. „Zakryli napríklad skutočnosť, že nám tu zrazu funguje polícia a spravodlivosť,“ vyzdvihla. V politike by sa chcela venovať aj otázkam národnostných menšín, najmä Rómov, a tiež kultúre. Má za sebou niekoľko projektov, v rámci ktorých strávila istý čas v rómskych osadách.

Stranu Demokrati oslovila sama Nvotová. Vybrala si ju preto, že sú v nej zastúpení všetci tí, ktorých by krúžkovala vo voľbách individuálne, ak by neexistovali žiadne strany, len kandidáti. „Ak bol pád vlády na niečo dobrý, tak určite na to, že sa personálne upratalo v stranách. Teraz je omnoho jasnejšie, kto patrí kam a prečo. Myslím si, že to, čo bolo v našej vláde dobré, je v Demokratoch,“ zhodnotila Nvotová.

Zároveň poznamenala, že v jej „bubline“ nie je nikto voličom Demokratov, čo je spôsobené aj tým, že Demokratov pokladajú za nudných a nevýrazných. Podľa Nvotovej však nie je nič lepšie ako na prvý pohľad nudná vláda, ktorá robí to, čo má, a nebaví ľudí na sociálnych sieťach. Hegerovi mnohí vyčítajú lojalitu k šéfovi OĽaNO Igorovi Matovičovi, no Nvotová hovorí, že lojalita je vlastnosť, ktorú si na ňom váži, a keď bude situácia iná, táto črta bude nosnou žrďou ich vlajky. Matoviča označila za toxického človeka.

Dorota Nvotová je dcérou zosnulého hudobníka Jara Filipa a herečky Anny Šiškovej. Okrem umeleckej sféry sa angažuje tiež ako občianska aktivistka, organizovala zhromaždenia Dokončime to.

(tasr, sita, red.)