Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina: Zelenskyj navštívil zaplavenú Chersonskú oblasť

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok navštívil Chersonskú oblasť na juhu Ukrajiny, ktorá je po zničení hrádze Kachovskej priehrady zasiahnutá záplavami a prebiehajú tam evakuačné práce. TASR správu prevzala z agentúry AFP a denníka The Guardian.

„Pracovná cesta do Chersonskej oblasti... Diskutovali sme o mnohých dôležitých otázkach vrátane situácie v regióne v dôsledku katastrofy, evakuácii obyvateľstva z potenciálnych záplavových zón, zmenšenia rizík vyplývajúcich z pretrhnutia priehrady či poskytnutia podpory pre ľudí v zaplavených oblastiach," napísal Zelenskyj v príspevku na platforme Telegram.

Ukrajinský prezident v Chersone rokoval aj o obnovení tamojšieho ekosystému. Podľa neho je dôležité „odhadnúť vzniknuté škody a prideliť finančné prostriedky na odškodnenie obyvateľov postihnutých katastrofou " a tiež vypracovať program na kompenzáciu strát alebo presun podnikov v rámci Chersonskej oblasti.

Gubernátor Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin uviedol, že voda z pretrhnutej Kachovskej priehrady zaplavila už viac než 600 kilometrov štvorcových územia na Kyjevom ovládanom pravom brehu i na Ruskom okupovanom ľavom brehu rieky Dneper.

Ukrajinské úrady hlásili zatiaľ hlásili tri obete záplav, ruskí predstavitelia na okupovaných územiach hovoria o piatich obetiach.

V súvislosti s poškodením vodného diela ukrajinskí vládni predstavitelia a predstavitelia OSN varovali pred humanitárnou a ekologickou katastrofou, ktorej dôsledky sa budú vyhodnocovať niekoľko dní a oveľa dlhšie sa z nich bude región spamätávať.

Z útoku na priehradu sa navzájom obviňujú Moskva a Kyjev. Podľa Kyjeva ním chcelo Rusko útokom spomaliť dlho očakávanú ukrajinskú ofenzívu. Rusko tvrdí, že išlo o sabotáž s cieľom zastaviť dodávky vody na anektovaný polostrov Krym.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalý šéf NATO Rasmussen tvrdí, že členské štáty by na Ukrajinu mohli vyslať vojakov

Bývalý generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Anders Fogh Rasmussen nevylučuje možnosť, že by niektoré krajiny NATO mohli samostatne vyslať na Ukrajinu svoje pozemné sily. TASR o tom informuje na základe štvrtkovej správy agentúry APA.

V prípade, ak sa NATO na svojom júlovom summite nezhodne „na jasnej ceste vpred", čo sa týka perspektívy členstva Ukrajiny v Aliancii, je možné, že „niektoré štáty budú konať na vlastnú päsť," povedal Rasmussen pre britský denník The Guardian. Konkrétne pritom menoval Poľsko a pobaltské štáty.

„Vieme, že Poľsko sa veľmi angažuje v konkrétnej pomoci Ukrajine. A nevylúčil by som ani to, že samotné Poľsko sa v tomto kontexte bude silnejšie angažovať a potom aj pobaltské štáty, možno aj vrátane vyslania pozemných síl," poznamenal bývalý dánsky premiér s tým, že bolo by plne oprávnené, keby Ukrajina - brániaca sa voči ruskej agresii - o takúto vojenskú pomoc požiadala.

Ak sa NATO na summite vo Vilniuse nezhodne na prístupe k budúcemu členstvu Ukrajiny, podľa Rasmussena by Poľsko mohlo začať „vážne zvažovať" to, že zostaví „koalíciu ochotných", teda krajín pripravených výraznejšie sa zapojiť do vojenskej pomoci Ukrajine.

Podľa Rasmussena je nevyhnutné, aby Ukrajina dostala písomné bezpečnostné garancie, ktoré by boli poskytnuté mimo rámca NATO, a to najlepšie ešte pred summitom vo Vilniuse. Takéto záruky by sa mali týkať výmeny spravodajských informácií, spoločného výcviku, výroby munície a dodávok zbraní, čo by malo odradiť Rusko od ďalšieho útoku na Ukrajinu.

Zároveň však varoval, že niektorí spojenci z NATO môžu podporovať poskytnutie takýchto bezpečnostných garancií len preto, aby sa tak vyhli reálnej diskusii o ašpiráciách Ukrajiny na členstvo v Aliancii. „Nemyslím si, že sa tomu dá vyhnúť. Domnievam sa, že otázka NATO bude témou na summite vo Vilniuse," citoval Rasmussena denník Guardian.

„Hovoril som s niekoľkými východoeurópskymi lídrami, a je tu skupina neoblomných východoeurópskych a stredoeurópskych spojencov, ktorí chcú pre Ukrajinu minimálne jasnú cestu k členstvu v NATO," dodal.

História podľa Rasmussena preukázala, že nechávať Ukrajinu v „čakárni" na členstvo v NATO na neurčito dlhú dobu je nebezpečné. Kyjevu tiež podľa neho netreba stanovovať podmienky, akou je napríklad prijatie akčného plánu členstva, ktorý na svojej ceste k vstupu do Aliancie nemuseli prijímať Fínsko ani Švédsko, upozornil Rasmussen, ktorý v súčasnosti pôsobí ako poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pre začlenenie Ukrajiny do budúcej bezpečnostnej architektúry Európy.

(tasr)

Minúta  |  

Smer-SD žiada mimoriadnu schôdzu k prípadnému ovplyvňovaniu volieb

Opozičný Smer-SD podal návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady (NR) SR. Chce na nej rokovať o „prípadnom neoprávnenom ovplyvňovaní volieb", ktoré majú byť 30. septembra. Okrem poslancov Smeru-SD návrh podpísali aj nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu. TASR o tom informoval tlačový odbor strany.

Smer-SD hovorí o tom, že voľby môžu byť ovplyvňované v súvislosti s návštevou skupiny slovenských štátnych úradníkov a mimovládok v Bruseli. Šéf Smeru-SD Robert Fico ich kritizuje za to, že údajne v štruktúrach EÚ a NATO informovali o tom, že slovenská opozícia je hybridnou hrozbou a pokiaľ vyhrá parlamentné voľby, Slovensko môže opustiť NATO. Vraj preto žiadali od týchto štruktúr intervenciu.

Fico tiež skritizoval plánovanú komunikačnú kampaň NATO, ktorej cieľom je posilniť povedomie verejnosti o prínose členstva NATO pre bezpečnosť SR, uistiť verejnosť o schopnosti NATO posilňovať bezpečnosť SR a zvýšiť informovanosť o význame udržania podpory Ukrajiny pre bezpečnosť SR. Fico upozornil, že kampaň sa má konať cez leto a má byť určená pre ľudí vo vekovej a vzdelanostnej kategórii, ktorá kopíruje voličov Smeru-SD. Považuje to za zásah do volebnej kampane.

V návrhu uznesenia Smer-SD pripomína, že Slovenská republika je podľa Ústavy SR zvrchovaný, demokratický a právny štát a zároveň odmieta všetky formy „neoprávneného zasahovania do suverénnych vnútorných záležitostí SR a neoprávneného ovplyvňovania volieb do NR SR".

V uznesení tiež Smer-SD žiada, aby NATO kampaňou nevstupovalo do súťaženia strán pred voľbami, aby verejnú súťaž na kampaň zrušilo a aby akúkoľvek informačnú kampaň na podporu členstva SR v NATO organizovalo až po konaní parlamentných volieb a aby sa táto kampaň viedla priamo pod symbolmi NATO.

Žiada tiež Veľvyslanectvo USA v SR, aby sa „zdržalo akýchkoľvek zásahov do priebehu predvolebnej kampane na území SR a okamžite ukončilo bilbordovú kampaň hrubo zasahujúcu do vnútorných záležitostí SR".

(tasr)

Minúta  |  

Som vinný, do konca života budem prosiť o odpustenie, vraví Dědeček. Prokurátor mu navrhuje minimálne 15 rokov väzenia

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave Juraj Chylo navrhuje uložiť vodičovi Dušanovi Dědečkovi z vlaňajšej tragickej dopravnej nehody v centre Bratislavy minimálne 15-ročný trest väzenia. Obžalovaný na štvrtkovom hlavnom pojednávaní priznal vinu, senát Mestského súdu Bratislava I preto rozhoduje len o výške trestu. Súd by mal vyhlásiť rozsudok vo štvrtok po 13.00 h.

Prokurátor podal na Dušana Dědečka v závere marca obžalobu pre obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia. Vo svojej záverečnej reči poukázal na to, že obžalovaný doma požíval pred nehodou alkoholické nápoje. Dušan Dědeček podľa neho nekonal z nedbanlivosti, ale v nepriamom úmysle.

Prokurátor navrhuje pre Dušana Dědečka aj sedemročný trest zákazu činnosti a trojročný ochranný dohľad. Súd by mal tiež podľa Chyla vyhovieť náhrade škody podľa uplatnených nárokov poškodených.

"Tento skutok vyvolal oprávnene obrovské emócie," podotkol obhajca obžalovaného Jiří Kučera. Poukázal na to, že Dušan Dědeček si uvedomuje následky, ktoré spôsobil svojim konaním. Navrhol súdu, aby vzal do úvahy všetky poľahčujúce okolnosti. Obžalovaný sa vo svojej záverečnej reči ospravedlnil poškodeným. "Budem vás po zvyšok svojho života prosiť o odpustenie," povedal Dušan Dědeček.

Dopravná nehoda na bratislavskej zastávke mestskej hromadnej dopravy Zochova si 2. októbra 2022 vyžiadala päť mŕtvych a niekoľko zranených osôb. Obžalovaný mal podľa obžaloby šoférovať v štádiu ťažkého stupňa opitosti. Jeho automobil dosiahol rýchlosť 143 kilometrov za hodinu. K stretu s prvou osobou malo prísť pri rýchlosti 107 kilometrov za hodinu. Na zastávke sa malo nachádzať približne 40 ľudí.

Foto: Martin Baumann/TASR

(tasr, ste)

Minúta  |  

Agentúra EÚ žiada zlepšenie dlhodobej integrácie utečencov z Ukrajiny

Vlády krajín Európskej únie by sa mali pripraviť na trvalú integráciu utečencov z Ukrajiny. Existujúce opatrenia na pomoc týmto ľuďom by mali byť viac zamerané na ženy a deti, ktoré tvoria väčšinu ukrajinských utečencov. Vo svojej výročnej správe zverejnenej vo štvrtok vo Viedni to uviedla Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA). TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) odhaduje, že v dôsledku ruskej invázie muselo Ukrajinu opustiť približne 8,3 milióna ľudí. Približne 5,1 milióna z nich využíva mechanizmus dočasnej ochrany v EÚ, Švajčiarsku a Nórsku bez toho, aby museli žiadať o azyl.

FRA ocenila, že vo viacerých štátoch EÚ, napríklad v Nemecku, koordinuje ubytovanie Ukrajincov štát alebo je rovnomerne rozložené v rámci celého územia.

„Vzhľadom na nedostatok financií a trvalých riešení však existuje len obmedzený počet vhodných verejných ubytovacích zariadení,“ píše sa v správe FRA.

Ďalej sa v nej uvádza, že množstvo utečencov pracuje na nižšie kvalifikovaných pracovných pozíciách, hoci majú vyššie vzdelanie. Agentúra preto vyzvala na zlepšenie jazykovej prípravy a uznávanie ukrajinských dokladov o vzdelaní či praxi, ako aj na lepšie začlenenie ukrajinských detí do materských a základných škôl, čo im pomôže nielen so začleňovaním do kolektívu, ale umožní ich matkám nájsť si zamestnanie.

FRA zdôraznila, že osobitné opatrenia treba vytvoriť pre ženy, ktoré sa stali obeťami sexuálneho zneužívania a násilia.

(tasr)

Minúta  |  

ISW: Záplavy zničili mnohé ruské pozície na ľavom brehu v Chersonskej oblasti

Záplavy spôsobené zničením vodnej elektrárne Kachovka zničili mnohé opevnenia prvej obrannej línie Rusov na ľavom brehu rieky Dnipro v Chersonskej oblasti, uvádza americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Informuje o tom portál Ukrajinská pravda.

Zničenie priehrady Kachovskej vodnej elektrárne (KHPP) podľa ISW vážne mení geografiu a topografiu chersonského frontového sektora na juhu Ukrajiny. Blízke infračervené zábery zo 7. júna podľa inštitútu ukazujú, že záplavy vážne poškodzujú ruské obranné pozície vybudované na východnom brehu rieky Dnipro, najmä ruské pozície prvej línie v mestách Hola Prystaň a Olešky.

„Rýchle záplavy pravdepodobne prinútili ruský personál a vojenskú techniku v hlavných bodoch v (mestách) Olešky a Hola Prystaň, aby sa stiahli. Ruské sily predtým využívali tieto pozície na ostreľovanie mesta Cherson a ďalších osád na západnom (pravom) brehu Chersonu,“ uvádza ďalej ISW.

Kolaborant a takzvaný „šéf“ okupovanej Chersonskej oblasti Volodymyr Saldo však tvrdí, že zničenie priehrady je výhodné pre ruskú obranu, pretože sťaží ukrajinským silám prechod cez rieku. Saldo vo svojom hodnotení situácie ignoruje zničenie pripravenej prvej obrannej línie Ruska. Podľa analytikov tiež nie je známe, koľko ruskej ťažkej techniky zmizlo v prvý deň záplav.

ISW pritom podľa Ukrajinskej pravdy neuvádza žiadne hodnotenie toho, či sa ukrajinské sily pokúsili prekročiť Dnipro alebo za akým účelom by tak mohli urobiť. „Jasné znepokojenie v ruskom vojenskom informačnom priestore však ukazuje, že obavy z takéhoto prekročenia a presvedčenie, že buď sa uskutočňuje alebo sa blíži, boli prítomné v mysliach Rusov pozorne sledujúcich vojnu krátko pred zničením priehrady,“ uvádza sa v správe.

Vo svojej utorkovej správe ISW uviedol, že „bilancia dôkazov, úvah a rétoriky naznačuje, že priehradu úmyselne poškodili Rusi“. Odkázal pritom na svoju predikciu z októbra 2022, keď sa vyjadril, že ruské sily „sa pravdepodobne pokúsia vyhodiť priehradu do vzduchu, aby kryli svoje stiahnutie“ a zabránili postupu ukrajinských síl.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.