Preskočiť na obsah
  |  

Putin: Ukrajinská protiofenzíva sa už začala, zatiaľ je však neúspešná

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok uviedol, že očakávaná ukrajinská protiofenzíva proti ruským silám sa už začala, zatiaľ je však bez úspechu. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP a britského denníka The Guardian.

"S určitosťou môžeme konštatovať, že táto ukrajinská ofenzíva sa začala," povedal Putin v zázname z prejavu na konferencii v Sochi, ktorý zverejnili na platforme Telegram.

Podľa jeho slov však ukrajinská armáda nedosiahla svoje ciele v žiadnej oblasti boja vďaka odvahe ruských vojakov a správnej organizácii jednotiek.

Kyjev začiatok očakávanej rozsiahlej protiofenzívy doteraz oficiálne nepotvrdil. V uplynulých dňoch sa však boje na frontovej línie na juhovýchode Ukrajiny zintenzívnili.

Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Olexij Danilov v stredu poprel doterajšie ruské špekulácie o začiatku ukrajinskej protiofenzívy. "Keď spustíme protiofenzívu, každý o tom bude vedieť, uvidia to," povedal.

(tasr, dv)

  |  

Biely dom tvrdí, že Rusko dostáva od Iránu materiál na výstavbu továrne na drony

Továreň na drony by sa podľa hovorcu americkej Rady pre národnú bezpečnosť mohla dostať do plnej prevádzky v prvej časti budúceho roka. TASR informáciu prevzala od agentúry AFP.

Biely dom zverejnil satelitný záber možnej budúcej lokality takejto továrne, ktorá sa má nachádzať v osobitnej ekonomickej zóne Alabuga asi 900 kilometrov východne od Moskvy.

"Vojenské partnerstvo Ruska a Iránu sa zjavne prehlbuje," uviedol John Kirby s odvolaním sa na zistenia spravodajských služieb USA. Biely dom preto pripravuje odporúčanie firmám a vládam "aby neúmyselne neprispievali k iránskemu (dronovému) programu".

Washington tvrdí, že Irán dodal Rusku stovky útočných dronov a súvisiace vybavenie a pomohol mu tak pri invázii na Ukrajine. Podľa amerických zdrojov sa bezpilotné lietadlá vyrábajú v Iráne a do Ruska ich prepravujú cez Kaspické more.

Teherán údajne výmenou za pomoc s vybudovaním továrne na drony žiada o nákup stíhačiek Su-35, útočných vrtuľníkov, radarov a cvičných lietadiel Jak-130 z Ruska, tvrdí Biely dom.

Kirby doplnil, že Spojené štáty budú pokračovať v uvaľovaní sankcií na aktérov zapojených do transferu iránskej vojenskej techniky do Ruska pre použitie na Ukrajine.

Irán opakovane poprel obvinenia USA, že posiela Rusku vojenské vybavenie v priebehu vojny na Ukrajine.

(tasr, dv)

  |  

V Malej Fatre po páde pri zlaňovaní zahynul 39-ročný horolezec

V Malej Fatre zahynul v piatok 39-ročný slovenský horolezec po páde pri zlaňovaní z Mnícha nad Tiesňavami. Horská záchranná služba (HZS) o tom informuje na svojej webovej stránke.

Pád nahlásil prostredníctvom tiesňovej linky 18300 horolezcov kolega. "Záchranári HZS požiadali okamžite o súčinnosť posádku Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (VZZS). Tá zobrala počas medzipristátia v Štefanovej na palubu záchranára HZS. Súbežne smerovala na miesto aj pozemná skupina horských záchranárov," uviedla HZS.

Fotografia zachycuje trajektóriu pádu horolezca. Zdroj: HZS

Po lokalizácii miesta nehody vysadili za pomoci navijaka záchranára HZS. "Slovenský horolezec utrpel pri páde poranenia nezlučiteľné so životom. Záchranári HZS následne telo nebohého horolezca transportovali do Štefanovej, kde ho odovzdali príslušníkom Policajného zboru," uviedla HZS.

  |  

Smrteľný pád horolezca nad Terchovou

TERCHOVÁ – V piatok v obedňajších hodinách nahlásil slovenský horolezec prostredníctvom tiesňovej linky 18300 pád kolegu, ktorý sa stal pri zlaňovaní z Mnícha nad Tiesňavami.

Ohlasovateľ ostal na štande a nemal s kolegom žiaden kontakt. Záchranári HZS požiadali okamžite posádku VZZS o súčinnosť, a tá zobrala počas medzipristátia v Štefanovej záchranára HZS na palubu a spoločne smerovali na pomoc. Súbežne smerovala na miesto aj pozemná skupina horských záchranárov. Po lokalizácií miesta nehody boli na mieste za pomoci navijaka vysadení záchranár HZS. Žiaľ slovenský horolezec pri páde utrpel poranenia nezlučiteľné so životom. Záchranári HZS následne telo nebohého 39-ročného horolezca transportovali do Štefanovej, kde ho odovzdali príslušníkom PZ SR a pohrebnej službe.

Zdroj: HZS

  |  

Po prietrži mračien v Brzotíne riešia ubytovanie pre desiatky ľudí

Obec Brzotín v okrese Rožňava rieši po piatkovej prietrži mračien otázku bývania približne pre 40 ľudí, ktorým zatopilo ich domovy. Pre TASR to potvrdil starosta obce Róbert Dókus. Na mieste zasahujú aj hasiči.

 "Situácia je najvážnejšia na Rudianskej ulici, na ktorej žije najmä marginalizovaná rómska komunita. Vo svojich obydliach mali niektorí vodu až po kolená. Riešime, či teraz majú kde bývať. Útočisko im poskytneme buď v telocvični alebo v klube dôchodcov," povedal s tým, že spisujú zoznam, kto každý potrebuje ubytovanie. Zabezpečujú tiež pitný režim a stravu.

Podľa jeho slov evidujú zatopené pivnice či garáže aj v rodinných domoch na Gemerskej ulici.

"Zaznamenali sme asi 20 oznámení ľudí z Brzotína, ktorí hlásili, že im voda vytápa domy," uviedol pre TASR operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Košiciach s tým, že na mieste zasahuje jedna jednotka HaZZ a niekoľko dobrovoľných hasičských zborov.

(tasr)

  |  

Jozef Mikloško bilancuje rok vo funkcii komisára pre deti

Komisár pre deti Jozef Mikloško bol do svojej funkcie zvolený 25. mája 2022. Pred rokom na Medzinárodný deň detí predstavil prioritné oblasti, ktorým sa vo funkcii plánuje venovať. Detský ombudsman dnes bilancuje, čo sa mu po roku podarilo.

Jednou z priorít komisára je systémová zmena s úpravou rodičovských práv a povinností rodičov po rozvode či rozchode. S cieľom napomôcť zmiernenie negatívnych vplyvov na psychický, fyzický a citový vývin dieťaťa zvolal Mikloško stretnutia so zástupcami občianskych združení, centier pre deti a rodiny či rodinných sudcov, ktorí sa tomuto problému venujú.

Usporiadal tiež okrúhle stoly na tému duševného zdravia detí. „Cieľom stretnutí je operatívne riešenie najakútnejších systémových nedostatkov vo vzťahu k duševnému zdraviu detí – sebapoškodzovanie, sexuálne násilie na deťoch, zvyšovanie počtu psychiatrických diagnóz u detí,“ uviedol Úrad komisára pre deti s informáciou, že rokuje o vytvorení špecializovaného zariadenia s 24-hodinovou psychiatrickou starostlivosťou pre deti, ktoré majú duševné poruchy s vysokou mierou agresivity. Zariadenie by vytváralo vhodné prostredie aj pre takéto deti, ktorých je podľa odhadov momentálne na Slovensku 30 – 40.

Ďalšou prioritou bolo zriadenie Komisie na vynímanie detí z biologických rodín, ktorá vznikla pod záštitou ministerky práce Sone Gaborčákovej. Úlohou pracovnej skupiny, ktorej súčasťou bol aj Mikloško, bolo stanovenie pravidiel postupov a metodík pre zlepšenie praxe tak, aby sa vynímanie detí z biologických rodín skutočne využívalo len ako krajné riešenie situácie dieťaťa.

Mikloškov úrad pripomenul aj novelu zákona o verejnom ochrancovi práv a novelu zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím, vďaka čomu bude mať Slovensko konečne národný preventívny mechanizmus proti mučeniu (NPM). Úrad komisára pre deti aktuálne pracuje na príprave implementácie tohto mechanizmu.

Komisár pre deti zrealizoval na jeseň 2022 výskum názorov detí na Slovensku s cieľom pýtať sa priamo detí, čo si myslia, ako sa cítia, alebo z čoho majú strach. „Výsledky potvrdili dôležitosť stabilného rodinného prostredia, odhalili strachy a ohrozenia, ktoré deti prežívajú, ale aj negatívny vplyv online prostredia,“ upozornil úrad.

Pod záštitou komisára pre deti vznikol na jeseň 2022 aj Parlament detí a mládeže, ktorého úlohou je predstavovať poradný orgán komisára pre deti. Cieľom komisára je zabezpečiť, aby bol hlas detí v spoločnosti vypočutý. „Dosiaľ prebehli dve stretnutia Parlamentu detí a mládeže, ďalšie je naplánované na jeseň 2023,“ pripomenuli u komisára.

Komisár riešil aj problematiku generačnej chudoby rómskych detí. Zvolal preto dva okrúhle stoly na riešenie situácie 48 detí, ktoré po zrútení schodiska v bytovom dome zostali od augusta 2022 umiestnené spolu s rodinami v priestoroch školskej jedálne v Michalovciach. „V školskej jedálni bolo ubytovaných 13 rodín. Žili v jednej miestnosti bez paravánov, bez prístupu k teplej vode, mali k dispozícii len prenosné lôžka, dva sporáky na varenie, nemali žiadne stoly. Už po prvom pracovnom stretnutí sa situácia detí zlepšila,“ zdôraznil úrad detského ombudsmana. Dodal, že komisár ďalej pokračuje v riešení situácie týchto detí a zároveň sa chce zaoberať systémovými zmenami, ktoré budú predchádzať generačnej chudobe.

(ste)