Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko rozmiestnilo výbušniny v chemickej továrni na Kryme, tvrdia Ukrajinci

Rusko rozmiestnilo v chemickom podniku na severe Krymského polostrova výbušniny, ktoré by pri zničení továrne uvoľnili "tisíce ton" jedovatých látok. Vyhlásili to dvaja ukrajinskí predstavitelia, informuje v piatok TASR podľa portálu britskej televízie Sky News.

Podnik Krymský TITAN leží neďaleko mesta Armiansk na Perekopskej šiji, ktorá spája polostrov Krym s pevninskou Ukrajinou. Rusko Krym okupuje už od roku 2014.

Bývalý plukovník ukrajinských ozbrojených síl Roman Svitan pre televízny kanál Apostrof TV povedal, že ženisti ruskej armády pripravili podnik Krymský TITAN na demoláciu.

"Továreň je už úplne zamínovaná, aj nádrže s kyselinu, chlórom a činidlami. Ruskí ženisti tam nedávno začali klásť výbušniny, lebo videli, že ozbrojené sily Ukrajiny môžu prekročiť rieku Dneper (Dnipro) a zaútočiť na Armiansk," citovali Svitana noviny Kyiv Post.

Rovnaké varovanie vyslovil aj Oleksandr Prokudin, gubernátor Chersonskej oblasti hraničiacej s Krymom. O zamínovaní továrne informoval už minulý týždeň v piatok.

"Prípadný výbuch spôsobí uvoľnenie tisícov ton jedovatých látok do ovzdušia a bude to viesť k smrteľnému nebezpečenstvu pre ľudí a životné prostredie," povedal Prokudin.

(tasr)

Minúta  |  

Belgicko dodá Ukrajine muníciu za 32,4 milióna eur

Belgická vláda schválila dodávku 105-milimetrovej munície pre Ukrajinu v hodnote 32,4 milióna eur. Muníciu vláda kúpi od belgických výrobcov a dodá ju na Ukrajinu „čo najskôr", povedala belgická ministerka obrany Ludivine Dedonderová pre denník Het Laatste Nieuws. Informuje o tom web Kyiv Independent. Ide o súčasť štrnásteho balíka belgickej vojenskej pomoci Ukrajine.

Belgicko doteraz Kyjevu poskytlo vojenskú pomoc v celkovej hodnote 306 miliónov eur.

(sita)

Minúta  |  

Donald Trump čelí obvineniam z 37 trestných činov

Bývalý americký prezident Donald Trump je obvinený z 37 trestných činov týkajúcich sa zaobchádzania s utajovanými informáciami, marenia spravodlivosti a nepravdivých vyhlásení. Vyplýva to z dokumentov podaných na federálny súd, ktoré v piatok zverejnili. TASR o tom informuje podľa agentúr AP a Reuters.

Ministerstvo spravodlivosti USA zverejnením dokumentov potvrdilo štvrtkové vyjadrenia samotného Trumpa o svojom obvinení.

Exprezident čelí obvineniam v siedmich kategóriách trestných činov. Jednou je úmyselné ponechanie si informácií o národnej obrane, čo spadá pod zákon o špionáži s možným trestom do desať rokov väzenia, uviedla agentúra DPA.

Pred súd v Miami by sa mal Trump prvýkrát dostaviť budúci utorok, deň pred svojimi 77. narodeninami. Prípad sa týka dokumentov, ktoré si neoprávnene vzal pri odchode z Bieleho domu v januári 2021. Federálni vyšetrovatelia z jeho floridskej rezidencie Mar-a-Lago odniesli pred rokom 13.000 dokumentov. Sto z nich malo označenie tajné.

Podľa žaloby obsahovali citlivé vojenské tajomstvá a Trump tiež údajne ukázal nepovolanej osobe dokument ministerstva obrany popisujúci "plán útoku" v inom štáte.

Utajované dokumenty mal podľa obvinení uložené v kúpeľni, sprche, tanečnej sále, sklade, kancelárii, spálni a boli aj v priestoroch, kde sa konali verejné podujatia. Obvinený je aj jeho spolupracovník Walt Nauta.

Obvinenie exprezidenta z federálnych trestných činov je v dejinách USA bezprecedentné. Trump je pritom favoritom na získanie nominácie Republikánskej strany v budúcoročných prezidentských voľbách. Trump a jeho spojenci preto vyšetrovanie označili za politickú odplatu demokratického prezidenta Joea Bidena.

Súdny proces nebude Trumpovi brániť v kampani ani výkone prezidentskej funkcie, ak by ho v novembri 2024 znovu zvolili. Podľa právnych expertov by sa mu nedalo zabrániť v zložení prezidentskej prísahy ani ak by bol odsúdený a poslaný do väzenia.

(tasr)

Minúta  |  

Haag v prípade žaloby Ukrajiny na Rusko vypočuje argumenty ďalších 32 krajín

Medzinárodný súdny dvor (MSD) umožní 32 krajinám, aby predložili argumenty na podporu Ukrajiny v prípade jej žaloby, podľa ktorej Rusko falošne obvinilo Kyjev z genocídy, aby ospravedlnilo svoju inváziu. Vyplýva to z piatkového oznámenia súdu, informuje TASR na základe agentúry AP.

Je to dosiaľ najvyšší počet krajín, ktoré sa pridajú k žalobe iného štátu pred hlavným súdnym orgánom OSN so sídlom v holandskom Haagu.

Ukrajinská vláda podala žalobu krátko po začiatku ruskej invázie z februára 2022. Kremeľ účasť na pojednávaniach v nasledujúcom mesiaci odmietol.

Kyjev tvrdí, že Rusko porušilo Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948, pretože falošne obvinilo Ukrajinu z páchania genocídy v Luhanskej a Doneckej oblasti a využilo to ako zámienku na inváziu.

Lotyšsko ako prvá krajina súdu podala v tomto prípade tzv. vyhlásenie o intervencii. Celkovo o účasť na procese na strane Ukrajiny požiadalo 33 krajín vrátane všetkých členov EÚ okrem Maďarska. Žiadosť USA sudcovia OSN zamietli z formálnych dôvodov.

Medzinárodný súdny dvor v marci 2022 nariadil Rusku, aby zastavilo vojenské operácie na Ukrajine, čo však Moskva neurobila.

MSD pojednáva aj o ďalšej žalobe, ktorú Ukrajina podala už skôr a ktorá sa týka ruskej anexie Krymu z roku 2014 a financovania separatistických povstalcov vo východoukrajinských oblastiach.

(tasr)

Minúta  |  

Dvoch talianskych futbalových fanúšikov potrestali za výtržnosti v Prahe

Dvaja fanúšikovia talianskeho klubu Fiorentina dostali za stredajšie napadnutie priaznivcov anglického West Hamu v centre Prahy podmienečný trest a pokutu. Z Česka ich tiež na tri roky vyhostili. Tretieho zadržaného Taliana čaká riadne súdne konanie pre trestný čin násilia proti úradnej osobe a hrozí mu až šesťročný trest. Informuje spravodajkyňa TASR na základe servera Novinky.cz.

S dvoma mužmi podozrivými z výtržníctva sa viedlo skrátené súdne konanie a v piatok popoludní o návrhu na ich potrestanie rozhodol Obvodný súd pre Prahu 1. Jeho podpredsedníčka Eva Švíglerová spresnila, že obaja boli odsúdení na trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov s podmienečným odkladom na trojročnú skúšobnú dobu a peňažný trest 30.000 korún (viac ako 1200 eur).

V policajnej cele v stredu skončil aj tretí Talian, ktorý pri naháňačke ľahko zranil zasahujúceho policajta tyčou. "Mužovi, ktorý napadol policajta, bolo včera (8.júna) oznámené obvinenie z trestného činu násilia proti úradnej osobe. V prípade odsúdenia mu hrozí až šesťročný trest," uviedla polícia. Podľa hovorcu pražskej polície Jana Rybanského ho budú vyšetrovať na slobode.

Kriminalisti podľa servera Novinky.cz posudzovali správanie Talianov prísnejšie, pretože proti priaznivcom West Ham United útočili ako organizovaná skupina.

V stredu sa na pražskom štadióne Eden hralo finále Európskej konferenčnej ligy medzi ACF Fiorentina a West Ham United. Na zápas pricestovali tisíce anglických a talianskych fanúšikov.

Ešte pred zápasom v jednom z barov v centre mesta priaznivci Fiorentiny zaútočili na anglických fanúšikov a troch z nich zranili.

Po víťazstve anglického klubu jeho fanúšikovia oslavovali v centre mesta a odpaľovali svetlice, čo je v Prahe zakázané. Zasahovali proti nim policajní ťažkoodenci a polícia zadržala celkom 23 ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

WHO kritizuje Slovensko za nedostatočné zdieľanie zdravotníckych dát medzi inštitúciami

Zber zdravotníckych dát a informácií na Slovenskú je dostatočný, ich využitie je však nedostatočné a často chaotické. Skonštatovali to odborníci zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorí tento týždeň navštívili Slovensko a zamerali sa na hodnotenie informačných systémov vo vzťahu k zdravotníckym dátam a informáciám. Informovalo o tom Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR.

"Experti na základe zistení uviedli, že komunikácia medzi jednotlivými organizáciami a inštitúciami v rámci zdieľania dát nie je jednoznačne nastavená, čím sa niekedy zbytočne duplikujú nielen procesy, ale aj výsledky," tlmočil rezort zistenia zástupcov WHO.

Dôsledkom tohto stavu je podľa expertov to, že na krízy akéhokoľvek druhu reaguje štát až dodatočne, pričom musí vytvárať nové postupy a pravidlá. Predbežné závery si v piatok vypočul minister zdravotníctva SR Michal Palkovič.

"Osobne vnímam ako jeden z najväčších problémov pri manažmente zdravotníckych údajov aj množstvo informačných systémov, ktoré používajú jednotliví poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a ktoré navyše nie sú navzájom kompatibilné. Na tento problém upozornili aj kolegovia z WHO," povedal v tejto súvislosti minister.

Upozornil na to, že Slovensku chýba tiež centralizácia zberu dát, nedostatočne sa rieši ich bezpečnosť a validácia. Údaje sa tak často síce dostávajú na miesta, kde ich potrebujú, avšak vzhľadom na nedostatočnú koordináciu mechanizmov sa nedostávajú aj k tým ľuďom, ktorí by ich skutočne vedeli adekvátne využiť v rámci nastavenia zdravotníckeho systému.

Sumár expertov bude rozpracovaný do podrobnej hodnotiacej správy, ktorá by mala byť dostupná v priebehu týždňov.

"Verím, že záverečná správa z WHO pomôže slovenským inštitúciám pohnúť sa v tejto oblasti tam, kam treba, a to rýchlejšie, ako by sme to dokázali sami," dodal na záver minister zdravotníctva.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.