Preskočiť na obsah
  |  

Donald Trump čelí obvineniam z 37 trestných činov

Bývalý americký prezident Donald Trump je obvinený z 37 trestných činov týkajúcich sa zaobchádzania s utajovanými informáciami, marenia spravodlivosti a nepravdivých vyhlásení. Vyplýva to z dokumentov podaných na federálny súd, ktoré v piatok zverejnili. TASR o tom informuje podľa agentúr AP a Reuters.

Ministerstvo spravodlivosti USA zverejnením dokumentov potvrdilo štvrtkové vyjadrenia samotného Trumpa o svojom obvinení.

Exprezident čelí obvineniam v siedmich kategóriách trestných činov. Jednou je úmyselné ponechanie si informácií o národnej obrane, čo spadá pod zákon o špionáži s možným trestom do desať rokov väzenia, uviedla agentúra DPA.

Pred súd v Miami by sa mal Trump prvýkrát dostaviť budúci utorok, deň pred svojimi 77. narodeninami. Prípad sa týka dokumentov, ktoré si neoprávnene vzal pri odchode z Bieleho domu v januári 2021. Federálni vyšetrovatelia z jeho floridskej rezidencie Mar-a-Lago odniesli pred rokom 13-tisíc dokumentov. Sto z nich malo označenie tajné.

Podľa žaloby obsahovali citlivé vojenské tajomstvá a Trump tiež údajne ukázal nepovolanej osobe dokument ministerstva obrany popisujúci "plán útoku" v inom štáte.

Utajované dokumenty mal podľa obvinení uložené v kúpeľni, sprche, tanečnej sále, sklade, kancelárii, spálni a boli aj v priestoroch, kde sa konali verejné podujatia. Obvinený je aj jeho spolupracovník Walt Nauta.

Obvinenie exprezidenta z federálnych trestných činov je v dejinách USA bezprecedentné. Trump je pritom favoritom na získanie nominácie Republikánskej strany v budúcoročných prezidentských voľbách. Trump a jeho spojenci preto vyšetrovanie označili za politickú odplatu demokratického prezidenta Joea Bidena, ten si však od prípadu drží odstup.

 Súdny proces nebude Trumpovi brániť v kampani ani výkone prezidentskej funkcie, ak by ho v novembri 2024 znovu zvolili. Podľa právnych expertov by sa mu nedalo zabrániť v zložení prezidentskej prísahy ani ak by bol odsúdený a poslaný do väzenia.

(tasr)

  |  

Olaf Scholz vyjadril podporu gruzínskemu premiérovi na ceste jeho krajiny do Európskej únie

Nemecký kancelár Olaf Scholz ubezpečil v piatok počas rozhovorov v Berlíne gruzínskeho premiéra Irakliho Garibašviliho o podpore jeho krajiny na ceste do Európskej únie. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Scholz však vyzval gruzínsku vládu, aby urobila potrebné reformy a "okamžite a s najväčšou rozhodnosťou" splnila odporúčania Európskej komisie, informoval vládny hovorca Steffen Hebestreit.

Európska únia v júni 2022 udelila štatút kandidátskych krajín Ukrajine a Moldavsku, Gruzínsku prisľúbila tento štatút iba po uskutočnení reforiem.

Patrí k nim napríklad boj proti politickej polarizácii, reforma justície, vytvorenie nezávislého protikorupčného úradu a sloboda tlače a médií. EÚ tiež žiada, aby Gruzínsko odstránilo vplyv oligarchov na ekonomický a politický život krajiny.

Európska komisia plánuje v októbri predložiť správu o situácii v Gruzínsku, ktorá poslúži ako základ pre ďalší postup.

(tasr)

  |  

Rusko rozmiestnilo výbušniny v chemickej továrni na Kryme, tvrdia Ukrajinci

Rusko rozmiestnilo v chemickom podniku na severe Krymského polostrova výbušniny, ktoré by pri zničení továrne uvoľnili "tisíce ton" jedovatých látok. Vyhlásili to dvaja ukrajinskí predstavitelia, informuje v piatok TASR podľa portálu britskej televízie Sky News.

Podnik Krymský TITAN leží neďaleko mesta Armiansk na Perekopskej šiji, ktorá spája polostrov Krym s pevninskou Ukrajinou. Rusko Krym okupuje už od roku 2014.

Bývalý plukovník ukrajinských ozbrojených síl Roman Svitan pre televízny kanál Apostrof TV povedal, že ženisti ruskej armády pripravili podnik Krymský TITAN na demoláciu.

"Továreň je už úplne zamínovaná, aj nádrže s kyselinu, chlórom a činidlami. Ruskí ženisti tam nedávno začali klásť výbušniny, lebo videli, že ozbrojené sily Ukrajiny môžu prekročiť rieku Dneper (Dnipro) a zaútočiť na Armiansk," citovali Svitana noviny Kyiv Post.

Rovnaké varovanie vyslovil aj Oleksandr Prokudin, gubernátor Chersonskej oblasti hraničiacej s Krymom. O zamínovaní továrne informoval už minulý týždeň v piatok.

"Prípadný výbuch spôsobí uvoľnenie tisícov ton jedovatých látok do ovzdušia a bude to viesť k smrteľnému nebezpečenstvu pre ľudí a životné prostredie," povedal Prokudin.

(tasr)

  |  

Belgicko dodá Ukrajine muníciu za 32,4 milióna eur

Belgická vláda schválila dodávku 105-milimetrovej munície pre Ukrajinu v hodnote 32,4 milióna eur. Muníciu vláda kúpi od belgických výrobcov a dodá ju na Ukrajinu „čo najskôr", povedala belgická ministerka obrany Ludivine Dedonderová pre denník Het Laatste Nieuws. Informuje o tom web Kyiv Independent. Ide o súčasť štrnásteho balíka belgickej vojenskej pomoci Ukrajine.

Belgicko doteraz Kyjevu poskytlo vojenskú pomoc v celkovej hodnote 306 miliónov eur.

(sita)

  |  

Donald Trump čelí obvineniam z 37 trestných činov

Bývalý americký prezident Donald Trump je obvinený z 37 trestných činov týkajúcich sa zaobchádzania s utajovanými informáciami, marenia spravodlivosti a nepravdivých vyhlásení. Vyplýva to z dokumentov podaných na federálny súd, ktoré v piatok zverejnili. TASR o tom informuje podľa agentúr AP a Reuters.

Ministerstvo spravodlivosti USA zverejnením dokumentov potvrdilo štvrtkové vyjadrenia samotného Trumpa o svojom obvinení.

Exprezident čelí obvineniam v siedmich kategóriách trestných činov. Jednou je úmyselné ponechanie si informácií o národnej obrane, čo spadá pod zákon o špionáži s možným trestom do desať rokov väzenia, uviedla agentúra DPA.

Pred súd v Miami by sa mal Trump prvýkrát dostaviť budúci utorok, deň pred svojimi 77. narodeninami. Prípad sa týka dokumentov, ktoré si neoprávnene vzal pri odchode z Bieleho domu v januári 2021. Federálni vyšetrovatelia z jeho floridskej rezidencie Mar-a-Lago odniesli pred rokom 13.000 dokumentov. Sto z nich malo označenie tajné.

Podľa žaloby obsahovali citlivé vojenské tajomstvá a Trump tiež údajne ukázal nepovolanej osobe dokument ministerstva obrany popisujúci "plán útoku" v inom štáte.

Utajované dokumenty mal podľa obvinení uložené v kúpeľni, sprche, tanečnej sále, sklade, kancelárii, spálni a boli aj v priestoroch, kde sa konali verejné podujatia. Obvinený je aj jeho spolupracovník Walt Nauta.

Obvinenie exprezidenta z federálnych trestných činov je v dejinách USA bezprecedentné. Trump je pritom favoritom na získanie nominácie Republikánskej strany v budúcoročných prezidentských voľbách. Trump a jeho spojenci preto vyšetrovanie označili za politickú odplatu demokratického prezidenta Joea Bidena.

Súdny proces nebude Trumpovi brániť v kampani ani výkone prezidentskej funkcie, ak by ho v novembri 2024 znovu zvolili. Podľa právnych expertov by sa mu nedalo zabrániť v zložení prezidentskej prísahy ani ak by bol odsúdený a poslaný do väzenia.

(tasr)

  |  

Haag v prípade žaloby Ukrajiny na Rusko vypočuje argumenty ďalších 32 krajín

Medzinárodný súdny dvor (MSD) umožní 32 krajinám, aby predložili argumenty na podporu Ukrajiny v prípade jej žaloby, podľa ktorej Rusko falošne obvinilo Kyjev z genocídy, aby ospravedlnilo svoju inváziu. Vyplýva to z piatkového oznámenia súdu, informuje TASR na základe agentúry AP.

Je to dosiaľ najvyšší počet krajín, ktoré sa pridajú k žalobe iného štátu pred hlavným súdnym orgánom OSN so sídlom v holandskom Haagu.

Ukrajinská vláda podala žalobu krátko po začiatku ruskej invázie z februára 2022. Kremeľ účasť na pojednávaniach v nasledujúcom mesiaci odmietol.

Kyjev tvrdí, že Rusko porušilo Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948, pretože falošne obvinilo Ukrajinu z páchania genocídy v Luhanskej a Doneckej oblasti a využilo to ako zámienku na inváziu.

Lotyšsko ako prvá krajina súdu podala v tomto prípade tzv. vyhlásenie o intervencii. Celkovo o účasť na procese na strane Ukrajiny požiadalo 33 krajín vrátane všetkých členov EÚ okrem Maďarska. Žiadosť USA sudcovia OSN zamietli z formálnych dôvodov.

Medzinárodný súdny dvor v marci 2022 nariadil Rusku, aby zastavilo vojenské operácie na Ukrajine, čo však Moskva neurobila.

MSD pojednáva aj o ďalšej žalobe, ktorú Ukrajina podala už skôr a ktorá sa týka ruskej anexie Krymu z roku 2014 a financovania separatistických povstalcov vo východoukrajinských oblastiach.

(tasr)