Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump obvinil prokuratúru, že proti nemu vedie politicky motivovanú kampaň

Bývalý prezident USA Donald Trump využil svoje prvé verejné vystúpenie od vznesenia federálnej žaloby na to, aby zintenzívnil svoje útoky na ministerstvo spravodlivosti USA, pričom ho bez dôkazov obvinil z politicky motivovanej kampane, ktorej cieľom je zabrániť mu, aby sa opäť stal prezidentom USA, informovala v sobotu agentúra Reuters.

V sobotňajšom prejave na zjazde republikánov v štáte Georgia Trump tvrdil, že jeho obvinenie zosnoval prezident USA Joe Biden s cieľom zmariť prezidentskú kampaň svojho hlavného politického rivala - republikána Trumpa.

"Smiešne a nepodložené obvinenie mojej osoby zo strany Bidenovej administratívy vyzbrojenej zbraňou nespravodlivosti sa zapíše medzi najstrašnejšie prípady zneužitia moci v dejinách našej krajiny," povedal Trump davu miestnych straníckych funkcionárov.

"Toto kruté prenasledovanie je paródiou na spravodlivosť," kritizoval Trump.

Agentúra Reuters vo svojej správe podotkla, že na podporu týchto Trumpových obvinení neexistujú žiadne dôkazy.

Ministerstvo spravodlivosti USA deklaruje, že všetky jeho rozhodnutia o začatí stíhania sa prijímajú bez ohľadu na stranícku politiku. Aj prezident Biden vyhlásil, že do Trumpovho stíhania nebude zasahovať.

Trumpov komentár sa objavil deň po tom, ako prokurátori proti nemu zverejnili 37-bodovú obžalobu, podľa ktorej si Trump pri odchode z Bieleho domu v januári roku 2021 neoprávnene vzal zložky dokumentov obsahujúcich aj citlivé informácie.

Federálni vyšetrovatelia pred rokom z Trumpovej floridskej rezidencie Mar-a-Lago odniesli 13-tisíc dokumentov. Sto z nich malo označenie tajné.

Prokuratúra tvrdí, že bývalý prezident si ponechal materiály vrátane dokumentov o americkom jadrovom programe a domácej zraniteľnosti voči prípadnému útoku, o ktorých vedel, že ich nemal mať.

V obžalobe sú tiež podrobne opísané dva prípady, keď Trump údajne zdieľal utajované informácie s osobami, ktoré neboli oprávnené oboznamovať sa s nimi. Popísané sú aj jeho snahy brániť vládnym vyšetrovateľom, ktorí sa tieto materiály snažili získať späť.

Obvinenie bývalého amerického prezidenta z federálnych trestných činov nemá v amerických dejinách obdobu a prišlo v čase, keď je Trump jasným favoritom na nomináciu Republikánskej strany do prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia na budúci rok.

Reuters konštatuje, že Trumpova kauza bude vzhľadom na charakter voči nemu vznesených obvinení ústredným bodom nominačného súboja v rámci Republikánskej strany.

Väčšina Trumpových súperov na jeho kauzu reagovala obvinením ministerstva spravodlivosti z politickej zaujatosti. Tento postoj podľa Reuters odzrkadľuje ich obavy z rozpadu tvrdého jadra Trumpovej voličskej základne, ktorú tvorí asi 30 percent republikánskych voličov.

Samotný Trump považuje obžalobu za "žart" a publiku v Georgii povedal, že obžaloba ešte viac posilní jeho podporu v rámci strany.

Trump by sa mal pred súd v Miami v štáte Florida, ktorý bude v kauze pojednávať, dostaviť prvýkrát v utorok - deň pred svojimi 77. narodeninami.

Súdny proces nebude Trumpovi brániť v kampani ani výkone prezidentskej funkcie, ak by ho v novembri roku 2024 znovu zvolili. Podľa právnych expertov by sa mu nedalo zabrániť v zložení prezidentskej prísahy ani v prípade, že by bol odsúdený a poslaný do väzenia.

Exprezident čelí obvineniam v siedmich kategóriách trestných činov. Jednou je úmyselné ponechanie si informácií o národnej obrane, čo spadá pod zákon o špionáži s možným trestom do desať rokov väzenia.

(tasr)

Minúta  |  

Po útoku s kalašnikovmi v Štokholme zahynul 15-ročný chlapec

Jedna osoba prišla o život a tri ďalšie utrpeli zranenia pri streľbe, ku ktorej došlo v sobotu večer vo štvrti Farsta na južnom predmestí Štokholmu. Oznámila to miestna polícia, píše TASR na základe správy agentúry DPA.

V sobotu krátko po 18:00 sa podľa portálu Expressen strhla streľba pri východe z metra. Strelné zranenia utrpeli štyri osoby, pričom 15 ročný chlapec im na mieste podľahol, zatiaľ čo traja ďalší ľudia boli prevezení do nemocnice.

Policajti pri zásahu znemožnili zastaviť vlak na neďalekej stanici, aby im nemohli ujsť domnelí páchatelia. Po následnej automobilovej naháňačke zatkli dvoch ľudí vo veku od 20 do 30 rokov. Uviedol to portál Expressen.

Bezprostredne nebolo zrejmé, čo incident zapríčinilo. Ako však uvádza DPA, Švédsko má veľký problém so zločineckými gangami a súvisiacou kriminalitou, ktorá sa často týka obchodovania s drogami.

V tejto severskej došlo v minulosti k viacerým streľbám ako aj útokom, pri ktorých boli použité výbušniny. Predmestie na juhu Štokholmu pritom patrí k oblastiam, v ktorých je kriminalita najhoršia.

DPA uvádza, že od začiatku roka do mája zaznamenali vo Švédsku celkovo 144 prípadov streľby, z ktorých k 52 došlo v hlavnom meste a jeho okolí. Zabitých pri nich bolo 18 ľudí, z toho desať v samotnom Štokholme.

(tasr, dv)

Minúta  |  

Stovky ľudí v Nemecku protestovali proti NATO a manévrom Air Defender 2023

Okolo 300 ľudí protestovalo v sobotu pri leteckej základni Wunstorf ležiacej na severe Nemecka neďaleko Hannoveru proti rozsiahlym leteckým manévrom Air Defender 2023, ktoré sa začnú v pondelok. Na svojej stránke o tom informoval Norddeutscher Rundfunk (NDR).

Mnohí demonštranti sa predtým stretli na železničných staniciach v Neustadte a Poggenhagene a k hlavnému vchodu leteckej základne sa vydali pešo alebo na bicykli.

Účastníci držali plagáty so symbolmi mieru, ale aj s heslami namierenými proti Severoatlantickej aliancii (NATO).

Demonštranti okrem iného žiadali, aby sa spolková vláda zasadila o okamžité prímerie vo vojne Ruska proti Ukrajine. Manévre Air Defender z ich pohľadu vysielajú nesprávny signál, ktorý by mohol viesť k ďalšej eskalácii konfliktu. Podľa Gerharda Biederbecka z mierovej iniciatívy Neustadt/Wunstorf povedú k ďalšiemu zbrojeniu, no práve teraz by sa malo urobiť všetko pre diplomatické urovnanie vojny na Ukrajine.

Letecká základňa Wunstorf bude slúžiť pre manévre Air Defender 2023 ako logistický uzol. Dvanásťdňové cvičenie sa plánovalo päť rokov a bude najväčšie svojho druhu v dejinách NATO. Podľa nemeckej armády sa na ňom zúčastní okolo 250 lietadiel a približne 10.000 vojakov z 25 krajín.

(tasr)

Minúta  |  

Po Johnsonovi odstúpili ďalší dvaja britskí konzervatívni poslanci

Britský konzervatívny poslanec Nigel Adams v sobotu oznámil, že sa „s okamžitou platnosťou" vzdáva svojho mandátu v Dolnej snemovni. Rovnaký krok už v piatok večer oznámila aj jeho stranícka kolegyňa a bývalá ministerka kultúry Nadine Dorriesová. K ich odchodu dochádza po tom, ako sa svojho poslaneckého mandátu vzdal expremiér Boris Johnson. Vláda konzervatívneho premiéra Rishiho Sunaka tak bude čeliť trom doplňujúcim voľbám, informuje TASR agentúra DPA.

Adams dôvod svojho odchodu neuviedol, DPA však píše, že bol blízkym spojencom Johnsona, rovnako ako aj Dorriesová. Adams bol v Dolnej snemovni poslancom za volebný obvod Selby a Ainsty, zatiaľ čo Dorriesová za obvod Mid Bedfordshire a Johnson za obvod na predmestí Londýna. Vo všetkých troch sa teraz uskutočnia doplňujúce voľby.

Johnson ešte v piatok oznámil, že s okamžitou platnosťou odstupuje z funkcie poslanca Dolnej snemovne. Dozvedel sa toiž, že bude čeliť postihu za zavádzanie parlamentu pri afére známej ako Partygate.

https://standard.sk/366219/boris-johnson-sa-vzdal-funkcie-poslanca/

Johnson uviedol, že dostal list o vyšetrovaní parlamentného výboru, ktorý preveroval, či poslancom neposkytol nepravdivé vyjadrenia o večierkoch vo vládnych budovách v čase platnosti pandemických obmedzení. Expremiér vyhlásil, že ho úmysel viesť konanie voči nemu prekvapil a zároveň obvinil svojich oponentov, že sa ho snažia vyhnať zo zákonodarného zboru.

Premiér Sunak sa dosiaľ k odchodu Johnsona z poslaneckého postu nevyjadril.

Johnsonovu politickú kariéru charakterizovali škandály a návraty, Konzervatívnu stranu ako líder v roku 2019 doviedol k presvedčivému volebnému víťazstvu. Necelé tri roky nato ho však pre množstvo škandálov vlastná strana prinútila odísť z premiérskeho postu.

Aféra Partygate prepukla po zisteniach, že v sídlach vládnych inštitúcií sa v rokoch 2020 a 2021 konali večierky v rozpore s prísnymi opatreniami proti šíreniu covidu. Polícia napokon udelila 126 pokút, z nich jednu Johnsonovi.

(tasr)

Minúta  |  

Českí sociálni demokrati menia názov aj logo

Česká strana sociálnodemokratická (ČSSD), najstaršia tradičná politická strana v Českej republike, si na svojom sobotňajšom 45. zjazde v Plzni odhlasovala zmenu svojho názvu i loga. Po novom sa bude nazývať Sociálna demokracia a používať skratku SOCDEM, informujú české médiá.

Nové logo zobrazuje oranžový okvetný lístok ruže, v ktorom je bielou farbou napísaná nová oficiálna skratka strany SOCDEM. Z celkových 178 prítomných delegátov hlasovalo za zmenu názvu a loga 152. Potrebné boli dve tretiny hlasov, teda 119.

ČSSD uskutočnila tieto zmeny preto, že je odhodlaná vrátiť sa do vrcholnej politiky a zbaviť sa chýb z minulosti, píše portál Novinky.cz. Ich súčasťou je aj zmena štýlu komunikácie.

„Dostali sme od vás na zjazde v Brne úlohu, aby sme po rokoch tápania, keď sme obracali kormidlo raz doľava, raz doprava a striedali logá a farby, ako by to bolo dôležité, tentoraz urobili skutočnú, premyslenú a razantnú zmenu. Jednou z definícií šialenstva je to, keď stále dookola opakujete tie isté chyby, s tými istými ľuďmi, a očakávate rozdielny výsledok. Takí už byť nechceme,“ predstavil delegátom rebranding ČSSD jej predseda Michal Šmarda.

Proti zmene názvu sa ešte pred hlasovaním neúspešne postavil napríklad bývalý podpredseda strany, exminister práce a sociálnych veci a niekdajší senátor ČSSD Zdeněk Škromach. Tvrdil, že nikto z delegátov nemá mandát hlasovať za zmenu názvu a mala by o tom prebehnúť hlboká vnútrostranícka diskusia.

ČSSD roky zápasí s úbytkom voličov a tým aj s klesajúcimi preferenciami, čo vyvrcholilo v parlamentných voľbách v roku 2021, keď sa sociálni demokrati prvýkrát za 30 rokov nedostali do dolnej komory parlamentu.

Primárnym cieľom Sociálnej demokracie je uspieť v parlamentných voľbách v roku 2025 a vrátiť sa do Poslaneckej snemovne. Strana sa teraz v prieskumoch verejnej mienky pohybuje pod päťpercentnou hranicou potrebnou na vstup do Snemovne. Podľa májového prieskumu agentúry STEM pre televíziu CNN Prima News by sociálni demokrati získali 4,1 percenta hlasov.

Dôležité budú pre Sociálnu demokraciu aj voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia na budúci rok. V tých minulých totiž ČSSD takisto neuspela.

(tasr)

Minúta  |  

Sabotážna skupina, ktorá zničila Nord Stream, využila ako operačnú základňu Poľsko, píše americký denník

Nemeckí vyšetrovatelia skúmajú v prípade poškodenia plynovodov Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori v septembri minulého roka dôkazy naznačujúce, že sabotážna skupina využila Poľsko ako svoju operačnú základňu, napísal denník Wall Street Journal (WSJ). Správu o tom priniesol sobotňajší Guardian.

Vyšetrovatelia plne zrekonštruovali dvojtýždňovú plavbu 15-metrovej rekreačnej jachty s názvom Andromeda, ktorá je podozrivá, že zohrala úlohu pri útokoch na plynovody.

Pomocou údajov z rádiového a navigačného zariadenia Andromedy, satelitných a mobilných telefónov a e-mailových účtov sa zistilo, že jachta sa odchýlila od svojho kurzu a vstúpila do poľských vôd.
Vyšetrovatelia sa tiež pokúsili priradiť vzorky DNA z paluby k aspoň jednému ukrajinskému vojakovi.

Nemecký Spolkový kriminálny úrad ani úrad poľského premiéra tieto tvrdenia zatiaľ nekomentovali.

https://standard.sk/364807/washington-post-cia-vedela-o-tom-ze-ukrajinci-planuju-znicit-nord-stream/

Denník Washington Post v utorok informoval, že USA sa dozvedeli o ukrajinskom pláne zaútočiť na plynovody v júni 2022, teda tri mesiace pred útokmi. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však pre nemecké médiá poprel, že by na plynovody zaútočila Ukrajina.

Prevádzka Nord Streamu 1, cez ktorý Rusko dodávalo zemný plyn Nemecku a ďalším európskym krajinám, bola zastavená po rozpútaní vojny na Ukrajine. Plynovod Nord Stream 2 pre vojnu nebol uvedený do prevádzky.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.