Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stovky ľudí v Nemecku protestovali proti NATO a manévrom Air Defender 2023

Okolo 300 ľudí protestovalo v sobotu pri leteckej základni Wunstorf ležiacej na severe Nemecka neďaleko Hannoveru proti rozsiahlym leteckým manévrom Air Defender 2023, ktoré sa začnú v pondelok. Na svojej stránke o tom informoval Norddeutscher Rundfunk (NDR).

Mnohí demonštranti sa predtým stretli na železničných staniciach v Neustadte a Poggenhagene a k hlavnému vchodu leteckej základne sa vydali pešo alebo na bicykli.

Účastníci držali plagáty so symbolmi mieru, ale aj s heslami namierenými proti Severoatlantickej aliancii (NATO).

Demonštranti okrem iného žiadali, aby sa spolková vláda zasadila o okamžité prímerie vo vojne Ruska proti Ukrajine. Manévre Air Defender z ich pohľadu vysielajú nesprávny signál, ktorý by mohol viesť k ďalšej eskalácii konfliktu. Podľa Gerharda Biederbecka z mierovej iniciatívy Neustadt/Wunstorf povedú k ďalšiemu zbrojeniu, no práve teraz by sa malo urobiť všetko pre diplomatické urovnanie vojny na Ukrajine.

Letecká základňa Wunstorf bude slúžiť pre manévre Air Defender 2023 ako logistický uzol. Dvanásťdňové cvičenie sa plánovalo päť rokov a bude najväčšie svojho druhu v dejinách NATO. Podľa nemeckej armády sa na ňom zúčastní okolo 250 lietadiel a približne 10.000 vojakov z 25 krajín.

(tasr)

Minúta  |  

Po Johnsonovi odstúpili ďalší dvaja britskí konzervatívni poslanci

Britský konzervatívny poslanec Nigel Adams v sobotu oznámil, že sa „s okamžitou platnosťou" vzdáva svojho mandátu v Dolnej snemovni. Rovnaký krok už v piatok večer oznámila aj jeho stranícka kolegyňa a bývalá ministerka kultúry Nadine Dorriesová. K ich odchodu dochádza po tom, ako sa svojho poslaneckého mandátu vzdal expremiér Boris Johnson. Vláda konzervatívneho premiéra Rishiho Sunaka tak bude čeliť trom doplňujúcim voľbám, informuje TASR agentúra DPA.

Adams dôvod svojho odchodu neuviedol, DPA však píše, že bol blízkym spojencom Johnsona, rovnako ako aj Dorriesová. Adams bol v Dolnej snemovni poslancom za volebný obvod Selby a Ainsty, zatiaľ čo Dorriesová za obvod Mid Bedfordshire a Johnson za obvod na predmestí Londýna. Vo všetkých troch sa teraz uskutočnia doplňujúce voľby.

Johnson ešte v piatok oznámil, že s okamžitou platnosťou odstupuje z funkcie poslanca Dolnej snemovne. Dozvedel sa toiž, že bude čeliť postihu za zavádzanie parlamentu pri afére známej ako Partygate.

https://standard.sk/366219/boris-johnson-sa-vzdal-funkcie-poslanca/

Johnson uviedol, že dostal list o vyšetrovaní parlamentného výboru, ktorý preveroval, či poslancom neposkytol nepravdivé vyjadrenia o večierkoch vo vládnych budovách v čase platnosti pandemických obmedzení. Expremiér vyhlásil, že ho úmysel viesť konanie voči nemu prekvapil a zároveň obvinil svojich oponentov, že sa ho snažia vyhnať zo zákonodarného zboru.

Premiér Sunak sa dosiaľ k odchodu Johnsona z poslaneckého postu nevyjadril.

Johnsonovu politickú kariéru charakterizovali škandály a návraty, Konzervatívnu stranu ako líder v roku 2019 doviedol k presvedčivému volebnému víťazstvu. Necelé tri roky nato ho však pre množstvo škandálov vlastná strana prinútila odísť z premiérskeho postu.

Aféra Partygate prepukla po zisteniach, že v sídlach vládnych inštitúcií sa v rokoch 2020 a 2021 konali večierky v rozpore s prísnymi opatreniami proti šíreniu covidu. Polícia napokon udelila 126 pokút, z nich jednu Johnsonovi.

(tasr)

Minúta  |  

Českí sociálni demokrati menia názov aj logo

Česká strana sociálnodemokratická (ČSSD), najstaršia tradičná politická strana v Českej republike, si na svojom sobotňajšom 45. zjazde v Plzni odhlasovala zmenu svojho názvu i loga. Po novom sa bude nazývať Sociálna demokracia a používať skratku SOCDEM, informujú české médiá.

Nové logo zobrazuje oranžový okvetný lístok ruže, v ktorom je bielou farbou napísaná nová oficiálna skratka strany SOCDEM. Z celkových 178 prítomných delegátov hlasovalo za zmenu názvu a loga 152. Potrebné boli dve tretiny hlasov, teda 119.

ČSSD uskutočnila tieto zmeny preto, že je odhodlaná vrátiť sa do vrcholnej politiky a zbaviť sa chýb z minulosti, píše portál Novinky.cz. Ich súčasťou je aj zmena štýlu komunikácie.

„Dostali sme od vás na zjazde v Brne úlohu, aby sme po rokoch tápania, keď sme obracali kormidlo raz doľava, raz doprava a striedali logá a farby, ako by to bolo dôležité, tentoraz urobili skutočnú, premyslenú a razantnú zmenu. Jednou z definícií šialenstva je to, keď stále dookola opakujete tie isté chyby, s tými istými ľuďmi, a očakávate rozdielny výsledok. Takí už byť nechceme,“ predstavil delegátom rebranding ČSSD jej predseda Michal Šmarda.

Proti zmene názvu sa ešte pred hlasovaním neúspešne postavil napríklad bývalý podpredseda strany, exminister práce a sociálnych veci a niekdajší senátor ČSSD Zdeněk Škromach. Tvrdil, že nikto z delegátov nemá mandát hlasovať za zmenu názvu a mala by o tom prebehnúť hlboká vnútrostranícka diskusia.

ČSSD roky zápasí s úbytkom voličov a tým aj s klesajúcimi preferenciami, čo vyvrcholilo v parlamentných voľbách v roku 2021, keď sa sociálni demokrati prvýkrát za 30 rokov nedostali do dolnej komory parlamentu.

Primárnym cieľom Sociálnej demokracie je uspieť v parlamentných voľbách v roku 2025 a vrátiť sa do Poslaneckej snemovne. Strana sa teraz v prieskumoch verejnej mienky pohybuje pod päťpercentnou hranicou potrebnou na vstup do Snemovne. Podľa májového prieskumu agentúry STEM pre televíziu CNN Prima News by sociálni demokrati získali 4,1 percenta hlasov.

Dôležité budú pre Sociálnu demokraciu aj voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia na budúci rok. V tých minulých totiž ČSSD takisto neuspela.

(tasr)

Minúta  |  

Sabotážna skupina, ktorá zničila Nord Stream, využila ako operačnú základňu Poľsko, píše americký denník

Nemeckí vyšetrovatelia skúmajú v prípade poškodenia plynovodov Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori v septembri minulého roka dôkazy naznačujúce, že sabotážna skupina využila Poľsko ako svoju operačnú základňu, napísal denník Wall Street Journal (WSJ). Správu o tom priniesol sobotňajší Guardian.

Vyšetrovatelia plne zrekonštruovali dvojtýždňovú plavbu 15-metrovej rekreačnej jachty s názvom Andromeda, ktorá je podozrivá, že zohrala úlohu pri útokoch na plynovody.

Pomocou údajov z rádiového a navigačného zariadenia Andromedy, satelitných a mobilných telefónov a e-mailových účtov sa zistilo, že jachta sa odchýlila od svojho kurzu a vstúpila do poľských vôd.
Vyšetrovatelia sa tiež pokúsili priradiť vzorky DNA z paluby k aspoň jednému ukrajinskému vojakovi.

Nemecký Spolkový kriminálny úrad ani úrad poľského premiéra tieto tvrdenia zatiaľ nekomentovali.

https://standard.sk/364807/washington-post-cia-vedela-o-tom-ze-ukrajinci-planuju-znicit-nord-stream/

Denník Washington Post v utorok informoval, že USA sa dozvedeli o ukrajinskom pláne zaútočiť na plynovody v júni 2022, teda tri mesiace pred útokmi. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však pre nemecké médiá poprel, že by na plynovody zaútočila Ukrajina.

Prevádzka Nord Streamu 1, cez ktorý Rusko dodávalo zemný plyn Nemecku a ďalším európskym krajinám, bola zastavená po rozpútaní vojny na Ukrajine. Plynovod Nord Stream 2 pre vojnu nebol uvedený do prevádzky.

(tasr)

Minúta  |  

Stiahnite novelu, ktorá má zvýšiť zisk zdravotných poisťovní, vyzývajú Demokrati SaS

Strana Demokrati vyzýva SaS, aby z parlamentu stiahla novelu zákona, ktorá sa zameriava na zvýšenie zisku súkromných akcionárov poisťovní. Táto legislatívna norma, ktorú predkladala Jana Bittó Cigániková, už v polovici mája prešla v parlamente prvým čítaním. K podobnému kroku vyzval v piatok poslancov aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

SaS podľa Demokratov predložila do parlamentu návrh na zvýšenie zisku zdravotných poisťovní z jedného na dve percentá. Podpredsedníčka strany Andrea Letanovská uviedla, že slovenskí pacienti zažívajú ťažké časy a v súčasnosti je potrebné každé euro pre pacientov.

"Na rozvoj ambulancií, do nemocníc, na podporu sestier, na podporu paliatívnej starostlivosti. Máme tu mnoho priestoru, kde môžeme použiť peniaze, ktoré sa vyberú navyše. Teraz nie je čas na to, aby sme naháňali zisky súkromným akcionárom," dodala Letanovská.

Poslanci Národnej rady v máji posunuli do druhého čítania novelu zákona o zdravotných poisťovniach, ktorú predložila Jana Bittó Cigániková (SaS). Cieľom návrhu je zmena právnej úpravy regulácie zisku zdravotných poisťovní "na základe kritérií kvality, ktoré budú reflektovať najmä kľúčové priority štátnej zdravotnej politiky a budú stanovované tak, aby pokrývali najpálčivejšie problémy slovenského zdravotníctva a pacientov".

Ďalšie zvýšenie ziskov zdravotných poisťovní občanom nijak nepomôže

Ďalšie zvýšenie ziskov zdravotných poisťovní nijak nepomôže občanom ani slovenskému zdravotníctvu. Naopak, profitovať z neho budú akcionári súkromných zdravotných poisťovní. Upozornil na to v piatok Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). V liste preto vyzval poslancov Národnej rady, aby zvážili prijatie novely, ktorá má zvýšiť zisk zdravotných poisťovní. Informovala o tom hovorkyňa úradu Monika Hudecová.

"Ak sa takýto návrh schváli, bude to len drahé ústretové gesto voči akcionárom súkromných zdravotných poisťovní, ktorí sa takto dostanú k ďalším desiatkam miliónov eur z verejného zdravotného poistenia. Nič na tom nezmenia ani takzvané kritériá kvality, ktoré sú poisťovne povinné plniť zo zákona tak či tak," uviedla v liste predsedníčka ÚDZS Renáta Blahová. Podľa úradu zvýšenie ziskov neurobí zdravotníctvo na Slovensku kvalitnejším, dostupnejším ani ekonomicky udržateľným.

V tejto súvislosti tiež pripomína zistenia Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií, podľa ktorých "možnosť vyplácania zisku akcionárom zdravotných poisťovní v povinnom systéme nenájdeme v žiadnej krajine EÚ okrem Slovenska a v USA". "Poslanecký návrh pritom umožňuje zdravotným poisťovniam zvýšiť si zisky o ďalšie jedno percento, čo je úhrnne približne 70 miliónov eur zo siedmich miliárd eur príjmov, plánovaných na rok 2023," ozrejmila Blahová.

ÚDZS zároveň kritizuje, že "takáto závažná norma" sa má prijať ako poslanecký návrh. "Teda bez riadneho pripomienkového konania a tiež bez širokej celospoločenskej diskusie o smerovaní slovenského zdravotníctva ako celku, ktoré sa nachádza v kríze," skonštatovala predsedníčka.

Apeluje preto na poslancov, aby zostali verní svojmu rozhodnutiu z decembra minulého roka, keď schválili zastropovanie ziskov zdravotných poisťovní. "A nevykročili späť do časov nekontrolovaných ziskov zdravotných poisťovní, ktoré už mali byť prekonané," dodal úrad.

O čom je novela zákona

Poslanci Národnej rady v polovici mája posunuli do druhého čítania novelu zákona o zdravotných poisťovniach, ktorú predložila Jana Bittó Cigániková.

Cieľom návrhu je zmena právnej úpravy regulácie zisku zdravotných poisťovní "na základe kritérií kvality, ktoré budú reflektovať najmä kľúčové priority štátnej zdravotnej politiky a budú stanovované tak, aby pokrývali najpálčivejšie problémy slovenského zdravotníctva a pacientov".

Predkladateľka pripomenula, že súčasná právna úprava regulácie zisku zdravotných poisťovní z decembra 2022 zavádza reguláciu tromi rôznymi spôsobmi. Považuje za zrejmé, že potreba regulácie zisku je na mieste. "Ale pre jej ústavnú konformnosť je potrebné upraviť túto reguláciu tak, aby bola proporcionálna, predvídateľná, stabilná a primeraná, v súlade s legitímnymi očakávaniami zdravotných poisťovní a zároveň dávala štátu do rúk nástroj, ktorým bude môcť operatívne ovplyvňovať činnosť zdravotných poisťovní v súlade so zámermi štátnej politiky a prinášať tak prospech pacientom v zdravotníctve," argumentuje v dôvodovej správe.

S cieľom zefektívnenia legislatívy navrhla okrem primeraného zisku jedného percenta z predpísaného poistného umožniť tvoriť zisk do výšky jedného percenta z predpísaného poistného, ktoré bude naviazané výlučne na plnenie kritérií kvality zdravotných poisťovní. O splnení týchto kritérií by mal rozhodovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Novelizácia opätovne navrhuje zavedenie maximálneho limitu výdavkov na prevádzkové činnosti zdravotných poisťovní namiesto určenia minimálneho limitu výdavkov na zdravotnú starostlivosť. V tejto súvislosti mieni upraviť aj vzorec pre výpočet limitu výdavkov na prevádzkové činnosti zdravotnej poisťovne.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj potvrdil ukrajinskú protiofenzívu. Všetci sú pozitívne naladení, povedzte to Putinovi, dodal

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu bez ďalších podrobností potvrdil, že na Ukrajine už prebieha protiofenzíva zameraná na získanie území okupovaných ruskými silami. Vyjadril sa tak na spoločnej tlačovej konferencii s kanadským premiérom Justinom Trudeauom, ktorý je na návšteve Kyjeva. Informuje o tom agentúra AFP.

"Na Ukrajine prebiehajú protiofenzívne a obranné akcie: v tejto fáze nebudem hovoriť o podrobnostiach," povedal Zelenskyj.

Ruský prezident Vladimir Putin už v piatok tvrdil, že očakávaná ukrajinská protiofenzíva proti ruským silám sa už začala, avšak je bezúspešná.

https://standard.sk/365984/putin-ukrajinska-protiofenziva-sa-uz-zacala-zatial-je-vsak-neuspesna/

Zelenského sa v sobotu novinári v Kyjeve pýtali aj na tieto Putinove tvrdenia o údajnom "neúspechu" protiofenzívy, on však pokrčil plecami a odmietavo zdvihol obočie, uvádza denník Guardian.

"Je zaujímavé, čo Putin povedal o našej protiofenzíve. Podľa mňa je dôležité, aby Rusko vždy cítilo, že im (ruským silám) už neostáva veľa času," povedal Zelenskyj. Dodal, že je v každodennom kontakte s ukrajinskými vojenskými veliteľmi, a to vrátane šéfa ozbrojených síl Valerija Zalužného, pričom všetci sú podľa jeho slov "teraz pozitívne naladení - povedzte to Putinovi!"

https://standard.sk/365501/protiofenziva-nepochybne-zacala-ukrajina-stratila-prvy-moderny-tank-leopard-2/

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.