Vo veku 86 rokov zomrel taliansky expremiér Silvio Berlusconi

AKTUALIZOVANÉ V pondelok vo veku 86 rokov skonal bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi. Informuje o tom český portál Novinky.cz s odvolaním sa na talianske médiá. Viacnásobnému premiérovi vzdávajú hold politici naprieč celou krajinou.

Podľa talianskeho denníka Corriere della Sera Berusconi trpel chronickou leukémiou. V piatok ho hospitalizovali v milánskej nemocnici San Raffaele.

V milánskej nemocnici boli v pondelok aj Berlusconiho brat Paolo a deti Marina, Eleonora a Barbara, napísala ANSA.

Predtým sa od začiatku apríla v nemocnici zotavoval zo zápalu pľúc, pričom prvý týždeň strávil na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Berlusconi bol lídrom strany Taliansko vpred, ktoré je súčasťou tamojšej vládnej trojkoalície spolu s Ligou Mattea Salviniho a Bratmi Talianska premiérky Giorgii Meloniovej.

Talianska politická špička reaguje

Berlusconiho rodine už vyjadrili sústrasť predstavitelia zo všetkých politických táborov v krajine, píše agentúra APA. „Stratili sme veľkého Taliana,“ uviedol napríklad Salvini.

„Silvio Berlusconi bol predovšetkým bojovník. Bol to človek, ktorý sa nikdy nebál postaviť za svoje presvedčenie a presne tá odvaha a odhodlanie z neho urobili jedného z najvplyvnejších mužov v histórii Talianska,“ skonštatovala Meloniová vo videoposolstve.

Expremiér a bývalý šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi taktiež vzdal Berlusconimu hold. Označil ho za „absolútneho protagonistu talianskeho verejného života za posledných 50 rokov“.

Berlusconi bol „veľkým politickým lídrom, ktorý sa zapísal do dejín našej republiky, ovplyvnil paradigmu, zvyky a jazyk a jeho vedenie prispelo k formovaniu novej politickej geografie v Taliansku, čo mu umožnilo štyrikrát sa ujať funkcie premiéra,“ napísal zas prezident Sergio Mattarella.

Stranu túžil naďalej viesť

Berlusconi iba pred niekoľkými týždňami vyhlásil, že napriek chorobe a pokročilému veku chce naďalej svoju stranu viesť. Uviedol tiež, že jej hlavným cieľom je obnoviť taliansku politiku od základov. Momentálne nie je jasné, kto sa postaví na jej čelo. Politik sa totiž vytváraniu svojich potenciálnych nástupcov počas života vyhýbal.

Úrad predsedu vlády zastával politik až štyrikrát. Premiérom bol v rokoch 1994 až 1995, v rokoch 2001 až 2005, 2005 až 2006 a v rokoch 2008 až 2011.

Berlusconi patril medzi najbohatších ľudí v Taliansku a jeho majetok odhadovali na 6,4 miliardy eur. Podľa magazínu Forbes bol zároveň 348. najmajetnejším človekom na Zemi.

V mladosti si privyrábal aj fotografovaním

Berlusconi sa narodil 29. septembra 1936 v Miláne v rodine bankového úradníka. Od detstva ho priťahoval svet veľkého biznisu. Počas štúdií práva na univerzite v rodnom meste si privyrábal predajom vysávačov, fotografovaním a spevom na výletných parníkoch. Po skončení vysokoškolských štúdií začal pracovať v banke svojho otca.

V roku 1978 založil vplyvnú súkromnú mediálnu spoločnosť Fininvest a v roku 1986 sa stal majiteľom a dlhoročným prezidentom futbalového klubu AC Miláno.

Cesta do politiky

V marci 1994 s novozaloženou politickou stranou Forza Italia (FI, Taliansko vpred) porazil Silvio Berlusconi ľavicový blok a 10. mája 1994 sa postavil prvý raz na čelo talianskej vlády. Vládol však len do januára 1995, pretože po vzájomných nezhodách vo vládnej koalícii podal demisiu.

Do vysokej politiky sa vrátil v lete roku 2001 po víťazných parlamentných voľbách. Od júna 2001 do mája 2006 stál na čele dvoch talianskych vlád. Následne bol dva roky v opozícii a do premiérskeho kresla opäť zasadol v máji 2008.

V decembri 2010 tesne prežil hlasovanie o dôvere v dolnej komore parlamentu. Hlasovanie nasledovalo po sérii škandálov, vnútrostraníckych bojov a rozchode Berlusconiho s dlhoročným spojencom a predsedom dolnej komory talianskeho parlamentu Gianfrancom Finim. Vo funkcii premiéra skončil 16. novembra 2011.

Má za sebou niekoľko afér

Silvio Berlusconi čelil viacerým súdnym procesom, ktoré sa týkali korupcie, daňového podvodu a obvinení, že mal pohlavný styk s neplnoletou osobou. Premiér tieto obvinenia vždy rozhodne odmietal.

V roku 2013 usvedčili Berlusconiho z daňových únikov, čo viedlo k jeho vylúčeniu z hornej komory talianskeho parlamentu a pôvodne šesťročnému zákazu zastávať akúkoľvek volenú funkciu. Tento zákaz milánsky súd v roku 2018 zrušil na základe údajného expremiérovho „dobrého správania“.

V posledných rokoch sa s menom Silvia Berlusconiho spája najmä aféra známa ako „bunga bunga“, ktorá je spätá s tanečnicou z nočného klubu Maročankou Karim Mahrúgovou, prezývanou Ruby. Tá sa zúčastňovala na divokých večierkoch v Berlusconiho vile v roku 2010, keď bol ešte premiérom a ona mala v tom čase iba 17 rokov.

V prvom súdnom procese bol v júni 2013 odsúdený za sexuálne večierky a za zneužitie právomoci na sedem rokov väzenia a doživotný zákaz vykonávať verejné funkcie. Tento verdikt však odvolací súd v Miláne v júli 2014 zrušil a Najvyšší súd v Ríme v marci 2015 potvrdil oslobodzujúci rozsudok nad bývalým premiérom.

Kauza „bunga bunga“ ale miliardára a mediálneho magnáta Berlusconiho prenasledovala naďalej, keď bol v rovnakom prípade obvinený z údajného podplácania svedkov so zámerom zaistiť si oslobodzujúci rozsudok. Súdne pojednávania sa však roky odkladali s ohľadom na jeho zdravotný stav.

Blízky Putinov priateľ

Aj vo vysokom veku bol však Silvio Berlusconi, ktorý vlani v septembri prekonal koronavírus a tiež obojstranný zápal pľúc, stále politicky aktívny. V júli 2019 sa stal vo veku 82 rokov najstarším členom Európskeho parlamentu (EP).

Najdlhšie slúžiaci premiér v povojnovom období Talianska bol známy svojím blízkym priateľstvom s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Často sa stretávali, či už v Rusku, alebo v Taliansku.

„Ruský prezident Vladimir Putin nemal pravdepodobne s nijakým zo súčasných politikov taký blízky vzťah, ako to bolo s (bývalým) talianskym premiérom Silviom Berlusconim a (niekdajším) spolkovým kancelárom Gerhardom Schröderom,“ povedal hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v interview pre ruský týždenník Argumenty a fakty.

Silvio Berlusconi bude mať štátny pohreb, ktorý sa uskutoční v stredu v milánskej katedrále. Oznámil to milánsky arcibiskupský úrad.

(tod/tasr)