Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rozdelenie Maďarov pokračuje. Ábel Ravasz pôjde so Sulíkom

Za stranu SaS bude v septembrových parlamentných voľbách kandidovať Ábel Ravasz, ktorý v minulosti pôsobil v strane Most-Híd a bol aj splnomocnencom vlády pre rómske komunity. Informoval o tom v pondelok spolu s predsedom SaS Richardom Sulíkom. Ravasz bude kandidovať z 31. miesta.

Ábel Ravasz nebol výrazný politik, ale v minulosti bol blízky Bélovi Bugárovi, počas Ficovej vlády a koalície Smer, Most-Híd a SNS bol splnomocnencom vlády pre rómske komunity. Bol členom Most-Híd, ale zo strany vystúpil a do Aliancie už nepatril. Medzi maďarskými politikmi patril k liberálom, teraz už bude kandidovať za SaS: "Ponúkam svoje dlhoročné skúsenosti v otázkach národnostných menšín, integrácie rómskych komunít a rozvoja regiónov Slovenska," povedal Ravasz. Chce osloviť menšinového a regionálneho voliča.

Ravasz vyvolal v minulosti ostrú kritiku medzi Maďarmi, keďže stál za zmenou kategórií pri sčítaní ľudu, kde sa umožnilo vybrať si takzvanú druhú národnosť. Najväčšiu kritiku to zožalo medzi Maďarmi, Ravasz takúto zmenu podporoval a obhajoval.

Ravasz podľa svojich slov dúfal, že spojením menšinových politických strán vznikne silná parlamentná aliancia. „Napokon, bohužiaľ, vidíme, že to tak nebude. Ak by sa voľby konali dnes, nedostala by sa do parlamentu žiadna menšinová strana a možno ani žiadny menšinový poslanec," skonštatoval s dôvetkom, že to je jeden z dôvodov, prečo sa rozhodol prijať ponuku SaS na kandidatúru.

Sulík označil Ravasza za posilu, vďaka ktorej rozširuje SaS pole záujmu aj o podporu a pomoc menšinám. Myslí si, že má vysoké šance sa prekrúžkovať do parlamentu.

(tasr, red)

V pôvodnom texte sme nepresne uviedli, že Ravasz opustil Alianciu, jej členom pritom nebol, za chybu sa ospravedlňujeme.

Minúta  |  

Influencerka Lívia Pavlíková známa z Kulturblogu vstupuje do Republiky

Lívia Pavlíková sa stala známou vďaka pôsobeniu v Kulturblogu.

Kandidačnú listinu Republiky pravdepodobne posilní Lívia Pavlíková. Tá v pondelok na sociálnych sieťach oznámila, že vstupuje do tejto strany. Je pravdepodobné, že sa objaví aj na kandidátke tohto politického subjektu do volieb, ktoré sa budú konať 30. septembra.

"Asi v 14 rokoch som sa začala zaujímať o dianie okolo seba, neskôr som začala cítiť potrebu podeliť sa o svoje názory aj verejne. Potom som k tomu pridala konfrontáciu ľudí v uliciach a množstvo ďalších aktivít. Cítim ale, že to potrebuje ďalší krok. Republiku tvoria ľudia, ktorým úprimne tak veľmi držím palce, že mám potrebu urobiť niečo viac, ako sa len pasívne prizerať, ako sa snažia pomôcť Slovensku," uviedla k svojmu vstupu do strany Pavlíková.

Tá sa stala známou z pôsobenia na youtubovom kanáli Kulturblog. Dnes pôsobí najmä na videoplatforme Konzerva.

Jej stránku sleduje na sociálnej sieti Facebook 25-tisíc používateľov. Ďalší ju sledujú cez Telegram, YouTube alebo Twitter, kde je taktiež aktívna.

Pavlíková síce nepatrí k osobám s najvyššou sledovanosťou na sociálnych sieťach, no vďaka tomu, že vo svojich videách viackrát priamo konfrontovala ľudí z LGBT prostredia, sa stala známou v oboch názorových spektrách.

Republika sa v aktuálnych predvolebných prieskumoch pohybuje okolo hranice 8 až 10 percent. V poslednom prieskume agentúry Focus, ktorý bol zverejnený 30. mája, malo hnutie podporu 9,8 percenta.

https://standard.sk/364888/pod-vlajkou-hegera-a-nada-dorota-nvotova-vstupuje-do-politiky-fico-je-podla-nej-prorusky-a-matovic-toxicky/

V poslednom období vstúpilo na kandidátku politických strán viacero ľudí, ktorí majú vo svojich skupinách značný výtlak na sociálnych sieťach. Spomenúť možno napríklad herečku a hudobníčku Dorotu Nvotovú či politického analytika Romana Michelka. Čaká sa aj na rozhodnutie ďalšieho politického analytika Jána Baránka.

https://standard.sk/363548/za-sns-bude-kandidovat-roman-michelko-danko-sa-pustil-do-kritiky-borisa-kollara/

(mic)

Minúta  |  

Rusi vyhodili do vzduchu ďalšiu priehradu, tvrdia Ukrajinci

Ukrajina obvinila ruské sily, že vyhodili do vzduchu priehradu na menšej vodnej nádrži na hranici medzi Záporožskou a Doneckou oblasťou na juhovýchode krajiny. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinské úrady.

Záplavová voda sa podľa vojenského mediálneho centra po zničení hrádze menšej nádrže pri obci Novodarivka rozliala po oboch brehoch rieky Mokri Jaly. Novodarivka je jednou z niekoľkých dedín v oblasti pozdĺž frontovej línie, v ktorej ukrajinské sily v ostatných dňoch operujú a dokonca v nej oslobodili viaceré dediny.

Incident prichádza po minulotýždňovom zničení veľkej Kachovskej priehrady na rieke Dnipro v Chersonskej oblasti. Kolaps priehrady na juhu Ukrajiny predstavuje jednu z najväčších ekologických katastrof za ostatné desaťročia. Katastrofa zničila celé dediny, zaplavila poľnohospodársku pôdu, pripravila desaťtisíce ľudí o energie a prístup k pitnej vode a spôsobila obrovské škody na životnom prostredí.

(sita)

Minúta  |  

Eurokomisárka Mijatovičová: Slovensko má historickú príležitosť odškodniť obete nútenej sterilizácie

Diskusie o kompenzačnom mechanizme pre obete nútenej sterilizácie na Slovensku ponúkajú "historickú príležitosť" konečne vyriešiť túto dlhotrvajúcu nespravodlivosť. Uviedla to komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová v pondelok vo zverejnenom liste adresovanom slovenskému parlamentu, informuje spravodajca TASR.

Komisárka vo svojom liste adresovanom predsedovi parlamentu, predsedom parlamentných výborov pre zdravie a ústavné práva a podpredsedovi výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny privítala snahu Národnej rady Slovenskej republiky dosiahnuť spravodlivosť pre obete nútenej sterilizácie prijatím zákona, ktorý by vytvoril kompenzačný mechanizmus.

"Slovenskej vláde som písala už v roku 2021, že zriadenie kompenzačného mechanizmu by bolo veľmi dôležitým krokom k riešeniu tých praktík z minulosti, ktoré predstavujú závažné porušovanie ľudských práv, na čo poukázal aj Európsky súd pre ľudské práva. Súčasný legislatívny proces ponúka historickú príležitosť konečne vyriešiť túto dlhoročnú nespravodlivosť. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby budúci mechanizmus odškodňovania obetiam účinne poskytoval odškodnenie, na ktoré majú nárok," uviedla komisárka.

Podľa Mijatovičovej takýto mechanizmus musí efektívne spĺňať potreby obetí. Za týmto účelom jej list obsahuje pripomienky, ktoré majú poslancom slovenského parlamentu pomôcť posilniť návrh zákona pred jeho druhým čítaním v pléne NR SR. Pripomenula, že jej postrehy vyplývajú z práce úradu, ktorý zastupuje v oblasti nútených sterilizácií na Slovensku počas dvoch desaťročí, ako aj z jej práce v tejto oblasti v iných členských štátoch vrátane implementácie kompenzačného mechanizmu v Českej republike.

Komisárka upozornila, že navrhovaná výška finančného odškodnenia výrazne zaostáva za sumou, ktorú obetiam priznal Európsky súd pre ľudské práva a slovenské súdy v relevantných prípadoch. A poukázala aj na to, že navrhovaná dvojročná lehota môže byť príliš krátka na to, aby umožnila všetkým poškodeným ženám podať žiadosť o odškodnenie.

Zdôraznila tiež potrebu jasných pravidiel o dôkazoch v právnych konaniach o vyplatenie odškodného vrátane zabránenia nadmernému spoliehaniu sa na zdravotné záznamy a zabránenia tomu, aby obete nútenej sterilizácie neúmerne znášali dôkazné bremeno.

Mijatovičová navrhla konkrétne kroky na sprístupnenie procesu podávania žiadostí obetiam a spresnila, že orgány zodpovedné za posudzovanie žiadostí o odškodnenie by mali mať dostatočné odborné znalosti a kapacity na vykonávanie tejto úlohy. Rovnako zdôraznila význam úzkej spolupráce s obeťami počas legislatívneho procesu, aby sa zabezpečilo, že výsledný kompenzačný mechanizmus bude silný, dostupný a účinný.

(tasr)

Minúta  |  

Majitelia elektrických kolobežiek budú musieť mať od budúceho roka povinné zmluvné poistenie

Obľuba elektrických kolobežiek narastá. No niektorí budú musieť začať myslieť aj na poistenie. Európsky parlament už schválil nariadenie, podľa ktorého budú musieť mať majitelia elektrokolobežiek od budúceho roka uzatvorené povinné zmluvné poistenie (PZP). Ministerstvo financií SR zatiaľ novelu zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nezverejnilo. Európske nariadenie hovorí, že transpozícia smernice do národnej legislatívy členských štátov sa má ukončiť do 23. decembra 2023.

Nariadenie s povinným poistením sa bude týkať kolobežiek a segwayov, ktorých rýchlosť je vyššia ako 25 kilometrov za hodinu, resp. s maximálnou rýchlosťou 14 kilometrov za hodinu a hmotnosťou nad 25 kilogramov. Výnimkou sú zatiaľ stále e-bicykle, hoci ich rýchlosť je často vyššia. „Do definovanej kategórie sa podľa našej informácie bude radiť minimum elektrických kolobežiek, pretože väčšina má konštrukčne obmedzenú rýchlosť do 25 kilometrov za hodinu,“ uviedla Slovenská asociácia poisťovní.

Dôvod, pre ktorý sa pristúpilo k zavedeniu pravidiel pre náhradu škôd spôsobených kolobežkami, bol podľa asociácie poisťovní zvyšujúci sa počet kolízií s chodcami, často s fatálnymi dôsledkami. A tiež počet škôd, ktoré spôsobovali kolobežky, napríklad na stojacich autách. „Vymáhanie škôd spôsobených kolobežkami preto dostáva európsky právny rámec a táto iniciatíva je všeobecne vítaná,“ myslí si poistná asociácia.

Allianz - Slovenská poisťovňa zatiaľ nemá dostatok informácií k plánovanej zákonnej úprave, ktorá sa týka zavedenia povinného zmluvného poistenia na elektrické kolobežky. „No prispôsobíme sa platnej legislatíve,“ uviedla poisťovňa. Ako uviedol Zdeněk Hruška z Uniqa, s masívnym využívaním elektrických kolobežiek výrazne rastie počet kolízií a iniciatívu Európskeho parlamentu víta.

Ján Urbančík zo spoločnosti Max Blinker, ktorá predáva elektrické kolobežky, všeobecne povinné zmluvné poistenie víta. „Túto povinnosť už roky znášajú bez problémov vodiči automobilov a aj motoriek a pre silné kolobežky dáva do istej miery zmysel tiež. Samozrejme, pokiaľ bude výška poistného v rozumnej výške,“ povedal Urbančík. Pokiaľ to bude podľa neho znamenať, že za pár desiatok eur ročne môže človek legálne jazdiť na výkonných elektrických kolobežkách, nemyslí si, že to odradí zákazníkov.

Je potrebné tiež podľa Urbančíka povedať, že drvivá väčšina neukáznených jazdcov na cestách sú používatelia zdieľaných kolobežiek. Tých sa však zrejme nový zákon nedotkne. Čiže podstatnejšie by podľa Urbančíka bolo nastaviť pravidlá nie podľa váhy alebo výkonu, ale skôr podľa toho, kto ako jazdí.

Minúta  |  

Vo veku 86 rokov zomrel taliansky expremiér Silvio Berlusconi

AKTUALIZOVANÉ V pondelok vo veku 86 rokov skonal bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi. Informuje o tom český portál Novinky.cz s odvolaním sa na talianske médiá. Viacnásobnému premiérovi vzdávajú hold politici naprieč celou krajinou.

Podľa talianskeho denníka Corriere della Sera Berusconi trpel chronickou leukémiou. V piatok ho hospitalizovali v milánskej nemocnici San Raffaele.

V milánskej nemocnici boli v pondelok aj Berlusconiho brat Paolo a deti Marina, Eleonora a Barbara, napísala ANSA.

Predtým sa od začiatku apríla v nemocnici zotavoval zo zápalu pľúc, pričom prvý týždeň strávil na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Berlusconi bol lídrom strany Taliansko vpred, ktoré je súčasťou tamojšej vládnej trojkoalície spolu s Ligou Mattea Salviniho a Bratmi Talianska premiérky Giorgii Meloniovej.

Talianska politická špička reaguje

Berlusconiho rodine už vyjadrili sústrasť predstavitelia zo všetkých politických táborov v krajine, píše agentúra APA. "Stratili sme veľkého Taliana," uviedol napríklad Salvini.

"Silvio Berlusconi bol predovšetkým bojovník. Bol to človek, ktorý sa nikdy nebál postaviť za svoje presvedčenie a presne tá odvaha a odhodlanie z neho urobili jedného z najvplyvnejších mužov v histórii Talianska," skonštatovala Meloniová vo videoposolstve.

Expremiér a bývalý šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi taktiež vzdal Berlusconimu hold. Označil ho za "absolútneho protagonistu talianskeho verejného života za posledných 50 rokov".

Berlusconi bol "veľkým politickým lídrom, ktorý sa zapísal do dejín našej republiky, ovplyvnil paradigmu, zvyky a jazyk a jeho vedenie prispelo k formovaniu novej politickej geografie v Taliansku, čo mu umožnilo štyrikrát sa ujať funkcie premiéra," napísal zas prezident Sergio Mattarella.

Stranu túžil naďalej viesť

Berlusconi iba pred niekoľkými týždňami vyhlásil, že napriek chorobe a pokročilému veku chce naďalej svoju stranu viesť. Uviedol tiež, že jej hlavným cieľom je obnoviť taliansku politiku od základov. Momentálne nie je jasné, kto sa postaví na jej čelo. Politik sa totiž vytváraniu svojich potenciálnych nástupcov počas života vyhýbal.

Úrad predsedu vlády zastával politik až štyrikrát. Premiérom bol v rokoch 1994 až 1995, v rokoch 2001 až 2005, 2005 až 2006 a v rokoch 2008 až 2011.

Berlusconi patril medzi najbohatších ľudí v Taliansku a jeho majetok odhadovali na 6,4 miliardy eur. Podľa magazínu Forbes bol zároveň 348. najmajetnejším človekom na Zemi.

Matteo Salvini a Giorgia Meloniová v spoločnosti expremiéra Silvia Berlusconiho na zhromaždení v Ríme v roku 2019. Foto: TASR/AP

V mladosti si privyrábal aj fotografovaním

Berlusconi sa narodil 29. septembra 1936 v Miláne v rodine bankového úradníka. Od detstva ho priťahoval svet veľkého biznisu. Počas štúdií práva na univerzite v rodnom meste si privyrábal predajom vysávačov, fotografovaním a spevom na výletných parníkoch. Po skončení vysokoškolských štúdií začal pracovať v banke svojho otca.

V roku 1978 založil vplyvnú súkromnú mediálnu spoločnosť Fininvest a v roku 1986 sa stal majiteľom a dlhoročným prezidentom futbalového klubu AC Miláno.

Cesta do politiky

V marci 1994 s novozaloženou politickou stranou Forza Italia (FI, Taliansko vpred) porazil Silvio Berlusconi ľavicový blok a 10. mája 1994 sa postavil prvý raz na čelo talianskej vlády. Vládol však len do januára 1995, pretože po vzájomných nezhodách vo vládnej koalícii podal demisiu.

Do vysokej politiky sa vrátil v lete roku 2001 po víťazných parlamentných voľbách. Od júna 2001 do mája 2006 stál na čele dvoch talianskych vlád. Následne bol dva roky v opozícii a do premiérskeho kresla opäť zasadol v máji 2008.

V decembri 2010 tesne prežil hlasovanie o dôvere v dolnej komore parlamentu. Hlasovanie nasledovalo po sérii škandálov, vnútrostraníckych bojov a rozchode Berlusconiho s dlhoročným spojencom a predsedom dolnej komory talianskeho parlamentu Gianfrancom Finim. Vo funkcii premiéra skončil 16. novembra 2011.

Na archívnej snímke z 26. októbra 2022 líder strany Forza Italia (FI, Taliansko vpred) Silvio Berlusconi počúva v Senáte – hornej komore talianskeho parlamentu v Ríme. Foto: TASR/AP

Má za sebou niekoľko afér

Silvio Berlusconi čelil viacerým súdnym procesom, ktoré sa týkali korupcie, daňového podvodu a obvinení, že mal pohlavný styk s neplnoletou osobou. Premiér tieto obvinenia vždy rozhodne odmietal.

V roku 2013 usvedčili Berlusconiho z daňových únikov, čo viedlo k jeho vylúčeniu z hornej komory talianskeho parlamentu a pôvodne šesťročnému zákazu zastávať akúkoľvek volenú funkciu. Tento zákaz milánsky súd v roku 2018 zrušil na základe údajného expremiérovho "dobrého správania".

V posledných rokoch sa s menom Silvia Berlusconiho spája najmä aféra známa ako "bunga bunga", ktorá je spätá s tanečnicou z nočného klubu Maročankou Karim Mahrúgovou, prezývanou Ruby. Tá sa zúčastňovala na divokých večierkoch v Berlusconiho vile v roku 2010, keď bol ešte premiérom a ona mala v tom čase iba 17 rokov.

V prvom súdnom procese bol v júni 2013 odsúdený za sexuálne večierky a za zneužitie právomoci na sedem rokov väzenia a doživotný zákaz vykonávať verejné funkcie. Tento verdikt však odvolací súd v Miláne v júli 2014 zrušil a Najvyšší súd v Ríme v marci 2015 potvrdil oslobodzujúci rozsudok nad bývalým premiérom.

Kauza "bunga bunga" ale miliardára a mediálneho magnáta Berlusconiho prenasledovala naďalej, keď bol v rovnakom prípade obvinený z údajného podplácania svedkov so zámerom zaistiť si oslobodzujúci rozsudok. Súdne pojednávania sa však roky odkladali s ohľadom na jeho zdravotný stav.

Na archívnej snímke z 21. októbra 2022 bývalý taliansky premiér a predseda strany Forza Italia Silvio Berlusconi máva novinárom pri odchode z prezidentského paláca Quirinale v Ríme. Foto: TASR/AP

Blízky Putinov priateľ

Aj vo vysokom veku bol však Silvio Berlusconi, ktorý vlani v septembri prekonal koronavírus a tiež obojstranný zápal pľúc, stále politicky aktívny. V júli 2019 sa stal vo veku 82 rokov najstarším členom Európskeho parlamentu (EP).

Najdlhšie slúžiaci premiér v povojnovom období Talianska bol známy svojím blízkym priateľstvom s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Často sa stretávali, či už v Rusku, alebo v Taliansku.

"Ruský prezident Vladimir Putin nemal pravdepodobne s nijakým zo súčasných politikov taký blízky vzťah, ako to bolo s (bývalým) talianskym premiérom Silviom Berlusconim a (niekdajším) spolkovým kancelárom Gerhardom Schröderom," povedal hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v interview pre ruský týždenník Argumenty a fakty.

Silvio Berlusconi bude mať štátny pohreb, ktorý sa uskutoční v stredu v milánskej katedrále. Oznámil to milánsky arcibiskupský úrad.

(tod/tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.