Právo vykonať platbu za nákup tovarov a poskytnutie služieb v hotovosti bude súčasťou Ústavy SR. Tomuto právu bude zodpovedať ústavné zaručenie vydávania hotovosti ako zákonného platidla. Zákon následne stanoví podmienky a obmedzenia uvedeného práva. Vyplýva to z ústavného zákona skupiny poslancov hnutia Sme rodina, ktorý Národná rada (NR) SR vo štvrtok definitívne schválila.
Poslanci prijali aj pozmeňujúci návrh Mariána Viskupiča (SaS), ktorý spresnil znenie novely ústavy. Na základe tejto zmeny bude možné prijatie hotovostnej platby odmietnuť len z primeraných alebo všeobecne uplatňovaných dôvodov. Zaručuje tiež právo vykonať hotovostnú operáciu v banke alebo pobočke zahraničnej banky bez obmedzení.
Medzi primeranými dôvodmi by mohli byť podľa predkladateľa bezpečnostné alebo technické dôvody, napríklad že predajný automat nie je uspôsobený na prijímanie hotovosti. „Právo vykonať v banke hotovostnú operáciu sa zaručuje bez obmedzení, ktoré prichádzajú do úvahy u iných príjemcov platieb," doplnil.
Občan má podľa predkladateľov ústavného zákona právo na to, aby sa sám rozhodol, či chce platiť v hotovosti. Deklarovali, že v poslednej dobe sú svedkami rôznych iniciatívnych krokov vedúcich k postupnému obmedzeniu tohto práva. „I z uvedeného dôvodu je zavedenie práva na hotovosť do ústavy jedným zo spôsobov, ako riešiť v prospech spoločnosti akékoľvek pokusy o striktné obmedzenie a konečnú likvidáciu práva platiť v hotovosti, vrátane súvisiaceho práva na súkromie," vysvetlili v dôvodovej správe.
Úplné zrušenie hotovosti v budúcnosti by podľa poslancov výrazne ohrozilo nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ale napríklad aj občianske združenia, ktoré svoju charitatívnu činnosť financujú z finančných zbierok. Zachovanie práva na hotovosť je podľa nich tiež významným krokom pri budovaní finančnej gramotnosti mladšej generácie.
Zároveň konštatovali, že zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit v právnom poriadku SR je možné vnímať ako opatrenie na obmedzenie podvodných konaní v daňovej oblasti, na boj proti praniu špinavých peňazí, korupcii, trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu. Ústava má preto predpokladať aj zákonnú úpravu podmienok a obmedzení používania hotovosti.
TRENČÍN – Prokuratúra v nemeckej metropole Berlín začala vyšetrovať frontmana skupiny Rammstein Tilla Lindemanna v súvislosti s viacerými obvineniami zo sexuálneho napadnutia. Informovala o tom agentúra DPA.
Berlínska prokuratúra začala vyšetrovanie podľa svojej hovorkyne z vlastnej iniciatívy, ako aj „na základe niekoľkých trestných oznámení podaných treťou stranou", teda osobami, ktoré neboli priamymi účastníkmi údajných deliktov. Bližšie informácie momentálne nie je možné poskytnúť vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie a ochranu osobných práv zainteresovaných.
V uplynulých dňoch vznieslo obvinenia voči Lindemannovi – prevažne anonymne – viacero žien. Opisovali situácie, ktoré v minulosti sčasti považovali za desivé. Mladé ženy na koncertoch skupiny Rammstein údajne cielene vyberali do tzv. nultého radu (row zero), ktorý sa nachádza bezprostredne pod pódium, a následne pozvali na večierky po koncerte. Podľa vyjadrení niektorých žien dochádzalo na takýchto večierkoch aj k sexu.
Fanúšička z írskeho Dublinu v máji skupinu obvinila, že jej na takomto večierku proti jej vôli podali bližšie neurčené omamné látky, v dôsledku čoho si nič nepamätala a následne si na tele našla modriny a podliatiny. Lindemann jej mal robiť sexuálne návrhy.
Šesťdesiatročný Lindemann, ktorý je v súčasnosti s kapelou na európskom turné, obvinenia prostredníctvom dvoch berlínskych právnikov v celom rozsahu odmietol.
Kontroverzná formácia Rammstein vznikla ešte v roku 1994 v Berlíne. Svoj najnovší štúdiový album Zeit, ktorý vyšiel vlani v apríli, nahrala počas lockdownu. Skupina je predstaviteľom hudobného žánru Neue Deutsche Härte, pričom kombinuje industriálny metal a hard rock s prvkami elektroniky.
Lindemann, ktorý je spevákom a výlučným textárom skupiny, pôsobí aj v projekte Lindemann. Vydal tiež tri básnické zbierky: Messer (2002), In stillen Nächten (2013) a 100 Gedichte (2020).
Bývalý britský premiér Boris Johnson úmyselne zavádzal britských poslancov o lockdownových večierkoch vo vládnych budovách počas protipandemických obmedzení. K tomuto záveru vo štvrtok dospel imunitný výbor Dolnej snemovne po ročnom vyšetrovaní. TASR správu prevzala z agentúr AFP a AP.
Výbor poslancov uviedol, že Johnsonovi plánoval navrhnúť na 90 dní pozastaviť poslanecký mandát za „opakované" pohŕdanie parlamentom. Expremiér sa však minulý týždeň rozhodol vzdať mandátu.
Johnson označil výbor Dolnej snemovne za „antidemokratický". Cieľom vyšetrovania bolo dokončiť „dlhotrvajúcu politickú vraždu", reagoval na štvrtkové rozhodnutie. Väčšinu v sedemčlennom výbore má Johnsonova Konzervatívna strana, pripomína AP.
O tom, kto bude sedieť v parlamente, majú rozhodovať ľudia a nie labouristická poslankyňa Harriet Harmanová, ktorá výboru predsedala, uviedol expremiér.
TRENČÍN – V súvislosti s koncertom nemeckej metalovej skupiny Rammstein na trenčianskom letisku nedošlo k žiadnemu vážnemu narušeniu verejného poriadku, polícia nezaznamenala žiadne incidenty.
„V stredu (14. 6.) až do štvrtkového rána sme nedokumentovali žiadnu dopravnú nehodu a ani škodovú udalosť účastníkov koncertu. Problémy boli len pri odchode fanúšikov z areálu letiska, keď naraz odchádzalo z jedného miesta obrovské množstvo vozidiel. Na to nie sú cesty v okolí letiska stavané,“ informuje polícia na sociálnej sieti. Len v areáli letiska parkovalo podľa polície 6000 vozidiel a ďalšie stovky až tisíce vozidiel parkovali v okolí. Na koncert skupiny prišlo viac ako 39 000 ľudí.
Nórsko a Dánsko sa dohodli na dodávke ďalších 9-tisíc kusov delostreleckej munície pre Ukrajinu. Vo štvrtok to oznámilo nórske ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
„Ukrajina nutne potrebuje delostreleckú muníciu. Rozhodli sme sa preto spojiť sily s Dánskom pri novej pomoci, aby Ukrajina dostala muníciu čo najrýchlejšie," povedal nórsky minister obrany Björn Arild Gram. Dodal, že Nórsko bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné.
„Spoločne s Nórskom môžeme (Ukrajine) v krátkom čase poslať viac ako 9-tisíc kusov delostreleckej munície," povedal dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen.
Obe krajiny v apríli prisľúbili Kyjevu 8-tisíc kusov delostreleckej munície.
Ruské sily zničili deväť dronov nad Krymským polostrovom, ktorý Moskva protiprávne anektovala v roku 2014. Informáciu zverejnil vo štvrtok Kremľom dosadený gubernátor Krymu Sergej Aksionov, na ktorého sa odvolala tlačová agentúra AFP.
„Uplynulú noc a dnes ráno bolo zistených deväť dronov nad územím Krymskej republiky," napísal Aksionov na platforme Telegram.
„Protivzdušná obrana zostrelila šesť zariadení" a tri ďalšie boli "deaktivované" ešte pred dopadom na zem, spresnil gubernátor. Dodal, že incident si nevyžiadal žiadne obete.
Jeden z dronov však podľa Ansionova explodoval v dedine v strednej časti Krymu a rozbilo to okná na niekoľkých domoch.
Útoky dronmi na Kryme, ktorého anexiu medzinárodné spoločenstvo neuznáva, v posledných týždňoch pribúdajú. Kyjev opakovane vyhlásil, že plánuje Krym dobyť naspäť.
Čínsky premiér Li Čchiang navštívi Nemecko a Francúzsko od nedele 18. júna do piatka 23. júna. Vo štvrtok o tom informovalo ministerstvo zahraničných vecí v Pekingu, na ktoré sa odvolala tlačová agentúra AFP.
Hovorca čínskej diplomacie Wang Wen-pin v oznámení uviedol, že Li sa „zúčastní na siedmom kole čínsko-nemeckých vládnych konzultácií a navštívi aj Francúzsko, kde sa zúčastní na samite Nového globálneho finančného paktu".
Súčasné klimatické opatrenia, ktoré zaviedla nemecká vláda, pravdepodobne nepostačia na úplné splnenie národných cieľov v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030. Nemecké ministerstvo pre klímu v stredu uviedlo, že opatrenia, ktoré už platia alebo sa čoskoro stanú súčasťou legislatívy, znížia emisie o približne 900 miliónov ton oxidu uhličitého v období rokov 2022 až 2030. To je zhruba 80 % z množstva uvedeného v cieľoch nemeckej vlády.
„Emisná medzera“ približne 200 miliónov ton oxidu uhličitého však zostane a podľa ministerstva pre klímu ju bude potrebné v nadchádzajúcich rokoch odstrániť ďalšími krokmi, najmä z dôvodu pretrvávajúcich vysokých emisií v sektore dopravy.
Cieľom najväčšej európskej ekonomiky je do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 65 % v porovnaní s rokom 1990. Cieľom pre rok 2040 je zníženie emisií o 88 % na ceste k „nulovým emisiám“ do roku 2045. Medzi najdôležitejšie opatrenia, ktoré k tomu majú prispieť, patria nárast veternej a solárnej energie, zlepšenie energetickej účinnosti a dotácie pre priemysel na zníženie spotreby fosílnych palív.
„Prvý raz by som povedal, že je možné dodržať klimatické ciele. Umenie robiť veci možnými spočíva v tom, že teraz nepoľavíme. Povedal by som, že sme vrátili loď späť na kurz a, samozrejme, je teraz dôležité nabrať rýchlosť,“ povedal novinárom v Berlíne nemecký minister energetiky a vicekancelár Robert Habeck.
Kosovská vláda v stredu zakázala vstup srbského tovaru do Kosova. Dôvodom je zatknutie troch kosovských policajtov srbskými silami, oznámil minister vnútra Xhelal Svečla v Prištine. Podľa Belehradu ide najnovší krok Kosova proti „všetkým európskym zásadám". TASR informuje podľa štvrtkovej správy agentúry HINA.
Kosovský minister Svečla povedal, že nákladné vozidlá so srbskými evidenčnými číslami nemôžu vojsť do Kosova, „až kým vláda nerozhodne inak", informoval spravodajský portál Reporteri.net.
Všetky nákladné automobily s inými evidenčnými číslami môžu vojsť, „ak nevezú srbský tovar", dodal Svečla.
Belehrad a Priština sa nezhodujú na mieste zatknutia troch kosovských policajtov a navzájom sa obviňujú z ilegálneho prekročenia hranice.
Riaditeľ srbského vládneho úradu pre Kosovo Petar Petkovič uviedol, že traja ozbrojení príslušníci kosovskej polície boli zatknutí „hlboko na území Srbska". Srbský prezident Aleksandar Vučič spresnil, že ich zatkli „1,8 kilometra od administratívnej hraničnej línie".
Kosovský premiér Albin Kurti však vyhlásil, že policajtov zatkli na kosovskom území asi 300 metrov od hranice so Srbskom. Na Facebooku to zhodnotil tak, že vstup srbských síl do Kosova je „vyostrením a destabilizáciou" situácie.
Svečla ešte predtým v stredu povedal: „Naši policajti sa bez najmenších pochybností nachádzali hlboko na území Kosovskej republiky, na statickom kontrolnom stanovišti, kde si plnili svoje bežné povinnosti."
TRENČÍN – Veľkolepý zážitok z koncertu legendárnej kapely Rammstein návštevníkom zhorkol v ústach pri odchode domov autom. Sťažnosti na usporiadateľov za nezvládnutú organizáciu po skončení podujatia pribúdajú.
Mnohí na sociálnych sieťach kritizujú, že odchod nebol zvládnutý, že sa tvorili veľké zápchy. Fanúšikovia píšu, že to, ako bol vyriešený odchod autom z letiska, to ešte nezažili.
„Odchod z letiska trval 5 hodín. Jasné, nikto príčetný nečakal, že sa von dostane do 10 minút, ale 5 hodín je extrémne dlho. Žiadne riadenie situácie, nič. Ku koncu niekto dostal múdry nápad otvoriť aj druhú bránu a neskôr aj tretiu do opačného smeru. Pokiaľ je celý areál vybavený jednou úzkou bránou – to je totálne nezodpovedné tam nahnať 6 tisíc áut. Ľudia hodiny sedeli v autách o hlade a smäde – ani minerálku na každé auto jednu nikto neprišiel rozdať, veď ich tam vo food zone ležali tisícky! Celé zle ten koniec,“ nahnevane si na sociálnej sieti uľavil Marek.
„Koncert bol perfektný, ale brutálny bol aj výjazd z parkoviska. Po piatich hodinách čakania na koncert, päť hodín čakania na výjazd," uviedla Jana na sociálnej sieti fanúšikov tejto kapely.
„Bolo to fenomenálne! Desaťhodinové čakanie na koncert a šesťhodinová cesta domov pre dve a pol hodinu dokonalosti. Neľutujem ani minútu, kľudne by som išla aj o týždeň,“ napísala ďalšia fanúšička Rammsteinu.
Všetci návštevníci sa však zhodnú na tom, že si užili jedinečný koncert, ktorý potvrdil, že táto kapela má na Slovensku obrovský počet skvelých priaznivcov, kvôli ktorým by sa Rammstein mohol raz vrátiť do Trenčína.
Na kritiku návštevníkov reagovala aj polícia. „Naraz odchádzalo z jedného miesta obrovské množstvo vozidiel. Na to nie sú cesty v okolí letiska stavané," uviedla polícia. Len v areáli letiska parkovalo podľa nej 6000 vozidiel a ďalšie stovky až tisíce vozidiel parkovali v priľahlom okolí. Na koncert skupiny prišlo viac ako 39 000 ľudí.
Tisíckam ľudí sa podarilo dostať z letiska až nadránom. Foto: FB Marek BerešTisíckam ľudí sa podarilo dostať z letiska až nadránom. Foto: FB Marek Bereš
Ukrajinské mestá Odesa a Kryvyj Rih čelili v noci na štvrtok opäť ruským útokom. Obete na životoch bezprostredne nehlásili, informuje TASR podľa správ denníka The Guardian.
Prístavné mesto Odesa bolo vystavané útokom už druhý deň po sebe. Ruská armáda útočila dronmi a hrozilo aj riziko raketového útoku, uviedla vo štvrtok ukrajinská armáda. Obyvateľov vyzvala, aby sa skryli v úkrytoch. Miestni predstavitelia neskôr oznámili, že všetkých 20 útočiacich dronov sa podarilo zničiť.
V stredu po ruských raketových útokoch v Odese zahynuli traja ľudia a najmenej 13 utrpelo zranenia. Úrady uviedli, že vzdušnej obrane sa podarilo zostreliť dve ruské strely Kalibr, napriek tomu boli zasiahnuté objekty civilnej infraštruktúry vrátane biznisového centra, vzdelávacieho zariadenia či obytného komplexu. Podľa predstaviteľov ukrajinskej armády bol stredajší útok cielený zrejme na objekty logistickej podpory obranných síl.
Ruský raketový útok zasiahol v noci na štvrtok v meste Kryvyj Rih v Dnepropetrovskej oblasti v strednej Ukrajine dva priemyselné komplexy, oznámil tamojší gubernátor Serhij Lysak. Dodal, že útoky spôsobili veľké škody a požiare, ktoré sa však záchranným zložkám už podarilo uhasiť. Pri útokoch utrpel zranenia 38-ročný muž, ktorého hospitalizovali.
Podľa miestnych predstaviteľov boli na Dnepropetrovskú oblasť vypálené v noci štyri rakety, jednu z nich sa podarilo zostreliť.
Kryvyj Rih, rodisko ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, bol cieľom ruských útokov tento týždeň už druhýkrát. Pri utorkovom útoku zahynulo najmenej 12 ľudí, keď raketa zasiahla obytnú budovu a sklad s potravinami.
Americká armáda získala neobmedzený prístup k základniam v Papue-Novej Guinei. Vyplýva to z dokumentu, ktorý v stredu večer schválil papuánsky parlament. TASR správu prevzala vo štvrtok z agentúry AFP.
Dokument, do ktorého mala AFP možnosť nahliadnuť, obsahuje podrobnosti o obrannej dohode medzi oboma krajinami z mája tohto roka. Spojené štáty budú môcť so súhlasom Papuy-Novej Guiney umiestňovať na jej území vojakov a techniku na letiskách či námorných základniach vrátane prístavu v hlavnom meste Port Moresby.
Premiér Papuy-Novej Guiney James Marape musel dohodu brániť pred vlnou protestov a kritiky. Niektorí jej odporcovia tvrdili, že by mohla viesť k narušeniu zvrchovanosti krajiny.
„Posledných 48 rokov umožňujeme rozklad našej armády," povedal premiér v stredu parlamentu. „Zvrchovanosť je definovaná silou vašej armády," dodal.
Na nerastné suroviny bohatá krajina leží v blízkosti dôležitých prepravných trás v oblasti, kde sa snaží presadiť expandujúca Čína. Bývalý papuánsky premiér Peter O'Neill povedal, že táto dohoda namaľovala terč na chrbát jeho krajiny. „Amerika to robí na ochranu svojich vlastných národných záujmov; my všetci rozumieme geopolitickým udalostiam v našom regióne," povedal.
Prezidentka Zuzana Čaputová nevyužila dostatočne svoje obdobie vo funkcii na formulovanie vlastnej agendy, ktorú by presadzovala silou svojej osobnosti. Pre TASR to uviedol politológ Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied pri príležitosti štyroch rokov od inaugurácie prezidentky. Iba čiastočne sa podľa neho prezidentka stala naozaj "hlasom tých, ktorých nie je počuť".
Pozitívne zhodnotil jej dôsledné presadzovanie demokratických hodnôt, hodnôt tolerancie a ochrany slabších.
"Mohla vytvoriť platformu nezávislú od politických strán, v rámci ktorej by prebiehali diskusie o budúcnosti krajiny, prípadne o parciálnych otázkach, napríklad takých, ktoré boli témou jej prezidentskej kampane," načrtol Marušiak. Z vystúpení prezidentky sa podľa neho vytratila sociálna agenda, osobitne v kontexte príjmovej nerovnosti a ľudí žijúcich v pásme sociálneho ohrozenia.
Na druhej strane politológ pripomína, že Čaputová mala iba slabé politické zázemie a dostávala sa do konfliktu s opozíciou aj významnou časťou vládnej väčšiny. Krajina tiež čelila výzvam ako pandémia alebo ruská agresia na Ukrajine, na ktoré nemohla byť pripravená. "Napriek tomu či, naopak, práve preto však mnohí občania mohli mať pocit, že o ich problémy sa politické špičky nezaujímajú," podotkol.
Pozitívne vidí Marušiak vystupovanie hlavy štátu v zahraničnej politike. Prezidentke aj politickým špičkám však podľa neho možno vytknúť, že sa nedostatočne usilovali presviedčať občanov, že spolupráca v rámci Európskej únie a NATO i podpora Ukrajiny vo vojne s Ruskom nie je iba spojeneckým záväzkom Slovenska, ale aj súčasťou jeho najvlastnejších záujmov.
Priority zahraničnej politiky boli podľa odborníka často komunikované autoritatívnym spôsobom a vysmievaním ľudí s odlišnými názormi. Vzhľadom na popularitu vládnej moci označil takto zvolený postup za katastrofálny. "Bolo v moci prezidentky tento stav aspoň čiastočne zmeniť," komentoval. Aj vlastným pričinením podľa neho prezidentka stratila tú časť voličov súčasnej opozície, ktorá voči nej prejavovala sympatie. "Nie náhodou bola terčom ostrých útokov zo strany Smeru a krajnej pravice," poznamenal.
Nespokojnosť podľa Marušiaka vyvolalo aj váhanie prezidentky po vyhlásení nedôvery vláde Eduarda Hegera, keď netrvala na svojej požiadavke vypísať voľby do 30. júna. Tvrdí, že odďaľovanie riešenia prispelo k dezintegrácii pravice a k radikalizácii opozičných voličov, čoho prejavom je rast volebnej podpory strán a hnutí ako Smer-SD a Republika.
Politológ Erik Láštic z Univerzity Komenského v Bratislave vníma Čaputovú ako prezidentku, ktorú charakterizuje umiernený prístup k využívaniu ústavných právomocí. Tým niekedy podľa neho naráža na politickú realitu prezidentky ako najpopulárnejšej alebo najdôveryhodnejšej političky, ktorá je terčom kritiky politických strán.
Láštic ocenil tiež využívanie právomocí vo vzťahu k Ústavnému súdu. "Prezidentkine podania vo veci referendových petícií v roku 2021 a 2022 umožnili Ústavnému súdu po takmer 30 rokoch redefinovať miesto referenda v ústavnom systéme a urobiť z neho do budúcnosti zmysluplnejší nástroj. Podobne prezidentkine podanie ohľadom takzvaného rodinného balíka vlády umožnilo Ústavnému súdu nastaviť obmedzenia pre vlády snažiace sa obchádzať legislatívne pravidlá spôsobom, ktorý narušuje princípy právneho štátu," upozornil.
Pri vládnej kríze, ktorá vyvrcholila vyslovením nedôvery kabinetu, bola podľa Láštica prezidentka pri neschopnosti parlamentu ponúknuť novú väčšinu alebo sa dohodnúť na predčasných voľbách vtiahnutá do vládnutia spôsobom, ktorý v súčasnosti vedie k tomu, že takmer všetky parlamentné strany sa správajú ako opozičné. Zodpovednosť za vládnutie pritom skončila u prezidentky. "Otázne je, či v januári 2023 mala prezidentka priestor výraznejšie tlačiť na skorší termín parlamentných volieb ako ten septembrový," dodal.
Švédska polícia zatkla v stredu dve environmentálne aktivistky, ktoré rozotreli červenú farbu na obraz slávneho francúzskeho impresionistického maliara Claudea Moneta vo švédskom Národnom múzeu v Štokholme a rukami sa prilepili k jeho ochrannému sklu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP odvolávajúcej sa na vyjadrenia múzea a polície.
"Zatknuté boli dve ženy vo veku približne 25 a 30 rokov," uviedla polícia. K zodpovednosti za čin sa prihlásila organizácia Återställ Våtmarker (Obnovme mokrade).
Vedenie múzea uviedlo, že zatiaľ "nie je zrejmé", či bol poškodený aj samotný obraz s názvom Umelcova záhrada v Giverny, ktorý namaľoval Monet v roku 1900. Dielo teraz skúmajú miestni kurátori s cieľom zistiť prípadné škody.
Obraz je súčasťou výstavy nazvanej Záhrada, ktorú na zvyšok stredy pre návštevníkov uzavreli, no očakáva sa, že už vo štvrtok bude opäť otvorená, uvádza agentúra AP.
Organizácia Återställ Våtmarker zverejnila na svojej stránke na Facebooku videozáznam z celej protestnej akcie. Obe aktivistky, jedna zdravotná sestra a druhá študentka rovnakého odboru, sú zachytené pri tom, ako po obraze rozotierajú farbu, prilepia sa k nemu rukami a následne kričia heslá ako klimatická "situácia je naliehavá" a "naše zdravie je v ohrození".
Helen Wahlgrenová, hovorkyňa organizácie Återställ Våtmarker, pre AFP povedala, že na následky klimatickej katastrofy, ktorá je zároveň predstavuje aj "zdravotnícku krízu", už teraz zomierajú "milióny ľudí". Samotná organizácia tvrdí, že "nádherné záhrady, ako tá na Monetovom obraze, budú už čoskoro len vzdialenou spomienkou".
Wahlgrenová obvinila švédsku vládu z nerešpektovania medzinárodných klimatických záväzkov. Zároveň uviedla, že cieľom akcie bolo Štokholm primäť k zníženiu emisií skleníkových plynov. "Mali by sme znížiť naše emisie o 31 percent. Naše emisie však stále narastajú. Je to poburujúce," dodala.
Samotné múzeum vyhlásilo, že sa "prirodzene" dištancuje od činov, pri ktorých hrozí poškodenie umeleckého diela či kultúrneho dedičstva. "Kultúrne dedičstvo má veľkú symbolickú hodnotu a je neprijateľné naň útočiť alebo ho ničiť bez ohľadu na účel," povedal riaditeľ múzea Per Hedström.
Viac než 20 ukrajinských vojakov, ktorí padli do ruského zajatia počas bojov na Ukrajine, predviedli pred súd na juhu Ruska, informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry AP.
Zajatí vojaci boli členmi pluku Azov, elitnej jednotky ukrajinskej armády, ktorá proti Rusom bojovala v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol na pobreží Azovského mora.
Rusko obsadilo Mariupol vlani po trojmesačných ťažkých bojoch, v dôsledku ktorých z väčšiny tohto mesta zostali len ruiny.
Poslední ukrajinskí obrancovia Mariupola, ktorí sa zabarikádovali v tamojších oceliarňach, sa ruským jednotkám vzdali v máji 2022.
Pluk Azov bol ruskými úradmi označený za teroristickú skupinu, pripomína AP. Ukrajinskí vojaci čelia obvineniam z členstva v teroristickej organizácii a zapojenia sa do akcií, ktorých cieľom bolo zvrhnúť Ruskom podporované úrady v Doneckej oblasti. V prípade usvedčenia im hrozí väzenský trest v trvaní od 15 rokov po doživotie.
Z dovedna 24 ľudí, ktorí pôvodne čelili týmto obvineniam, dvoch vymenili za ruských väzňov v rámci výmeny vojnových zajatcov. Zo zvyšných 22 obžalovaných je osem žien, ktoré údajne pracovali ako kuchárky pre členov pluku Azov, spresňuje AP.
V Nemecku začal v stredu platiť tzv. kultúrny poukaz pre mladých Nemcov, ktorí sa v tomto roku dožívajú 18 rokov. Na platforme zriadenej na tento účel sa už podľa nemeckej ministerky kultúry Claudie Rothovej zaregistrovalo 5600 inštitúcií, v ktorých sa dajú takéto preukážky využiť.
"Som presvedčená, že dnešok je pre kultúru v našej krajine naozaj dobrým dňom," povedala ministerka, ktorú citovala agentúra AFP.
Kultúrny darčekový poukaz v hodnote 200 eur je určený pre všetkých mladých ľudí, ktorí sa narodili v roku 2005. Umožňuje nákup kníh, hudobných nástrojov, lístkov na koncerty či do kina a mnohé ďalšie podujatia. Platný je dva roky. Ponúkané podujatia a sortiment podliehajú zákonom o ochrane detí, dodáva DPA.
Poukaz je považovaný za pilotný projekt, ktorého cieľom je znásobiť zážitok zo živých podujatí po rokoch pandémie. V prípade úspechu by sa mohla predĺžiť jeho platnosť, alebo rozšíriť ponuka súvisiacich podujatí.
Austrálsky parlament prijal z iniciatívy vlády návrh zákona, ktorý zamedzí tomu, aby Rusko postavilo novú budovu svojho veľvyslanectva v tesnej blízkosti parlamentu v Canberre. Oznámil to vo štvrtok premiér Anthony Albanese s tým, že by ruská ambasáda v tejto lokalite predstavovala riziko pre národnú bezpečnosť Austrálie, informujú agentúry AFP a AP.
"Naša vláda dostala veľmi jasné bezpečnostné odporúčanie, čo sa týka rizika predstavovaného novou prítomnosťou Ruska v takejto blízkosti (budovy) Parliament House," povedal novinárom Albanese, ktorý zároveň v mene austrálskej vlády odsúdil "nelegálnu a nemorálnu (ruskú) inváziu na Ukrajinu".
V prípade výstavby ruského veľvyslanectva v danej lokalite by podľa premiéra hrozilo "potenciálne zasahovanie do činností", ktoré sú vykonávané v budove austrálskeho parlamentu.
Krátko po premiérovom oznámení bol austrálskym poslancom predložený návrh zákona, na základe ktorého bude možné zrušiť ruský prenájom pozemku nachádzajúceho sa v blízkosti Parliament House.
Obe komory austrálskeho zákonodarného zboru vo štvrtok schválili predmetnú legislatívu len necelé dve hodiny po tom, ako bola predložená, uviedla agentúra DPA. Návrh odobrili aj členovia Senátu, kde vláda nemá väčšinu kresiel.
"Konáme rýchlo, aby sa prenájom danej lokality nepremenil na oficiálnu diplomatickú prítomnosť," vyhlásil Albanese na tlačovom brífingu s tým, že toto rozhodnutie je prijaté s ohľadom na "národno-bezpečnostné záujmy Austrálie".
Austrálsky premiér zároveň zdôraznil, že Rusko bude aj naďalej mať svoju ambasádu v Canberre, rovnako ako Austrália v Moskve a že sa na tejto skutočnosti nič nemení. Ruské veľvyslanectvo v súčasnosti využíva budovu na canberrskom vnútornom predmestí Griffith, kde už v minulosti sídlila ambasáda Sovietskeho zväzu.
Austrálska vláda sa rozhodla konať po tom, ako Rusko v máji vyhralo spor pred austrálskym Federálnym súdom, čo zabránilo snahám o úradné vykázanie Rusov z parcely, nachádzajúcej sa prakticky hneď vedľa parlamentu.
Muža podozrivého z minulotýždňového útoku nožom na štyri deti a dvoch dospelých v alpskom meste Annecy, umiestnili v stredu do psychiatrickej nemocnice. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním na nemenované zdroje oboznámené s prípadom.
Tridsaťjedenročný Sýrčan Abdalmasih H. je predbežne obvinený z pokusu o vraždu a súd rozhodol o jeho vzatí do vyšetrovacej väzby.
Dva zdroje pre AFP pod podmienkou zachovania anonymity uviedli, že muža v stredu previezli do psychiatrickej nemocnice. Bližšie podrobnosti však neuviedli.
Už počas pobytu v policajnej väzbe sa podozrivý podrobil dvom psychiatrickým vyšetreniam, nezistili sa však u neho prejavy nepríčetnosti. Naďalej ale odmieta komunikovať s úradmi.
Vyšetrovatelia stále nepoznajú motív mužovho konania. Vylúčili však, že by išlo o teroristický čin, rovnako ako aj možnosť, že mohol byť pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok.
K útoku došlo 8. júna na ihrisku v alpskom meste Annecy na juhovýchode Francúzska. Medzi obeťami sú štyri deti vo veku od 22 mesiacov do troch rokov, ktoré boli pôvodne vo vážnom stave, a dvaja dospelí, z ktorých jeden utrpel ťažké a druhý ľahšie zranenia. Všetci sú už mimo ohrozenia života.
Sýrčan žil v Európe už zhruba desaťročie, väčšinu z tohto času sa zdržiaval vo Švédsku. Za ženu mal Švédku, s ktorou sa nedávno rozviedol. Vo Francúzsku bol len niekoľko mesiacov a pár dní pred útokom mu tam zamietli žiadosť o azyl. Zatiaľ nie je jasné, či má táto skutočnosť niečo spoločné s jeho činom.
Dolná komora ruského parlamentu - Štátna duma - zahlasovala v stredu v prvom čítaní za návrh zákona, ktorý zakazuje chirurgické aj právne zmeny pohlavia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Poslanci schválili v prvom čítaní návrh zákona, ktorý zakazuje "lekárske zákroky zamerané na zmenu pohlavia jednotlivca" a "štátne zaregistrovanie zmeny pohlavia bez operácie". Zákaz sa vzťahuje aj na "sformovanie primárnych alebo sekundárnych pohlavných znakov" jednotlivcov, uvádza Duma na svojej webstránke.
Duma spresňuje, že vláda zostaví zoznam povolených zákrokov určených na "liečbu vrodených fyziologických anomálií u detí".
Poslanec vládnucej strany Jednotné Rusko Piotr Tolstoj povedal, že cieľom navrhovaného zákona je "postaviť bariéru pred prenikaním západnej protirodinnej ideológie".
"Veľmi si želám, aby sa chlapci, ktorí teraz bránia česť Ruska za cenu svojich životov, vrátili domov a videli, že krajina sa zmenila... že my všetci bojujeme za nové suverénne Rusko, ako jednotný front bez vplyvu Západu," uviedol na platforme Telegram.
AFP konštatuje, že Rusko je už roky nehostinným prostredím pre každého, koho názory sa líšia od oficiálnej politiky "rodinných hodnôt" presadzovanej Kremľom i pravoslávnou cirkvou. Tlak najmä na LGBTQ aktivistov sa od začiatku vojny na Ukrajine ešte zintenzívnil a Moskva sa snaží svoj konzervatívny postoj čoraz viac upevňovať
V Rusku vlani na jeseň sprísnili zákon o tzv. propagande homosexuality, ktorý zakazuje akékoľvek zmienky o LGBTQ ľuďoch. Ruský politik Alexandr Chinštejn vtedy vyhlásil, že špeciálna vojenská operácia, ako sa v Rusku oficiálne označuje invázia na Ukrajinu, sa neodohráva len na bojisku, ale i "v mysliach ľudí".
Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny v stredu zopakoval, že odmieta podpísať zmluvy s ruským ministerstvom obrany aj po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že je to potrebné. TASR o tom informuje na základe správy televízie Sky News.
Prigožin je síce známy ostrou kritikou najvyšších predstaviteľov ruskej armády, tentoraz však svoje slová formuloval opatrnejšie, aby neprotirečil šéfovi Kremľa, konštatuje Sky News.
"Nikto z vagnerovcov nie je pripravený opäť ísť cestou hanby. Zmluvy preto podpisovať nebudú," povedal Prigožin.
Putin v utorok podporil ruské ministerstvo obrany v úsilí prevziať kontrolu nad neregulárnymi bojovými jednotkami, akými sú vagnerovci i čečenský špeciálny oddiel Achmat, ktorý s novými zmluvami už súhlasil. Zmluvy sú podľa neho potrebné na to, aby mohli zranení bojovníci alebo rodiny zabitých dostávať sociálnu podporu, na ktorú majú nárok.
"Kompromisným riešením" zo strany Putina a parlamentu by podľa Prigožina bolo umožniť vagnerovcom získať sociálne záruky i oficiálny štatút bojovníkov.
Trenčín je od rána plný milých ľudí z celého sveta. Posedávajú v kaviarňach, fotia si hrad, Mierové námestie, kostoly a pamiatky. V súvislosti s koncertom skupiny Rammstein o tom na sociálnej sieti informoval trenčiansky primátor Richard Rybníček.
Byť medzi mestami Bern, Madrid, Lisabon, Padova, Groningen, Budapešť, Berlín, Paríž, Viedeň, Chorzów, Brusel, Vilnius, Helsinki, Odense a Mníchov, kde Rammstein koncertoval, je podľa neho pre Trenčín poctou.
„Trenčín žije a tak to má byť. Verím, že koncert dobre dopadne, ľudia sa zabavia a zdraví a spokojní sa vrátia domov. Nech si hovorí kto chce, čo chce, Rammstein zviditeľnil Trenčín obrovským spôsobom," doplnil Rybníček.
Ako dodal, konkurencia krásnych miest vo svete je veľká, a keď mnohí ľudia, ktorí sú v Trenčíne prvýkrát, budú mať pekné spomienky, možno sa sem vrátia a povedia o meste aj iným, Trenčínu a aj Slovensku to len prospeje.
Maďarské vládne zdroje označili v stredu avizované blokovanie predaja systému amerických raketometov HIMARS Maďarsku za „kamufláž" a „politický bluf". V reakcii na krok USA, ktorého cieľom malo byť prinútiť Budapešť ratifikovať vstup Švédska do NATO, maďarský rezort obrany uviedol, že rezort takýto raketový systém nenakupuje. S odvolaním sa na server index.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„V predchádzajúcom vládnom cykle si príslušný vládny splnomocnenec vyžiadal informácie o raketových systémoch HIMARS s termínom do marca 2022. Z americkej strany neprišla žiadna odpoveď a ministerstvo tak považovalo vec za uzavretú. Rezort obrany nemá v úmysle nakupovať raketový systém HIMARS," cituje server z vyhlásenia maďarského ministerstva.
Vplyvný americký senátor a predseda Výboru pre zahraničné veci James E. Risch zablokoval predaj amerických zbraní Maďarsku v hodnote 735 miliónov dolárov (681 miliónov eur). Dôvodom je maďarské marenie ratifikácie vstupu Švédska do NATO.
Maďarsko musí povoliť Švédsku vstup do NATO, ak chce balík zbraní vrátane 24 batérií raketometov HIMARS, viac ako sto rakiet a modulov spolu s náhradnými dielcami, uvádza sa vo vyhlásení Rischa pre denník The Washington Post.
Rischovo vyhlásenie podľa servera 444.hu prišlo po tom, čo generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok v Bielom dome koordinoval stratégie pre júlový samit NATO v Litve.
Turecko a Maďarsko ako jediné členské krajiny NATO doteraz neratifikovali žiadosť Švédska o členstvo. Fínsko sa oficiálne pripojilo k Aliancii v apríli.
NATO musí zabezpečiť Ukrajine dostatok zbraní, aby mohla pokračovať vo svojej protiofenzíve proti Rusku. Vyhlásil to v stredu generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
„Tou najsamozrejmejšou vecou je zabezpečiť zbrane, zásoby a údržbu (techniky), aby mohla pokračovať v ofenzíve," povedal novinárom. Dodal, že pri protiofenzíve „nikto nečakal nulový počet obetí. Realita je taká, že ide o kruté, neľútostné boje". Podľa neho Ukrajina v boji stratí aj niečo z modernej vojenskej techniky, ktorú dostala od krajín NATO.
Zopakoval, že Ukrajina v rámci protiofenzívy robí pokroky, ale dodal, že „je to len začiatok a nevieme, či to bude bod zlomu vo vojne".
Stoltenberg očakáva, že ministri obrany členských štátov NATO sa na stretnutí vo štvrtok a piatok v Bruseli dohodnú na výraznom navýšení množstva munície, ktoré musí mať každý člen NATO k dispozícii.
Severoatlantická aliancia od začiatku ruskej invázie poslala Ukrajine zbrane a muníciu v hodnote niekoľkých miliárd eur a jej členské štáty do značnej miery vyčerpali svoje vlastné zásoby, ktoré sa postupne snažia doplniť. Stoltenberg dodal, že členské štáty počas tohto roka spoločne objednali 155-milimetrové náboje v hodnote jednej miliardy dolárov.
Až na trinásty raz sa na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, podarilo v stredu otvoriť hlavné pojednávanie v kauze týkajúcej sa bratislavského hotela Carlton. Obžalovaným, podnikateľovi Erikovi Mikurčíkovi a jeho manželke Zuzane Kalmanovej, sa kladie za vinu, že ešte v roku 2017 sa údajne dopustili trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku v štádiu pokusu. Svojím konaním vraj spôsobili škodu vo výške minimálne 44 miliónov eur.
Podľa ich obhajcov je obžaloba v celom rozsahu nedôvodná a vykazuje závažné pochybenia. V prípravnom konaní malo dôjsť k porušeniu práv ich klientov. „Som nevinný, cítim sa poškodený," vyhlásil Mikurčík. Využil svoje právo a odmietol vypovedať. Rovnaké vyhlásenie urobila aj Kalmanová. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry preto čítal výpoveď podnikateľa z prípravného konania.
Obžalobu na súd podali v máji v roku 2020. Do vytýčených termínov hlavného pojednávania zasiahla pandémia nového koronavírusu a s tým súvisiace obavy obžalovaných, výmena obhajcov, zmena samosudcu ŠTS a v máji tohto roku aj zdravotné problémy obhajcu obžalovaného.
Trestné oznámenie na bývalých konateľov spoločnosti Carlton Property Erika Mikurčíka a Zuzanu Kalmanovú podali bývalí spoločníci a spolumajitelia spoločnosti Eset Maroš Grund a Rudolf Hrubý pre podozrenie, že ich chceli pripraviť o investíciu.
Obžalovaný údajne bez ich vedomia zvýšil vo svoj prospech základné imanie firmy, ktorá vlastní hotel, a z nich sa stali menšinoví vlastníci. Rovnako sa vraj pokúsil o prevod budovy hotela na svoju spoločnosť.
Mikurčík obvinenie odmieta a tvrdí, že jeden z poškodených si vraj „objednal v štáte jeho elimináciu a ten mu ju dodáva v kooperácii známych kajúcnikov, korupčníkov, dnes označovaných za zločincov".
Proces bude pokračovať v septembri výpoveďami poškodených. Obžalovaným v prípade uznania viny hrozí za tento trestný čin dolná hranica trestnej sadzby, minimálne desať rokov.
Pokiaľ vláda nezíska dôveru v parlamente, bude sa jej vládnuť tak ťažko ako vláde Eduarda Hegera po tom, keď prišla o dôveru. Počas stredajšej diskusie o programovom vyhlásení vlády (PVV) to skonštatoval poslanec Jaroslav Naď (nezaradený). Zároveň ocenil, že kabinet Ľudovíta Ódora chce pokračovať v práci, ktorú začala predošlá vláda.
PVV považuje Naď v niektorých častiach za vágne, na iných miestach ide podľa neho do príliš veľkých detailov, no jeho celkový obsah a ciele ocenil. Dodal, že na splnenie cieľov treba silnú pozíciu, a teda dôveru vlády. PVV je podľa neho odrazom kontinuity dobrej práce Hegerovej vlády v súvislosti s reformami a investíciami. Víta tiež, že PVV stojí na správnej strane z hľadiska zahraničnej politiky, v obrannej politike vychádza podľa neho z nášho členstva v EÚ a NATO.
Ódorovi Naď odkázal, aby sa nebál poukázať na to, ak niekto spochybňuje naše základné bezpečnostné a obranné záujmy. Poprosil ho, aby podporoval obranu SR, rozpočtovo aj ďalšími rozhodnutiami.
Nezaradený poslanec Tomáš Valášek v diskusii privítal dôraz na zapojenie slovenských podnikateľov do rekonštrukcie Ukrajiny. "Máme chronický problém premeniť naše principiálne postoje v zahraničnej politike v biznis pre slovenské firmy a podnikateľov," skonštatoval.
"Hoci vojna ešte trvá, už teraz sa začala oprava tých častí krajiny, kde sa to bezpečne dá. Predošlá vláda aj podnikla prvý krok – preverila si záujem a vyše 300 firiem jej povedalo, že by do toho aj išli, ale tu sa aktivita vlády viac-menej skončila," myslí si Valášek. Zapojenie slovenských firiem a podnikateľov do rekonštrukcie nášho východného suseda je podľa neho premiérskou témou, a tak sa k nej treba postaviť.
Dolná komora ruského parlamentu odobrila v stredu v prvom čítaní návrh zákona, ktorý umožní ruskému ministerstvu obrany verbovať do bojov na Ukrajinu ľudí podozrivých či prípadne aj usvedčených z trestných činov. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a denníka The Guardian.
V súlade s navrhovanými legislatívnymi zmenami by ministerstvo obrany mohlo takýto vojenský kontrakt uzavrieť s osobou, ktorá je buď vyšetrovaná, alebo sa jej prípadom už zaoberá súd, či dokonca aj tou, ktorá už bola z trestného činu usvedčená, avšak verdikt v jej prípade ešte nenadobudol právoplatnosť. Uvádza to Štátna duma, dolná komora parlamentu, vo svojej databáze.
O službu v armáde by sa však nemohli uchádzať ľudia usvedčení zo sexuálnych trestných činov, vlastizrady, terorizmu či extrémizmu.
Kriminálnici, ktorých by takto ministerstvo naverbovalo, by boli oslobodení od trestnej zodpovednosti buď po tom, ako by splnili podmienky vojenského kontraktu, alebo aj vtedy, ak by si za svoje výkony v boji vyslúžili ocenenie.
Ruská žoldnierska Vagnerova skupina ešte donedávna verbovala do bojov na Ukrajine odsúdencov priamo z ruských väzníc. Vo februári však informovala, že s ich náborom prestala. Aktivisti bojujúci za práva väzňov následne tvrdili, že tento postup prebralo ministerstvo obrany, ktoré v ňom však chcelo vykonať určité zmeny. Navrhované zmeny, ktorými sa teraz zaoberá Duma, nezahŕňajú nábor väzňov, respektíve osôb, ktoré si svoj trest už odpykávajú.
Slovensko musí v súvislosti s Ruskou agresiou na Ukrajine stáť na správnej strane dejín a urobiť všetko preto, aby dezinformácie neohrozili jednotu krajiny ani jednotu Európskej únie. Zdôraznili to Mikuláš Dzurinda a László Sólymos z mimoparlamentnej strany Modrí, Most-Híd na stredajšej tlačovej konferencii.
Sólymos sa vyjadril, že cieľom Ruska je rozbiť jednotu Slovenska i EÚ. "Mnohí politici mu v tom pomáhajú, stratili aj posledné zábrany a rešpekt pred pravdou," skonštatoval. Je preto podľa neho potrebné byť hlasnejší a bojovať s dezinformáciami tak, aby túto jednotu neohrozili.
"Rád by som veril, že ľuďom sa podarí jedného dňa zmeniť v Rusku režim a že na Slovensku sa po septembrových parlamentných voľbách nepodarí zmeniť kurz, ktorý sme v roku 1998 nastavili. A ostaneme súčasťou slobodného demokratického sveta," povedal.
Vojna na Ukrajine podľa strany priamo ohrozuje bezpečnosť Slovenska. Vyjadrila sa tiež, že ruský prezident Vladimir Putin proti nám dlhodobo vedie hybridnú vojnu. Je preto podľa nej dôležité, aby občania SR vedeli, čo sa skutočne deje a aké sú reálne Putinove zámery.
Modrí, Most-Híd preto na tlačovú konferenciu pozvali opozičného ruského politika Vladimira Milova, ktorý bol pre svoje názory z Ruska vyhostený. Milov upozornil, že Putin je veľmi aktívny v šírení dezinformácií, pričom poukázal na jeho príhovory prostredníctvom ruských médií.
„Mnohí Rusi pravdu poznajú, no je prekrytá mlčaním. Našou úlohou je, aby sme s touto pravdou vyšli von,“ uviedol Milov s tým, že pre informácie sleduje ruské médiá v ruskom jazyku a presne vie, čo Putin hovorí pred ruskou verejnosťou.
„Ten jazyk, ktorý sa používal okolo vojny, ktorá bola rozpútaná, hovorí o získaní územia, o nadobudnutí Azovského mora či o lepšom prístupe k námorným cestám a tak ďalej. Takže je škoda, že ľudia na Slovensku a v iných štátoch nemajú prístup priamo k týmto informáciám. Tu by sme mohli pomôcť," vysvetlil Milov.
Doplnil, že mnohí argumentujú, že je to vojna len medzi Ukrajinou a Ruskom a nie je vhodné sa miešať do vojny.
„Keď si spomenieme na začiatok invázie, Rusko prišlo s nejakými bezpečnostnými garanciami, za splnenie ktorých by sa z Ukrajiny stiahla. Žiadali od západného sveta rôzne garancie, ako návrat hraníc NATO do obdobia spred roku 1997. Slováci si určite uvedomujú, čo by to znamenalo. Slovensko by sa muselo ocitnúť mimo NATO ako ďalšie mnohé štáty a vidíme, čo sa stalo ďalším štátom, ktoré nie sú súčasťou takejto aliancie, a to, akému nebezpečenstvu čelia,“ povedal Milov.
Dzurinda zároveň zdôraznil, že stáť na strane Ukrajiny nemá automaticky znamenať nenávisť voči Rusku. "Je tiež dôležité, aby sme si boli vedomí, že v Rusku žijú ľudia, ktorí chcú demokraciu, nie totalitu," skonštatoval.
Cieľom dezinformačnej kampane zacielenej na európske demokratické krajiny je rozoštvávať, vytvárať nedôveru v spoločnosti a podkopávať základy demokracie. Výrazne je ňou zasiahnuté aj Slovensko. V stredu to povedal taiwanský minister zahraničných vecí Joseph Wu Čao-sie na Samite európskych hodnôt. Informovala o tom spravodajkyňa TASR v Prahe.
"Viackrát som počul, že jeden z ďalších dobrých priateľov Taiwanu – Slovensko – je ňou zasiahnuté," povedal Wu. Mnoho Slovákov už preto podľa neho nevie, čomu v kontexte vojny na Ukrajine veriť. "Boli vystavení takému množstvu dezinformácií, že už je pre nich náročné určiť, čo je pravda," dodal.
Podobné vyjadrenia už zazneli
Taiwanský minister svojimi slovami nadviazal na výroky, ktoré padli počas nedávneho stretnutia organizácie Globsec v Bratislave. Tá zverejnila výsledky prieskumu, ktoré ukázali, že najväčšia skupina spoločnosti, konkrétne 40 percent opýtaných, za hlavného vinníka vojny na Ukrajine označila Rusko, ktoré napadlo Ukrajinu. 34 percent ľudí vidí za vojnou provokačnú politiku Západu a 17 percent politiku ukrajinskej vlády, ktorá potláčala ruskú komunitu na Ukrajine.
Analytici to okomentovali tak, že za údajne nepríjemnými výsledkami prieskumu je sila ruskej propagandy, ktorej údajne podľahla väčšina Slovákov. Podobné vyjadrenia poskytla nedávno aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová pre liberálny bruselský portál Politico.
Tá sa obáva, že Slovensko sa po voľbách zmení a „možno budeme mať zahraničnú politiku podobnú politike Viktora Orbána“, povedala. To síce môže byť pravda, no zároveň doplnila príčiny, prečo by sa to malo stať. Politicu povedala, že naša krajina čelí aktívnej ruskej dezinformačnej kampani a že ako „mladá demokracia sme viac zraniteľní“.
Tieto tvrdenia však nemajú veľkú oporu v realite, na čo nedávno poukázal Dag Daniš aj Jaroslav Daniška.
Väčšina Slovákov má hlavne odpor k smerovaniu zahraničnej politiky bývalou vládou a súčasnou prezidentkou. Začiatkom roka sa až 70 percent Slovákov vyjadrilo, že nesúhlasí s tvrdením, že Slovensko by malo podporiť Ukrajinu dodaním zbraní. Takisto 60 percent občanov bolo v prieskume agentúry Ipsos pre Denník N proti odovzdaniu stíhačiek Ukrajine.
Možnosti ruskej propagandy na Slovensku sú taktiež násobne slabšie ako možnosti tých, ktorí proti nej bojujú. Väčšinou sa šíri na sociálnych sieťach ako Telegram, prípadne cez rôzne alternatívne weby. Drvivá väčšina slovenskej spoločnosti však získava informácie z mainstreamových televíznych médií ako RTVS, Markíza či TA3, ktoré dennodenne vyjadrujú Ukrajine podporu. Napríklad podľa prieskumu z júla 2022 až 73 opýtaných uviedlo televíziu ako preferovaný zdroj správ. Verejnoprávna televízia mala takisto najvyššiu dôveryhodnosť spomedzi všetkých médií.
Čao-sie okrem vyjadrení na margo dezinformovanosti Slovákov viackrát zdôraznil, že Taiwan má so Slovenskom veľmi dobré vzťahy, rovnako ako s Českou republikou. Na tlačovej konferencii vyzdvihol aj slovenskú pomoc Ukrajine.
Na samite, ktorý bol zameraný na negatívny vplyv Ruska a Číny vo svete, pripomenul praktiky komunistickej vlády v Číne pri potláčaní ľudských práv obyvateľov Tibetu či Hongkongu. Je preto podľa neho iróniou, že tá istá (čínska) vláda chce teraz vymáhať mier na Ukrajine spôsobom, aby sa Kyjev vzdal časti svojho územia.
"To, čoho sme teraz svedkom, je kolaborácia dvoch autoritárskych síl," povedal o spolupráci Ruska a Číny. Ako príklad uviedol ich spoločné vojnové cvičenia.
Zdôraznil, že Taiwan chce zachovať mier. V záujme toho ostrov nebude podľa ministra vytvárať tlak a provokovať. Dodal však, že potrebujú podporu európskych krajín. Na čele týchto snáh je podľa neho Česko, za čo sa svojim hostiteľom poďakoval. "Zdieľame rovnaké dôležité hodnoty slobody, demokracie, ľudských práv," dodal.
Samit európskych hodnôt je medzinárodné podujatie zamerané na súčasné bezpečnostné výzvy, ktorým svet čelí. Tento rok sa koná pod záštitou českého prezidenta. Cieľom je podľa organizátorov diskutovať o účinných postupoch proti ruskému a čínskemu škodlivému vplyvu.
Aktivisti na tlačovom brífingu pred parlamentom vyzvali premiéra Ľudovíta Ódora a ministra zdravotníctva Michala Palkoviča, aby nezavádzali potratovú tabletku, po ktorej vo svete nastali úmrtia žien. Plánovaný postup povolenia tabletky je nezákonný a úradnícka vláda nemá demokratický mandát na politické kroky v kultúrno-etických témach.
"Premiér Ódor vykopal sekeru kultúrnej vojny, keď tri dni po nástupe do funkcie ohlásil rozširovanie možností potratov tabletkou, ktorá zabíja nenarodené deti. Túto tému zjavne považuje za jednu z najdôležitejších, keď sa o nej za tri dni v úrade podľa jeho slov s ministrom zdravotníctva Palkovičom zhovárali opakovane. Slovenské zdravotníctvo pre týchto pánov asi nemá dôležitejšiu prioritu, ako je potratová tabletka," povedal Tomáš Kováčik z Asociácie za život a rodinu.
Prolife aktivisti uviedli prípady žien, keď sa chemický potrat skončil tragicky. Odvolávali sa na veľkú fínsku štúdiu, ktorá skúmala 42-tisíc žien po potrate. Z tej vyplýva, že po chirurgickom potrate sa negatívne zdravotné následky objavili v 5,6 percenta prípadov, po chemickom však až v pätine prípadov, čo je štvornásobne viac.
Dokopy 15,6 percent užívateliek tejto tabletky trpelo podľa štúdie krvácaním a v 2,9 percenta prípadov bol potrebný výškrab na zastavenie krvácania. V 6,7 percenta prípadov nedošlo k úplnému potrateniu dieťaťa a jeho obalov a matky museli podstúpiť ešte aj chirurgický potrat.
Aktivisti vyjadrili ľútosť nad tým, že minister zdravotníctva nerieši zlepšenie informovanosti matiek o rizikách potratu či organizáciách podávajúcich pomocnú ruku. "Ženy potrebujú pomoc, podporu a informácie, nie ďalší spôsob, ako zabiť svoje dieťa,” povedala Martina Bednáriková z pomáhajúcej iniciatívy nesudimepomahame.sk
Juraj Šúst, predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa, uviedol, že téma umelých potratov je relevantná. Po dvoch desaťročiach totiž minulý rok na Slovensku stúpol ich počet až o 8,6 percenta.
“Zavraždili sme o štyristo detí viac ako rok predtým. Už teda neplatí často opakovaný lživý argument, že potraty netreba riešiť, pretože ich počet klesá. Minulý rok sme teda zavraždili jedny Bojnice, Dobšinú či Sládkovičovo. Sme presvedčení, že zavedením potratovej tabletky stúpne celkový počet zabitých nenarodených detí, pretože tento spôsob maskuje strašnú realitu potratu za užitie tabletky. V niektorých krajinách, napríklad vo Veľkej Británii, postupnými krokmi dospeli až k stavu, keď sú potratové tabletky zasielané po telefonickej konzultácii matkám domov. Dostanú ich teda bez návštevy lekára a užijú ich bez lekárskeho dohľadu,” dodal Šúst.
Zúčastnení vyjadrili ľútosť nad zmarenými životmi detí a aj niektorých matiek.
"Z našich mnohoročných skúseností v oblasti problematiky potratov vidíme, že povedomie v spoločnosti o vývinovej biológii človeka, ako i o rizikách spojených s potratom, je veľmi chabé. Máme skúsenosť, že je potrebná citlivá informovanosť matky pred potratom najmä o iných možnostiach, ako riešiť jej krízovú situáciu. Iba takto sa dá spraviť skutočne slobodné rozhodnutie. Verím, že matky by si vybrali lepšie riešenie ako tento tragický čin,” povedala Katarína Kapinajová z iniciatívy 9 mesiacov za život.
Podľa odporcov tejto tabletky nemá ministerstvo zdravotníctva pri potrate na žiadosť oprávnenie vydať štandardné diagnostické a terapeutické postupy, lebo by to bolo v rozpore so zákonom o zdravotnej starostlivosti. Ten presne definuje, čo je liečba a diagnostika, a potrat na žiadosť nie je zdravotným zákrokom.
"Vyvolanie potratu samou ženou je tiež zrejme v rozpore s trestným zákonom, pričom realizácia potratov inak, ako dovoľuje zákon, je trestným činom. Chemický potrat je tiež v rozpore so zákonom o umelom prerušení tehotenstva, s jeho vykonávacou vyhláškou, ako aj s vyhláškou o informovanom súhlase. Navrhovaný postup tejto progresívnej vlády pani prezidentky je v rozpore s ústavou a zákonom o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,” povedal Anton Chromík z Aliancie za rodinu.
Chromík upozorňuje, že podľa zákona sa potrat musí vykonať v zdravotníckom zariadení. "Žena nemôže byť ponechaná počas výkonu potratu doma. Pričom je jasné, že veľké percento žien bude potrebovať silné lieky na tlmenie silnej bolesti, ktorú opisujú mnohé užívateľky tejto chemikálie. Ďalšie budú potrebovať absolvovať aj následný chirurgický potrat,” vysvetlil Chromík.
“Chemický potrat je tiež v rozpore so zákonom o pohrebníctve, ktorý nemocniciam stanovuje potratené deti buď vydať na pochovanie, alebo spopolniť v spaľovni. Zákon neumožňuje iný spôsob zaobchádzania s ľudskými plodmi – napríklad spláchnutie na toalete či odhodenie do komunálneho odpadu,” povedal Patrik Daniška z Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku.
Minister zdravotníctva SR Michal Palkovič. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Matúš Hagara zo CitizenGO Slovensko sa poďakoval vyše desaťtisíc signatárom petície, ktorá apeluje na Ódora a Palkoviča, aby nepovoľovali potratovú tabletku.
“Je tragické, že vláda prezidentky Čaputovej len pár dní po uvedení do úradu začala s presadzovaním takej nehumánnej praktiky, ako je vraždenie nenarodených prostredníctvom chemického potratu, ktorý ohrozuje zdravie a samotný život matiek. Súčasné konanie vlády prezidentky Čaputovej je preto jasným varovaním pre nadchádzajúce parlamentné voľby. Ak si progresívci dovoľujú takéto veci s prezidentkou a úradníckou vládou, čo to potom bude, ak sa dostanú k moci?” uzavrel Hagara.
V milánskej Katedrále Narodenia Panny Márie, známejšej ako Milánsky dóm, sa v stredu popoludní začal pohreb bývalého štvornásobného talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho. Na námestí pred katedrálou sa zhromaždil dav skandujúcich fanúšikov futbalového klubu AC Miláno s vlajkami, ktorý Berlusconi vlastnil tri desaťročia, informuje TASR.
Pohrebné auto s rakvou, ktoré absolvovalo približne 30-kilometrovú trasu z Berlusconiho vily v Arcore, prišlo pred Milánsky dóm okolo 15.00 h. Počas nesenia rakvy dovnútra dómu sa v nej ozýval potlesk. Vnútri katedrály je podľa agentúry ANSA približne 2 000 ľudí.
Na štátnom pohrebe sa zúčastňuje prezident Sergio Mattarella, premiérka Giorgia Meloniová, ale aj zahraniční hostia vrátane maďarského premiéra Viktora Orbána či katarského emira šejka Tamíma bin Hamad Sáního.
Zádušnú omšu slúži milánsky arcibiskup Mario Dalpini. Po nej bude podľa agentúry ANSA Berlusconiho telo spopolnené v krematóriu neďaleko mesta Alessandria v Piemonte. Popol následne prenesú do rodinnej kaplnky v jeho rezidencii v Arcore pri Miláne, kde sú uložené aj urny s popolom jeho rodičov a sestry.
Kontroverzný politik a mediálny magnát zomrel v pondelok vo veku 86 rokov na leukémiu. Jeho ľavicoví politickí rivali spochybňujú nielen rozhodnutie premiérky Meloniovej usporiadať štátny pohreb – na čo však podľa agentúry AP majú nárok všetci bývalí premiéri –, ale tiež štátny smútok vyhlásený na stredu.
Najvyšší súd (NS) SR potvrdil odmietnutie obžaloby na exministra vnútra Roberta Kaliňáka a podnikateľa Jozefa Brhela st. za zločin podplácania. Dôvodom sú závažné procesné chyby, ktorými boli porušené práva obvinených na obhajobu. TASR o tom informovala hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová.
Súd o tom rozhodol na stredajšom neverejnom zasadnutí, keď zamietol sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) z 3. apríla ako nedôvodnú. "Senát NS SR dospel k záveru, že je potrebné obžalobu odmietnuť a vrátiť ju prokurátorovi, pretože trpí závažnými procesnými chybami," priblížila hovorkyňa.
Prokurátor ÚŠP podal na ŠTS obžalobu na Roberta Kaliňáka a Jozefa Brhela st. 28. marca. Národná kriminálna agentúra ich obvinila ešte začiatkom februára. Polícia vtedy priblížila, že mali poskytnúť úplatok osobe v riadiacej funkcii Finančnej správy SR. Obaja vtedy označili obvinenie za politicky motivované.
Vo vláde českého premiéra Petra Fialu končí minister pôdohospodárstva Zdeněk Nekula. Svoju rezignáciu zdôvodnil nedostatkom podpory zo strany vedenia KDÚ-ČSL, ktorá ho do funkcie nominovala. Strana chce na jeho miesto navrhnúť terajšieho šéfa svojho poslaneckého klubu Marka Výborného. V utorok to uviedol predseda strany a vicepremiér Marian Jurečka, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
"Od začiatku som bol minister, ktorý vyvolával kontroverzie," vyhlásil Nekula s odkazom na presadzovanie strategického plánu novej poľnohospodárskej politiky či boj proti vysokým cenám potravín. "Možno som nebol najobratnejší v komunikácii, ale snažil som sa robiť kroky, ktoré zaistia dobrú budúcnosť poľnohospodárstvu aj krajine," povedal Nekula a dodal, že sa nesústredil na svoje PR.
Práve v takej situácii potreboval podľa svojich slov cítiť silnú podporu od vedenia strany, ktorej sa mu však v posledných mesiacoch nedostávalo. "Nie je tak inej cesty, než aby som teraz svoju prácu na poste ministra pôdohospodárstva prerušil," povedal Nekula. Podrobnejšie však dôvody odchodu nechcel uviesť.
Podľa straníckeho šéfa Mariana Jurečku podal Nekula premiérovi demisiu ku koncu júna. Nahradiť by ho mohol terajší šéf poslaneckého klubu ľudovcov Marek Výborný. Návrh bude budúci týždeň schvaľovať širšie vedenie strany. Výborný na spoločnej tlačovej konferencii povedal, že ponuku prijal s pokorou a zodpovednosťou.
Podľa Jurečku má Výborný ako bývalý predseda strany politickú aj manažérsku skúsenosť. Zároveň dúfa, že KDÚ-ČSL posilní aj v "ťažkých diskusiách" o konsolidačnom balíčku. Nekulovi sa za prácu v rezorte poďakoval.
Premiér Fiala na sociálnej sieti uviedol, že Výborný je skúsený politik s "vysokým morálnym kreditom", ktorý by bol podľa neho pre vládu veľkou posilou. V podobnom duchu sa vyjadrila aj predsedníčka Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová, ktorá očakáva, že nový minister bude riešiť problémy rezortu, čo sa podľa nej Nekulovi nedarilo.
Nekula je ďalším ministrom nominovaným ľudovcami, ktorý vo vláde končí. Vlani odišla ministerka životného prostredia Anna Hubáčková, ktorú nahradil Petr Hladík. Zmeny sa však diali aj v rezorte školstva, ktorý má už tretieho ministra počas Fialovej vlády. Nového šéfa má aj rezort európskych záležitostí.
Predseda Smeru-SD Robert Fico postavil svoju kampaň na polarizácii spoločnosti a štvavých rečiach namiesto toho, aby verejnosti predložil kvalitný program a diskutoval o ňom. Predvolebná ponuka SaS bude postavená práve na programe. V TASR TV to povedal predseda SaS Richard Sulík.
Bez dobre pripraveného programu podľa Sulíka nie je po voľbách možné dobre spravovať krajinu. "Preto som aj Roberta Fica vyzval, nech predstaví svojich expertov, predstaví svoj program a poďme diskutovať. Poďme na súboj programov," vyhlásil Sulík.
Jeho strana chce konfrontovať jednotlivé kapitoly svojho programu s verejnosťou na konferenciách. "Program sme rozdelili na štyri časti, spoločenské rezorty, ekonomické rezorty, silové rezorty a sociálne rezorty. Všetky kapitoly sú v beta verzii a bude nasledovať trinásť odborných konferencií," vysvetlil predseda SaS. Strana chce na konferenciách doladiť znenie priorít od ekonomických, ako je návrat k rovnej dani, až po ľudskoprávne vo forme podpory uzákonenia registrovaných partnerstiev a dekriminalizácie marihuany.
Predseda SaS nesúhlasí s názorom, podľa ktorého pred voľbami dochádza k spájaniu stredopravých strán. "Došlo k triešteniu. Vzniklo množstvo nových strán, niektoré boli oživené. Výsledok je, že tu máte tri subjekty, kde každý jeden bude mať problém prekročiť hranicu päť percent," zhodnotil.
SaS neplánuje vstup do koalície ani volebnej strany, na kandidátnej listine však dáva priestor aj externým osobnostiam. "Ľudí z OKS máme na kandidátke už tretíkrát. Aktuálne sme na 150. miesto pribrali Alojza Hlinu. Viem, že bol na kandidátke viacerých strán a bol šéfom KDH, ale jeho ekonomické názory sú výborné," doplnil Sulík. Nepovažuje za problém, ak v liberálnej strane pôsobia umiernení veriaci. Posilou SaS by mal byť aj bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity za Most-Híd Ábel Ravasz a poslanec NR SR Vladimír Ledecký, obaja budú mať na starosti menšinovú agendu.
Na margo aktuálne prebiehajúcej poslednej riadnej schôdze Národnej rady SR Sulík povedal, že očakáva pokračovanie doterajšieho chaosu. Programové vyhlásenie vlády Ľudovíta Ódora je podľa neho pre SaS akceptovateľné a vláde pri hlasovaní vyslovia dôveru.
Časť zákona o politických stranách je v rozpore s Ústavou SR. Rozhodol o tom v stredu Ústavný súd (ÚS) SR. Ide o ustanovenie, podľa ktorého názov strany nesmie obsahovať meno alebo priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo členom prípravného výboru strany.
Podľa verdiktu ÚS uvedená časť zasahuje do ústavného práva na slobodu prejavu. Novelu zákona z roku 2018 napadla na ÚS skupina opozičných poslancov Národnej rady (NR) SR s tým, že za protiústavné považovali aj ďalšie ustanovenia. Ich návrhu v ďalšej časti však ÚS nevyhovel.
Novela, ktorú iniciovala v tom čase koaličná SNS, upravila fungovanie politických strán a stanovila minimálny počet ich členov na voľby do NR SR či Európskeho parlamentu (EP). "Za jeden z najvýznamnejších zásahov do ústavných práv občanov považujeme povinnosť politickej strany odovzdávať Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán na jej požiadanie evidenciu členov strany na plnenie úloh podľa zákona o politických stranách," uviedli poslanci v podaní na ÚS.
Pápeža Františka prepustia z nemocnice v nasledujúcich dňoch. Po operácii sa zotavuje bez komplikácií, uviedol v stredu Vatikán. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
František podstúpil v rímskej nemocnici Gemelli minulý týždeň trojhodinovú operáciu hernie (tzv. pruhu). Tá sa pápežovi vytvorila na jazve po operácii spred dvoch rokov, pri ktorej mu odstránili časť hrubého čreva.
"Svätý Otec si počas noci dobre odpočinul. Zdravotnícky tím hlási, že zotavovanie prebieha bežným spôsobom bez komplikácií, a preto ho plánujú v nasledujúcich dňoch prepustiť," uviedol vo vyhlásení hovorca Vatikánu Matteo Bruni.
František podľa Bruniho v utorok pracoval vo svojej nemocničnej izbe a čas trávil aj v malej kaplnke apartmánu na 10. poschodí rezervovanom pre pápežov.
František nepredniesol verejnosti minulý týždeň nedeľnú modlitbu z nemocničného balkóna, aby sa príliš nenamáhal dlhým státím. Vatikán zrušil všetky jeho verejné vystúpenia a súkromné audiencie do 18. júna.
V júli si pápež tradične berie celý mesiac voľno a na verejnosti sa ukazuje len počas nedeľnej modlitby. František tak bude mať na zotavovanie po operácii celý mesiac predtým, ako sa vydá v auguste na cestu do Portugalska. Neskôr na prelome augusta a septembra navštívi aj Mongolsko.
