Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Žilinské divadlo čaká premiéra hry Dušan Makovický sa obesil vo svojom rodnom dome

ŽILINA - Mestské divadlo (MD) Žilina uvedie v sobotu premiéru inscenácie hry Zuzany Palenčíkovej Dušan Makovický sa obesil vo svojom rodnom dome v réžii Rastislava Balleka.

Podľa informácií MD ide o súčasné divadelné spracovanie autentických zápiskov a denníkových záznamov lekárov Ivana Hálka, Dušana Makovického a Alberta Škarvana. „V strede udalostí stojí Makovický, osobný Tolstého lekár. Vegetarián, abstinent, pacifista a tolstojovec, ktorý až príliš dlho žil hľadaním Boha, zmyslu života a svoju dušu nakoniec vyliečiť nedokázal. Tvorcovia skladajú mozaiku z indícií, zápiskov, denníkov, listov a pátrajú po motíve jeho samovraždy," uviedlo divadlo.

„To, čo inscenujeme, je práve rozpor medzi ideálom a skutočnosťou, vygradovaný do tragickej voľby, nie trojportrét z matičného archívu. Zároveň je tento rozpor obsiahnutý v znepokojivej predstave samovraždy v rodnom dome - čo metaforicky presahuje obdobie, z ktorého naši hrdinovia pochádzajú," doplnil Ballek.

Autorka textu podotkla, že oveľa viac než vymýšľanie fiktívnych príbehov ju fascinuje tvorba textov, ktoré tvoria osobné dejiny reálnych ľudí. „Písomný materiál, viažuci sa k týmto trom osobnostiam, je pútavým a vzrušujúcim východiskom k javiskovému zobrazeniu ‚trojportrétu‘ jedného národa na prelome storočí. Lebo každý z nich originálnym spôsobom videl svet a reagoval na jeho krutosť a nespravodlivosť," dodala.

Vznik inscenácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Na skúške. Foto: Daniel Stehlík/TASR
Divadelníkov čaká premiéra hry. Foto: Daniel Stehlík/TASR
Hru uvedú v MD Žilina. Foto: Daniel Stehlík/TASR
Divákov čaká zaujímavá scéna. Foto: Daniel Stehlík/TASR

(tasr)

Minúta  |  

Nočný útok vlkov na salaši! Pozabíjali takmer sto oviec

ŽILINA - V hospodárskom dvore v obci Zázrivá v Žilinskom kraji počas noci z piatka (16. 6.) na sobotu vlky zaútočili na stádo oviec. Pre TASR to potvrdil zoológ Národného parku Malá Fatra Tomáš Flajs.

Podľa medializovaných informácií zatiaľ našli takmer sto oviec mŕtvych. Presné číslo usmrtených či zranených oviec podľa Flajsa ešte známe nie je, pretože ich stále hľadajú.

„Škody boli spôsobené vlkom dravým na ovčom stáde. Vlky počas nočných hodín rozohnali celé ovčie stádo a hnali ho cez chotár," ozrejmil Flajs.

Niekoľko desiatok oviec zo stáda podľa jeho slov stále nenašli. „Nevie sa ešte úplne presné číslo, koľko ich je usmrtených, koľko ich je zranených a koľko ich je živých," priblížil.

Situácii by sa podľa neho dalo ľahko prechádzať, avšak v krajine chýbajú systémové preventívne opatrenia. „Toto je vec, ktorá sa nemala stať, správe národného parku je to ľúto," doplnil.

(tasr)

Minúta  |  

Lídrom kandidátky KDH je Majerský. Druhé miesto patrí Hajkovi a tretie Holečkovej

Lídrom kandidátky KDH pre septembrové parlamentné voľby je predseda hnutia Milan Majerský. Na druhom mieste je ekonomický expert Jozef Hajko, na treťom podpredsedníčka Nitrianskeho samosprávneho kraja Martina Holečková. Podpredsedovia KDH Marián Čaučík, Igor Janckulík a Tomáš Merašický obsadia štvrté až šieste miesto. Členovia celoslovenskej rady KDH o tom rozhodli na sobotňajšom zasadnutí v Liptovskej Osade.

Zdravotníctvo reprezentujú v prvej desiatke lekári Peter Stachura a Monika Kolejáková s číslom sedem a osem. Tvárami vzdelávania budú expert KDH na školstvo Martin Šmilňák ako deviatka, exminister školstva Ján Horecký ako jedenástka a vysokoškolský profesor a právnik Marek Šmid ako štrnástka. František Mikloško, ktorý nedávno ohlásil vstup na kandidátku KDH, kandiduje s číslom 12. Kandidátku uzatvára s číslom 150 prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov František Majerský.

Kandidačná listina podľa jej lídra jednoznačne potvrdzuje, že do volieb ide KDH vo výbornej kondícii. "S celým radom odborníkov na riešenia akútnych i dlhodobých problémov ľudí vo všetkých kútoch Slovenska. S ponukou, ktorá konzervatívnemu a kresťansko-demokratickému voličovi umožňuje mať v parlamente silné zastúpenie," uviedol Majerský s tým, že volebný program predstaví KDH v sobotu 24. júna v Jasnej na Liptove.

Predčasné parlamentné voľby budú 30. septembra. Volebná kampaň sa začala 9. júna, keď bol vyhlásený termín volieb.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecká polícia zatkla vodiča, ktorý vlani zabil talianskeho cyklistu Rebellina

Nemecká polícia zatkla vodiča nákladného auta, ktorý vlani 30. novembra zrazil a zabil bývalého talianskeho cyklistu Davida Rebellina v severotalianskom meste Montebello. V sobotu o tom informovala agentúra AP odvolávajúca sa na taliansku prokuratúru.

Wolfganga Riekeho obvinili z usmrtenia a opustenia miesta nehody. Prokurátor Lino Giorgio Bruno uviedol, že 62-ročného Nemca zatkli v Münsteri na základe európskeho zatykača. Talianska prokuratúra po prezretí videozáznamov a vypočutí svedkov zistila, že Rieke po nehode vystúpil z kamiónu a priblížil sa k Rebellinovi, no následne sa vrátil do nákladného auta a z miesta činu odišiel. Päťdesiatjedenročný Talian podľahol zraneniam na mieste nehody.

Počas vyšetrovania tiež vyšlo najavo, že kamión po nehode pokračoval do Verony a 3. decembra sa vrátil do Nemecka. Po tom, čo úrady zadržali nákladné auto, experti identifikovali poškodenie zodpovedajúce zrážke a zistili, že vozidlo bolo vyčistené koncentrovaným, vysoko kyselinovým čistiacim prostriedkom. Navyše, podľa prokuratúry boli vo vnútri kabíny funkčné kamery a zrkadlá, ktoré by vodičovi poskytli priamy i nepriamy výhľad na cyklistu.

Rebellin ukončil bohatú kariéru len vlani. Dokopy nazbieral 62 profesionálnych víťazstiev a v roku 2004 vyhral tri ardenské klasiky po sebe - Amstel Gold Race, La Fleche Wallonne a Liege - Bastogne - Liege. To po ňom dokázal zopakovať len Philippe Gilbert v roku 2011. Talian mal na konte aj etapový triumf z Giro d'Italia v roku 1996.

Do dejín cyklistiky sa zapísal aj negatívne. Rebellin prišiel o olympijské striebro z Pekingu 2008 po tom, čo mal v apríli 2009 pri opakovanom testovaní vzorky pozitívny výsledok na krvný doping CERA. Dostal dvojročný trest, no tvrdil, že nikdy nedopoval. Po treste jazdil už len za menšie tímy, naposledy za Work Service-Vitalcare-Dynatek.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberga zrejme požiadajú, aby zostal šéfom NATO ďalší rok

Očakáva sa, že Jensa Stoltenberga požiadajú, aby ešte rok zostal vo funkcii generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie (NATO). Uviedol to zdroj oboznámený s rozhovormi na túto tému a jeden americký predstaviteľ. NATO sa zo všetkých síl snaží rozhodnúť o budúcom šéfovi aliancie ešte pred summitom, ktorý sa bude konať v polovici júla v Litve. V piatok o tom informovala tlačová agentúra Reuters.

Funkčné obdobie Stoltenberga už bolo predlžované a Nór má odstúpiť v septembri, po deviatich rokoch v úrade generálneho tajomníka vojenskej aliancie.

Nórsky expremiér má v NATO širokú podporu a stále je výkonným a zdatným lídrom aliancie, povedal nemenovaný zdroj pre Reuters.

"Administratíva (amerického prezidenta Joea) Bidena sa vracia k myšlienke, že Stoltenberg zostane ďalší rok," povedal predstaviteľ USA. "Nevyzerá to tak, že v rámci aliancie je teraz všeobecná zhoda na jeho nástupcovi," dodal.

Šance, že Stoltenberga požiadajú o štvrté pôsobenie vo funkcii, sa zvýšili s tým, ako sa blíži summit NATO v litovskej metropole Vilnius. Spojenci sa totiž obávajú, aby neukázali nejednotnosť práve v čase, keď NATO musí reagovať na vojnu Ruska na Ukrajine.

Stoltenberg vo februári povedal, že sa už nebude uchádzať o ďalšie predĺženie svojho pôsobenia vo funkcii. Odmietol však uviesť, čo urobí, ak ho členovia NATO požiadajú, aby ostal.

Tohto postoja sa držal aj v piatok na tlačovej konferencii v sídle NATO v Bruseli, keď sa ho spýtali na intenzívne rokovania o predĺžení jeho mandátu. Trval na tom, že nemá iné plány než na jeseň ukončiť svoje funkčné obdobie.

Nech už bude funkciu vykonávať ktokoľvek, bude čeliť dvom výzvam - udržať jednotu spojencov pri podporovaní Ukrajiny a zároveň strážiť, aby vyostrenie konfliktu nevtiahlo NATO priamo do vojny s Ruskom, píše Reuters.

Biden si podľa zdroja myslí, že Stoltenberg odviedol ohromnú prácu v náročných časoch, a tento pohľad má mnoho ďalších spojencov.

(tasr)

Minúta  |  

Pre záplavy v Srbsku vyhlásili výnimočný stav v 52 obciach

Pre husté lejaky evakuovali v Srbsku vyše 200 ľudí a výnimočný stav vyhlásili v 52 mestách a obciach. Prívalové dažde zapríčinili za necelých 48 hodín záplavy a zosuvy pôdy, zničili mosty a cesty a poškodili miestnu infraštruktúru. V sobotu o tom informovala tlačová agentúra HINA.

Situácia je najkritickejšia v oblasti stredosrbského mesta Kraljevo, kde zaplavilo desiatky domov, a most na ceste vedúcej do juhovýchodného Srbska bol zničený.

V Kragujevaci zaplavilo mestskú nemocnicu a tá musela zmeniť svoj pracovný režim, takže prijímala iba naliehavé prípady.

Záplavová vlna sa pohybuje smerom na juh balkánskej krajiny.

Podľa správ srbskej verejnoprávnej stanice RTS hasiči a záchranári zasahujú v stredných a západných obciach, kde sa miestne rieky a ďalšie vodné toky vyliali z korýt. Pomáhajú napríklad v mestách a dedinách Jagodina, Trstenik, Brus, Kosjerič a Sokobanja.

Zatopené boli stovky domov a ubytovacích zariadení, verejných inštitúcií vrátane nemocníc a tisíce hektárov pôdy. Rozsiahle škody utrpela aj cestná infraštruktúra.

Štátna hydrometeorologická služba varovala, že husté lejaky sa očakávajú tiež v sobotu na východe a juhovýchode Srbska. Predpovedala, že zvýšené hladiny budú na najmenej troch riekach na východe Srbska, prípadne si situácia vyžiada zavedenie núdzových opatrení na ochranu pred záplavami.

Zrážky podľa predpovedí meteorológov v nedeľu popoludní ustanú.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.