Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Od Zelenského rovno za Putinom. Do Moskvy pricestovala mierová delegácia z Afriky

Delegácia afrických lídrov pricestovala v sobotu do Ruska, kde chce presadiť mier na Ukrajine. V predchádzajúci deň navštívili Kyjev a stretli sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Skupina lídrov, vedená prezidentom Juhoafrickej republiky (JAR) Cyrilom Ramaphosom, pristála na letisku v Petrohrade, uviedol jeho úrad. V skupine sú takisto lídri z Egypta, Konžskej republiky, Senegalu, Zambie, Ugandy a ostrovného štátu Komory.

Na sobotu je plánované aj stretnutie delegácie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Nádej, že misia zameraná na sprostredkovanie mieru na Ukrajine bude po takmer 16 mesiacoch vojny úspešná, je mizivá.

Rusko sa však mimoriadne snaží posilniť vzťahy s africkými krajinami, keďže západné mocnosti ho ekonomicky a diplomaticky izolujú. Trestajú ho tak za napadnutie Ukrajiny.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov koncom mája navštívil Keňu, Mozambik, Burundi a JAR. Horlivo je očakávaný aj summit hospodárskeho zoskupenia krajín BRICS, ktorý sa bude konať v auguste v JAR. Okrem nej do tohto zoskupenia patrí tiež Brazília, Rusko, India a Čína.

Africká delegácia sa strela v piatok v Kyjeve so Zelenským. Ukrajinský prezident odmietol návrh delegácie, že by mal rokovať s Moskvou. Vyhlásil, že žiadne rokovania sa konať nebudú, kým sú ruskí vojaci na ukrajinskom území, vrátane Krymského polostrova.

Ruská armáda počas návštevy africkej delegácie v piatok v Kyjeve znovu vypálila rakety na ukrajinskú metropolu.

Krajiny východnej Afriky obzvlášť silne závisia od vývozu obilnín a hnojív z Ruska a Ukrajiny. V Afrike vládnu obavy z nového nárastu cien, pretože obilnín sa z oboch štátov v dôsledku vojny vyváža menej.

(tasr)

Minúta  |  

Pri požiari teplovzdušného balóna vo Švajčiarsku utrpelo zranenia sedem ľudí

Sedem ľudí utrpelo zranenia, keď balón naplnený horúcim vzduchom začal v sobotu dopoludnia horieť pri štarte z dediny v strednom Švajčiarsku, informovali úrady. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AP.

Úrady vo švajčiarskom kantóne Zug uviedli, že v koši balóna v dedine Hünenberg, juhozápadne od mesta Zürich, bolo sedem ľudí - štyri ženy a traja muži vo veku 28 až 62 rokov.

Dve ženy a jeden muž utrpeli vážne zranenia, ďalší štyria ľudia vyviazli len s menšími zraneniami. Ranených previezli do nemocnice záchranné služby a súkromné osoby, napísali úrady v oznámení.

Zatiaľ nie je jasné, čo požiar spôsobilo.

(tasr)

Minúta  |  

KDH reaguje na Čarnogurského text na Štandarde. Expremiér vraj šíri nepravdy a straší občanov

Niekdajší premiér a zakladateľ mimoparlamentného KDH Ján Čarnogurský v texte uverejnenom na webe Štandardu obvinil europoslancov tejto strany z toho, že aj ich hlasovanie v europarlamente o členstve Ukrajiny v NATO posunulo Slovensko k momentu, kedy sa stane legitímnym terčom ruských rakiet. Na toto tvrdenie v sobotu zareagovali dotknutí europoslanci, ktorých stanovisko uvádzame v plnom znení.

,,Europoslanci KDH Miriam Lexmann a Ivan Štefanec odmietajú mylné tvrdenie Jána Čarnogurského v súvislosti s hlasovaním v Európskom parlamente o členstve Ukrajiny v NATO. V rozpore s tvrdením pána Čarnogurského, obaja hlasovali za uznesenie, ktoré jasne vyjadruje podporu euroatlantickej integrácii Ukrajiny, ale až po skončení vojny," píše sa v stanovisku.

"Ochrana územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny tvárou v tvár ruskej agresii je nemennou pozíciou KDH založenou na kresťansko-demokratických hodnotách a medzinárodnom práve. Slovensko musí podporovať obete agresie nie kvôli ideologickým heslám, alebo preto, že to od nás niekto chce, ale preto, že je bytostným záujmom Slovenska, aby platilo medzinárodné právo a uznané hranice nebolo možné svojvoľne meniť právom silnejšieho," možno sa dočítať ďalej.

"KDH so smútkom vníma odklon pána Čarnogurského od ochrany týchto hodnôt a primárnych záujmov Slovenska s cieľom úmyselného šírenia nepravdy a strašenia občanov," stojí v závere odpovede.

(red)

Minúta  |  

Rusko exportom lacnej ropy testuje trpezlivosť kartelu OPEC. Pohnevalo si najmä Saudov

Ruský prezident Vladimir Putin testuje trpezlivosť Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Rusku sa doteraz darilo udržiavať dobré vzťahy s OPEC a niektorými ďalšími ropnými a plynárenskými mocnosťami, predovšetkým na východe. Zdá sa však, že po vyše roku vojny na Ukrajine sa jeho vzťahy so Saudskou Arábiou a ďalšími členmi OPEC zhoršujú. TASR o tom informuje na základe správy portálu OilPrice.com.

Rusko totiž utužuje energetické väzby s mocnosťami, ktoré sú otvorené jeho lacnej rope a plynu. USA a Európa na jeho energetický sektor uvalili prísne sankcie. Podarilo sa mu získať významnú pozíciu na indickom a čínskom trhu a začiatkom tohto roka sa stalo najväčším exportérom ropy do Číny. Teraz však Rusko môže poškodiť OPEC, teda organizáciu, ktorá dlhé roky podporovala jeho ropný a plynárenský priemysel.

Kartel OPEC začal v roku 2016, keď boli ceny ropy mimoriadne nízke, spolupracovať s ďalšími desiatimi veľkými producentmi ropy na čele s Ruskom a na základe dohody vedenej Saudskou Arábiou vytvoril alianciu OPEC+. Moskva pre svoju agresiu voči Ukrajine stratila západné trhy a aliancia OPEC+ podporovala snahy Putina profitovať z vysokých cien ropy, keďže sa dohodla na znížení ťažby s cieľom udržať ceny vysoko.

Zo zasadnutia aliancie OPEC+, ktoré sa konalo začiatkom tohto mesiaca, však prišli správy, že saudskí predstavitelia nie sú spokojní s tým, ako sa Rusko správa. Aliancia sa na aprílovom stretnutí dohodla na znížení ťažby ropy o 500-tisíc barelov denne a Rusko napriek tomu naďalej dodáva na trh veľké objemy zľavnenej ropy, aby podporilo svoju oslabenú ekonomiku a získalo prostriedky na financovanie vojny proti Ukrajine. Deje sa tak aj napriek tomu, že skupina krajín G7 zaviedla na export ruskej ropy cenový strop.

Teraz to vyzerá tak, že Putin získal podporu OPEC a zároveň profitoval z vysokých cien energií na úkor ostatných členských štátov skupiny. Opakované znižovanie ťažby zo strany kartelu v minulosti tlačilo ceny vyššie, čo Rusku umožnilo podliezať ceny OPEC, aby prilákalo kupcov a pokračovalo v predaji svojej ropy. India, Čína a niekoľko ďalších krajín zatiaľ západné sankcie ignorujú a túto situáciu využívajú, aby sa zásobili lacnou ropou. To spôsobuje pokles trhových podielov členských štátov OPEC. Napríklad v prvých dvoch mesiacoch tohto roka Rusko predbehlo Saudskú Arábiu a stalo sa najväčším vývozcom ropy do Číny, kam dodávalo približne 1,94 milióna barelov ropy denne, čo bolo o 23,8 percenta viac v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2022.

OPEC si to však všimol, čo znamená, že zrejme už Putinovi dlho nedovolí, aby pokračoval v tejto taktike. Členovia kartelu OPEC rýchlo strácajú dôveru v Rusko, pričom minister energetiky Saudskej Arábie údajne "už má toho dosť", že členovia aliancie neplnia ciele v oblasti ťažby ropy, a preto požaduje zvýšenie transparentnosti pokiaľ ide o ruskú produkciu.

Členské štáty, ktoré chcú zvýšiť svoju ťažbu, ako napríklad Spojené arabské emiráty, boli doteraz trpezlivé. Ak však bude Rusko pokračovať v podliezaní cien OPEC a ignorovať svoje kvóty, mohlo by to vyvolať chaos v doteraz stabilnej aliancii.

Okrem toho vysoký ruský export ropy spôsobil, že ceny čierneho zlata klesajú aj napriek obmedzeniu ťažby OPEC. To signalizuje, že Rusko bude možno nakoniec musieť predávať svoju ropu so stratou, aby si udržalo aktuálnu úroveň vývozu, čo poškodí jeho ekonomiku.

V súčasnosti sa zdá, že ani samotný kartel OPEC sa nedokáže dohodnúť na ťažobných kvótach. Skupina a jej spojenci v rámci aliancie OPEC+ sa začiatkom tohto mesiaca stretli, aby prediskutovali novú dohodu s možnosťou úpravy kvót členských štátov. Na stretnutí sa uvažovalo o dodatočnom znížení produkcie až o 1 milión barelov denne, čo by podporilo ceny. Tento návrh však ministri odmietli, obávajú sa totiž spomaľovania globálnej ekonomiky.

Ceny ropy od začiatku vojny na Ukrajine dramaticky klesli. Do veľkej miery za to môže skutočnosť, že Rusko využilo obmedzenie produkcie OPEC, ktoré malo držať ceny na vyššej úrovni, na to, aby podkopalo ciele a postavenie kartelu na trhu dodávkami lacnej ropy dvom veľkým svetovým spotrebiteľom - Indii a Číne. Ak bude Rusko pokračovať v tejto hre, je nepravdepodobné, že si udrží podporu aliancie OPEC+, ktorá doteraz konanie Ruska neodsúdila ani nepotrestala.

(tasr)

Minúta  |  

Žilinské divadlo čaká premiéra hry Dušan Makovický sa obesil vo svojom rodnom dome

ŽILINA - Mestské divadlo (MD) Žilina uvedie v sobotu premiéru inscenácie hry Zuzany Palenčíkovej Dušan Makovický sa obesil vo svojom rodnom dome v réžii Rastislava Balleka.

Podľa informácií MD ide o súčasné divadelné spracovanie autentických zápiskov a denníkových záznamov lekárov Ivana Hálka, Dušana Makovického a Alberta Škarvana. „V strede udalostí stojí Makovický, osobný Tolstého lekár. Vegetarián, abstinent, pacifista a tolstojovec, ktorý až príliš dlho žil hľadaním Boha, zmyslu života a svoju dušu nakoniec vyliečiť nedokázal. Tvorcovia skladajú mozaiku z indícií, zápiskov, denníkov, listov a pátrajú po motíve jeho samovraždy," uviedlo divadlo.

„To, čo inscenujeme, je práve rozpor medzi ideálom a skutočnosťou, vygradovaný do tragickej voľby, nie trojportrét z matičného archívu. Zároveň je tento rozpor obsiahnutý v znepokojivej predstave samovraždy v rodnom dome - čo metaforicky presahuje obdobie, z ktorého naši hrdinovia pochádzajú," doplnil Ballek.

Autorka textu podotkla, že oveľa viac než vymýšľanie fiktívnych príbehov ju fascinuje tvorba textov, ktoré tvoria osobné dejiny reálnych ľudí. „Písomný materiál, viažuci sa k týmto trom osobnostiam, je pútavým a vzrušujúcim východiskom k javiskovému zobrazeniu ‚trojportrétu‘ jedného národa na prelome storočí. Lebo každý z nich originálnym spôsobom videl svet a reagoval na jeho krutosť a nespravodlivosť," dodala.

Vznik inscenácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Na skúške. Foto: Daniel Stehlík/TASR
Divadelníkov čaká premiéra hry. Foto: Daniel Stehlík/TASR
Hru uvedú v MD Žilina. Foto: Daniel Stehlík/TASR
Divákov čaká zaujímavá scéna. Foto: Daniel Stehlík/TASR

(tasr)

Minúta  |  

Nočný útok vlkov na salaši! Pozabíjali takmer sto oviec

ŽILINA - V hospodárskom dvore v obci Zázrivá v Žilinskom kraji počas noci z piatka (16. 6.) na sobotu vlky zaútočili na stádo oviec. Pre TASR to potvrdil zoológ Národného parku Malá Fatra Tomáš Flajs.

Podľa medializovaných informácií zatiaľ našli takmer sto oviec mŕtvych. Presné číslo usmrtených či zranených oviec podľa Flajsa ešte známe nie je, pretože ich stále hľadajú.

„Škody boli spôsobené vlkom dravým na ovčom stáde. Vlky počas nočných hodín rozohnali celé ovčie stádo a hnali ho cez chotár," ozrejmil Flajs.

Niekoľko desiatok oviec zo stáda podľa jeho slov stále nenašli. „Nevie sa ešte úplne presné číslo, koľko ich je usmrtených, koľko ich je zranených a koľko ich je živých," priblížil.

Situácii by sa podľa neho dalo ľahko prechádzať, avšak v krajine chýbajú systémové preventívne opatrenia. „Toto je vec, ktorá sa nemala stať, správe národného parku je to ľúto," doplnil.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.