Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin africkým lídrom povedal, že víta ich vyvážený prístup k vojne. Dialógu je vraj otvorený

Ruský prezident Vladimir Putin vyzdvihol v sobotu prístup afrických krajín k vojne na Ukrajine, ktorý je podľa neho vyvážený. Pred rokovaním s delegáciou afrických lídrov tiež vyhlásil, že je otvorený konštruktívnemu dialógu. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

"Vítame vyvážený prístup afrických priateľov k ukrajinskej kríze," povedal Putin predstaviteľom siedmich krajín Afriky, ktorí sa snažia podnietiť mierové rozhovory Moskvy a Kyjeva. "Sme otvorení konštruktívnemu dialógu so všetkými, ktorí chcú dosiahnuť mier na základe zásad spravodlivosti a rešpektovania oprávnených záujmov."

Prezident Juhoafrickej republiky (JAR) Cyril Ramaphosa ruskému lídrovi povedal, že konflikt na Ukrajine sa musí zastaviť. "Táto vojna sa musí skončiť... Musí sa vyriešiť rokovaniami a diplomatickými prostriedkami," uviedol Ramaphosa. Dodal, že "táto vojna má negatívny vplyv na africký kontinent i na mnohé iné krajiny po celom svete".

Delegácia afrických lídrov pricestovala do Petrohradu deň po návšteve Kyjeva, kde sa stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten odmietol jej návrh, že by mal rokovať s Moskvou. Vyhlásil, že žiadne rokovania sa konať nebudú, kým sú ruskí vojaci na ukrajinskom území vrátane Krymského polostrova.

Skupina lídrov zahŕňa okrem Ramaphosu prezidentov Senegalu, Zambie a Komor a vyslancov hláv štátov Egypta, Konžskej republiky a Ugandy.

Nádej, že misia zameraná na sprostredkovanie mieru na Ukrajine bude po takmer 16 mesiacoch vojny úspešná, je mizivá, napísala agentúra DPA. Rusko sa však mimoriadne snaží posilniť vzťahy s africkými krajinami, keďže západné veľmoci ho ekonomicky a diplomaticky izolujú za napadnutie Ukrajiny.

Krajiny východnej Afriky obzvlášť silne závisia od vývozu obilnín a hnojív z Ruska a Ukrajiny. V Afrike vládnu obavy z nového nárastu cien, pretože obilnín sa z oboch štátov v dôsledku vojny vyváža menej.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia na Malorke v poslednej chvíli zatkla v lietadle nemeckého turistu za útok

Polícia na španielskom ostrove Malorka vstúpila na palubu lietadla, ktoré už dostalo súhlas na štart a bolo pripravené odletieť do Nemecka, a zatkla 20-ročného nemeckého turistu. Dôvodom boli obvinenia, že zbil a vážne zranil ženu. V sobotu o tom informovala polícia, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra DPA.

Muž údajne v stredu svojvoľne manipuloval s autom ženy, ktorá k nemu následne prišla a ohradila sa proti jeho správaniu. Muž ju údajne udrel. Žena, manažérka hotela, utrpela tržnú ranu na hlave a zlomeninu nosa a upadla do bezvedomia. Previezli ju do nemocnice.

Podľa miestnych médií nemecký turista plánoval odísť z ostrova dovolenkárov v sobotu, ale svoj odlet urýchlil - presunul ho už na štvrtok.

Policajti vstúpili na palubu lietadla v poslednej chvíli a zatkli ho, uvádzalo sa v policajnom oznámení.

Miestne médiá informovali, že podozrivého neskôr prepustili z väzby na kauciu vo výške 5-tisíc eur a povolili mu návrat do Nemecka. V Španielsku čelí trestnému konaniu za napadnutie.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina nebude mať zjednodušenú cestu do NATO, vyhlásil Biden

Spojené štáty nepodniknú osobitné opatrenia, ktoré by Ukrajine uľahčili vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO). Uviedol to v sobotu americký prezident Joe Biden, informuje TASR na základe správy agentúry AFP. „Musia splniť rovnaké kritériá. Takže im to nebudeme uľahčovať," povedal Biden novinárom.

Jeho vyjadrenie prišlo pred júlovým samitom NATO v litovskom Vilniuse. Lídri členských krajín tam chcú symbolicky zorganizovať prvé zasadnutie Rady NATO-Ukrajina s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, uviedol v piatok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Podľa jeho slov to dá Kyjevu rovnocennejšiu možnosť "konzultovať a rozhodovať o bezpečnostných otázkach".

Stoltenberg však dodal, že hoci NATO na samite upevní politické vzťahy s Ukrajinou, o jej členstve sa nebude hovoriť. „Na vilniuskom samite nebudeme diskutovať o pozvánke, ale o tom, ako môžeme priblížiť Ukrajinu k NATO," povedal s tým, že je presvedčený o nájdení „dobrého riešenia a konsenzu".

Krajiny NATO z východnej Európy naliehajú, aby Ukrajina dostala lepší plán získania členstva. Kľúčoví spojenci ako USA a Nemecko však nechcú ísť veľmi nad rámec nekonkrétneho prísľubu Aliancie z roku 2014, že Ukrajina jedného dňa do NATO vstúpi, pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Od Zelenského rovno za Putinom. Do Moskvy pricestovala mierová delegácia z Afriky

Delegácia afrických lídrov pricestovala v sobotu do Ruska, kde chce presadiť mier na Ukrajine. V predchádzajúci deň navštívili Kyjev a stretli sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Skupina lídrov, vedená prezidentom Juhoafrickej republiky (JAR) Cyrilom Ramaphosom, pristála na letisku v Petrohrade, uviedol jeho úrad. V skupine sú takisto lídri z Egypta, Konžskej republiky, Senegalu, Zambie, Ugandy a ostrovného štátu Komory.

Na sobotu je plánované aj stretnutie delegácie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Nádej, že misia zameraná na sprostredkovanie mieru na Ukrajine bude po takmer 16 mesiacoch vojny úspešná, je mizivá.

Rusko sa však mimoriadne snaží posilniť vzťahy s africkými krajinami, keďže západné mocnosti ho ekonomicky a diplomaticky izolujú. Trestajú ho tak za napadnutie Ukrajiny.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov koncom mája navštívil Keňu, Mozambik, Burundi a JAR. Horlivo je očakávaný aj summit hospodárskeho zoskupenia krajín BRICS, ktorý sa bude konať v auguste v JAR. Okrem nej do tohto zoskupenia patrí tiež Brazília, Rusko, India a Čína.

Africká delegácia sa strela v piatok v Kyjeve so Zelenským. Ukrajinský prezident odmietol návrh delegácie, že by mal rokovať s Moskvou. Vyhlásil, že žiadne rokovania sa konať nebudú, kým sú ruskí vojaci na ukrajinskom území, vrátane Krymského polostrova.

Ruská armáda počas návštevy africkej delegácie v piatok v Kyjeve znovu vypálila rakety na ukrajinskú metropolu.

Krajiny východnej Afriky obzvlášť silne závisia od vývozu obilnín a hnojív z Ruska a Ukrajiny. V Afrike vládnu obavy z nového nárastu cien, pretože obilnín sa z oboch štátov v dôsledku vojny vyváža menej.

(tasr)

Minúta  |  

Pri požiari teplovzdušného balóna vo Švajčiarsku utrpelo zranenia sedem ľudí

Sedem ľudí utrpelo zranenia, keď balón naplnený horúcim vzduchom začal v sobotu dopoludnia horieť pri štarte z dediny v strednom Švajčiarsku, informovali úrady. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AP.

Úrady vo švajčiarskom kantóne Zug uviedli, že v koši balóna v dedine Hünenberg, juhozápadne od mesta Zürich, bolo sedem ľudí - štyri ženy a traja muži vo veku 28 až 62 rokov.

Dve ženy a jeden muž utrpeli vážne zranenia, ďalší štyria ľudia vyviazli len s menšími zraneniami. Ranených previezli do nemocnice záchranné služby a súkromné osoby, napísali úrady v oznámení.

Zatiaľ nie je jasné, čo požiar spôsobilo.

(tasr)

Minúta  |  

KDH reaguje na Čarnogurského text na Štandarde. Expremiér vraj šíri nepravdy a straší občanov

Niekdajší premiér a zakladateľ mimoparlamentného KDH Ján Čarnogurský v texte uverejnenom na webe Štandardu obvinil europoslancov tejto strany z toho, že aj ich hlasovanie v europarlamente o členstve Ukrajiny v NATO posunulo Slovensko k momentu, kedy sa stane legitímnym terčom ruských rakiet. Na toto tvrdenie v sobotu zareagovali dotknutí europoslanci, ktorých stanovisko uvádzame v plnom znení.

,,Europoslanci KDH Miriam Lexmann a Ivan Štefanec odmietajú mylné tvrdenie Jána Čarnogurského v súvislosti s hlasovaním v Európskom parlamente o členstve Ukrajiny v NATO. V rozpore s tvrdením pána Čarnogurského, obaja hlasovali za uznesenie, ktoré jasne vyjadruje podporu euroatlantickej integrácii Ukrajiny, ale až po skončení vojny," píše sa v stanovisku.

"Ochrana územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny tvárou v tvár ruskej agresii je nemennou pozíciou KDH založenou na kresťansko-demokratických hodnotách a medzinárodnom práve. Slovensko musí podporovať obete agresie nie kvôli ideologickým heslám, alebo preto, že to od nás niekto chce, ale preto, že je bytostným záujmom Slovenska, aby platilo medzinárodné právo a uznané hranice nebolo možné svojvoľne meniť právom silnejšieho," možno sa dočítať ďalej.

"KDH so smútkom vníma odklon pána Čarnogurského od ochrany týchto hodnôt a primárnych záujmov Slovenska s cieľom úmyselného šírenia nepravdy a strašenia občanov," stojí v závere odpovede.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.