Preskočiť na obsah
  |  

Na región južného Francúzska udrelo najsilnejšie zemetrasenie za posledných 50 rokov

Obyvatelia regiónu na západe Francúzska zisťovali v sobotu rozsah škôd po tom, ako ich v piatok večer prekvapilo zriedkavé zemetrasenie, ktoré poškodilo desiatky domov. Informovala o tom agentúra AFP, od ktorej TASR správu prevzala.

Na viacerých domoch v departemente Charente-Maritime severne od mesta Bordeaux sa objavili praskliny, hlásili tam tiež škody na kostoloch. K obetiam na životoch nedošlo.

Zemetrasenie malo magnitúdu 5,3, vyplýva z údajov francúzskej monitorovacej siete RENASS. Európsko-stredomorské seizmologické centrum (EMSC) udáva magnitúdu 5,0. Podľa seizmológov bolo najsilnejším v regióne za vyše 50 rokov.

Epicentrum sa nachádzalo východne od pobrežného mesta La Rochelle. Otrasy pocítili až v meste Rennes v Bretónsku a v susednom departemente Deux-Sevres utrpeli podľa záchranárov dvaja ľudia zranenia. V sobotu dopoludnia zaznamenali dva dotrasy.

V meste La Laigne bolo vidno na budovách praskliny, na zemi popadané kamene a časti obkladov a na strechách poškodené komíny. Hasiči označili desiatky domov za neobývateľné. Zemetrasenie podľa nich postihlo celkovo 135 budov a 170 ľudí museli presťahovať.

"Väčšinu domov v centre zasiahlo v rôznej miere. Kostol je úplne nepoužiteľný. Školu budú musieť preventívne uzavrieť," uviedol šéf správy departementu Charente-Maritime Nicolas Basselier.

(tasr)

  |  

Vo Varšave sa konal dúhový pochod. Podporil ho starosta mesta aj americký veľvyslanec

Desaťtisíce ľudí pochodovali v sobotu v poľskej metropole Varšava na podporu LGBT+ komunity v krajine. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a AP.

Starosta Varšavy Rafal Trzaskowski z liberálnej opozičnej strany účastníkom povedal, že každoročné podujatie Pochod za rovnosť je signálom, že hlavné mesto je otvorené, európske a tolerantné.

"A dúfam, že budete v Poľsku vždy v bezpečí," uviedol pred davom ľudí mávajúcich vlajkami. Pochod prišli podporiť aj veľvyslanec USA v Poľsku Mark Brzezinski či zástupcovia Kanady, Rakúska a ďalších západných krajín.

Západné vlády sú podľa AP v posledných rokoch znepojené tým, že konzervatívna poľská vláda označuje gejov, lesby, bisexuálov a transrodových ľudí za hrozbu pre krajinu, tradičnú rodinu a deti. Prezident Andrzej Duda prirovnal "LGBT ideológiu" ku komunizmu, pripomína AFP.

(tasr)

  |  

Putin africkým lídrom povedal, že víta ich vyvážený prístup k vojne. Dialógu je vraj otvorený

Ruský prezident Vladimir Putin vyzdvihol v sobotu prístup afrických krajín k vojne na Ukrajine, ktorý je podľa neho vyvážený. Pred rokovaním s delegáciou afrických lídrov tiež vyhlásil, že je otvorený konštruktívnemu dialógu. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

"Vítame vyvážený prístup afrických priateľov k ukrajinskej kríze," povedal Putin predstaviteľom siedmich krajín Afriky, ktorí sa snažia podnietiť mierové rozhovory Moskvy a Kyjeva. "Sme otvorení konštruktívnemu dialógu so všetkými, ktorí chcú dosiahnuť mier na základe zásad spravodlivosti a rešpektovania oprávnených záujmov."

Prezident Juhoafrickej republiky (JAR) Cyril Ramaphosa ruskému lídrovi povedal, že konflikt na Ukrajine sa musí zastaviť. "Táto vojna sa musí skončiť... Musí sa vyriešiť rokovaniami a diplomatickými prostriedkami," uviedol Ramaphosa. Dodal, že "táto vojna má negatívny vplyv na africký kontinent i na mnohé iné krajiny po celom svete".

Delegácia afrických lídrov pricestovala do Petrohradu deň po návšteve Kyjeva, kde sa stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten odmietol jej návrh, že by mal rokovať s Moskvou. Vyhlásil, že žiadne rokovania sa konať nebudú, kým sú ruskí vojaci na ukrajinskom území vrátane Krymského polostrova.

Skupina lídrov zahŕňa okrem Ramaphosu prezidentov Senegalu, Zambie a Komor a vyslancov hláv štátov Egypta, Konžskej republiky a Ugandy.

Nádej, že misia zameraná na sprostredkovanie mieru na Ukrajine bude po takmer 16 mesiacoch vojny úspešná, je mizivá, napísala agentúra DPA. Rusko sa však mimoriadne snaží posilniť vzťahy s africkými krajinami, keďže západné veľmoci ho ekonomicky a diplomaticky izolujú za napadnutie Ukrajiny.

Krajiny východnej Afriky obzvlášť silne závisia od vývozu obilnín a hnojív z Ruska a Ukrajiny. V Afrike vládnu obavy z nového nárastu cien, pretože obilnín sa z oboch štátov v dôsledku vojny vyváža menej.

(tasr)

  |  

Polícia na Malorke v poslednej chvíli zatkla v lietadle nemeckého turistu za útok

Polícia na španielskom ostrove Malorka vstúpila na palubu lietadla, ktoré už dostalo súhlas na štart a bolo pripravené odletieť do Nemecka, a zatkla 20-ročného nemeckého turistu. Dôvodom boli obvinenia, že zbil a vážne zranil ženu. V sobotu o tom informovala polícia, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra DPA.

Muž údajne v stredu svojvoľne manipuloval s autom ženy, ktorá k nemu následne prišla a ohradila sa proti jeho správaniu. Muž ju údajne udrel. Žena, manažérka hotela, utrpela tržnú ranu na hlave a zlomeninu nosa a upadla do bezvedomia. Previezli ju do nemocnice.

Podľa miestnych médií nemecký turista plánoval odísť z ostrova dovolenkárov v sobotu, ale svoj odlet urýchlil - presunul ho už na štvrtok.

Policajti vstúpili na palubu lietadla v poslednej chvíli a zatkli ho, uvádzalo sa v policajnom oznámení.

Miestne médiá informovali, že podozrivého neskôr prepustili z väzby na kauciu vo výške 5-tisíc eur a povolili mu návrat do Nemecka. V Španielsku čelí trestnému konaniu za napadnutie.

(tasr)

  |  

Ukrajina nebude mať zjednodušenú cestu do NATO, vyhlásil Biden

Spojené štáty nepodniknú osobitné opatrenia, ktoré by Ukrajine uľahčili vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO). Uviedol to v sobotu americký prezident Joe Biden, informuje TASR na základe správy agentúry AFP. „Musia splniť rovnaké kritériá. Takže im to nebudeme uľahčovať," povedal Biden novinárom.

Jeho vyjadrenie prišlo pred júlovým samitom NATO v litovskom Vilniuse. Lídri členských krajín tam chcú symbolicky zorganizovať prvé zasadnutie Rady NATO-Ukrajina s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, uviedol v piatok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Podľa jeho slov to dá Kyjevu rovnocennejšiu možnosť "konzultovať a rozhodovať o bezpečnostných otázkach".

Stoltenberg však dodal, že hoci NATO na samite upevní politické vzťahy s Ukrajinou, o jej členstve sa nebude hovoriť. „Na vilniuskom samite nebudeme diskutovať o pozvánke, ale o tom, ako môžeme priblížiť Ukrajinu k NATO," povedal s tým, že je presvedčený o nájdení „dobrého riešenia a konsenzu".

Krajiny NATO z východnej Európy naliehajú, aby Ukrajina dostala lepší plán získania členstva. Kľúčoví spojenci ako USA a Nemecko však nechcú ísť veľmi nad rámec nekonkrétneho prísľubu Aliancie z roku 2014, že Ukrajina jedného dňa do NATO vstúpi, pripomína AFP.

(tasr)

  |  

Od Zelenského rovno za Putinom. Do Moskvy pricestovala mierová delegácia z Afriky

Delegácia afrických lídrov pricestovala v sobotu do Ruska, kde chce presadiť mier na Ukrajine. V predchádzajúci deň navštívili Kyjev a stretli sa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Skupina lídrov, vedená prezidentom Juhoafrickej republiky (JAR) Cyrilom Ramaphosom, pristála na letisku v Petrohrade, uviedol jeho úrad. V skupine sú takisto lídri z Egypta, Konžskej republiky, Senegalu, Zambie, Ugandy a ostrovného štátu Komory.

Na sobotu je plánované aj stretnutie delegácie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Nádej, že misia zameraná na sprostredkovanie mieru na Ukrajine bude po takmer 16 mesiacoch vojny úspešná, je mizivá.

Rusko sa však mimoriadne snaží posilniť vzťahy s africkými krajinami, keďže západné mocnosti ho ekonomicky a diplomaticky izolujú. Trestajú ho tak za napadnutie Ukrajiny.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov koncom mája navštívil Keňu, Mozambik, Burundi a JAR. Horlivo je očakávaný aj summit hospodárskeho zoskupenia krajín BRICS, ktorý sa bude konať v auguste v JAR. Okrem nej do tohto zoskupenia patrí tiež Brazília, Rusko, India a Čína.

Africká delegácia sa strela v piatok v Kyjeve so Zelenským. Ukrajinský prezident odmietol návrh delegácie, že by mal rokovať s Moskvou. Vyhlásil, že žiadne rokovania sa konať nebudú, kým sú ruskí vojaci na ukrajinskom území, vrátane Krymského polostrova.

Ruská armáda počas návštevy africkej delegácie v piatok v Kyjeve znovu vypálila rakety na ukrajinskú metropolu.

Krajiny východnej Afriky obzvlášť silne závisia od vývozu obilnín a hnojív z Ruska a Ukrajiny. V Afrike vládnu obavy z nového nárastu cien, pretože obilnín sa z oboch štátov v dôsledku vojny vyváža menej.

(tasr)