Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pripomíname si Deň otcov. Na Slovensku ich máme 1,4 milióna

Medzinárodný Deň otcov (Father’s Day) je sviatok oslavujúci všetkých otcov a otcovstvo, pričom zvýrazňuje vzťah otca k dieťaťu, ako aj jeho úlohu v spoločnosti. V rôznych krajinách mu v kalendári prislúcha rôzny dátum, ale vo väčšine krajín sveta, vrátane Slovenska, sa pripomína v tretiu júnovú nedeľu - teda v dnešný deň.

Z údajov Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021 vyplýva, že na Slovensku žije 1,4 milióna otcov. Najväčšou skupinou sú otcovia s dvoma deťmi, tvoria 47 percent všetkých otcov. Štvrtina má jedno dieťa.

Príbeh Dňa otcov, ako ho poznáme v súčasnosti, sa začal písať začiatkom minulého storočia. Prvá zmienka z roku 1907 sa spája s menom Američanky Grace Golden Claytonovej. V decembri 1907 pri banskom nešťastí v Monongahu v Západnej Virgínii zahynulo 361 mužov, z toho 250 otcov. Dcéra jedného z mŕtvych baníkov Grace Golden Claytonová navrhla miestnemu pastorovi vo Fairmonte, aby sa na ich počesť konala spomienková bohoslužba.

Tradícia Dňa otcov vznikla o tri roky neskôr v meste Spokane v americkom štáte Washington. Veterán občianskej vojny William Jackson Smart po smrti manželky vychovával sám šesť detí. Jeho dcéra Sonora Smartová-Doddová vnímala svojho otca ako hrdinu - ako odvážneho, obetavého a milujúceho muža. Keď sa dozvedela, že matky majú svoj sviatok, navrhla, aby podobný mali aj otcovia. Prvá neoficiálna oslava sa konala v deň narodenín jej otca v nedeľu 19. júna 1910. Odvtedy sa tretia júnová nedeľa stala postupne sviatkom všetkých otcov, pričom popularita tohto sviatku stále rástla.

Oficiálny charakter nadobudol počas vlády amerického prezidenta Lyndona Johnsona. V roku 1966 podpísal deklaráciu, ktorou určil tretiu nedeľu v júni ako oficiálny sviatok Dňa otcov. Avšak až americký prezident Richard Nixon potvrdil v roku 1972 zákonom trvalé slávenie Dňa otcov na celonárodnej úrovni v tretiu júnovú nedeľu. Postupne sa jeho obľúbenosť rozšírila aj do ďalších krajín. Okrem tohto sviatku vznikol v roku 1991 aj Medzinárodný deň mužov (International Men's Day), ktorý pripadá na 19. november.

Hoci sa Deň otcov vo väčšine krajín slávi v tretiu júnovú nedeľu, napríklad v Španielsku, Portugalsku, Taliansku, Chorvátsku a Belgicku sa spája so sviatkom svätého Jozefa (19. marca), v Nemecku pripadá na 40. deň po Veľkej noci na sviatok Nanebovstúpenia Pána, v Rakúsku na druhú júnovú nedeľu a napríklad v Rusku má tento sviatok len veľmi krátku tradíciu. Prezident Vladimir Putin podpísal príslušný dekrét len v októbri 2021 s tým, že Deň otcov sa bude sláviť v tretiu októbrovú nedeľu.

(tasr)

Minúta  |  

Šojgu: ruské jednotky potrebujú viac tankov

Ruské jednotky trpia nedostatkom tankov, pripustil ruský minister obrany Sergej Šojgu v čase, keď na juhu a východe Ukrajiny pokračuje protiofenzíva Kyjeva aj za pomoci západnej vojenskej techniky. V sobotu o tom informoval britský denník The Guardian.

Šojgu na návšteve vojenskej továrne na západe Sibíri uviedol, že produkciu obrnených vozidiel je potrebné zvýšiť. Zvýšenie výroby tankov je podľa neho nevyhnutné v záujme "naplnenia potrieb ruských síl podieľajúcich sa na špeciálnej vojenskej operácii" na Ukrajine. Podobne sa začiatkom tohto týždňa vyjadril aj ruský prezident Vladimir Putin.

Kyjev medzitým hovorí o ťažkých stratách, ktoré mali ukrajinské jednotky spôsobiť okupantovi, pripomína denník. Ukrajina sa protiofenzívou snaží opätovne získať južné a východné územia, ktoré počas vojenskej ofenzívy obsadila Moskva.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Blinken pricestoval do Pekingu; Biden hovoril o Číne v predvolebnej kampani

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken pricestoval v nedeľu do čínskej metropoly Peking na diplomatickú misiu zameranú na zmiernenie napätia vo vzťahoch Spojených štátov a Číny, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Ide o prvú návštevu šéfa americkej diplomacie v Pekingu od roku 2018. Pôvodne mal pritom Blinken vycestovať do Číny ešte vo februári. Túto návštevu však zrušil po tom, čo bol nad Spojenými štátmi zostrelený údajný čínsky špionážny balón.        

Americké ministerstvo zahraničných vecí predtým uviedlo, že Blinken počas dvojdňovej návštevy Pekingu poukáže na bilaterálne záležitosti, ktoré sú zdrojom znepokojenia, ako aj globálne a regionálne záležitosti či potencionálnu spoluprácu pri zvládaní spoločných nadnárodných výziev.        Stretnúť by sa mal aj s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Americký prezident Joe Biden medzitým v sobotu vyjadril nádej, že sa s čínskym prezidentom osobne stretne v nadchádzajúcich mesiacoch, píše agentúra DPA.

"Dúfam, že v priebehu nasledujúcich niekoľkých mesiacov sa opäť stretnem so Si Ťin-pchingom a budeme spolu hovoriť o legitímnych názorových rozdieloch, ktoré máme, ale aj o tom, že sú tu oblasti, v ktorých je možné spolu vychádzať," povedal Biden počas návštevy Filadelfie, kde na stretnutí s odborármi oficiálne odštartoval svoju predvolebnú kampaň za znovuzvolenie do funkcie.

Napätie medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta prudko stúplo najmä pre Taiwan, demokratickú ostrovnú krajinu s vlastnou vládou, ktorú však Peking pokladá za súčasť Číny a nevylúčil ani jej ovládnutie silou.

Obe veľmoci vedú spory aj pre čoraz agresívnejšie správanie Číny v tichomorskom regióne, ako aj v oblasti obchodu a ľudských práv.

(tasr)

Minúta  |  

Na porazenie Ruska je potrebných viac presnejších zbraní, apeluje námestník Reznikova

Ukrajina potrebuje presnejšie zbrane s dosahom 200 kilometrov, aby mohla posilniť svoju ofenzívu. Vo videu na platforme Telegram to povedal námestník ukrajinského ministra obrany Volodymyr Havrylov, informuje spravodajský portál CNN.

„Všetky naše vojenské plány sa realizujú v súlade s posudkami. Hlavnou vecou v modernej vojne je mať situačné povedomie, aby sme poznali pozíciu nepriateľa a mohli presne zasiahnuť na veľké vzdialenosti. To znamená mať zbrane schopné zasiahnuť nepriateľa na vzdialenosť až 200 kilometrov,“ vysvetlil Havrylov. Zároveň poznamenal, že Ukrajina je pripravená obdržať lietadlá, ktoré ju budú primárne brániť pred ruskými raketami.

Od začiatku vojny „uplynul viac ako rok a my sme presvedčení, že porazíme ruských útočníkov spolu s našimi partnermi, ktorí nám poskytujú všetko, čo potrebujeme,“ dodal námestník.

(sita)

Minúta  |  

V Malej Fatre zomrel turista. Záchranári mu už nedokázali pomôcť

NEZBUDSKÁ LÚČKA - Na turistickom chodníku pod Suchým v Malej Fatre zomrel v sobotu turista. Podľa Horskej záchrannej služby (HZS) sťažene dýchal, prestával komunikovať.

Napriek snahe záchranárov sa ho nepodarilo oživiť. Informovala o tom HZS na svojej webovej stránke. Záchranári HZS požiadali o súčinnosť posádku Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (VZZS), ktorá smerovala priamo k turistovi. Súbežne k nemu smerovali pozemne horskí záchranári.

„Medzitým sa pacientov stav zhoršil natoľko, že začala laická kardiopulmonálna resuscitácia (KRP). Prvý bol na mieste lekár VZZS, ktorý pokračoval v rozšírenej KRP. Aj napriek snahe sa turistu nepodarilo zachrániť," dodala HZS.

(tasr)

Minúta  |  

Na región južného Francúzska udrelo najsilnejšie zemetrasenie za posledných 50 rokov

Obyvatelia regiónu na západe Francúzska zisťovali v sobotu rozsah škôd po tom, ako ich v piatok večer prekvapilo zriedkavé zemetrasenie, ktoré poškodilo desiatky domov. Informovala o tom agentúra AFP, od ktorej TASR správu prevzala.

Na viacerých domoch v departemente Charente-Maritime severne od mesta Bordeaux sa objavili praskliny, hlásili tam tiež škody na kostoloch. K obetiam na životoch nedošlo.

Zemetrasenie malo magnitúdu 5,3, vyplýva z údajov francúzskej monitorovacej siete RENASS. Európsko-stredomorské seizmologické centrum (EMSC) udáva magnitúdu 5,0. Podľa seizmológov bolo najsilnejším v regióne za vyše 50 rokov.

Epicentrum sa nachádzalo východne od pobrežného mesta La Rochelle. Otrasy pocítili až v meste Rennes v Bretónsku a v susednom departemente Deux-Sevres utrpeli podľa záchranárov dvaja ľudia zranenia. V sobotu dopoludnia zaznamenali dva dotrasy.

V meste La Laigne bolo vidno na budovách praskliny, na zemi popadané kamene a časti obkladov a na strechách poškodené komíny. Hasiči označili desiatky domov za neobývateľné. Zemetrasenie podľa nich postihlo celkovo 135 budov a 170 ľudí museli presťahovať.

"Väčšinu domov v centre zasiahlo v rôznej miere. Kostol je úplne nepoužiteľný. Školu budú musieť preventívne uzavrieť," uviedol šéf správy departementu Charente-Maritime Nicolas Basselier.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.