Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko zamietlo žiadosť OSN o vstup do zaplavených oblastí na ľavom brehu Dnepra

Ruská vláda zamietla žiadosť osobitnej humanitárnej misie OSN o prístup na Ruskom ovládané územia v Chersonskej oblasti, ktoré sú zaplavené po nedávnom poškodení Kachovskej priehrady. S odvolaním sa na vyhlásenie koordinátorky OSN pre Ukrajinu Denise Brownovej o tom v pondelok informovala britská stanica BBC.

Vo vyhlásení sa uvádza, že misia OSN chce aj naďalej poskytovať pomoc ľuďom, ktorí musia znášať dôsledky nedávneho poškodenia Kachovskej priehrady, a bez ohľadu na to, či sa nachádzajú na území ovládanom Ukrajinou alebo Ruskom.

Misia OSN vedená Brownovou vyzvala ruské úrady, aby konali v súlade so svojimi záväzkami a medzinárodným humanitárnym právom.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba a Denise Brownová sa 8. júna dohodli, že OSN urýchlene vytvorí tímy, ktoré vyšle do rôznych oblastí zaplavených oblastí, aby poskytli humanitárnu pomoc záplavami postihnutým obyvateľom na oboch brehoch Dnepra.

Už 13. júna OSN informovala, že tímy boli vytvorené a sú pripravené vycestovať do okupovanej časti Chersonskej oblasti. OSN však súčasne uviedla, že Moskva zatiaľ neposkytla bezpečnostné záruky pre návštevy na okupovaných územiach Ukrajiny.

Na to, že Ruskom dosadené úrady na ľavom brehu Dnepra bránia vstupu do miest a dedín na zaplavených územiach Chersonskej oblasti opakovane upozorňovali aj dobrovoľníci snažiaci sa dopraviť pomoc z pravého – „ukrajinského" – brehu Dnepra.

Ukrajinské ministerstvo vnútra v nedeľu informovalo, že záplavy na území ovládanom Ukrajinou si vyžiadali 17 obetí. Moskvou vymenovaná okupačná správa Chersonskej oblasti informovala o 35 obetiach na životoch.

(tasr)

Minúta  |  

Azerbajdžan zablokoval prístup do Náhorného Karabachu, tvrdia Arméni

Azerbajdžan blokuje prístup do regiónu Náhorný Karabach, oznámila v pondelok arménska pobočka Medzinárodného výboru Červeného kríža. Správa prichádza v čase rastúcich obáv z ďalšieho zhoršovania humanitárnej situácie v tejto oblasti, o ktorú vedú dlhoročný spor Arménsko s Azerbajžanom.

V apríli tohto roka Azerbajdžan zriadil hraničný priechod na vstup do Lačinského koridoru – jedinej cesty spájajúcej oblasti Náhorného Karabachu, obývané etnickými Arménmi, s územím Arménska.

Stalo sa tak po niekoľko mesiacov trvajúcej blokáde zo strany azerbajdžanských environmentálnych aktivistov, ktorá podľa Jerevanu viedla k humanitárnej kríze súvisiacej s nedostatkom potravín a paliva, píše agentúra AFP.

Azerbajdžan v tom čase nástojil na tom, že civilná doprava môže cez Lačinský koridor fungovať bez obmedzení. Arménsko však minulý týždeň obvinilo Baku z blokovania dopravy.

„Od štvrtka nedošlo k žiadnemu pohybu sprostredkovanému Červeným krížom cez Lačinský koridor," potvrdila pre AFP Zara Amatuniová, hovorkyňa MVČK v Arménsku. „Humanitárne zásobovanie liekmi a ďalším zdravotníckym materiálom do nemocníc v Karabachu, ako aj prevoz vážne chorých pacientov bol prerušený," dodala.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan minulý týždeň upozornil, že sa „humanitárna situácia v Karabachu dramaticky zhoršila". Zásobovanie potravinami bolo podľa neho prakticky prerušené a pacientom nie je umožnené prijatie do nemocníc v Arménsku, spresnil.

Kroky zo strany Baku „dokazujú, že Azerbajdžan vykonáva v Karabachu politiku etnickej čistky", uviedol Pašinjan.

Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu ešte 22. februára tohto roka nariadil Azerbajdžanu, aby zabezpečil na spomínanej trase voľný pohyb, pripomína AFP.

Náhorný Karabach je zdrojom konfliktu medzi oboma kaukazskými susedmi od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Spory medzi etnickými Arménmi a turkickými Azerbajdžancami trvajú však už viac ako storočie.

Azerbajdžan roku 2020 prevzal kontrolu nad oblasťami, ktoré v horskej enkláve a jej okolí kontrolovali etnickí Arméni, a odvtedy pravidelne obmedzuje prístup k jedinej prístupovej ceste spájajúcej Náhorný Karabach s Arménskom, od ktorej je enkláva finančne a vojensky závislá.

(tasr)

Minúta  |  

Írsko v rámci ochrany klímy zvažuje utratenie 200-tisíc kusov dobytka

Írsko zvažuje, že v priebehu nasledujúcich troch rokov utratí až 200-tisíc kusov dobytka, čo by malo Dublinu pomôcť dosiahnuť stanovené ciele v boji proti globálnemu otepľovaniu. TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá sa odvolala na írske ministerstvo poľnohospodárstva.

Predseda írskej Asociácie dodávateľov mliečnych výrobkov (ICMSA) Paul McCormack vyhlásil, že sú už v tejto záležitosti naplánované rokovania medzi írskymi mliekarmi a predstaviteľmi vlády.

Tento plán by však museli podporiť aj poslanci írskeho parlamentu a vyčleniť naň i potrebnú finančnú sumu, hoci utratenie dobytka by malo byť dobrovoľným rozhodnutím jednotlivých chovateľov. Írsky rezort poľnohospodárstva avizoval, že farmárom v tejto spojitosti ponúkne atraktívne stimuly.

DPA pripomína, že podľa nedávneho vyhlásenia Írskej agentúry na ochranu životného prostredia táto ostrovná krajina s najväčšou pravdepodobnosťou nedokáže splniť svoje klimatické ciele. Jedným z nich je zníženie emisií z poľnohospodárskej činnosti do roku 2030 o štyri až 20 percent. Írsko chce tiež znížiť svoje celkové emisie o 30 percent v porovnaní s hodnotami nameranými v roku 2005.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko: Začal sa nový proces s Navaľným; vo väzení môže zostať celé desaťročia

Pred ruským súdom sa v pondelok začal ďalší súdny proces s väzneným ruským opozičným vodcom Alexejom Navaľný, ktorý tentoraz čelí obvineniam z extrémizmu. V prípade usvedčenia môže zostať za mrežami aj celé desaťročia, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Proces prebieha vo väznici s najprísnejším stupňom stráženia v Melechove vo Vladimírskej oblasti, zhruba 250 kilometrov východne od Moskvy. Navaľnyj – úhlavný nepriateľ Kremľa – si v tejto väznici odpykáva deväťročný trest za údajný podvod a pohŕdanie súdom.

Navaľného (47), ktorý verejne odhaľoval korupciu na vysokých miestach a organizoval masové protesty proti Kremľu, zatkli ešte v januári 2021. Stalo sa tak krátko po jeho návrate do Moskvy z Nemecka, kde sa zotavoval z otravy nervovoparalytickou látkou, z ktorej obvinil Kremeľ.

Proti Navaľnému boli vznesené nové obvinenia podľa siedmich článkov trestného zákonníka. Najzávažnejším z nich je vytvorenie extrémistickej organizácie. Ruské orgány za ňu považujú Navaľným založenú nadáciu Fond boja proti korupcii (FBK) a sieť jeho štábov v regiónoch.         

V novom prípade je Navaľnyj obvinený aj z výziev na extrémizmus, z financovania extrémistických aktivít, zo zapojenia neplnoletých osôb do nebezpečných činov, z rehabilitácie nacizmu a zo založenia mimovládnej organizácie zasahujúcej do práv občanov.

Samotný Navaľnyj označil nové obvinenia za „absurdné" a upozornil, že v prípade usvedčenia mu hrozí ďalších 30 rokov väzenia.

Navaľnyj okrem toho čelí aj obžalobe z terorizmu. Tú bude prerokúvať vojenský súd, ktorý mu môže vymerať aj doživotný trest, píše AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Habeck: V rámci EÚ je široká zhoda v otázke reformy trhu s elektrinou

Medzi členskými štátmi Európskej únie sa rysuje široká zhoda v otázke reformy spoločného trhu s elektrinou. Vyhlásil to v pondelok nemecký minister hospodárstva Robert Habeck. Cieľom je zlepšiť prístup spotrebiteľov k cenovo výhodným energiám z obnoviteľných zdrojov, povedal minister. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Európska komisia (EK) predložila v marci návrh reformy trhu s elektrickou energiou v snahe zabrániť nadmernému zdražovaniu cien pre spotrebiteľov a podporiť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. Podľa návrhu sa majú podporovať dlhodobé zmluvy na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a jadrovej energie.

O konečnej podobe legislatívneho návrhu reformy teraz rokujú členské štáty EÚ a Európsky parlament (EP). Všetky technické otázky sú riešiteľné, povedal Habeck.

(tasr)

Minúta  |  

Čínsky premiér je v Nemecku, je to jeho prvá zahraničná cesta

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v pondelok vo svojom oficiálnom berlínskom sídle privítal čínskeho premiéra Li Čchianga. Ide o prvú zahraničnú cestu predsedu čínskej vlády, odkedy sa v marci tohto roku ujal funkcie. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

V utorok sa Li v sprievode deviatich vládnych predstaviteľov zúčastní na rokovaniach s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Čínsky premiér pred príjazdom do Nemecka povedal, že od návštevy očakáva „silný pozitívny signál pre stabilný medzinárodný priemysel a dodávateľské reťazce a svetový mier a prosperitu."

Peking je podľa vyhlásenia čínskeho veľvyslanectva v Berlíne pripravený v duchu vzájomného rešpektu „spoločne využívať potenciál spolupráce, primerane riešiť rozdiely a nezhody a obohatiť obsah komplexného strategického partnerstva" medzi Čínou a Nemeckom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.