Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Si Ťin-pching dúfa, že Blinkenova návšteva pozitívne ovplyvní vzťahy Číny a USA

Čínsky prezident Si Ťin-pching počas pondelňajšieho stretnutia s ministrom zahraničných vecí Spojených štátov Antonym Blinkenom vyjadril nádej, že Blinkenova návšteva „pozitívne ovplyvní" snahy o zlepšovanie vzťahov medzi Pekingom a Washingtonom. V podobnom zmysle sa vyjadril aj šéf americkej diplomacie, informuje agentúra AFP.

„Interakcie dvoch štátov by vždy mali byť založené na vzájomnom rešpekte a úprimnosti. Dúfam, že Blinkenova návšteva bude mať pozitívny dopad na stabilizáciu vzťahov Číny a USA," povedal čínsky prezident.

Dodal, že USA a Čína počas pondelkových rokovaní dosiahli pokrok vo viacerých otázkach.

„Čínsky postoj je jednoznačný a obe strany súhlasili, že sa budú riadiť dohodami, ktoré sme s americkým prezidentom Joeom Bidenom dosiahli na Bali," dodal Si Ťin-pching. Podarilo sa podľa neho urobiť „pokrok a dohodnúť sa vo veci niektorých konkrétnych tém", hoci bližšie detaily neuviedol.

Blinken po stretnutí uviedol, že súhlasí s Čínou v otázke potreby stabilizácie vzájomných vzťahov, pričom však pripomenul aj rozdielne názory Pekingu a Washingtonu na rôzne otázky.

„Počas každého stretnutia zdôrazňujem, že priame zapojenie a stála komunikácia na vysokej úrovni sú najlepším spôsobom, ako zodpovedne vyriešiť rozdielnosti a zaistiť, že vzájomné súperenie neprerastie do konfliktu," povedal Blinken. Dodal, že rovnaký názor zdieľajú i predstavitelia Číny.

O stretnutí Blinkena so Si Ťin-pchingom sa špekulovalo už skôr, v jeho neprospech však hovoril fakt, že takéto rokovanie ministra s prezidentom je z protokolárneho pohľadu neobvyklé.

Antony Blinken pricestoval do Číny ako vôbec prvý šéf diplomacie USA od roku 2018. Jeho návšteva v Pekingu sa uskutočnila v čase zvýšeného napätia medzi oboma súperiacimi mocnosťami.

V pondelok sa Blinken stretol aj s vysokopostaveným čínskym diplomatom Wang Im, ktorý v rozhovore uviedol, že Čína a Spojené štáty si musia vo vzájomných vzťahoch vybrať medzi „spoluprácou a konfliktom". Zároveň zdôraznil, že Čína „nemá v otázke Taiwanu žiaden priestor na kompromisy či ústupky".

Wang I zároveň vyhlásil, že Blinkenova návšteva sa uskutočňuje v čase, keď sa „USA a Čína nachádzajú na dôležitej križovatke" svojich vzájomných vzťahov.

(tasr)

Minúta  |  

Cestný pirát sa rútil po diaľnici rýchlosťou 230 km/h!

TRENČÍN - Trenčianski diaľniční policajti namerali šoféra na D1 pri Chocholnej v smere jazdy od Žiliny na Bratislavu.

Tridsaťdeväťročný vodič Renaultu jazdil rýchlosťou 230 kilometrov za hodinu. V danom úseku je pritom najvyššia povolená rýchlosť o stovku nižšia.

Ako informovala Polícia SR - Trenčiansky kraj na sociálnej sieti, za rýchlu jazdu mu udelili pokutu 800 eur. Zaplatil ju na mieste prostredníctvom platobného terminálu.

„Myslite na to, že vysoká rýchlosť býva jednou z najčastejších príčin tragédií na cestách. Jazdite preto zodpovedne,“ pripomenuli policajti.

Minúta  |  

Dubničania prišli s originálnym nápadom. Môžeme sa inšpirovať

DUBNICA NAD VÁHOM - Neaktuálne reklamné bannery propagujúce mestské kultúrno-spoločenské podujatia v Dubnici nad Váhom neskončia v odpade. Radnica ich poskytla súkromnej spoločnosti, ktorá z nich vyrába originálne sedacie vaky. Informovala o tom dubnická viceprimátorka Andrea Blajsková.

Samospráva podľa nej na spomínané účely firme poskytla niekoľko desiatok kusov PVC bannerov. Tie firma upcyklovala a následne z nich ušila vaky na sedenie, ktoré budú Dubničanom k dispozícii na kultúrnych podujatiach. Na sedenie ich možno využívať v interiéri aj exteriéri.

„Mesto dlho premýšľalo nad tým, ako neaktuálne bannery využiť. Nechceli sme, aby sa z nich stala len kopa odpadu. Spolupráca so súkromnou spoločnosťou bannerom predĺži život. Reklamné plachty, ktoré by inak dostali nálepku nepotrebných, budú môcť Dubničania v podobe vakov na sedenie využívať počas kultúrnych podujatí," uviedla viceprimátorka s tým, že samospráva sa aj týmito drobnými krokmi snaží byť zelenšou.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko zamietlo žiadosť OSN o vstup do zaplavených oblastí na ľavom brehu Dnepra

Ruská vláda zamietla žiadosť osobitnej humanitárnej misie OSN o prístup na Ruskom ovládané územia v Chersonskej oblasti, ktoré sú zaplavené po nedávnom poškodení Kachovskej priehrady. S odvolaním sa na vyhlásenie koordinátorky OSN pre Ukrajinu Denise Brownovej o tom v pondelok informovala britská stanica BBC.

Vo vyhlásení sa uvádza, že misia OSN chce aj naďalej poskytovať pomoc ľuďom, ktorí musia znášať dôsledky nedávneho poškodenia Kachovskej priehrady, a bez ohľadu na to, či sa nachádzajú na území ovládanom Ukrajinou alebo Ruskom.

Misia OSN vedená Brownovou vyzvala ruské úrady, aby konali v súlade so svojimi záväzkami a medzinárodným humanitárnym právom.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba a Denise Brownová sa 8. júna dohodli, že OSN urýchlene vytvorí tímy, ktoré vyšle do rôznych oblastí zaplavených oblastí, aby poskytli humanitárnu pomoc záplavami postihnutým obyvateľom na oboch brehoch Dnepra.

Už 13. júna OSN informovala, že tímy boli vytvorené a sú pripravené vycestovať do okupovanej časti Chersonskej oblasti. OSN však súčasne uviedla, že Moskva zatiaľ neposkytla bezpečnostné záruky pre návštevy na okupovaných územiach Ukrajiny.

Na to, že Ruskom dosadené úrady na ľavom brehu Dnepra bránia vstupu do miest a dedín na zaplavených územiach Chersonskej oblasti opakovane upozorňovali aj dobrovoľníci snažiaci sa dopraviť pomoc z pravého – „ukrajinského" – brehu Dnepra.

Ukrajinské ministerstvo vnútra v nedeľu informovalo, že záplavy na území ovládanom Ukrajinou si vyžiadali 17 obetí. Moskvou vymenovaná okupačná správa Chersonskej oblasti informovala o 35 obetiach na životoch.

(tasr)

Minúta  |  

Azerbajdžan zablokoval prístup do Náhorného Karabachu, tvrdia Arméni

Azerbajdžan blokuje prístup do regiónu Náhorný Karabach, oznámila v pondelok arménska pobočka Medzinárodného výboru Červeného kríža. Správa prichádza v čase rastúcich obáv z ďalšieho zhoršovania humanitárnej situácie v tejto oblasti, o ktorú vedú dlhoročný spor Arménsko s Azerbajžanom.

V apríli tohto roka Azerbajdžan zriadil hraničný priechod na vstup do Lačinského koridoru – jedinej cesty spájajúcej oblasti Náhorného Karabachu, obývané etnickými Arménmi, s územím Arménska.

Stalo sa tak po niekoľko mesiacov trvajúcej blokáde zo strany azerbajdžanských environmentálnych aktivistov, ktorá podľa Jerevanu viedla k humanitárnej kríze súvisiacej s nedostatkom potravín a paliva, píše agentúra AFP.

Azerbajdžan v tom čase nástojil na tom, že civilná doprava môže cez Lačinský koridor fungovať bez obmedzení. Arménsko však minulý týždeň obvinilo Baku z blokovania dopravy.

„Od štvrtka nedošlo k žiadnemu pohybu sprostredkovanému Červeným krížom cez Lačinský koridor," potvrdila pre AFP Zara Amatuniová, hovorkyňa MVČK v Arménsku. „Humanitárne zásobovanie liekmi a ďalším zdravotníckym materiálom do nemocníc v Karabachu, ako aj prevoz vážne chorých pacientov bol prerušený," dodala.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan minulý týždeň upozornil, že sa „humanitárna situácia v Karabachu dramaticky zhoršila". Zásobovanie potravinami bolo podľa neho prakticky prerušené a pacientom nie je umožnené prijatie do nemocníc v Arménsku, spresnil.

Kroky zo strany Baku „dokazujú, že Azerbajdžan vykonáva v Karabachu politiku etnickej čistky", uviedol Pašinjan.

Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v Haagu ešte 22. februára tohto roka nariadil Azerbajdžanu, aby zabezpečil na spomínanej trase voľný pohyb, pripomína AFP.

Náhorný Karabach je zdrojom konfliktu medzi oboma kaukazskými susedmi od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Spory medzi etnickými Arménmi a turkickými Azerbajdžancami trvajú však už viac ako storočie.

Azerbajdžan roku 2020 prevzal kontrolu nad oblasťami, ktoré v horskej enkláve a jej okolí kontrolovali etnickí Arméni, a odvtedy pravidelne obmedzuje prístup k jedinej prístupovej ceste spájajúcej Náhorný Karabach s Arménskom, od ktorej je enkláva finančne a vojensky závislá.

(tasr)

Minúta  |  

Írsko v rámci ochrany klímy zvažuje utratenie 200-tisíc kusov dobytka

Írsko zvažuje, že v priebehu nasledujúcich troch rokov utratí až 200-tisíc kusov dobytka, čo by malo Dublinu pomôcť dosiahnuť stanovené ciele v boji proti globálnemu otepľovaniu. TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá sa odvolala na írske ministerstvo poľnohospodárstva.

Predseda írskej Asociácie dodávateľov mliečnych výrobkov (ICMSA) Paul McCormack vyhlásil, že sú už v tejto záležitosti naplánované rokovania medzi írskymi mliekarmi a predstaviteľmi vlády.

Tento plán by však museli podporiť aj poslanci írskeho parlamentu a vyčleniť naň i potrebnú finančnú sumu, hoci utratenie dobytka by malo byť dobrovoľným rozhodnutím jednotlivých chovateľov. Írsky rezort poľnohospodárstva avizoval, že farmárom v tejto spojitosti ponúkne atraktívne stimuly.

DPA pripomína, že podľa nedávneho vyhlásenia Írskej agentúry na ochranu životného prostredia táto ostrovná krajina s najväčšou pravdepodobnosťou nedokáže splniť svoje klimatické ciele. Jedným z nich je zníženie emisií z poľnohospodárskej činnosti do roku 2030 o štyri až 20 percent. Írsko chce tiež znížiť svoje celkové emisie o 30 percent v porovnaní s hodnotami nameranými v roku 2005.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.