Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Veliteľ mierových síl NATO v Kosove vyzval Prištinu a Belehrad na rokovania

Veliteľ mierovej misie NATO v Kosove (KFOR) generálmajor Angelo Michele Ristuccia vyzval v pondelok Belehrad a Prištinu, aby upustili od "márnej rétoriky" a rokovali o znížení zvýšeného napätia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"Znovu vyzývam obe strany, aby sa vyhli akejkoľvek márnej rétorike a tejto výzve čelili späť pri rokovacom stole, čo je jediný spôsob na vyriešenie tejto situácie," uviedol Ristuccia tri týždne po tom, čo pri potýčkach so Srbmi utrpelo zranenia 38 vojakov KFOR.

Incident spred troch týždňov bol pritom podľa neho najhorším vzplanutím vášni, ktorým vojaci KFOR čelili od roku 2004. "Je potrebné, aby obe strany okamžite deeskalovali (napätie), aby našli riešenie len prostredníctvom politiky a diplomacie," uviedol veliteľ.

Zároveň zdôraznil, že Priština a Belehrad musia nájsť spôsob, ako dokážu spoločne existovať. "Nikto si nevyberá svojich susedov, no musí nájsť najlepšie riešenie pre život v mieri s týmito susedmi. Je to politická záležitosť, politický problém," uviedol Ristuccia.

Európska únia, ktorá stojí na čele medzinárodných snáh o normalizáciu vzťahov medzi Srbskom a Kosovom, vyzvala srbského prezidenta Aleksandra Vučiča a kosovského premiéra Albina Kurtiho, aby sa na budúci týždeň stretli v Bruseli.

Podľa Vučiča by však rokovania boli zbytočné a Kurti zase žiada, aby Srbsko najskôr prepustilo troch kosovských policajtov, ktorých uväznilo.

Napätie medzi Belehradom a Prištinou vzrástlo od májového dosadenia etnických albánskych starostov v štyroch obciach na severe Kosova, ktoré sa uskutočnilo za asistencie kosovskej polície. Starostovia boli zvolení v aprílových komunálnych voľbách, ktoré kosovskí Srbi bojkotovali.

Vzhľadom na situáciu NATO prednedávnom posilnilo svoju mierovú misiu v Kosove o ďalších 500 tureckých vojakov. Celkovo je do misie KFOR tak v súčasnosti zapojených 4500 vojakov, čo je po rokoch postupného znižovania tohto počtu výrazný nárast, píše AFP.

"Fakt, že NATO poslalo tieto posily... svedčí o našom plnom nasadení a o tom, ako vážne NATO situáciu berie," uviedol Ristuccia.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj o ofenzíve: Postupujeme tak, ako by sme mali. Najväčšia rana ešte len príde

Ukrajina neutrpela počas prebiehajúceho protiútoku zatiaľ nijaké územné straty, oznámil v pondelok vo svojom pravidelnom večernom príhovore ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR správu prevzala od agentúry DPA.

"V niektorých oblastiach naši bojovníci postupujú rýchlejšie, v niektorých brania svoje pozície, odolávajú útokom okupantov a zintenzívňujú útoky," uviedol Zelenskyj.

"Nestratili sme žiadnu pozíciu. Len sme niektoré oslobodili," povedal ukrajinský prezident. Zároveň opäť prisľúbil, že modro-žltá ukrajinská vlajka bude znovu viať na všetkých okupovaných územiach na juhu i východe krajiny.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová v pondelok večer uviedla, že "najväčší úder" vo vojenskom ťažení Kyjeva ešte len príde, píše agentúra Reuters.

"Prebiehajúca operácia má niekoľko cieľov a vojská plnia tieto úlohy. Postupujú tak, ako by mali, a tá najväčšia rana ešte len príde," napísala Maľarová na sociálnej sieti Telegram. Dodala, že ukrajinská armáda sa musí pripraviť na to, že Rusi sa nevzdajú len tak ľahko svojich pozícií.

Po mesiacoch príprav, výcviku a získavania zbraní zo Západu spustila Ukrajina pred približne dvoma týždňami prvú fázu svojej dlho očakávanej protiofenzívy zameranej na oslobodenie ukrajinského územia okupovanom ruskou armádou.

Podľa ukrajinskej armády sa od začiatku protiútoku podarilo oslobodiť jej vojakom približne osem obcí a 113 kilometrov štvorcových územia. Zároveň sa však v Kyjeve hovorí aj o silnom vzdore Ruska a zložitej situácii na fronte, uvádza DPA.

(tasr) 

Minúta  |  

Úsporné opatrenia aj pomoc Ukrajine. Nemeckej armáde chýba delostrelecká a tanková munícia

Nemecká armáda (Bundeswehr) má po období úsporných opatrení a vojenskej pomoci Ukrajine značný nedostatok delostreleckej munície, uviedol v pondelok týždenník Der Spiegel. TASR informácie prevzala od agentúr DPA a Reuters.

"Aktuálny stav výbušných granátov kalibru 155 mm predstavuje približne 20-tisíc kusov," citoval Der Spiegel z neverejných dokumentov nemeckého ministerstva financií. Tie vypracovali na to, aby presvedčili rozpočtový výbor parlamentu o potrebe urýchlene nakúpiť delostrelecké a tankové strelivo.

Súčasné požiadavky NATO stanovujú, že Bundeswehr by mal mať do roku 2031 približne 230-tisíc kusov tohto druhu munície. Cieľom je dostatok streliva na 30 dní intenzívnych bojov.

Viacero nemeckých vlád nedoplnilo dlho známe nedostatky zásob rôznych typov streliva. Vojenská pomoc pre Ukrajinu tento deficit ešte zhoršila, konštatovala DPA.

Podľa zoznamu spolkovej vlády dodali Ukrajine 23.500 kusov 155-milimetrovej delostreleckej munície, ako aj ďalšiu 155-milimetrovú presnú muníciu zo zásob zbrojoviek. V príprave alebo realizácii je dodávka ďalších 26.350 kusov munície kalibru 155 mm.

(tasr)

Minúta  |  

Írsky prezident karhá vládu pre úvahy o vstupe do NATO. Vraj sa zahráva s ohňom

Írsky prezident Michael Higgins pokarhal vládu svojej krajiny za začatie diskusie o dlhodobej vojenskej neutralite Írska a možnosti jeho vstupu do NATO. Varoval, že ministri sa "zahrávajú s ohňom", informuje TASR podľa pondelkovej správy denníka The Guardian.

Higgins obvinil vládu z nebezpečného "odklonu" od základného kameňa írskej zahraničnej politiky a povedal, že kabinet riskuje "pochovanie" Írska v agendách iných národov.

Vyjadrenie prezidenta odznelo v nedeľňajšom rozhovore pre noviny Business Post a poukazuje na vládou sponzorované fórum o medzinárodnej bezpečnosti, kde sa bude diskutovať o neutralite Írska. Vyvoláva to tiež otázky o úlohe írskeho prezidenta, ktorý zastáva prevažne ceremoniálnu funkciu.

Príchod ukrajinských utečencov, nájazdy ruských lodí, ktoré sú podozrivé z mapovania podmorských káblov, ako aj útok podozrivých ruských gangov na írske zdravotníctvo v roku 2021 vyvolali otázky o bezpečnostných opatreniach tejto ostrovnej krajiny.

Hoci sa Írsko pridalo k mierovým misiám OSN, vyhýba sa vojenským alianciám a v porovnaní s inými krajinami len málo investovalo do obrany. Kritici mu vyčítajú, že šetrí peniaze a nárokuje si morálne výhody, ukrývajúc sa pod dáždnikom NATO.

Podpredseda írskej vlády Micheál Martin uviedol, že vláda nemá v úmysle vzdať sa vojenskej neutrality, ale že fórum preskúma vývoj bezpečnostných potrieb.

Strach z ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine viedli dovtedy neutrálne Fínsko k členstvu v NATO, ktorým sa stalo v apríli. Susedné Švédsko tiež upustilo od desaťročia trvajúcej neangažovanosti, ale jeho vstup do NATO zatiaľ neschválili Turecko a Maďarsko.

(tasr)

Minúta  |  

Proces s Navaľným bude pokračovať neverejne, rozhodol ruský súd. Politikov otec hovorí o hanbe

Pojednávanie s väzneným ruským opozičným vodcom Alexejom Navaľným bude pokračovať za zatvorenými dverami. V pondelok to novinárom povedal hovorca moskovského súdu Vadim Poležajev, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Proces prebieha vo väznici s najprísnejším stupňom stráženia v Melechove vo Vladimírskej oblasti, zhruba 250 kilometrov východne od Moskvy. Navaľnyj si v tejto väznici odpykáva deväťročný trest za údajný podvod a pohŕdanie súdom.

Novinárom ani Navaľného príbuzným v pondelok nebol umožnený vstup do súdnej siene. Pojednávanie najprv sledovali prostredníctvom videoprenosu v inej budove, ktorú však museli neskôr pre rozhodnutie súdu opustiť. "Bez hanby – bez svedomia alebo cti," reagoval na rozhodnutie súdu Navaľného otec Anatolij.

Najnovší proces sa týka obvinení z extrémizmu. V prípade usvedčenia môže opozičný politik zostať za mrežami celé desaťročia. Nové obvinenia sa opierajú o sedem článkov trestného zákonníka.

Najzávažnejšie je vytvorenie extrémistickej organizácie. Ruské orgány za ňu považujú Navaľným založenú nadáciu Fond boja proti korupcii (FBK) a sieť jeho štábov v regiónoch.

Navaľnyj označil tieto obvinenia za "absurdné" a upozornil, že v prípade usvedčenia mu hrozí ďalších 30 rokov väzenia.

Jeho tím medzitým v pondelok oznámil spustenie kampane s cieľom obrátiť Rusov proti vojne na Ukrajine. Má ísť o "dlhú, tvrdohlavú a vyčerpávajúcu, no zásadne dôležitú kampaň" proti slepej uličke, do ktorej krajinu vlani 24. februára "bláznivo a hlúpo postavil ruský prezident Vladimir Putin", uviedli jeho spolupracovníci. Mienku ruskej verejnosti plánujú zásadne zmeniť v priebehu niekoľkých mesiacov.

V Rusku platia prísne tresty pre kritikov ruskej invázie na Ukrajinu, pripomína AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Expert OSN žiada uznanie takzvaného rodového apartheidu v Afganistane za trestný čin

Osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva v Afganistane Richard Bennett v pondelok vyzval, aby štáty zvážili uznanie "rodového apartheidu" za trestný čin podľa medzinárodného práva a pomohli tak vyvodiť zodpovednosť voči Talibanu za vážne a systematické zneužívanie afganských žien. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

"Je nevyhnutné, aby sme neodvracali zrak," povedal Bennett na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve. Vo svojej správe uviedol, že "rodový útlak" v Afganistane môže predstavovať zločin proti ľudskosti.

Okrem toho "závažná, systematická a inštitucionalizovaná diskriminácia žien a dievčat je jadrom ideológie a vlády Talibanu, čo tiež vyvoláva obavy, že fundamentalistické vládnuce hnutie môže byť zodpovedné za rodový apartheid", doplnil expert OSN.

Podotkol, že takéto "závažné porušovanie ľudských práv, ktoré aj keď ešte nie je explicitným zločinom medzinárodného práva, si vyžaduje ďalšie preskúmanie".

Zaradenie rodového apartheidu medzi trestné činy podľa medzinárodného práva by znamenalo, že štáty a širšie medzinárodné spoločenstvo "majú povinnosť prijať účinné opatrenia na ukončenie tejto praxe", uvádza sa v správe OSN.

"Ženy často hovoria o tom, že sú pochované zaživa, dýchajú, ale nemôžu robiť nič iné bez toho, aby čelili obmedzeniam a trestom," uviedla Šaharzád Akbarová, bývalá vedúca Afganskej nezávislej komisie pre ľudské práva. Taliban podľa nej premenil Afganistan na "masový cintorín ambícií, snov a potenciálu afganských žien a dievčat".

Taliban od prevzatia moci v auguste 2021 zaviedol pre afganské ženy viacero prísnych zákazov. Nemôžu zastávať verejné funkcie, navštevovať stredné a vysoké školy či chodiť do parkov. Taktiež sa na verejnosti musia zahaľovať celotelovým závojom, najlepšie burkou.

Medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv odsúdili obmedzenia platiace pre Afganky. Podľa OSN Taliban buduje systém "rodového apartheidu".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.