Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mitsotakis sa teší z víťazstva, ktoré mu dáva silný mandát. Avizuje pokračovanie reforiem

Líder gréckych konzervatívcov Kyriakos Mitsotakis v nedeľu vyjadril radosť, že drvivým víťazstvom v nedeľných parlamentných voľbách - druhých za posledných päť týždňov - získal silný mandát na transformáciu svojej krajiny.

Ako uviedla agentúra AFP, Mitsotakisom vedená strana Nová demokracia (ND) dostala vo voľbách hlasy viac ako 40 percent voličov. Mitsotakis tak bude zastávať funkciu predsedu vlády druhé funkčné obdobie po sebe.

"Ľudia nám dali jasnú väčšinu. Zásadné reformy budú rýchlo pokračovať," povedal 55-ročný absolvent Harvardu a bývalý konzultant spoločnosti McKinsey v televíznom prejave.

Podľa čiastkových oficiálnych výsledkov získala ND pohodlnú parlamentnú väčšinu na zostavenie vlády na druhé štvorročné obdobie.

Oficiálne výsledky hlasovania z takmer 90 percent volebných miestností v celej krajine ukázali, že Mitsotakisova ND získala niečo vyše 40 percent hlasov, pričom jej hlavný súper - ľavicová strana SYRIZA - utrpela zdrvujúcu porážku, keď ju podporilo necelých 18 percent voličov.

AFP dodala, že tento výsledok je pre stranu SYRIZA ešte horší ako v posledných voľbách v máji, keď za ňu hlasovalo 20 percent voličov.

Predpokladá sa, že trojpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu prekročí celkovo osem politických strán vrátane krajne pravicovej strany Sparťania (Spartiates), ktorú podporuje uväznený bývalý zákonodarca zo strany Zlatý úsvit - v súčasnosti zakázanej.

Počet strán, ktoré sa dostanú do parlamentu, ovplyvní, koľko kresiel bude mať víťaz.

Pred voľbami sa predpokladalo, že Mitsotakisova strana by mohla v parlamente obsadiť 157 alebo 158 z 300 kresiel, a to vďaka zmene volebného zákona, ktorá víťaznej strane udeľuje bonusové kreslá.

V májových voľbách, ktoré sa konali podľa pomerného volebného systému, ND chýbalo na získanie väčšiny päť mandátov - napriek tomu, že vo voľbách dostala 41 percent hlasov.

(tasr)

Minúta  |  

V nemocnici v Prahe spadol výťah, v ktorom bolo trinásť ľudí. Určený bol maximálne pre šiestich

Vo Fakultnej nemocnici Bulovka v Prahe sa v nedeľu zrútil výťah plný ľudí. Hovorca hasičov Daniel Fík uviedol, že príčinou mohlo byť prekročenie maximálnej nosnosti výťahu. „Bol určený pre šesť ľudí a vo chvíli jeho zrútenia v ňom bolo 13 ľudí," povedal.

Hovorca pražskej polície Jan Rybanský uviedol, že výťah spadol z druhého poschodia. Hovorkyňa pražskej záchrannej služby Jana Poštová konštatovala, že jedna žena má stredne vážne zranenie. Ide o 70-ročnú ženu, ktorá má zlomenú nohu. Ostatných previezli na preventívnu prehliadku, niektorí majú ľahké odreniny. Informuje o tom spravodajský portál iDNES.cz.

Podľa fakultnej nemocnice boli vo výťahu v čase jeho pádu aj štyri deti. Hovorkyňa nemocnice Eva Stolejda Libigerová sa vyjadrila, že výťah spadol v budove číslo tri, ktorá patrí magistrátu Prahy. „My si túto budovu prenajímame, z technického hľadiska pod nás nepatrí," dodala hovorkyňa.

(tasr)

Minúta  |  

Dianie na fronte nie je protiofenzíva, ale druh prípravnej operácie, tvrdí Reznikov

Generálny štáb ukrajinskej armády hlási za posledných 24 hodín viac ako 20 bojových operácií na troch hlavných frontoch v smere na mestá Lyman, Bachmut a Marjinka, informovala v nedeľu britská stanica BBC.

Ukrajinská strana podľa BBC tvrdí, že ruská diverzná a prieskumná skupina sa pokúsila preniknúť cez ukrajinskú hranicu do Sumskej oblasti, pričom však nebola úspešná.

Mínometné a delostrelecké ostreľovanie bolo zaznamenané v Sumskej, Černihivskej i Charkovskej oblasti, doplnil generálny štáb ukrajinskej armády.

Ruská strana sa k týmto informáciám nevyjadrila. BBC pripomenula, že vo vojnových podmienkach nie je schopná tieto informácie promptne potvrdiť.

Predtým ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v rozhovore pre Fox News povedal, že to, čo sa deje na fronte, nemožno označovať za ukrajinskú protiofenzívu. Aktivity ukrajinskej armády označil za istý "druh prípravnej operácie" a poznamenal, že Rusko vybudovalo silné obranné línie.

Ruské ministerstvo obrany medzičasom v nedeľu uviedlo, že jeho jednotky úspešne odrazili početné protiútoky ukrajinských ozbrojených síl na východnej a strednej Ukrajine - na územiach okupovaných ruskými silami.

(tasr)

Minúta  |  

Grécki konzervatívci smerujú k víťazstvu v opakovaných parlamentných voľbách

Strana Nová demokracia (ND) vedená bývalým premiérom Kyriakosom Mitsotakisom sa zrejme stane víťazom nedeľných parlamentných volieb v Grécku. Z tzv. exit pollov zverejnených krátko po zavretí volebných miestností vyplýva, že svoje hlasy jej odovzdalo 44 percent voličov. Správu o tom TASR prevzala z agentúry AFP.

ND tak podľa AFP výrazne predstihne ľavicovú stranu SYRIZA vedenú bývalým premiérom Alexisom Tsiprasom, ktorú podporilo menej ako 20 percent voličov. Podľa štátnej televízie ERT by SYRIZA mala
získať 16 až 19 percent hlasov.

Agentúra DPA konštatovala, že SYRIZA tak dosiahla horší výsledok ako v predchádzajúcich parlamentných voľbách - v máji tohto roku.

ERT dodala, že trojpercentnú hranicu pre vstup do parlamentu by malo prekročiť niekoľko ďalších strán, vrátane Panhelénskeho socialistického hnutia (PASOK), od ktorého sa očakáva zisk 10 až 13 percent hlasov, a Komunistická strana Grécka (KKE), ktorá zrejme oslovila sedem až deväť percent voličov.

Do parlamentu sa podľa všetkého dostane aj nová ultranacionalistická strana Sparťania (Spartiates), ktorá by mala získať štyri až šesť percent.

Vstup do parlamentu má ohrozený pravicovo-populistická strana Grécke riešenie (Elliniki Lisi) - podľa prognóz by mohla získať 2,3 až 4,3 percenta hlasov.

Nie je tiež jasné, či trojpercentnú bariéru prekoná Realistický európsky front neposlušnosti (MeRA25) bývalého ľavicového ministra financií Janisa Varufakisa.

Podobné pochybnosti vládnu aj v súvislosti s krajne pravicovým Demokratickým vlasteneckým hnutím - Víťazstvo (NIKI).

Voľby, ktoré sa v Grécku konali 21. mája, vyhrala Nová demokracia strana so ziskom 40,8 percenta. Mitsotakis však v parlamente nemal dostatok hlasov na zostavenie jednofarebnej vlády a keďže názorové rozdiely medzi ND a ďalšími stranami sú priveľké, vtedajší premiér už krátko po voľbách navrhol ďalšie voľby, v ktorých víťazná strana získa v 300-člennom parlamente automaticky bonusové mandáty.

Prezidentka Katerina Sakellaropulosová dala každej z troch najsilnejších strán tri dni na zostavenie koaličnej vlády. Žiadny z týchto pokusov však nebol úspešný, preto vymenovala dočasnú vládu, ktorá krajinu doviedla k opakovaným voľbám.

(tasr)

Minúta  |  

Vilnius vyzýva na posilnenie NATO, ak bude Prigožin v Bielorusku

Litovský prezident Gitanas Nauséda v nedeľu upozornil, že ak Bielorusko prijme šéfa žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, aliancia NATO bude musieť posilniť svoje východné krídlo.

Nauséda, ktorého krajina susedí s Bieloruskom aj s Ruskom a v júli bude hostiteľom summitu NATO, sa podľa agentúry AFP takto vyjadril po zasadnutí bezpečnostnej rady, kde sa diskutovalo o nedokonanom pokuse vagnerovcov o vzburu proti Kremľu.

Po tom, ako Prigožin v sobotu odvolal postup svojich jednotiek na Moskvu, Kremeľ deklaroval, že na základe dosiahnutej dohody Prigožin odíde do Bieloruska a v Rusku nebude čeliť obvineniam.

"Ak Prigožin alebo časť Vagnerovej skupiny skončí v Bielorusku - s nejasnými plánmi a zámermi -, bude to znamenať len to, že musíme ešte viac posilniť bezpečnosť našich východných hraníc," povedal Nauséda, pričom uviedol, že nehovorí "len o Litve, ale nepochybne o celej aliancii NATO".

Nauséda tiež dodal, že Litva s ohľadom na vzniknutú situáciu týkajúcu sa Bieloruska posilní aj kapacity svojich tajných služieb.

Pokiaľ ide o vrcholný summit NATO vo Vilniuse, Nauséda si myslí, že všeobecný bezpečnostný plán nevyžaduje zmeny ani v kontexte najnovšieho vývoja v Rusku.

Litovský prezident okrem toho v rozhovore s novinármi vyjadril presvedčenie, že ruský prezident Vladimir Putin môže v budúcnosti čeliť ešte väčším výzvam, ako bola Prigožinova vzbura. Nauséda obrazne sumarizoval: "Cisár je nahý."

Vagnerova vzbura znamenala zatiaľ najväčšiu výzvu pre Putinovu dlhoročnú vládu a bola najvážnejšou bezpečnostnou krízou v Rusku od Putinovho nástupu k moci v roku 1999, doplnila agentúra AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin sa v strachu o život ukryje v Afrike, povedal bývalý ruský premiér

Šéf ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin podľa bývalého ruského premiéra Michaila Kasianova nezostane v Bielorusku. „Myslím si, že najprv pôjde do Bieloruska, ale predpokladám, že z Bieloruska odíde do Afriky a bude niekde v džungli,“ povedal Kasianov pre BBC.

„Putin mu to nemôže odpustiť,“ dodal. Šéf wagnerovcov podľa Kasianova zničil Putinovu stabilitu a nad životom Prigožina preto bude visieť veľký otáznik. Pre Putina je podľa ruského expremiéra vzbura Wagnerovej skupiny „začiatkom konca … je teraz vo veľkých ťažkostiach“.

Michail Kasianov bol predsedom ruskej vlády v rokoch 2000 až 2004, keď už bol Putin prezidentom. Po tom, ako ho z postu premiéra Putin odvolal, sa Kasianov stal jedným z popredných kritikov ruského prezidenta.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.