Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Erdogan a Stoltenberg hovorili o situácii v Rusku i členstve Švédska v NATO

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg spolu hovorili o nedávnom vývoji situácie v Rusku i o možnom členstve Švédska v NATO. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a webovej stránky agentúry Anadolu.

Ukončenie napätej situácie v Rusku podľa nich zabránilo výskytu neodvrátiteľných humanitárnych tragédií na Ukrajine.

Erdogan prístup Turecka v členstvu Švédska do NATO označil za konštruktívny. Švédsko však podľa neho musí zastaviť protesty podporovateľov Strany kurdských pracujúcich (PKK) v Štokholme, aby dostalo od Turecka zelenú v úsilí vstúpiť do NATO.

Zmenu v zákone o terorizme vo Švédsku označil turecký prezident za bezvýznamnú v úsilí vyhovieť požiadavkám Ankary, pretože podporovatelia PKK v krajine uskutočňujú protesty.

PKK je v Turecku zakázaná a je na teroristickom zozname EÚ i Spojených štátov. Erdogan opakovane Švédsko obvinil, že poskytuje útočisko "teroristom", predovšetkým členom PKK.

Švédsko prijalo zákon, ktorý kriminalizuje členstvo v teroristických organizáciách. To bola jedna z podmienok Ankary, aby vstup tejto škandinávskej krajiny do NATO odobrila.

(tasr)

Minúta  |  

Šojgu po Prigožinovom pokuse o vzburu prvýkrát vystúpil v televízii. Ukázal sa medzi vojakmi na Ukrajine

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v pondelok vystúpil v ruskej televízii prvýkrát od pokusu o vzburu, ktorý cez víkend uskutočnila žoldnierska Vagnerova skupina pod vedením Jevgenija Prigožina. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Ruská štátna televízia odvysielala zábery, na ktorých bolo vidieť Šojgua počas inšpekcie ruských vojakov na veliteľskom stanovišti ruských síl na Ukrajine, po ktorej sa stretol aj s jedným z tamojších veliteľov. Ide o jeho prvé verejné vystúpenie po Prigožinovej neúspešnej vzbure.

Šéf vagnerovcov v sobotu vyhlásil, že jeho muži sú na ceste do Moskvy v snahe zosadiť ruské vojenské vedenie. V sobotu večer však oznámil, že im nariadil obrátiť sa späť do táborov na Ukrajine po tom, ako bieloruský prezident Alexandr Lukašenko sprostredkoval ukončenie krízy.

Terčom najostrejšej kritiky zo strany Prigožina bol práve minister obrany Šojgu, ako aj náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalý riaditeľ CIA varoval Prigožina, aby bol opatrný pri otvorených oknách

Bývalý riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) David Petraeus varoval lídra ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, aby "bol veľmi opatrný pri otvorených oknách". TASR informácie prevzala od stanice Sky News a agentúry AP.

Petraeus sa zjavne zmieňoval o prominentných Rusoch, ktorí od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zomreli za nejasných okolností - a to aj pri pádoch z okien.

Prigožin v rámci dohody o zastavení postupu svojich žoldnierov na Moskvu, kde chcel zosadiť ruské vojenské velenie, súhlasil, že pôjde do exilu v susednom Bielorusku. Bieloruský líder Alexandr Lukašenko je spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina a sprostredkoval dohodu o ukončení vzbury vagnerovcov.

"Prigožin si zachránil život, ale prišiel o svoju Vagnerovu skupinu," povedal Petraeus v programe televízie CNN.

"A v novom prostrední v Bielorusku, kam sa chystá, by mal byť veľmi opatrný pri otvorených oknách," doplnil americký generál vo výslužbe. Prigožin podľa neho očividne stratil nervy, keď jeho vzbura zrejme nevzbudila takú podporu, v akú dúfal.

(tasr)

Minúta  |  

Potrebujeme spoluprácu medzi USA a Čínou, povedal Macron

Francúzsky prezident Emmanuel Macron poukázal v nedeľu na dôležitosť spolupráce medzi Spojenými štátmi a Čínou. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

"Potrebujeme spoluprácu, najmä medzi Čínou a USA," povedal Macron v rozhovore pre americkú spravodajskú televíziu CNN.

Podľa francúzskeho lídra je na globálnej úrovni najvyššou prioritou riešiť existujúce krízy a bojovať proti nerovnosti, chudobe a klimatickej zmene. Macron objasnil, že k podpisu parížskej klimatickej dohody došlo v roku 2015 aj preto, že vtedajší prezident USA Barack Obama a jeho čínsky partner Si Ťin-pching sa dokázali zhodnúť.

Macron sa začiatkom apríla postaral o rozruch vyjadreniami po návšteve Číny. V rozhovore pre médiá vtedy vyzval Európsku úniu na vlastný postoj v otázke Taiwanu a súčasne odstup od Číny i USA. V opačnom prípade podľa neho Európe hrozí, že sa stane "vazalom".

Peking považuje Taiwan, ostrovnú krajinu s demokratickou vládou, za súčasť jedinej Číny. Biely dom vtedy Macronove vyjadrenia zľahčoval a vyzdvihol partnerstvo s Francúzskom.

(tasr)

Minúta  |  

Vojna podľa Zelenského spôsobuje Rusku čoraz viac škôd

Ruská útočná vojna proti Ukrajine spôsobuje čoraz viac škôd v samotnom Rusku. Uviedol to v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého medzičasom vidno, že "vojna sa vracia do domovského prístavu". TASR informácie prevzala od agentúry DPA.

"Čím dlhšie ruská agresia trvá, tým viac škôd spôsobuje Rusko samo sebe," povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore. Nie je jasné, či tým mal na mysli hospodárske problémy Ruska alebo krátku vzburu žoldnierskej Vagnerovej skupiny z uplynulého víkendu.

Ukrajinský líder poukázal aj na situáciu okolo Rusmi kontrolovanej Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá je najväčšou v Európe. "Pozornosť svetovej verejnosti voči existujúcej ruskej hrozbe pre Záporožskú jadrovú elektráreň je, žiaľ, stále nedostatočná," sťažoval sa Zelenskyj.

Informoval tiež o rade rozhovorov, ktoré v nedeľu viedol so zahraničnými politikmi. Okrem amerického prezidenta Joea Bidena telefonoval s kanadským premiérom Justinom Trudeauom a poľským prezidentom Andrzejom Dudom. "Pozitívne rozhovory, ktorú sú momentálne pre nás všetkých veľmi dôležité," zhodnotil.

(tasr)

Minúta  |  

Afganský vodca tvrdí, že Taliban zachránil ženy pred útlakom

Afganský najvyšší vodca Hajbatulláh Áchúndzáda v nedeľu vyhlásil, že vláda fundamentalistického hnutia Taliban zachránila ženy žijúce v Afganistane pred útlakom a prinavrátila im aj postavenie "slobodných a dôstojných ľudských bytostí". Informovala o tom agentúra AFP.

Vo vyhlásení zverejnenom pri príležitosti nadchádzajúceho sviatku íd al-adhá Áchúndzáda uviedol, že v Afganistane boli prijaté aj opatrenia na zabezpečenie "pohodlného a prosperujúceho života žien" v súlade s islamským právom šaría.

Pripomenul, že všetky inštitúcie talibov majú povinnosť "pomôcť ženám pri presadzovaní ich práv na manželstvo, dedičstvo a iných práv". Dekrét vydaný v decembri 2021 okrem iného postavil mimo zákona nútené manželstvá a zakotvil právo žien na dedičstvo a rozvod.

OSN minulý týždeň vyjadrila znepokojenie v súvislosti s "rodovým apartheidom" zavedeným vládou Talibanu, ktorá zvýšila represívne opatrenia voči ženám. Od návratu hnutia k moci v auguste 2021 totiž dievčatá a ženy v Afganistane vylúčili z väčšiny stredných škôl, univerzít a verejnej správy a okrem určitých odvetví už nesmú spolupracovať s medzinárodnými mimovládnymi organizáciami.

Osobitný spravodajca OSN pre Afganistan Richard Bennett v správe predloženej Rade OSN pre ľudské práva označil situáciu žien a dievčat v tejto krajine za "jednu z najhorších na svete". Základom ideológie a moci Talibanu je podľa neho systematická diskriminácia žien a dievčat.

Námestníčka vysokého komisára OSN pre ľudské práva Nada Al-Nashifová dodala: "Za posledných 22 mesiacov boli obmedzené všetky aspekty života žien a dievčat... Sú diskriminované vo všetkých smeroch."

AFP poznamenala, že Áchúndzáda vystupuje na verejnosti len veľmi zriedka – keď zverejňuje posolstvá pri príležitosti moslimských sviatkov. Ide o vyhlásenia na spôsob správy "o stave krajiny".

"Na národnej úrovni bola opäť obnovená nezávislosť Afganistanu," konštatoval Áchúndzáda v prejave. Vyzdvihol odolnosť ekonomiky, snahy o utlmenie pestovania maku a zlepšenie bezpečnosti v štáte.

"Je našou spoločnou zodpovednosťou chrániť náš islamský systém a slúžiť mu," povedal. "Súčasný systém (v Afganistane) je výsledkom obetí tisícov mudžáhidov," dodal a vyzval chrániť ho a brániť.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.