Preskočiť na obsah
  |  

Ak užívate tieto lieky, radšej sa vyhnite slnku

TRENČÍN - Užívanie niektorých liekov môže zvyšovať citlivosť pokožky na slnko či soláriá, čo môže spôsobovať vyrážky, začervenanie, opuchy či popáleniny.

Dôležité je preto obmedziť pobyt na slnku a používať ochranné prostriedky aj v prípade pobytu mimo priameho slnka. Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) na to upozornil na sociálnej sieti.

„Medzi lieky, ktoré spôsobujú takúto citlivosť, patria napríklad niektoré antibiotiká, retinoidy, antidepresíva, antiepileptiká, onkologické lieky, lieky na tlak, cukrovku a vysoký cholesterol, protizápalové lieky vrátane tých voľnopredajných, masti a krémy a rastlinné prípravky s obsahom ľubovníka bodkovaného," ozrejmil ústav.


Varuje, že zvýšená citlivosť pokožky na slnko môže negatívne ovplyvniť aj dlhodobé kožné ochorenia, ako napríklad atopickú dermatitídu, psoriázu alebo herpes. „Informácie o tom, či váš liek spôsobuje zvýšenú citlivosť na slnko, si prečítate v písomnej informácii pre používateľa (príbalový leták), prípadne sa spýtajte vášho lekárnika," dodal ŠÚKL.

(tasr)

  |  

KfW: Nemeckú ekonomiku brzdí nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily

Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily je naďalej jednou z najväčších bŕzd pre rast nemeckej ekonomiky. Poukázala na to najnovšia štúdia nemeckej rozvojovej banky KfW. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Banka štúdiu pod názvom Skilled Workers Barometer zverejňuje dvakrát do roka, a to začiatkom leta a na jeseň. V terajšej letnej štúdii uviedla, že viac než 42 % z oslovených firiem sa sťažovalo na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, pričom najväčšie problémy má sektor služieb. Čo sa týka veľkostí firiem, táto situácia zasahuje výraznejšie väčšie podniky, a čo sa týka geografických oblastí, s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily zápasia najmä spolkové krajiny v bývalom východnom Nemecku.

V štúdii KfW sa zároveň dodáva, že súčasný ekonomický útlm, ktorý je dôsledkom energetickej krízy a vojny na Ukrajine, iba dočasne zmiernil dôsledky nedostatku kvalifikovaných pracovníkov. "Aj keď percentuálny podiel firiem, ktoré uviedli, že ich aktivity ovplyvnil nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, v dôsledku oslabovania ekonomiky klesol, v absolútnych číslach tento problém naďalej negatívne ovplyvňuje veľkú časť nemeckej ekonomiky," povedala šéfka KfW Fritzi Köhler-Geibová.

Upozornila, že počas tohto roka sa očakáva postupné zotavovanie hospodárstva a v dôsledku toho by sa nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily mal na konci roka ešte zvýšiť. Dodala, že je nevyhnutné, aby sa tento problém urýchlene riešil, napríklad prostredníctvom cielenej imigrácie či zvyšovaním produktivity práce.

(tasr)

  |  

Maľarová: Ukrajina dobyla späť už asi 130 kilometrov štvorcových svojho územia

Ukrajina dobyla od začiatku protiútoku pozdĺž južného frontu späť územie s rozlohou približne 130 kilometrov štvorcových, oznámila v pondelok námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. TASR o tom informuje podľa správy televízie Sky News.

„V situácii na juhu neprešli počas uplynulého týždňa k výrazným zmenám," uviedla Maľarová na sociálnej sieti Telegram.

Dodala, že na východnej časti frontu, ktorá zahŕňa mestá Lyman, Bachmut, Avdijivka či Marijinka, došlo počas uplynulého týždňa približne k 250 bojovým stretom.

„Ruské okupačné sily silno vzdorujú, no zároveň zaznamenávajú veľké straty vojakov, zbraní a vybavenia. Počet obetí na strane nepriateľa bol počas uplynulého týždňa vyše osemkrát vyšší než u nás," uviedla.

Ukrajina spustila svoju dlho očakávanú protiofenzívu začiatkom júna, pripomína Sky News.

(tasr)

  |  

Moskva zrušila opatrenia súvisiace s pokusom vagnerovcov o vzburu

Moskva zrušila v pondelok bezpečnostné opatrenia, ktoré v ruskej metropole zaviedli cez víkend v súvislosti s neúspešným pokusom o vzburu zo strany vodcu ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, uviedli tamojší predstavitelia. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Moskva ukončila „protiteroristický" bezpečnostný režim, ktorý zaviedla cez víkend v čase hrozby, že do hlavného mesta vtrhnú žoldnieri vagnerovcov.

Rozhodnutie o ukončení opatrení zverejnil na svojom účte na platforme Telegram starosta Moskvy Sergej Sobianin, ktorý Moskovčanom zároveň poďakoval za to, že počas krízy zachovali „pokoj" a preukázali „porozumenie".

Šéf vagnerovcov Prigožin v sobotu vyhlásil, že jeho muži sú na ceste do Moskvy v snahe zosadiť ruské vojenské vedenie. V sobotu večer však oznámil, že im nariadil obrátiť sa späť do táborov na Ukrajine po tom, ako bieloruský prezident Alexandr Lukašenko sprostredkoval ukončenie krízy.

Terčom najostrejšej kritiky zo strany Prigožina bol minister obrany Sergej Šojgu, ako aj náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov.

Šojgu sa v pondelok prvýkrát od vypuknutia krízy objavil v ruskej televízii, podľa ktorej navštívil ruské jednotky na Ukrajine. K samotnému pokusu o vzburu sa ruský minister obrany bezprostredne nevyjadril.

(tasr)

  |  

Erdogan a Stoltenberg hovorili o situácii v Rusku i členstve Švédska v NATO

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg spolu hovorili o nedávnom vývoji situácie v Rusku i o možnom členstve Švédska v NATO. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a webovej stránky agentúry Anadolu.

Ukončenie napätej situácie v Rusku podľa nich zabránilo výskytu neodvrátiteľných humanitárnych tragédií na Ukrajine.

Erdogan prístup Turecka v členstvu Švédska do NATO označil za konštruktívny. Švédsko však podľa neho musí zastaviť protesty podporovateľov Strany kurdských pracujúcich (PKK) v Štokholme, aby dostalo od Turecka zelenú v úsilí vstúpiť do NATO.

Zmenu v zákone o terorizme vo Švédsku označil turecký prezident za bezvýznamnú v úsilí vyhovieť požiadavkám Ankary, pretože podporovatelia PKK v krajine uskutočňujú protesty.

PKK je v Turecku zakázaná a je na teroristickom zozname EÚ i Spojených štátov. Erdogan opakovane Švédsko obvinil, že poskytuje útočisko "teroristom", predovšetkým členom PKK.

Švédsko prijalo zákon, ktorý kriminalizuje členstvo v teroristických organizáciách. To bola jedna z podmienok Ankary, aby vstup tejto škandinávskej krajiny do NATO odobrila.

(tasr)

  |  

Šojgu po Prigožinovom pokuse o vzburu prvýkrát vystúpil v televízii. Ukázal sa medzi vojakmi na Ukrajine

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v pondelok vystúpil v ruskej televízii prvýkrát od pokusu o vzburu, ktorý cez víkend uskutočnila žoldnierska Vagnerova skupina pod vedením Jevgenija Prigožina. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Ruská štátna televízia odvysielala zábery, na ktorých bolo vidieť Šojgua počas inšpekcie ruských vojakov na veliteľskom stanovišti ruských síl na Ukrajine, po ktorej sa stretol aj s jedným z tamojších veliteľov. Ide o jeho prvé verejné vystúpenie po Prigožinovej neúspešnej vzbure.

Šéf vagnerovcov v sobotu vyhlásil, že jeho muži sú na ceste do Moskvy v snahe zosadiť ruské vojenské vedenie. V sobotu večer však oznámil, že im nariadil obrátiť sa späť do táborov na Ukrajine po tom, ako bieloruský prezident Alexandr Lukašenko sprostredkoval ukončenie krízy.

Terčom najostrejšej kritiky zo strany Prigožina bol práve minister obrany Šojgu, ako aj náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov.

(tasr)