Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ navýši fond, ktorým vojensky pomáha Ukrajine, o ďalších 3,5 miliardy eur

Členské krajiny EÚ navýšia Európsky mierový nástroj (EPF), cez ktorý prúdi vojenská pomoc na Ukrajinu, o ďalších 3,5 miliardy eur. Zhodli sa na tom v pondelok európski diplomati na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci, informuje spravodajca TASR.

Rada ministrov v správe pre médiá potvrdila, že prijala rozhodnutie o zvýšení celkového finančného stropu Európskeho mierového nástroja o 3,5 miliardy eur, čím sa v praxi potvrdila predchádzajúca dohoda z 20. marca 2023.

Rozhodnutie o finančnom doplnení EPF má zabezpečiť finančnú udržateľnosť a predvídateľnosť tohto nástroja z dlhodobého hľadiska a zachovať tiež jeho globálny geografický rozsah a schopnosť EÚ predchádzať krízam a konfliktom vo svete a rýchlo na ne reagovať.

„Toto rozhodnutie zaistí, že budeme mať finančné prostriedky na pokračovanie dodávok konkrétnej vojenskej podpory ozbrojeným silám našich partnerov. Ide už o druhé navýšenie zdrojov Európskeho mierového nástroja od jeho vytvorenia v roku 2021. Za menej ako dva roky tento nástroj preukázal svoju hodnotu, úplne zmenil spôsob, akým podporujeme našich partnerov v oblasti obrany. Posilňuje EÚ a jej partnerov," opísal situáciu šéf európskej diplomacie Josep Borrell, ktorý predsedá ministerským rokovaniam v Luxemburgu.

Borrell pripomenul, že s najnovším navýšením financií celkový finančný strop EPF dosiahne viac než 12 miliárd eur. Podľa jeho slov toto rozhodnutie zároveň vysiela jasný politický signál o trvalom záväzku EÚ poskytovať vojenskú podporu Ukrajine a iným partnerom Únie.

EPF je nástroj, ktorý nie je viazaný na spoločný rozpočet EÚ. Začínal s pôvodným finančným stropom vo výške 5,5 miliardy eur na obdobie rokov 2021 – 2027. V marci tohto roka došlo k prvému navýšeniu o dve miliardy eur – na takmer osem miliárd eur. Príspevky členských štátov sa určujú na základe distribučného kľúča podľa hrubého národného dôchodku (HND).

(tasr)

Minúta  |  

Belousovová o Ukrajine

OPRAVA: Chybou redaktora bolo bez vedomia editora zverejnené nekriticky prebraté vyjadrenie Anny Belousovovej, ktoré malo konšpiratívny charakter. Redakcia Štandardu sa od takýchto vyjadrení dištancuje, za chybu sa ospravedlňujeme.

Minúta  |  

Ceny plynu v Európe rastú, keďže vývoj v Rusku prispieva k obavám o dodávky

Veľkoobchodné ceny zemného plynu v Európe v pondelok vzrástli, keďže nervozita z krátkotrvajúcej rebélie v Rusku prispela k obavám o dodávky na už aj tak nestabilnom trhu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.

Cena referenčného európskeho kontraktu na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci na burze TTF v Amsterdame do 9.25 h miestneho času stúpla o 13 percent na 36,80 eura za megawatthodinu. Ekvivalentný kontrakt v Spojenom kráľovstve zdražel tiež o 13 percent.

Ceny plynu v Európe tento mesiac vzrástli o viac ako 30 percent pre dlhotrvajúce výpadky produkcie v Nórsku, aj keď je dopyt slabý. Ceny plynu v júni kolíšu a dramatická vzbura v Rusku cez víkend pravdepodobne trhy ešte viac rozhýbe.

„Ruské geopolitické riziko je teraz výrazne vyššie ako pred víkendom," povedal Tom Marzec-Manser, vedúci analytik spoločnosti ICIS v Londýne. „Neistota, čo by sa mohlo stať v najbližších týždňoch skôr v samotnom Rusku ako na Ukrajine, tlačí plyn vyššie," dodal.

Hoci Európa výrazne znížila svoju závislosť od dodávok cez ruské plynovody, Moskva zostáva hlavným dodávateľom skvapalneného zemného plynu (LNG). Kontinent dováža tiež veľké množstvo LNG z iných krajín, ako sú USA. Zabezpečenie dodávok je kľúčové počas energetickej krízy.

K tlakom na trhu sa pridávajú aj ďalšie faktory. Dodávky z Nórska sú naďalej obmedzené, keďže množstvo zariadení prechádza údržbou.

Z Ruska prichádzajú správy, že sa situácia upokojuje. Úrady v Moskve zrušili takzvaný protiteroristický režim, ktorý bol zavedený v sobotu (24. 6.), keď sa začala vzbura žoldnierskej Vagnerovej skupiny. Moskovská burza údajne funguje normálne.        

(tasr)

Minúta  |  

Ruské médiá: Prigožin v Rusku stále čelí vyšetrovaniu za zorganizovanie vzbury

Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin naďalej čelí v Rusku vyšetrovaniu zo strany ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) za zorganizovanie ozbrojenej vzbury. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters, ktoré sa odvolávajú na ruské médiá.

„Trestné stíhanie voči Prigožinovi nebolo zastavené," uviedli s odvolaním sa na nemenovaný zdroj z ruskej prokuratúry tri najväčšie ruské tlačové agentúry.

Reuters cituje ruský denník Kommersant, podľa ktorého taktiež nedošlo k zmene statusu prípadu vedeného proti Prigožinovi ani napriek dohode o ukončení jeho vzbury.

FSB začala vyšetrovať Prigožina v piatok 23. júna po tom, čo oznámil, že organizuje "pochod spravodlivosti" na Moskvu v snahe zosadiť ruské vojenské vedenie. V sobotu večer však oznámil, že svojim žoldnierom nariadil otočiť sa späť do táborov na Ukrajine po tom, ako bieloruský prezident Alexandr Lukašenko sprostredkoval ukončenie krízy.

Súčasťou dohody bolo podľa hovorcu Kremľa aj zastavenie trestného stíhania voči vzbúrencov výmenou za ich návrat do táborov. Prigožin sa v rámci dohody mal zase presunúť do Bieloruska. Šéf vagnerovcov bol však naposledy videný v sobotu v Rostove nad Donom na juhu Ruska v konvoji Vagnerovej skupiny a odvtedy na verejnosti nevystúpil.

(tasr)

Minúta  |  

Grécko: Mitsotakis po jasnom víťazstve vo voľbách zloží prísahu

Líder gréckych konzervatívcov Kyriakos Mitsotakis po drvivom víťazstve v nedeľňajších parlamentných voľbách zloží v pondelok prísahu ako predseda vlády. V utorok by mal podľa miestnych médií oznámiť zloženie svojho kabinetu. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Išlo o druhé parlamentné voľby za posledných päť týždňov. Mitsotakis bude zastávať funkciu predsedu vlády druhé funkčné obdobie po sebe.

Po spočítaní 99,6 percenta hlasov Mitsotakisom vedená strana Nová demokracia (ND) získala 40,6 percenta hlasov a zabezpečila si absolútnu väčšinu v 300-člennom parlamente.

Jej hlavný súper ľavicová strana SYRIZA utrpela zdrvujúcu porážku, keď ju podporilo necelých 18 percent voličov a má 48 kresiel.

Panhelénske socialistické hnutie (PASOK) dosiahlo zisk 11,9 percenta hlasov (32 kresiel) a Komunistická strana Grécka (KKE) oslovila 7,7 percenta voličov (20 kresiel). Do parlamentu sa dostala aj nová ultranacionalistická strana Sparťania (Spartiates), ktorá získala vyše štyri percentá (12 kresiel).

Trojpercentnú hranicu pre vstup do parlamentu prekročili aj pravicovo-populistická strana Grécke riešenie (Elliniki Lisi), krajne pravicové Demokratické vlastenecké hnutie – Víťazstvo (NIKI) a radikálna ľavicová strana Plefsi Eleftherias.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: Vzbura vagnerovcov potvrdzuje strategickú chybu Putina na Ukrajine

Prerušená vzbura ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny v Rusku potvrdzuje, že Moskva sa vedením vojny na Ukrajine a nezákonnou anexiou Krymského polostrova dopustila strategickej chyby. Uviedol to v pondelok v Litve generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„Monitorujeme situáciu v Rusku. Udalosti uplynulého víkendu sú vnútornou záležitosťou Ruska, no zároveň ďalším potvrdením veľkej strategickej chyby, ktorej sa ruský prezident Vladimir Putin dopustil nezákonnou anexiou Krymu a vojnou na Ukrajine," povedal Stoltenberg v litovskej metropole Vilnius. Takisto zdôraznil, že počas pokračujúceho ruského útoku je ešte dôležitejšie aj naďalej podporovať Ukrajinu.

Stoltenberg a stáli vyslanci Severoatlantickej rady (NAC) v pondelok v Litve navštívia vojenské cvičenia Griffin Storm 2023. Šéf NATO tiež absolvuje stretnutia s litovským prezidentom, premiérkou a ďalšími predstaviteľmi. Táto dvojdňová návšteva (26. – 27. júna) je prípravou na júlový samit NATO vo Vilniuse.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.