Sporenie v treťom dôchodkovom pilieri môže byť vhodný benefit, ak naň prispieva zamestnávateľ

Je však dôležité pripomenúť, že existuje aj určitá miera rizika spojená so sporením v treťom pilieri. Hodnota investícií môže klesať a výnosy nie sú zaručené. Je preto dôležité dôkladne sa oboznámiť so všetkými podmienkami.

Život na dôchodku

Výška príjmu na dôchodku je výsledkom viacerých faktorov a osobných rozhodnutí. „Tí z vás, ktorí sa spoliehajú iba na tzv. štátny dôchodok, riskujú významný pokles životnej úrovne,“ upozorňuje Marek Hradňanský z DDS Tatra banky.

Naopak, rozhodnutie začať si sporiť a spoliehať sa sám na seba je podľa neho dobrý predpoklad pre zachovanie si spokojného života. Otázka preto neznie, či si začať odkladať na dôchodok, ale aký produkt pre tento účel využiť.

Jedným z nich je doplnkové dôchodkové sporenie, a to najmä pre možnosť využívať príspevok zamestnávateľa. Ten patrí medzi najžiadanejšie zamestnanecké benefity a jeho výhody možno čerpať aj po odchode z pracovného života. Sporiteľom pomáha vybudovať si takú finančnú rezervu, ktorá im zabezpečí dostatočný príjem na dôchodku.

Výška príspevku je rôzna

Presná suma, ktorú od zamestnávateľa dostaneme pri odchode do dôchodku, závisí od rôznych faktorov, vrátane dĺžky času, počas ktorej budeme prispievať do tretieho piliera, výnosov na investície, poplatkov a podmienok daného dôchodkového programu. Zamestnávatelia zvyčajne prispievajú percentuálnou sumou z platu zamestnanca alebo pevnou sumou.

Napríklad, ak ide o 30-ročného zamestnanca a zamestnávateľ mu prispieva pravidelne 40 eur a pri predpokladate, že vo veku 65 rokov pôjde do dôchodku, tak bez započítania výnosov to predstavuje necelých 17-tisíc eur.

Táto suma by bola celkovým príspevkom od zamestnávateľa počas 35-ročného obdobia sporenia. Je dôležité si uvedomiť, že ide len o odhad a skutočná suma môže byť iná v závislosti od rôznych faktorov a podmienok dôchodkového programu. Schéma a výška príspevkov zamestnávateľa sú individuálne a vyplývajú z firemnej politiky.

Zamestnávatelia majú motiváciu prispievať

Myšlienka zapojenia zamestnávateľov do tretieho piliera kopíruje bežnú prax vo väčšine západných krajín a podľa Hradňanského je výhodná pre obidve strany.

• Sporitelia získajú dodatočné finančné prostriedky.
• Zamestnávatelia rozšíria svoje portfólio benefitov o efektívny nástroj na stabilizáciu pracovnej sily a zvyšovanie konkurencieschopnosti na trhu. Okrem toho si môžu uplatňovať daňové a odvodové úľavy, čo je z pohľadu firemných financií výhodnejšie ako navyšovanie miezd.

Výhody a nevýhody

K výhodám tretieho piliera patrí aj to, že sporenie je dobrovoľné a môžeme sa sami rozhodnúť, či ho využijeme alebo nie. K dispozícii je aj široká ponuka fondov, ktorá je odstupňovaná v závislosti od rizika.

Okrem toho, že do fondov nám môže prispievať aj zamestnávateľ, je tu možnosť zníženia základu dane o výšku zaplatených príspevkov, maximálne 180 eur ročne, čo predstavuje úsporu na daniach niečo vyše 34 eur. Peniaze nasporené na dôchodkovom účte sú zároveň predmetom dedenia.

Za nevýhody tretieho piliera možno označiť to, že poplatky sú o niečo vyššie, ako pri štandardnom dlhodobom investovaní. Skladajú sa z poplatku za správu fondu a poplatku za zhodnotenie príspevkov.

Text pôvodne publikovali na webe agentúry SITA. Vychádza so súhlasom redakcie.