Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarský parlament odložil hlasovanie o vstupe Švédska do NATO

Maďarský parlament v stredu odložil hlasovanie o žiadosti Švédska o vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO). Poslanci budú o nej hlasovať až na svojej jesennej schôdzi.

Opätovné odloženie tohto hlasovania znamená, že Švédsko nebude môcť vstúpiť do NATO pred ani počas júlového summitu Aliancie v litovskej metropole Vilnius.

Poslankyňa maďarskej opozičnej Demokratickej koalície (DK) Ágnes Vadaiová v stredu na sociálnej sieti spresnila, že maďarský premiér Viktor Orbán a jeho vládna strana Fidesz neplánujú o švédskej žiadosti hlasovať ani na budúci týždeň, keď sa uskutoční posledné zasadnutie jarnej schôdze maďarského parlamentu.

"Orbán ani na budúci týždeň neplánuje hlasovať o vstupe Švédska do NATO. Putinov sluha!" napísala Vadaiová s odkazom na ruského prezidenta Vladimira Putina. Odloženie hlasovania podľa AP potvrdil aj ďalší poslanec z radov DK.

Maďarsko tak popri Turecku zostáva jedinou členskou krajinou NATO, ktorá ešte neschválila kandidatúru Štokholmu na vstup do Aliancie.

Švédsko spolu so susedným Fínskom upustilo od svojej dlhoročnej vojenskej neutrality po tom, čo Rusko vlani vo februári vojensky zaútočilo na Ukrajinu. Obe krajiny následne signalizovali svoj zámer vstúpiť do NATO.

Vysokopostavení maďarskí predstavitelia síce tvrdia, že úsilie Švédska o vstup do NATO podporujú, zároveň však jeho pristúpenie do Aliancie podmieňujú vágnymi požiadavkami, konštatuje AP.

Orbánova vláda tvrdí, že švédski politici šírili "do očí bijúce lži" o stave demokracie v Maďarsku. Fidesz predtým niekoľkokrát odložil aj ratifikáciu kandidatúry Fínska, nakoniec ju však v marci schválil po tom, čo takýto krok avizoval aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

Neistotu ohľadom kandidatúry Švédska posilňujú aj tvrdenia Turecka, že Štokholm je príliš zhovievavý voči skupinám, ktoré Ankara považuje za teroristické organizácie.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ: Správy, že Surovikin vedel o vzbure vagnerovcov vopred, sú špekulácie

Kremeľ odmietol tvrdenia amerických médií, podľa ktorých ruský generál a vrchný veliteľ vzdušných síl Sergej Surovikin vedel o vzbure súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny vopred, a označil ich za "špekulácie".

"V súvislosti s týmito udalosťami v súčasnosti koluje množstvo špekulácií a klebiet," vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov., čomu podľa neho nasvedčujú aj správy amerických médií o Surovikinovi.

"Celá ruská armáda a obyvateľstvo stáli počas vzbury za prezidentom (Vladimirom Putinom)," dodal hovorca Kremľa.

práva o Surovikinovi sa objavila v denníku The New York Times (NYT), ktorý sa odvoláva na nemenované americké bezpečnostné zdroje. Denník tiež uvádza, že podľa informácií amerických tajných služieb existujú náznaky, že o Prigožinovej vzbure vopred vedelo okrem Surovikina i viacero ďalších ruských generálov.

NYT tiež tvrdí, že šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin by sa do vzbury nepustil, pokiaľ by nepočítal s pomocou ostatných. Surovikin je považovaný za Prigožinovho spojenca, no počas vzbury sa postavil na stranu Kremľa. Podľa NYT je práve priateľstvo Surovikina a Prigožina príčinou, prečo je šéf vagnerovcov stále nažive.

Prigožinov pokus o vzburu proti vedeniu armády a ministerstva obrany spôsobil v Rusku počas víkendu chaos, keď sa jeho žoldnieri vydali na pochod na Moskvu. Prigožin predtým obvinil ruskú armádu z raketového útoku na tábory jeho bojovníkov.

Situácia sa upokojila v sobotu večer, keď Prigožin oznámil, že vydal rozkaz na stiahnutie svojich bojovníkov, aby sa vyhol prelievaniu „ruskej krvi“. Šéf vagnerovcov neskôr uviedol, že išlo o protest a nie pokus o zvrhnutie vlády.

(tasr)

Minúta  |  

Meloniová: Parlament by sa mal zapojiť do diskusií o Novej hodvábnej ceste

Talianska premiérka Giorgia Meloniová vyzvala parlament, aby sa zapojil do diskusie o účasti Talianska na projekte tzv. Novej hodvábnej cesty.

Čínsky projekt, známy tiež ako Belt and Road Initiative (BRI), má spojiť Čínu s Áziou, Európou a ďalšími regiónmi a počíta s veľkými výdavkami do infraštruktúry. S rozhodnutím bývalej vlády pripojiť sa k iniciatíve Meloniová v roku 2019 ešte ako opozičná politička nesúhlasila. V stredu opakovala svoje skoršie vyjadrenie, že s Čínou je možné rozvíjať vynikajúce vzťahy aj bez účasti na projekte. Zdôraznila pritom, že k tejto otázke je potrebné pristupovať citlivo a s rešpektom.

Taliansko je jedinou významnou západnou krajinou, ktorá sa pripojila k iniciatíve BRI. Meloniová v máji oznámila, že zvažuje opustenie tohto projektu, definitívne rozhodnutie doteraz nepadlo.

Platnosť dohody vyprší v marci 2024 a bude automaticky obnovená, pokiaľ jedna zo strán neinformuje druhú, že odstupuje, a to najmenej tri mesiace vopred. Pristúpenie Talianska k iniciatíve narazilo v roku 2019 na ostrú kritiku z Washingtonu aj Bruselu.

(tasr)

Minúta  |  

Vašáková: Projekt výstavby nemocnice v Banskej Bystrici si nemôže dovoliť zlyhať

Plánovaná výstavba novej nemocnice v areáli Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, na ktorú vláda vyčlenila financie z plánu obnovy, je projekt, v ktorom si nemôžeme dovoliť zlyhať. Konštatovala to v stredu počas jej návštevy podpredsedníčka vlády Lívia Vašáková.

Zároveň ocenila veľké nasadenie, odhodlanosť a pripravenosť projektového tímu nemocnice, ako aj súlad s oboma samosprávami, krajom a mestom. Podľa nej sú o to väčšie šance, že projekt sa úspešne zrealizuje.

„Budeme dávať pozor, akým spôsobom projekt napreduje. Ak bude potrebné, podáme pomocnú ruku, ale zdvihneme aj varovný prst v prípade, ak by niektoré procesy išli pomalšie, aby sme problémy riešili včas. Verím, že projekt bude nielen vlajkovou loďou plánu obnovy, ale zároveň významnou mierou prispeje k zlepšeniu kvality slovenského zdravotníctva, najmä v tomto regióne," zdôraznila Vašáková.

Podľa riaditeľky Rooseveltovej nemocnice Miriam Lapuníkovej majú pred sebou nekompromisné termíny. Prvým míľnikom je koniec septembra, keď musí byť spustené verejné obstarávanie na zhotoviteľa celého projektu. Podpis zmluvy s ním je načasovaný na prvý kvartál 2024 a ďalším kľúčovým termínom je druhý kvartál 2026, dokedy má byť ukončená hrubá stavba, teda strecha, okná a základné rozvody.

Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter a primátor mesta Ján Nosko už dávnejšie deklarovali pomoc pri výstavbe nemocnice a v stredu o tom informovali aj podpredsedníčku vlády a ministra zdravotníctva Michala Palkoviča. Ide o obrovský projekt a jeho výstavba ovplyvní logistiku a dopravu aj v meste.

Projekt výstavby novej modernej nemocnice schválila vláda 12. júna po tom, ako upustila od zámeru postaviť z financií plánu obnovy bratislavskú nemocnicu Rázsochy. Investícia do komplexnej výstavby nemocnice sa podľa aktuálne spracovaného stupňa dokumentácie do úrovne full fitout pohybuje v hodnote takmer 450 miliónov eur.

Počíta sa s celkovou kapacitou 830 lôžok, pričom 770 bude v novom areáli, zvyšné lôžka patria II. Psychiatrickej klinike SZU, ktorá bude naďalej situovaná v starom nemocničnom areáli. Prvé stavebné práce by sa mali začať koncom roka 2024. Výstavba bude zahŕňať stavbu hlavnej budovy nemocnice a budovu infekčných disciplín a technických prevádzok.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin chcel v Rostove zajať Šojgua a Gerasimova, tvrdia západné tajné služby

Šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin plánoval počas uplynulého víkendu zajať ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova, s ktorými má dlhodobé spory. Svoje plány údajne urýchlil po tom, ako sa o sprisahaní dozvedela ruská tajná služba FSB, tvrdia predstavitelia západných spravodajských služieb.

Prigožin zrejme zamýšľal zajať Šojgua a Gerasimova počas ich plánovanej návštevy Rostova nad Donom, ktorý slúžil ako operačné stredisko pre vedenie ofenzívy na Ukrajine. Podľa západných zdrojov sa FSB dozvedela o jeho úmysle dva dni pred uskutočnením, píše denník Wall Street Journal.

„Z Prigožinovho tábora unikli konkrétne informácie o prípravách vzbury, ktorá sa mala začať medzi 22. a 25. júnom," povedal veliteľ Národnej gardy Ruska generál Viktor Zolotov.

Západné tajné služby sa o plánoch Prigožina taktiež dozvedeli vopred na základe analýzy zachytenej elektronickej komunikácie a satelitných snímok. Tvrdí to osoba oboznámená s danými zisteniami, na ktorú sa odvoláva WSJ.

Predstavitelia Západu sa domnievajú, že pôvodný Prigožinov plán mal veľkú šancu na úspech, ale po úniku informácií musel Prigožin improvizovať.

Spravodajské informácie však vyvolávajú otázky o rozsahu moci ruského prezidenta Vladimira Putina, pretože aj napriek tomu, že Kremeľ vedel o plánovanom sprisahaní vopred, nedokázal zabrániť jednotkám Vagnerovej skupiny dostať sa takmer až do Moskvy, poznamenali pre WSJ zdroje oboznámené so záležitosťou.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko tvrdí, že v Kramatorsku zasiahlo veliteľský post ukrajinskej armády. Ukrajinci tvrdia, že pizzeriu

Ruské ministerstvo obrany dnes oznámilo, že cieľ zasiahnutý v utorok v ukrajinskom meste Kramatorsk bol „dočasným veliteľským stanovišťom" ukrajinskej armády. Ukrajinské úrady, naopak, tvrdia, že raketový útok zasiahol pizzeriu a zabil najmenej 11 ľudí.

„V meste Kramatorsk v Doneckej ľudovej republike (DĽR) bol zasiahnutý dočasný veliteľský post 56. motorizovanej pešej brigády ukrajinských ozbrojených síl," uviedol vo vyhlásení ruský rezort obrany.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v tejto súvislosti zopakoval, že ruské sily útočia na Ukrajine len na ciele spojené s vojenskou infraštruktúrou. Podľa ministerstva obrany boli cieľmi utorňajších útokov ropná rafinéria a sklad paliva, ktorý zásobuje ukrajinské jednotky v Donbase.

K raketovému útoku na pizzeriu v Kramatorsku došlo v utorok večer. Zranenia utrpelo viac ako 60 ľudí. Ukrajinské úrady následne zadržali muža podozrivého z toho, že pri útoku pomáhal Rusku.

Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko dodal, že útok poškodil 18 viacpodlažných budov, 65 domov, päť škôl, dve škôlky a rekreačné zariadenie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.