Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán zažaloval Kanadu za to, že ho označila za „sponzora terorizmu“

Irán zažaloval Kanadu na Medzinárodnom súdnom dvore (MSD/ICJ) za to, že ho označila za štát podporujúci terorizmus, informoval v stredu tento súd OSN sídliaci v Holandskom Haagu.

Teherán podľa agentúry AFP vo svojej žalobe spochybnil legálnosť série krokov kanadskej vlády odvíjajúcich sa od toho, že v roku 2012 označila Irán za sponzora terorizmu. Kanada v tom istom roku prerušila s Iránom aj diplomatické vzťahy, uzavrela svoje veľvyslanectvo v Teheráne a nariadila iránskym diplomatom, aby opustili kanadské územie.

Kanada podľa Iránu porušila medzinárodné právo aj súdnymi rozhodnutiami, podľa ktorých mali byť iránske aktíva poskytnuté obetiam útokov, ktorých sa mali dopustiť skupiny podporované Teheránom.

MSD v stredajšom vyhlásení uviedol, že Teherán ešte v utorok začal proti Kanade právne konanie vo veci údajného porušenia princípu tzv. štátnej imunity, ktorý garantuje suverenitu Iránu. "Kanada prijala a zaviedla sériu legislatívnych, politických a súdnych opatrení voči Iránu a jeho majetku, čím porušila svoje medzinárodné záväzky," uviedol Irán vo svojom podaní. "Irán úctivo žiada súd, aby rozhodol a vyhlásil, že nerešpektovaním imunity Iránu a jeho majetku Kanada porušila svoje medzinárodné záväzky," dodal.

Kanada na tieto tvrdenia Iránu bezprostredne nereagovala.

(tasr)

Minúta  |  

Na povrch vytiahli časti zničenej ponorky Titan

Trosky ponorky Titan, ktorá implodovala na ceste k vraku Titanicu, vytiahli na povrch. Časti stroja v stredu vyložili z lode Horizon Arctic v kanadskom prístave St John's.

Horizon Arctic mala na palube diaľkovo ovládané plavidlo spoločnosti Pelagic Research Services, ktoré hľadalo časti ponorky na dne Atlantického oceána pri vraku Titanicu. Pelagic Research Services v stredu uviedla, že dokončili operácie na mori, jej tím je však „stále na misii“ a nemôže komentovať vyšetrovanie.

Návrat trosiek Titanu, na ktorého palube zomrelo päť ľudí, je kľúčovou súčasťou vyšetrovania, prečo ponorka implodovala. Na vyšetrovaní incidentu spolupracuje niekoľko vládnych úradov zo Spojených štátov a Kanady vrátane pobrežnej stráže. Carl Hartsfield z oceánografickej inštitúcie Woods Hole, jeden z odborníkov, s ktorými pobrežná stráž konzultovala počas pátrania, uviedol, že analýza fyzického materiálu nájdených trosiek by mohla odhaliť dôležité stopy o tom, čo sa stalo s Titanom, pričom by podľa neho mohli existovať aj elektronické údaje.

Ponorka zmizla 18. júna, keď sa ponárala k Titanicu. Po rozsiahlom pátraní úrady 22. júna oznámili, že implodovala a všetci piati ľudia na palube zahynuli. Trosky stroja lokalizovali v hĺbke 3 810 metrov na oceánskom dne, zhruba 488 metrov od vraku známeho zaoceánskeho parníka, ktorý sa nachádza približne 600 kilometrov od pobrežia kanadského Newfoundlandu.

V ponorke zahynuli generálny riaditeľ spoločnosti OceanGate Expeditions, ktorá plavidlo vlastnila a prevádzkovala, Stockton Rush, dvaja členovia prominentnej pakistanskej podnikateľskej rodiny, Shahzada Dawood a jeho syn Suleman Dawood, britský dobrodruh Hamish Harding a expert na Titanic Paul-Henri Nargeolet.

(sita)

Minúta  |  

Erdogan: Švédsko nemôže rátať so skorým schválením vstupu do NATO

Dva týždne pred summitom NATO v litovskom Vilniuse je stále nejasné, či Turecko prestane blokovať žiadosť Švédska o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredajšom rozhovore s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom uviedol, že Štokholm by nemal dúfať v skorý súhlas Ankary.

Kým generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dúfa, že sa v tomto smere podarí dosiahnuť pozitívny posun na júlovom summite vo Vilniuse, Ankaru v stredu rozhneval ďalší prípad pálenia Koránu v Štokholme.

Švédsko spolu so susedným Fínskom upustilo od svojej dlhoročnej vojenskej neutrality po tom, čo Rusko vlani vo februári vojensky zaútočilo na Ukrajinu. Obe krajiny následne signalizovali svoj zámer vstúpiť do NATO. Fínsko do Aliancie vstúpilo začiatkom apríla tohto roka a stalo sa jej 31. členskou krajinou.

Švédsku stále chýba ratifikácia kandidatúry zo strany dvoch členských krajín - Turecka a Maďarska. Maďarský parlament v stredu opäť odložil hlasovanie o švédskej žiadosti, ktoré sa preto zrejme uskutoční až na jesennej schôdzi.

Výhrady Turecka spočívajú v tvrdeniach, že Štokholm je príliš zhovievavý voči skupinám, ktoré Ankara považuje za teroristické organizácie. Ide pritom predovšetkým o zakázanú Stranu kurdských pracujúcich (PKK).

Erdogan v stredajšom telefonáte so Scholzom potvrdil že Švédsko podniká kroky "správnym smerom". Naďalej však podľa neho existujú viaceré "neprijateľné" skutočnosti vrátane povoľovania demonštrácií, na ktorých sa šíri "teroristická propaganda", dodal turecký prezident.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Ukrajina si bude vyrábať všetky zbrane

Ukrajina bude v budúcnosti vyrábať pre seba všetky potrebné zbrane. V ukrajinskom parlamente to pri príležitosti Dňa ústavy v stredu vyhlásil prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Naši vojaci budú mať zbrane vždy," prízvukoval Zelenskyj. Podľa jeho slov bude mať Ukrajina v budúcnosti dostatočne silný zbrojný priemysel na uspokojenie potrieb svojej armády, námorníctva, letectva aj kybernetických síl.

Doposiaľ to bol Západ, ktorý posielal Ukrajine vojenskú pomoc – rakety, tanky, systémy protivzdušnej obrany či muníciu. Kyjev podľa Zelenského už začal vyrábať vlastné námorné drony, ktoré údajne aj úspešne využíva. Dodal, že výroba dronov na Ukrajine sa stáva najsilnejšou v Európe.

Ukrajina po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 patrila medzi najväčších svetových vývozcov zbraní, konštatuje DPA. Demilitarizácia Ukrajiny bola jedným z deklarovaných cieľov takzvanej "špeciálnej vojenskej operácie", ktorú Rusko spustilo na Ukrajine vlani vo februári.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarský parlament odložil hlasovanie o vstupe Švédska do NATO

Maďarský parlament v stredu odložil hlasovanie o žiadosti Švédska o vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO). Poslanci budú o nej hlasovať až na svojej jesennej schôdzi.

Opätovné odloženie tohto hlasovania znamená, že Švédsko nebude môcť vstúpiť do NATO pred ani počas júlového summitu Aliancie v litovskej metropole Vilnius.

Poslankyňa maďarskej opozičnej Demokratickej koalície (DK) Ágnes Vadaiová v stredu na sociálnej sieti spresnila, že maďarský premiér Viktor Orbán a jeho vládna strana Fidesz neplánujú o švédskej žiadosti hlasovať ani na budúci týždeň, keď sa uskutoční posledné zasadnutie jarnej schôdze maďarského parlamentu.

"Orbán ani na budúci týždeň neplánuje hlasovať o vstupe Švédska do NATO. Putinov sluha!" napísala Vadaiová s odkazom na ruského prezidenta Vladimira Putina. Odloženie hlasovania podľa AP potvrdil aj ďalší poslanec z radov DK.

Maďarsko tak popri Turecku zostáva jedinou členskou krajinou NATO, ktorá ešte neschválila kandidatúru Štokholmu na vstup do Aliancie.

Švédsko spolu so susedným Fínskom upustilo od svojej dlhoročnej vojenskej neutrality po tom, čo Rusko vlani vo februári vojensky zaútočilo na Ukrajinu. Obe krajiny následne signalizovali svoj zámer vstúpiť do NATO.

Vysokopostavení maďarskí predstavitelia síce tvrdia, že úsilie Švédska o vstup do NATO podporujú, zároveň však jeho pristúpenie do Aliancie podmieňujú vágnymi požiadavkami, konštatuje AP.

Orbánova vláda tvrdí, že švédski politici šírili "do očí bijúce lži" o stave demokracie v Maďarsku. Fidesz predtým niekoľkokrát odložil aj ratifikáciu kandidatúry Fínska, nakoniec ju však v marci schválil po tom, čo takýto krok avizoval aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

Neistotu ohľadom kandidatúry Švédska posilňujú aj tvrdenia Turecka, že Štokholm je príliš zhovievavý voči skupinám, ktoré Ankara považuje za teroristické organizácie.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ: Správy, že Surovikin vedel o vzbure vagnerovcov vopred, sú špekulácie

Kremeľ odmietol tvrdenia amerických médií, podľa ktorých ruský generál a vrchný veliteľ vzdušných síl Sergej Surovikin vedel o vzbure súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny vopred, a označil ich za "špekulácie".

"V súvislosti s týmito udalosťami v súčasnosti koluje množstvo špekulácií a klebiet," vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov., čomu podľa neho nasvedčujú aj správy amerických médií o Surovikinovi.

"Celá ruská armáda a obyvateľstvo stáli počas vzbury za prezidentom (Vladimirom Putinom)," dodal hovorca Kremľa.

práva o Surovikinovi sa objavila v denníku The New York Times (NYT), ktorý sa odvoláva na nemenované americké bezpečnostné zdroje. Denník tiež uvádza, že podľa informácií amerických tajných služieb existujú náznaky, že o Prigožinovej vzbure vopred vedelo okrem Surovikina i viacero ďalších ruských generálov.

NYT tiež tvrdí, že šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin by sa do vzbury nepustil, pokiaľ by nepočítal s pomocou ostatných. Surovikin je považovaný za Prigožinovho spojenca, no počas vzbury sa postavil na stranu Kremľa. Podľa NYT je práve priateľstvo Surovikina a Prigožina príčinou, prečo je šéf vagnerovcov stále nažive.

Prigožinov pokus o vzburu proti vedeniu armády a ministerstva obrany spôsobil v Rusku počas víkendu chaos, keď sa jeho žoldnieri vydali na pochod na Moskvu. Prigožin predtým obvinil ruskú armádu z raketového útoku na tábory jeho bojovníkov.

Situácia sa upokojila v sobotu večer, keď Prigožin oznámil, že vydal rozkaz na stiahnutie svojich bojovníkov, aby sa vyhol prelievaniu „ruskej krvi“. Šéf vagnerovcov neskôr uviedol, že išlo o protest a nie pokus o zvrhnutie vlády.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.