Za Smer-SD bude zo 150. miesta kandidovať predseda mimoparlamentného hnutia Socialisti.sk Artur Bekmatov. Na štvrtkovej tlačovej konferencii to oznámil šéf Smeru-SD Robert Fico. Spojenie so Socialistami je podľa Fica snahou o vytvorenie priestoru pre ľavicového voliča vybrať si vhodného kandidáta.
"V poslednom období sme sledovali veľmi pozorne každú stranu, ktorá sa pohybuje v ľavicovom priestore, a snažili sme sa nájsť prieniky, ktoré by umožnili našu spoluprácu," skonštatoval Fico. Ocenil, že Socialisti.sk sú v niektorých oblastiach ešte "zemitejší" ako Smer-SD. "Majú záujem priamo navštevovať podniky na Slovensku, hovoriť so zamestnancami, chrániť ich práva," dodal. Víta, ak budú tieto aktivity súčasťou kampane. Fico pripomenul, že ich volebné programy sa vo väčšine zhodujú a nemajú trecie plochy, ktoré by ich oddeľovali.
Medzi priority Socialistov patrí postavenie zamestnancov, ich dôstojné ohodnotenie, chcú tiež otvárať témy skracovania pracovnej doby na 30-hodinový pracovný týždeň. Socialisti.sk chcú otvoriť diskusiu o návrate života do odľahlých regiónov, kde chýba práca. V oblasti medzinárodnej politiky chcú upozorňovať na potrebu mierového urovnania konfliktu na Ukrajine. Bekmatov kritizuje výrazné výdavky na zbrojenie.
Nastal čas, aby NATO vyjasnilo svoj postoj k členstvu Ukrajiny, vyhlásil vo štvrtok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Ukrajina stále aktívne pracuje so všetkými spojencami z NATO, aby ich presvedčila, že nastal čas na vyjasnenie ohľadom vstupu Ukrajiny do Aliancie," uviedol Kuleba na sociálnej sieti Twitter po telefonáte s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.
Očakáva sa, že budúcnosť vzťahu medzi Ukrajinou a Severoatlantickou alianciou bude kľúčovým bodom programu summitu NATO v litovskom Vilniuse, ktorý sa uskutoční 11. a 12. júla.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu v príhovore v parlamente uviedol, že ukrajinskí vojaci preverení bojom by NATO posilnili, keď Ukrajina zvíťazí, nie ho oslabili. "Teraz sme prijímateľom bezpečnostnej pomoci. No víťazná Ukrajina bude darcom bezpečnosti pre náš región, pre celú Európu, pre celý svet," vyhlásil Zelenskyj.
No aj samotný ukrajinský prezident tento mesiac priznal, že Ukrajina nebude môcť vstúpiť do NATO pred koncom invázie.
Ruský prezident Vladimir Putin pritom opakovane vyjadril rozhorčenie nad rozširovaním NATO a členov Aliancie obvinili zo zapájania sa do konfliktu na Ukrajine posielaním zbraní Kyjevu. Západ pritom podľa neho chce, aby sa Rusko rozpadlo.
Názory členov NATO na členstvo Ukrajiny sa rôznia, no podľa Stoltenberga všetci súhlasili, že sa budú držať záväzku z roku 2008, že Ukrajina sa v presne neurčenom bode stane členom Aliancie.
Slovensko by podobne ako ďalšie členské štáty EÚ chcelo citeľnejšie podporiť Ukrajinu v jej integračných snahách. Uviedol to po príchode na dvojdňový samit EÚ v Bruseli slovenský premiér Ľudovít Ódor, informuje spravodajca TASR.
Premiér upozornil, že šéfovia vlád a štátov EÚ určite budú hovoriť o situácii v Rusku, kde sa cez víkend žoldnierske skupiny dostali do sporu s velením armády a následne si cez video vypočujú príhovor ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
"Radi by sme vedeli čo môžeme očakávať od najnovšieho vývoja situácie, či je tam nejaký posun. Radi by sme tiež citeľnejšie podporili Ukrajinu v jej integračných snahách. Dobre vieme, že majú nejakú domácu úlohu, ale sme pripravení im z našej strany poskytnúť explicitnejší záväzok, že ak sa to podarí, tak ešte v tomto roku ich posunúť na ďalšiu úroveň," uviedol Ódor s odkazom na sedem kritérií, ktoré musí Kyjev splniť pred otvorením procesu prístupových rokovaní.
Na otázku ako Slovensko vníma spor členských krajín o použití zmrazených aktív ruských subjektov pre obnovu Ukrajiny, premiér upozornil, že treba rozlišovať medzi aktívami samotnými a ich výnosmi.
"Naša pozícia je zatiaľ sa nedotýkať samotných aktív, ale čo sa týka výnosov z nich, viem si predstaviť, aby boli použité v prospech Ukrajiny," uviedol.
Pred samitom diplomatické zdroje naznačili, že lídri vyvinú v Bruseli nátlak na maďarského premiéra Viktora Orbána, aby odblokoval Ukrajine ôsmu 500-miliónovú tranžu vojenskej pomoci cez Európsky mierový nástroj (EPF). Ódor zdôraznil, že Slovensko podporuje tento nástroj, ale nátlak odmieta. "Ja som skôr človek, ktorý hľadá konsenzus na báze argumentov. Nenazval by som to politický nátlak, ale budeme argumentovať v prospech toho, aby sa tie peniaze uvoľnili," odkázal.
Novinkou na samite je snaha poskytnúť Ukrajine dlhodobejšie bezpečnostné záväzky. Premiér spresnil, že EÚ si chce vyjasniť pozíciu v tejto oblasti, kde spolupracuje s NATO.
"Sme zástancami toho, že v podpore Ukrajiny treba pokračovať kým sa situácia uspokojivo nevyrieši. Nemôžeme nechať Ukrajinu v tom samotnú," skonštatoval.
Ďalšou veľkou témou na samite bude migrácia. Ódor pripomenul, že Slovensko je v skupine 14 krajín, ktoré chcú inovatívnejšie riešenie migrácie, aby bol možný posun vpred. Dodal, že sú namieste otázky pre Európsku komisiu, čo konkrétnejšie sa dá urobiť pre ochranu spoločných hraníc EÚ. Podporuje aj otvorenejší dialóg s krajinami západného Balkánu.
"Lebo ak my ako EÚ nebudeme mať záujem, tak sa nájdu iní hráči a bolo by dobré ich mať na našej strane," povedal premiér o západobalkánskych krajinách. Spresnil, že je otvorený podporiť rýchlejšie procesy, aby tieto krajiny cítili, že sú pre EÚ dôležité nielen z ekonomického hľadiska, ale aj toho migračného. Lebo nakoniec aj Slovensko pociťuje následky balkánskej migračnej trasy.
Keď sa medzi Slovákmi povie pojem dovolenka pri mori, mnohým ako prvé napadne Chorvátsko. Pobyt v obľúbenej destinácii však už dávno nie je lacnou záležitosťou. Ceny ubytovania, potravín či jedál a nápojov v reštauráciách v prímorských letoviskách prekonávajú aj tie v Bratislave či v Tatrách.
"Keď počujete, ako tu rastú ceny, je to niečo, čo je v každom prípade neprijateľné a musím sa priznať, že ma to istým spôsobom znepokojuje," povedal chorvátsky minister financií Marko Primorac na otázku novinára, čo si myslí o tom, že kopček zmrzliny v Chorvátsku stojí bežne aj tri eurá.
Zahraničné cestovateľské portály totiž pred letnou sezónou vo veľkom píšu o pomerne vysokých cenách, ktoré by mali turisti pri Jadrane očakávať. Ubytovanie v súkromných penziónoch sa pohybuje od zhruba 50 eur za noc za súkromnú izbu v ubytovacej jednotke, cez 100 eur za apartmán pre dvoch, až do stoviek eur za luxusné rezidencie či izbu v hoteloch.
Za zmrzlinu tam bežne utratíte 3 eurá, za pivo 4 až 6 eur a za jednu pizzu dáte zväčša dvojcifernú sumu. Lokálne jedlá podľa cestovateľských portálov stoja 25 až 35 eur.
Tamojší šéf rezortu financií na margo zdražovania uviedol, že nevidí ekonomické opodstatnenie pre zvýšenie cien, a pripomenul, že vláda v Záhrebe dotuje ceny energií a znížila aj DPH na viaceré služby a výrobky.
"Neodôvodnené zvýšenie cien je krátkodobým prínosom a ziskom, ale z dlhodobého hľadiska by mohlo mať veľmi nežiaduce účinky," varoval minister financií.
Stanica N1 minulý týždeň informovala, že na Makarskej riviére, ktorá je tradičným letoviskom aj medzi Slovákmi, klesol v júni počet turistov a prenocovaní v porovnaní s predchádzajúcim rokom o šesť percent, informuje ďalej ČTK.
Chorvátsko, ktoré 1. januára tohto roku vstúpilo do eurozóny a schengenského priestoru, však tento rok očakáva rekordnú turistickú sezónu, ktorá by mohla prekonať doposiaľ najúspešnejší rok 2019. Podľa predsezónnych odhadov do jadranskej krajiny tento rok zamieri až milión Čechov. Pozadu však nie sú ani Slováci, pre ktorých je to podľa viacerých prieskumov a cestovných agentúr jedna z najobľúbenejších destinácií.
V posledných rokoch sa preferencie dovolenkárov veľmi nemenia. Prostredníctvom cestovných kancelárií ich najviac cestuje do Turecka a v tesnom závese je Grécko.
„Do prvej trojky by som dal Chorvátsko. Je destináciou, kde bude tráviť letné voľno najviac Slovákov z pohľadu individuálnych zájazdov. My z cestoviek zasa pri Chorvátsku sledujeme čísla organizovaných pobytov. Číslo v prípade ľudí, ktorí tam smerujú cez nás, bolo vždy menšie. Ale vlani a tento rok výrazne narástlo,“ skonštatoval pre Aktuality.sk šéf Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a cestovných agentúr Roman Berkes.
Strany zúčastnené na dohode o ukončení krátkej vzbury ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny, vrátane bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, podľa niektorých správ pravdepodobne pokračujú vo vyjednávaní o detailoch. Uviedol to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Nezávislá bieloruská monitorovacia skupina Hajun poukázala na letové údaje z 27. júna naznačujúce, že lietadlo zakladateľa Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina opustilo bieloruské letisko Mačuliščy a odletelo do Moskvy a potom ihneď do Petrohradu. Informuje o tom web Kyiv Independent.
ISW dodáva, že podľa proruských mediálnych kanálov sa Prigožin vrátil do Ruska, aby vyjednával s ruskými predstaviteľmi a veliteľskou radou Vagnerovej skupiny. ISW však nedokáže potvrdiť, či Prigožin naozaj letel do Ruska. Ďalšie proruské zdroje špekulujú o tom, že neúspešná vzbura už má „rozsiahly vplyv na ruskú veliteľskú štruktúru“, poznamenal ISW.
Cichanovská: Prigožin nemôže Lukašenkovi veriť
Podľa líderky bieloruskej opozície by Lukašenko mohol zakladateľa Vagnerovej skupiny zradiť. A to aj napriek tomu, že mu poskytol útočisko, domnieva sa Sviatlana Cichanovská. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Nie sú spojencami. Jeden druhému nemôžu veriť. Lukašenko môže kedykoľvek zradiť Prigožina a Prigožin Lukašenka," uviedla Cichanovská v rozhovore pre AFP zverejnenom vo štvrtok.
Cichanovská uviedla, že veľa detailov dohody o ukončení vzbury zostáva nejasných. Trvá však na tom, že Lukašenko dohodu sprostredkoval, aby zachránil svoj režim v Bielorusku.
"Nekonal len preto, aby zachránil Putinovu tvár, alebo aby zachránil Prigožina, alebo aby nedopustil, aby v Rusku vypukla občianska vojna. Zaoberá sa len svojím vlastným prežitím, pretože vie, že ak sú v Rusku trenice o moc, Lukašenko bude druhý na rade," uviedla Cichanovská.
Vagnerovci môžu Lukašenka aj ohrozovať
Podľa Cichanovskej považuje Lukašenko prítomnosť vagnerovcov v Bielorusku za nebezpečenstvo pre samotný ľud, pre Ukrajinu a krajiny na západných hraniciach Bieloruska.
Varovala, že môžu ohroziť samotnú nezávislosť Bieloruska a Lukašenko ich môže použiť na potlačenie disentu. "Je to osoba, ktorá do našej krajiny priviedla vrahov a sexuálnych násilníkov. Čo urobia ľudom v našej krajine?... Ako sa budú správať?," spýtala sa Cichanovská.
V rozhovore tiež kritizovala Západ, že venuje málo pozornosti situácii v Bielorusku a tamojšiemu rozmiestneniu ruských jadrových zbraní. "Stále čakáme na odpoveď ohľadom rozmiestnenia jadrových zbraní na našom území. Ak ostáva svet v takých dôležitých chvíľach ticho, diktátori to vnímajú ako slabosť," povedala.
Príchod vagnerovcov do Bieloruska by mohol byť podľa Cichanovskej pre západne krajiny impulzom na ďalšie sankcie voči Minsku, keďže Lukašenko teraz v krajine víta "trestancov".
AKTUALIZOVANÉ Na Okresnom súde v Poprade sa vo štvrtok začalo súdne pojednávanie s bývalým slovenským prezidentom Andrejom Kiskom v kauze jeho firmy KTAG. Bývalý prezident ešte predtým pre médiá uviedol, že ide o politický proces a vinu poprel. Spolu s ním sa pred súd postavil aj konateľ firmy Eduard K.
Kiska víta, že bude môcť na súde popísať, ako sa veci udiali, a verí, že zvíťazí spravodlivosť. Tvrdí, že bol osem rokov vyšetrovaný, pretože bol prezidentom SR a nechcel sa podriadiť mafii. Podľa jeho slov by pred súdom mali stáť bývalý premiér Robert Fico, exminister vnútra Robert Kaliňák a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Myslí si, že keby Fica vymenoval za predsedu Ústavného súdu SR, k žiadnej kauze by nedošlo.
Upozornil v tomto smere aj na výpovede viacerých aktérov známych súdnych káuz. Neštandardné podľa Kisku je, že prokurátor vymenil dvoch vyšetrovateľov, ktorí odmietli vzniesť voči nemu obvinenie. "Našiel sa až tretí, ktorý tak spravil," skonštatoval.
Prokurátor podľa neho vo svojej žalobe nespochybnil reálne zrealizované náklady, výnosy z prednáškových aktivít ani účtovníctvo, či vzťah spoločnosti s daňovým úradom. "Jediné, čo spochybnil, že je možné použiť politickú kampaň na zlepšenie značky môjho mena," objasnil Kiska. Deklaruje, že daňové priznanie opravili a štát neprišiel o žiadne peniaze. Na súde vyhlásil, že je nevinný.
Fico jeho verziu odmieta
Fico odmieta, že by Kiskova kauza mala niečo spoločné s menovaním šéfa Ústavného súdu. "Jasné, že to tak nebolo," odpovedal na štvrtkovej tlačovej konferencii na otázku, či mal ponúknuť Kiskovi, že nebude stíhaný v tejto veci, ak ho vymenuje. "Keď v tejto atmosfére nenávisti voči Smeru, čo predvádza polícia a prokuratúra, dotiahli Kisku pred súd a obžalovali ho, tak to musí byť čisté ako božie oko," dodal.
Súd má vo štvrtok a v piatok (30. 6.) vypočuť obžalovaných a prečíta tiež desiatky svedeckých výpovedí a listinné dôkazy. Ďalšie hlavné pojednávanie sa bude konať v závislosti od prítomnosti oboch strán počas leta. Súd chce vypočuť šesť svedkov a tiež znalcov. Súdny spis má približne 6-tisíc strán.
Podľa Denníka N prerušil popoludní na krátko pojednávanie exminister spravodlivosti Štefan Harabin. Tvrdil, že pri ňom sedí Kiskova dcéra a mobilom posielala konateľovi KTAG, ktorý bol vypočúvaný, správy z toho, čo počula na súde predtým. Tá tvrdenia poprela a uviedla, že je koncipientkou advokátskej kancelárie.
Na Okresnom súde v Poprade sa vo štvrtok začalo súdne pojednávanie s bývalým slovenským prezidentom Andrejom Kiskom v kauze jeho firmy KTAG. Foto: Adriána Hudecová/TASR
O čo ide v prípade?
Kiska spolu s konateľom čelí obžalobe pre pokračovací zločin daňového podvodu. Kauza súvisí s podozreniami z neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu spoločnosťou za jún a november 2013 a apríl 2014 v celkovej výške viac ako 155-tisíc eur, respektíve zaúčtovaním nákladov spojených s propagáciou Kisku pred prezidentskými voľbami. Obžalobu podal prokurátor prešovskej krajskej prokuratúry v apríli 2022.
Prokurátor na súde vyhlásil, že spoločnosť KTAG zahrnula do účtovníctva aj doklady, ktoré neboli predmetom jej podnikateľskej činnosti a týkali sa výdavkov na Kiskovu predvolebnú kampaň.
Na nímke vyšetrovací spis v súvislosti so súdnym pojednávaním. Foto: Adriána Hudecová/TASR
Bráni sa aj druhý konateľ
Eduard K. potvrdil, že na základe exkluzívnej zmluvy firma realizovala Kiskovu propagáciu bez ohľadu na plánovanú prezidentskú kampaň. V súvislosti s jeho vydavateľskou a prednáškovou činnosťou mal za to, že sa môžu do účtovníctva i daňových priznaní uvádzať náklady spoločnosti súvisiace s jeho propagáciou. Výnosy z činnosti podľa neho podliehali zákonu o DPH a spoločnosť KTAG vyfakturovala a odviedla plnú výšku DPH. Dodal, že exkluzívnu zmluvu podpísali v roku 2011 ešte pred začiatkom prezidentskej kampane a je stále platná, aj po skončení sa mandátu.
Kiska počas výsluchu uviedol, že v kauze doposiaľ nikto nespochybnil náklady, výnosy ani spôsob účtovania firmy KTAG a nesúhlasí s tvrdeniami obžaloby. Vďaka tomu, že pôsobil vo viacerých slovenských i zahraničných firmách, získal ocenenie manažér roka a vybudoval niekoľko obchodných značiek, prejavili podľa neho viaceré firmy záujem o jeho prednáškovú činnosť.
"Na tento zámer som využil a uzatvoril zmluvu so spoločnosťou KTAG, ktorú vlastním s bratom. Tá znášala všetky výdavky a zároveň prijímala všetky výnosy z mojej prednáškovej a vydavateľskej činnosti," objasnil Kiska s tým, že ekonomický prospech mala firma ako jediná. Potvrdil, že po rozhodnutí kandidovať na prezidenta spojil kampaň so svojou prezentáciou. Všetky nasledovné propagačné činnosti podľa neho posilnili obchodné meno, kredit jeho prednášok i výnosy spoločnosti KTAG, ktorá mala z činnosti ako jediná ekonomický prospech.
Na snímke bývalý prezident SR Andrej Kiska na súdnom pojednávaní v kauze jeho firmy KTAG. Foto: Adriána Hudecová/TASR
Prokurátor prípad komentovať nechcel
Krajský prokurátor odmietol pred novinármi komentovať priebeh súdneho pojednávania. V úvode okrem iného uviedol, že spoločnosť KTAG zahrnula do účtovníctva aj doklady, ktoré neboli predmetom jej podnikateľskej činnosti a týkali sa výdavkov na Kiskovu predvolebnú kampaň.
Podľa obhajcu Petra Kubinu však nie je preukázané, že obžalovaní spáchali trestný čin. "Maximálne, čo sa stalo, bol daňový omyl alebo nesprávny postup, čo obžalovaní aj uznali v priebehu daňového konania a nesúdili sa s daňovým úradom. To však v sebe nemá element podvodu, pretože všetky čísla, zmluvy a faktúry boli reálne," objasnil s tým, že skutkový stav nepovažujú za sporný, avšak podľa nich nie je trestným činom. "Jediné sporné sú tvrdenia, či tieto plnenia boli ekonomicky využiteľné v prospech spoločnosti KTAG, to je jadro sporu," uzavrel obhajca.
Pojednávanie vo štvrtok prerušili po Kiskovom výsluchu a pokračovať sa má v piatok.
Komisár pre deti Jozef Mikloško odsúdil obchodovanie s ukrajinskými deťmi. Vyzýva na sprísnené hraničné kontroly osôb sprevádzajúcich maloleté deti. Osobitne upozorňuje na maloleté deti, ktoré prekračujú hranice bez sprievodu rodičov. Slovenské humanitárne organizácie požiadal o obozretnosť a ohlasovanie podozrivého správania polícii. TASR o tom informovali z Úradu komisára pre deti.
„V 21. storočí je neprípustné, aby sa deti a ktokoľvek iný stával obeťou takéhoto obchodovania. Dieťa sa nikdy nesmie dostať do roly tovaru. Akékoľvek také správanie dôrazne odsudzujem. Veľmi znepokojujúce je, že sa skupiny, ktoré takýmto spôsobom obchodujú s deťmi, zaštiťujú humanitárnymi aktivitami," vyhlásil Mikloško. Zároveň ocenil, s akou otvorenosťou a razantnosťou prípad rieši ukrajinská polícia.
Komisár sa podľa svojich slov pred tromi dňami vrátil zo Zakarpatskej oblasti na Ukrajine. Vypočul si tam svedectvá o veľkom utrpení detí, žien a celých rodín. „Je ohavné využívať vojnový konflikt a utrpenie ľudí vo svoj prospech, preto v maximálnej možnej miere odsudzujem konanie, pri ktorom sa údajne maloleté deti vo veku 11 mesiacov až dva roky údajne stali predmetom falošných adopcií a obchodovania s deťmi," skonštatoval.
Upozornil na to, že ide o hrubé porušenie článku 35 Dohovoru o právach dieťaťa, v zmysle ktorého sú zmluvné štáty povinné prijímať všetky nevyhnutné vnútroštátne, dvojstranné a mnohostranné opatrenia na zabránenie únosu detí, predávaniu detí a obchodovaniu s nimi s akýmkoľvek cieľom a v akejkoľvek podobe.
Výpadky v rozpočte na tento rok budú predstavovať približne 1,2 miliardy eur, a to najmä v dôsledku slabšieho vývoja ekonomiky a mimoriadnej valorizácie dôchodkov. Horšie sa majú vyvíjať aj rozpočty v ďalších rokoch, a to o 1,1 až 1,5 miliardy eur. Uviedol to riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR Juraj Valachy vo štvrtok pri predstavovaní novej daňovej prognózy.
Medziročný rast daňovo-odvodových príjmov presiahne v tomto roku hodnotu 9 percent. V nasledujúcich rokoch sa rast príjmov spomalí na úroveň okolo 5 percent ročne. Hlavným dôvodom bude pomalší rast nominálnej ekonomiky a ustálenie inflácie na nižších úrovniach.
Celkové daňovo-odvodové príjmy oproti schválenému rozpočtu však revidoval IFP smerom nadol, a to o približne 0,3 miliardy eur v roku 2023 a 1,1 miliardy eur a 1,5 miliardy eur v rokoch 2024 a 2025. Ďalší vývoj bude veľmi záležať od spotrebiteľskej inflácie a cien energií.
Prognózované výdavky na tento rok navýšil IFP o 0,6 miliardy eur. "Celý horizont je ovplyvnený najmä novou dôchodkovou legislatívou. Najväčšia úprava sa týka roka 2023, kde sa od júla prejaví predsunutá mimoriadna valorizácia dôchodkov. Zároveň dochádza k dočasnej zmene valorizačného mechanizmu pre rok 2024, ktorý zvyšuje výdavky na celom horizonte," priblížil inštitút.
Výdavky na dôchodky tak vďaka valorizácii a legislatíve v tomto roku dosiahnu medziročný rast viac ako 20 percent. Efekt vysokých cien je však vidieť aj pri nemocenských dávkach a dávke v nezamestnanosti, ktoré sú ťahané najmä rastúcou priemernou mzdou. "Ku koncu horizontu dochádza k stabilizácii situácie a medziročné rasty sa s ústupom inflácie dostávajú na predkrízové úrovne," dodal IFP.
Ukrajinské jednotky dosahujú malé územné zisky pri meste Bachmut a s ruskými silami tam vedú "urputné" boje, oznámil vo štvrtok Kyjev. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
"Pri Bachmute sme postúpili a pokračujeme. Hýbeme sa," uviedol veliteľ ukrajinských pozemných síl Olexandr Syrskyj na sociálnej sieti.
Ruská armáda, ktorej pomáhali žoldnieri z Vagnerovej skupiny, oznámila dobytie Bachmutu v máji po niekoľkomesačných bojoch. Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hana Maľarová v samostatnom vyhlásení vo štvrtok uviedla, že ukrajinské sily získali "operatívnu výhodu" pri Bachmute a prešli do ofenzívy.
"Naši vojaci odhrýzajú z každého kúsku územia nepriateľa v tomto urputnom boji... Dosahujú pokroky," uviedla Maľarová.
"Nepriateľ sa snaží držať svoje pozície podnikaním protiútokov, no nakoniec ustupuje po tom, čo zaznamenáva straty," dodala námestníčka.
Ruské ministerstvo obrany doteraz nepriznalo žiadne územné straty pri Bachmute a naposledy uviedlo, že v Doneckej oblasti odráža ukrajinské útoky. Úplné dobytie tejto industriálnej východoukrajinskej oblasti je v súčasnosti hlavným cieľom Moskvy. Kremeľ pritom považuje Doneckú oblasť spolu s ďalšími tromi priľahlými ukrajinskými oblasťami za súčasť územia Ruska, pripomína AFP.
Na kandidátke KDH bude aj Peter Janků, pesničkár a autor divadelných hier, scénograf a bývalý novinár.
Janků má 49 rokov a pestrý životný príbeh. Napísal deväť rozhlasových hier, v roku 2010 vyhral súťaž Dráma a v roku 2021 bol laureátom ceny Fra Angelica. Pôsobil ako riaditeľ Umelecko-dekoračných dielní v SND, šéfdramaturg a intendant v Rádiu Devín, neskôr intendant digitálnych rádií Litera, Junior a Pyramída v RTVS. Minulý rok neúspešne kandidoval na post šéfa RTVS.
Pre Štandard svoju kandidatúru potvrdil, bude na 148. mieste kandidátky.
Peter Janků povedal, že sa chce v politike venovať umeniu a kultúre, pretože „je potrebné, aby aj v tejto oblasti zaznel jasný kresťanský hlas".
„Kultúru nevidím ako priemysel, ako sa to snažia podsúvať progresívci a ich ideológia, ale ako systém hodnôt, ktoré formujú spoločenský a kultúrny život, pričom mnohé z nich sú v ohrození."
Na otázku, prečo sa rozhodol pre KDH, odpovedal, že je to štandardná strana, ktorá „poskytuje jasnú a zrozumiteľnú alternatívu pre kresťanského voliča".
Novela zákona o sociálnom poistení prináša od 1. júla mimoriadnu valorizáciu dôchodkových dávok o 10,6 percenta. Zvýši sa aj suma minimálneho dôchodku, ktorý sa naviaže na výšku životného minima. Vo štvrtok na to upozornil hovorca Sociálnej poisťovne (SP) Martin Kontúr.
Všetky dôchodkové dávky zvýši Sociálna poisťovňa od 1. júla tohto roka o 10,6 percenta. Prvýkrát budú dôchodky vo zvýšenej sume vyplatené v auguste, zvýšené budú spätne od 1. júla tohto roka. Poberatelia dôchodkov nemusia o zvýšenie žiadať, poisťovňa sumy automaticky prepočíta a rozhodne podľa zákona.
„Prvé rozhodnutia začne Sociálna poisťovňa zasielať začiatkom augusta. Za obdobie od 1. júla 2023 do dňa splátky dôchodku v auguste 2023 bude vyplatený doplatok. Zvýšená suma dôchodku bude doplatená spätne od 1. júla 2023 bez ohľadu na to, kedy Sociálna poisťovňa o zvýšení sumy dôchodku rozhodne," priblížila SP. Na webovej stránke poisťovne je k dispozícii informatívna kalkulačka na výpočet valorizácie dôchodku.
Zvýšia sa aj sumy minimálneho dôchodku, keďže sa rozmrazia a naviažu na sumu životného minima. Ani v tomto prípade poberatelia dôchodkov nemusia o zvýšenie osobitne žiadať, sumy prepočíta SP automaticky. V auguste ich vyplatí seniorom spolu s doplatkom za júl 2023.
„Základná suma minimálneho dôchodku za 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia je v súčasnosti 334,30 eura mesačne. Po rozmrazení súm minimálneho dôchodku od 1. júla 2023 bude suma minimálneho dôchodku za 30 rokov určená ako 136 percent sumy životného minima 365,70 eura mesačne," uviedla Sociálna poisťovňa.
Najprv sa dôchodok zvýši o 10,6 percenta a nárok na minimálny dôchodok sa následne posúdi po tomto mimoriadnom zvýšení dôchodku. Rozšíri sa aj okruh poberateľov dôchodku, ktorým naň vznikne nárok. Budú ho mať aj niektorí seniori, ktorí v súčasnosti minimálny dôchodok nepoberajú. Ak po mimoriadnom zvýšení bude od 1. júla suma dôchodku nižšia ako nové sumy minimálneho dôchodku, vzniká seniorom nárok na minimálny dôchodok a bude sa vyplácať vo zvýšenej sume minimálneho dôchodku.
Podnikateľ Jozef Kertész dostal v korupčnej kauze súvisiacej s nelegálnou výrobou cigariet šesťročný trest väzenia, zaplatiť musí aj 50-tisíc eur. Zatiaľ neprávoplatne o tom rozhodol Špecializovaný trestný súd (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica. Obžalovaný sa odvolal. Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) o verdikte informoval na sociálnej sieti.
Kertész dostal tiež päťročný zákaz vykonávania funkcie štatutára obchodných spoločností. V prípade nezaplatenia peňažného trestu i náhradný dvojročný trest väzenia.
Prípad sa podľa prokuratúry týka podozrenia z poskytovania peňažných úplatkov v rokoch 2016 až 2019 vtedajšiemu riaditeľovi Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítovi M. "za účelom získania neoprávnených výhod okrem iného v súvislosti s prevádzkovaním cigaretovej fabriky, daňového skladu či riešením výšky tzv. daňovej zábezpeky".
Obžalovaný vinu odmieta. O jeho odvolaní proti stredajšiemu (28. 6.) rozsudku banskobystrického pracoviska ŠTS bude rozhodovať Najvyšší súd SR.
Situácia vo verejných financiách nie je o nič ľahšia, ako sme si mysleli pred pár mesiacmi. Na štvrtkovej tlačovej konferencii to skonštatoval minister financií SR Michal Horváth. Podľa neho to vyzerá tak, že Slovensko čaká náročnejšia cesta, než ako ju videli na základe poslednej prognózy.
Podľa najnovších kalkulácií by slovenská ekonomika mala v tomto roku rásť o 1,2 percenta. Vo februárovej prognóze predpokladali ekonomický rast na úrovni 1,3 percenta.
Vrchol inflácie už má Slovensko za sebou a rast cien bude postupne klesať na jednociferné hodnoty. Vyplýva to z novej makroekonomickej prognózy, ktorú vo štvrtok predstavil dočasne poverený minister financií Michal Horváth a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky (IFP) MF SR Juraj Valachy.
„Vraciame sa do normálu,“ skonštatoval Horváth. Platí to podľa neho aj pre sektor potravín. Reálne disponibilné príjmy obyvateľstva by mali aj v tomto roku rásť, avšak zásadnú rolu v tom zohrávajú vládne opatrenia. Tie sú však ťarchou pre verejné financie. V budúcom roku ministerstvo očakáva, že by mali rásť aj reálne mzdy ľudí. Situácia na trhu práce je naďalej podľa nich veľmi dobrá, čo je tiež dobré pre ekonomický vývoj na Slovensku.
Avšak v ďalších rokoch bude ekonomický vývoj podľa rezortu financií náročnejší. Oproti februárovej prognóze upravili rast HDP v roku 2024 z pôvodných 1,8 percenta na 1,3 percenta. Navýšené vládne výdavky minulosti bude totiž potrebné skonsolidovať, čo bude výkon ekonomiky tlmiť. Ako skonštatoval riaditeľ Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií Juraj Valachy, je ilúziou si myslieť, že konsolidácia verejných financií sa zaobíde bez spomalenia ekonomického rastu.
Inflácia v tomto roku dosiahne v priemere 10,6 percenta, vo februárovej prognóze ju rezort financií odhadoval na úrovni 9,8 percenta. Medziročný rast cien ovplyvní do veľkej miery bázický efekt zo silného rastu cien v závere minulého roka. Vládne opatrenia viedli k tomu, že ceny energií pre domácnosti v januári vzrástli len veľmi mierne v porovnaní s vývojom na komoditných trhoch. Ceny poľnohospodárskych komodít klesajú, prípadne sa stabilizovali, čo sa prejavuje v spomalení rastu cien potravín.
Inflácia v budúcom roku spomalí na 4,8 percenta a v strednodobom horizonte sa podľa ministerstva financií vráti až blízko k dvom percentám. Znormalizuje sa rast cien potravín, spomalí aj rast cien tovarov a s oneskorením aj služieb. Na druhej strane však treba očakávať zvýšenie cien energií. Kým pri elektrine predpokladajú, že v súlade s memorandom o porozumení so Slovenskými elektrárňami sa cena silovej elektriny v roku 2024 bude vyvíjať podobne ako v tomto roku, zvýšenie poplatkov za distribúciu, straty a ostatných, ktoré boli v tomto roku umelo držané na nezmenenej úrovni, zdvihne cenu elektriny o 20 percent. V ďalších rokoch očakávajú miernejšie nárasty v súlade so zvyšovaním ceny dohodnutej v memorande a nižším dohodnutým objemom dodanej elektriny.
Ak by sa v budúcom roku okamžite prešlo na ceny zodpovedajúce trhovým podmienkam, ceny plynu by sa podľa prognózy takmer zdvojnásobili, a to aj napriek viditeľnému poklesu cien na svetových trhoch. S nimi by sa zároveň zdvihli aj ceny tepla. Rezort financií však očakáva, že určité opatrenia na zamedzenie rastu cien príde aj v ďalších rokoch. Predpokladom bolo, že cena plynu bude stanovená tak, aby odrážala trhovú cenu komodity, ktorú dnes trhy očakávajú na strednodobom horizonte. To by znamenalo nárast koncovej ceny plynu v budúcom roku o takmer 40 percent a nezmenené ceny v ďalších rokoch. Cena plynu by sa tak na strednodobom horizonte mala ustáliť na úrovni približne o 50 percent vyššej ako v roku 2022.
Irak vo štvrtok odsúdil zneuctenie posvätnej knihy moslimov, Koránu, ktorého sa v stredu v Štokholme dopustil Iračan žijúci vo Švédsku. Incident sa odohral pred najväčšou mešitou v Štokholme v čase, keď si moslimovia na celom svete pripomínali sviatok obetovania - úd al-adhá. TASR informuje podľa agentúry AFP.
Vo vyhlásení vydanom v stredu neskoro večer iracká vláda dôrazne odsúdila opakované pálenie Koránu "jednotlivcami s extrémistickým a narušeným myslením".
Takéto činy Bagdad označil za prejav "nenávistného a agresívneho ducha, ktorý je v rozpore so zásadami slobody prejavu.... a s rešpektovaním rozmanitosti a viery iných". Podľa irackej vlády takéto činy sú "nielen rasistické, ale propagujú aj násilie a nenávisť".
Pálenie Koránu v Štokholme odsúdilo aj Maroko a v stredu odvolalo svojho veľvyslanca v Štokholme. Udalosť kritizovala aj Ankara, ktorá blokuje žiadosť Švédska o vstup do Severoatlantickej aliancie. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredajšom rozhovore s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom uviedol, že Štokholm by nemal dúfať v skorý súhlas Ankary. Vyjadril sa tak len dva týždne pred summitom NATO v litovskom Vilniuse.
Aktérom incidentu bol 37-ročný Salwan Momika, ktorý pred niekoľkými rokmi utiekol z Iraku do Švédska a ktorý v stredu za prítomnosti polície pred mešitou v Štokholme najprv Korán pošliapal a potom zapálil niekoľko strán z knihy.
Polícia mu síce v súlade s ochranou slobody prejavu udelila povolenie na takýto protest, ale neskôr uviedla, že začala vyšetrovanie pálenia Koránu, ktoré vyvolalo hnev v celom moslimskom svete.
Protest spojený s pálením Koránu sa v Štokholme uskutočnil aj v januári pred tureckým veľvyslanectvom a prispel tak k tureckému blokovaniu žiadosti Švédska o členstvo v Severoatlantickej aliancii.
Polícia upozorňuje na kamión v protismere na diaľnici D1 pri Martine v smere na Turany. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline o tom informuje na sociálnej sieti.
Ešte nikdy v histórii slovenského a českého súdnictva nebol súdený človek za to, že do nákladov spoločnosti zaúčtoval reálnu činnosť a daňový úrad s týmto účtovaním nesúhlasil. Exprezident Andrej Kiska to vyhlásil pred štvrtkovým pojednávaním Okresného súdu Poprad, kde si má vypočuť obžalobu v daňovej trestnej veci.
Podľa jeho slov by dnes namiesto neho mal byť súdený expremiér Robert Fico, exminister vnútra Robert Kaliňák, podnikateľ Norbert Bödör a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar.
„A ďalší mafiáni. Za zneužite svojej moci. Za zinscenovanie a režírovanie útoku na moju osobu. Za špinavú mafiánsku mocenskú hru," vyhlásil obžalovaný exprezident. Podľa neho bolo preukázané výpoveďami svedkov, že osoby okolo expremiéra Fica pripravovali stratégiu a zadávali úlohy na obvinenie a zdiskreditovanie jeho osoby.
„Pokúšali sa ma vydierať a sľubovali zastavenie vyšetrovania. Stačilo jedno – vymenovať Roberta Fica za predsedu Ústavného súdu SR. Ponuka bola jasná: „Vymenuj ma a všetko sa uhladí“,“ povedal Andrej K. Zdôraznil však, že nikdy nepodľahol a nikdy nepodľahne nátlaku mafiánov. „Vítam, že dnes na súde budem môcť presne popísať, čo a ako sa udialo, a verím, že súd vynesie spravodlivý rozsudok," dodal exprezident.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal ešte na jar 2022 na Okresný súd Poprad obžalobu na Andreja Kisku pre pokračovací zločin daňového podvodu vo forme organizátora. Spolu s ním obžalovali aj Eduarda K. Obžaloba podľa prokuratúry súvisí s neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie nadmerného odpočtu spoločnosťou KTAG, s. r. o., Poprad za jún 2013, november 2013 a apríl 2014 v celkovej výške 155 184 eur.
Bývalý prezident a zakladateľ strany Za ľudí sa v minulosti vyjadril, že jeho obvinenie v danej kauze je špinavá politická kampaň a dôkaz politického vydierania a mafie, ktorá ovláda Slovensko.
TRENČÍN – Dopravná nehoda sa stala 21. júna o 22:15 medzi obcami Častkovce a Podolie.
Incident vyšetruje polícia z Nového Mesta nad Váhom. „Pri uvedenej dopravnej nehode došlo k zrážke dvoch oproti jazdiacich cyklistov a následnému zraneniu jedného z nich. Žiadame prípadných svedkov, ktorí by vedeli k uvedenej dopravnej nehode uviesť skutočnosti, ktoré by viedli k jej náležitému objasneniu, aby nás kontaktovali na telefónnom čísle 158, prípadne na telefónnom čísle 096124 3520,“ uviedla Polícia SR - Trenčiansky kraj na sociálnej sieti.
Ekonomická nálada na Slovensku sa v júni 2023 oproti predchádzajúcemu mesiacu zhoršila, hodnota sezónne upraveného indikátora ekonomického sentimentu (IES) klesla o štyri body na úroveň 90. Skeptickejší boli podnikatelia v priemysle, obchode, službách aj v stavebníctve. Naopak, po minulomesačnom pesimizme prejavili mierny optimizmus spotrebitelia. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
K zhoršeniu ekonomickej nálady došlo aj v porovnaní s minulým rokom, a to o 9,5 bodu. Rok trvajúce zaostávanie indikátora za dlhodobým priemerom sa v júni opäť prehĺbilo, aktuálne zaostáva o 12 bodov.
Indikátor dôvery v priemysle po sezónnej úprave v júni klesol o 9 bodov na hodnotu -18,7. Vývoj indikátora nepriaznivo ovplyvnili všetky tri ukazovatele, najviac však očakávaná priemyselná produkcia, ktorá sa znížila najmä vo výrobe kovov a kovových výrobkov, dopravných prostriedkov a elektrických zariadení. Zhoršenie úrovne objednávok (vážené produkciou) zaznamenali hlavne vo výrobe elektrických zariadení a strojov a zariadení inde nezaradených, zvýšené zásoby zas avizujú najmä v ostatnej výrobe, oprave a inštalácii.
Indikátor dôvery v službách (sezónne očistený) v júni klesol o 1,3 bodu na hodnotu 9,7. Z troch indikátorov ukazovateľa sa pokles zaznamenal v dvoch, a to v indikátoroch týkajúcich sa dopytu. U oboch klesli najmä hodnotenia finančných a poisťovacích činností, v dopyte za posledné tri mesiace navyše aj v ostatných činnostiach a v očakávanom dopyte zas v doprave a skladovaní.
Indikátor dôvery v obchode v júni klesol oproti máju o štyri body na hodnotu 2,3. Respondenti negatívne hodnotili nárast zásob tovaru a očakávajú pokles požiadaviek na dodávateľov. Nižšie požiadavky na dodávateľov predpokladali najmä v špecializovaných predajniach maloobchodu s ostatným tovarom pre domácnosť a maloobchodu so zariadeniami pre IT.
Indikátor dôvery v stavebníctve (sezónne upravený) sa v júni oproti predchádzajúcemu mesiacu výraznejšie nezmenil. Znížil sa len o jeden bod na úroveň -3,5 vplyvom nepriaznivejších hodnotení celkovej úrovne objednávok, predovšetkým v podnikoch realizujúcich výstavbu budov.
Slovenskí spotrebitelia prejavili v júni vyššiu dôveru v slovenskú ekonomiku ako v predchádzajúcom mesiaci. Indikátor spotrebiteľskej dôvery (sezónne upravený) sa medzimesačne zvýšil o 1,1 bodu, jeho úroveň dosiahla -23,1. Priaznivejší očakávali hlavne vývoj ich financií, a to ako tvorbu úspor, tak aj celkovú finančnú situáciu domácností. Priaznivejšie videli aj nastávajúci vývoj celkovej hospodárskej situácie. Naopak, pesimistickejšie vnímali vývoj nezamestnanosti.
Polícia obvinila zadržaného muža, ktorý sa mal vyhrážať prezidentke Zuzane Čaputovej a exministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi. Zároveň bol podaný podnet prokurátorovi na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby. Pre TASR to potvrdila Zuzana Hrabovská z Prezídia Policajného zboru. Upozornili na to tvnoviny.sk.
"Vyšetrovateľka Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) vzniesla obvinenie voči zadržanej podozrivej osobe za trestné činy vydierania, nebezpečného vyhrážania a nedovoleného ozbrojovania, ktorých sa dopustila aj v súvislosti s vyhrážkami bývalému ministrovi obrany a prezidentke SR," uviedla Hrabovská.
Obvineného zadržali tento týždeň v rámci akcie Pepino.
Prokurátor zároveň pre obvineného muža, ktorý sa mal vyhrážať prezidentke aj exministrovi obrany, navrhuje väzbu. TASR to potvrdil hovorca bratislavskej krajskej prokuratúry Juraj Chylo.
"Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I podal v nočných hodinách návrh na vzatie obvineného do preventívnej väzby," priblížil Chylo. Preventívny dôvod väzby sa využíva pri dôvodnej obave, že by mohol obvinený pokračovať v trestnej činnosti.
Švajčiarska vláda v stredu prijala konečné rozhodnutie a zablokovala predaj 96 tankov Leopard 1 do Nemecka, odkiaľ mali byť dodané na Ukrajinu. TASR informuje podľa agentúry DPA.
Švajčiarska vláda rozhodnutie odôvodnila politikou neutrality a zákonom o vojenskom materiáli. Podľa neho vojenský materiál nesmie byť dodávaný krajinám, ktoré sú zapojené do ozbrojeného konfliktu. Bern uviedol, že to platí bez ohľadu na to, či štát bol napadnutý a chce sa brániť ako Ukrajina.
Z rovnakého dôvodu Bern odmieta povoliť transfer švajčiarskej tankovej munície na Ukrajinu.
Žiadosť o povolenie predaja tankov podala švajčiarska zbrojárska spoločnosť RUAG, ktorá ich pred rokmi kúpila od talianskej armády a uskladnila v Taliansku. Ako na svojom webe informoval denník Financial Times, tieto tanky vo Švajčiarsku nikdy neboli v prevádzke a neboli ani určené pre švajčiarsku armádu. Švajčiarsky výrobca zbraní ich plánoval buď vyviezť, alebo použiť na náhradné diely.
Leopard 1 je prvý model tanku vyrobený pre nemeckú armádu po druhej svetovej vojne. Z bundeswehru bol vyradený pred 20 rokmi.
Švajčiarska vláda v stredu tiež informovala o rozšírení svojich sankcií voči Rusku, aby boli v súlade s najnovším kolom sankcií EÚ. Podľa americkej spravodajskej televízie CNN sankcie začali platiť od stredy 18.00 h. Sú zamerané na osoby a organizácie, ktoré podporujú nezákonnú deportáciu ukrajinských detí do Ruska, ako aj na ruských predstaviteľov, príslušníkov armády a členov žoldnierskej Vagnerovej skupiny.
EÚ uvalila 23. júna finančné sankcie a cestovné obmedzenia na ďalších 71 osôb a 33 subjektov. Ich majetok vo Švajčiarsku bude zmrazený a zároveň majú zakázaný vstup alebo tranzit cez švajčiarske územie.
"Po dnešných zmenách sa zoznam sankcií Švajčiarska v súvislosti s vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine zhoduje so zoznamom EÚ," uviedla vláda v Berne.
V stredajšom prvom kole tohtoročného draftu nováčikov do zámorskej hokejovej NHL v americkom Nashville si kluby vybrali dvoch slovenských útočníkov. Ako prvý sa dočkal Dalibor Dvorský, ktorý z 10. miesta putoval do St. Louis Blues.
O šesť priečok nižšie skončil Samuel Honzek, ktorého si zvolil tím Calgary Flames. Z 32 vybraných hráčov v prvom kole bolo dokopy 14 Európanov, okrem dvoch Slovákov aj jeden Čech a Rakúšan, štyria Rusi a šiesti Švédi. Zvyšných šesť kôl sa uskutoční vo štvrtok od 17.00 h SELČ.
Dalibor Dvorský je piaty najvyššie draftovaný Slovák v histórii po Jurajovi Slafkovskom (1., Montreal Canadiens, 2022), Šimonovi Nemcovi (2., New Jersey Devils, 2022), Mariánovi Gáboríkovi (3., Minnesota Wild, 2000) a Róbertovi Petrovickom (9., Hartford Whalers, 1992).
"Bolo to úžasné, je ťažké to opísať," komentoval Dvorský vo videu na klubovom twitteri moment, keď bol draftovaný a pokračoval: "Som veľmi šťastný, že som súčasťou St. Louis. Mal som so zástupcami Blues stretnutia. Dúfal som, že moje meno zaznie a som rád, že ho vyslovili. V St. Louis hralo veľa Slovákov – Demitra, Handuš, Šťastný... Som šťastný, že som ďalší. Sníval som o NHL od mojich piatich rokov, keď som začal s hokejom. Myslím si, že som celkom pripravený. V kempe urobím všetko pre to, aby som zaujal a ukázal ľuďom, ktorí mi verili, že som dobrý."
Dvorský je šiesty slovenský hokejista, ktorého si na drafte vybralo St. Louis. Pred ním to boli útočníci Tomáš Troliga (89., 2002), Ladislav Nagy (177., 1997), Andrej Podkonický (196., 1996), Michal Handzuš (101., 1995) a obranca Peter Smrek (85., 1999). Dres "bluesmanov" si doposiaľ obliekli aspoň v jednom zápase NHL jedenásti Slováci, okrem Nagyho, Smreka a Handzuša to boli aj útočníci Pavol Demitra, Ľuboš Bartečko, Peter Šťastný, Róbert Petrovický, Peter Sejna, Vladimír Országh, obranca Jaroslav Obšut a brankár Jaroslav Halák.
Samuel Honzek je siedmy hokejista zo Slovenska, ktorého draftovali "plamene". V roku 2018 si vybrali útočníkov Miloša Romana (122.) a Martina Pospíšila (105.), rok predtým útočníka Adama Ružičku (109.), v roku 1996 útočníka Ronalda Petrovického (228.), v roku 1992 obrancu Róberta Švehlu (78.) a v roku 1983 útočníka Igora Libu (91.). Okrem Ružičku a Petrovického si za Calgary zahrali v profilige aj útočníci Marek Hrivík a Róbert Döme.
"Je to neskutočné, o tomto som sníval veľmi dlhý čas. Teraz sa mi to konečne splnilo a ja som šťastný, že som člen Calgary Flames," povedal Honzek o svojom draftovaní podľa klubového twitteru a poslal tiež odkaz fanúšikom: "Som naozaj hrdý na to, že si ma vybralo Calgary. Nemôžem sa dočkať toho, keď budem hrať vo vašej domácej hale a nosiť tento dres na ľade."
Americký prezident Joe Biden dôrazne odmietol, že bol v tej istej miestnosti vo chvíli, keď jeho syn Hunter Biden poslal v roku 2017 výhražnú textovú správu čínskemu obchodnému partnerovi. Hunter v nej v rámci stupňovania tlaku písal, že "práve sedí pri svojom otcovi" a poukazoval na svoje konexie, informovala televízia CNN.
Na otázku, či Biden skutočne sedel so svojím synom v čase poslania správy cez platformu WhatsApp, šéf Bieleho domu razantne odpovedal "nie". Túto odpoveď neskôr zopakoval s tým, že so správou nemal nič spoločné.
Otázky sa týkali informácií, ktoré priniesla výpoveď predstaviteľa Daňového úradu Spojených štátov, ktorý sa neskôr stal takzvaným whistleblowerom (informátorom). Počas vypočúvania v americkom Kongrese povedal, že prokurátori ministerstva spravodlivosti zamietli viaceré žiadosti o nahliadnutie do správ, v ktorých sa Hunter Biden údajne pokúša vymôcť si platby od čínskej spoločnosti pomocou zmienok o svojom otcovi.
"Sedím tu práve so svojím otcom a radi by sme vedeli, prečo neboli záväzky z vašej strany splnené," citoval informátor údajný text správy Huntera Bidena vo výpovedi pred kongresovým výborom.
"Odkážte riaditeľovi, že by som túto záležitosť rád vyriešil teraz, teda skôr, než sa vymkne spod kontroly. A pod slovom teraz myslím dnes," písal Hunter. Dodal, že "muž, ktorý sedí pri ňom a všetky osoby, ktoré (tento muž) pozná" sa pričinia o to, že (čínsky obchodný partner) bude navždy ľutovať", že sa neriadil Hunterovými pokynmi. "Sedím tu a spoločne s otcom čakám na váš telefonát," pokračoval Hunter Biden.
O správach informoval aj ďalší whistleblower, podľa ktorého prokuratúra pochybovala o tom, že Joe Biden bol pri písaní týchto výhražných odkazov. Nie je jasné, či sa celou záležitosťou zaoberal aj Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI).
Hunter Biden sa minulý týždeň priznal k neplateniu federálnej dane z príjmu a k nelegálnemu držaniu strelnej zbrane. Dohodu o vine a treste medzi Bidenovým synom a prokuratúrou v Delaware ešte bude musieť odobriť federálny sudca. Trest odňatia slobody pre syna amerického prezidenta je v tomto prípade veľmi nepravdepodobný, uvádzajú americké médiá.
ORAVSKÝ PODZÁMOK – Prvá nočná prehliadka Oravského hradu počas tohtoročných letných prázdnin „Dracula a priatelia" vyrozpráva príbehy najznámejších duchov a strašidiel.
Podujatie sa uskutoční v noci z piatka 7. júla na sobotu 8. júla. Informovali o tom zo správcovského Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava. Okrem upíra Nosferatu návštevníci spoznajú grófku Alžbetu Báthory, Bielu pani, rytiera Donča, veliteľa Gašpara Piku či hradného kata.
„Pripravili sme si program plný napínavej atmosféry, divadelných, hudobných i tanečných vystúpení a nebude chýbať obľúbená ohňová šou. Návštevníci zavítajú do sveta histórie, v ktorom sa budú báť, ale i smiať," dodávajú z múzea. Oravský hrad postavili na skale nad riekou Orava v Oravskom Podzámku ako „orlie hniezdo". Je jednou z najnavštevovanejších turistických atrakcií severného Slovenska.
Poslanci maltského parlamentu schválili v stredu čiastočné zmiernenie tamojších interrupčných zákonov považovaných za vôbec najprísnejšie v Európskej únii. Nová legislatíva, ktorú jednomyseľne odobrili, umožní lekárom vykonať interrupciu v prípadoch vážneho ohrozenia života matky, uvádza TASR, citujúc zo správy agentúry DPA.
Maltský premiér Robert Abela označil schválenie zákona za "historický" krok. Umelé prerušenie tehotenstva bude môcť v súlade s ním lekár vykonať v prípade bezprostredného ohrozenia života matky. Ak však nepôjde o bezprostredné ohrozenie, bude musieť interrupciu odobriť tím troch špecializovaných lekárov. Ak potvrdia, že komplikácie skutočne ohrozujú život matky a zhodnú sa na potrebe takéhoto zákroku, tak sa vykoná na špeciálnej klinike.
Interrupcie však zostanú na Malte nezákonné vo všetkých ostatných prípadoch, a to vrátane znásilnenia, incestu či závažných poškodení plodu. Malta má teda naďalej najprísnejšie interrupčné zákony v EÚ a jedny z najprísnejších na svete.
Nový zákon prešiel v pozmenenej podobe, pôvodný návrh, ktorý bol predstavený na jeseň, totiž počítal s interrupciami v prípade ohrozenia života, ale aj všeobecne zdravia matky, kritizovala ho však tamojšia vplyvná katolícka cirkev. Zmeny teraz ako nedostatočné vnímajú, naopak, obhajcovia interrupcií.
Niektorí lekári na Malte aj napriek doterajšiemu zákazu vykonávali interrupcie, ak bol ohrozený život matky. Riskovali tým až štvorročné odňatie slobody, zatiaľ čo samotným matkám hrozilo trojročné väzenie, pripomína agentúra AFP. Dodáva však, že žiadneho lekára na Malte za takýto čin nesúdili.
Stovky maltských žien zároveň každoročne aj napriek zákazom umelo ukončovali svoju graviditu. Vycestovali buď do zahraničia, kde navštívili interrupčnú kliniku, alebo užili na to určené nelegálne tabletky, ktoré si objednali cez internet.
Potrebu reformy interrupčnej legislatívy podnietil vlaňajší prípad turistky z USA, ktorá zažila počas dovolenky na Malte neúplný prirodzený potrat po tom, čo začala silne krvácať. Maltské úrady jej následnú žiadosť o interrupciu zamietli, lekári však vyhodnotili, že jej život je v ohrození. Napokon ju letecky dopravili na španielsky ostrov Malorka, kde podstúpila umelé prerušenie tehotenstva.
Poľsko sa predbežne dohodlo so Spojenými štátmi na kúpe moderných systémov protivzdušnej obrany Patriot v hodnote až 15 miliárd dolárov. O dohode informovalo v stredu ministerstvo obrany USA, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
Kúpa má podľa Pentagónu zahŕňať do 48 odpaľovacích zariadení Patriot PAC-3, 644 rakiet Patriot PAC-3 MSE a taktiež radary, sieťové prepojenia, senzory, náhradné diely a ďalšie komponenty.
Predaj schválilo americké ministerstvo zahraničných vecí, ktoré má kompetenciu rozhodovať v takýchto obchodoch týkajúcich sa vývozu amerických zbraní. Varšava kúpou získa jedny z najmodernejších systémov protivzdušnej obrany USA.
Členské štáty NATO v strednej a východnej Európe vrátane Poľska sa snažia od vtedy, ako Rusko vlani vo februári napadlo Ukrajinu, posilniť svoju obranyschopnosť. AFP pripomína, že systémy Patriot sa pri ochrane Ukrajiny ukázali ako veľmi účinné proti ruským náletom, pričom zostrelili ruské balistické a hypersonické rakety.
Experti objavili pravdepodobne ľudské pozostatky v troskách zničenej miniponorky Titan, ktorá implodovala pravdepodobne 18. júna v ťažko prístupnej oblasti severného Atlantiku, keď sa pokúšala dostať k vraku potopenej lode Titanic. Oznámila to v stredu americká pobrežná stráž (USCG) s tým, že predpokladané ľudské ostatky teraz podrobia analýze, informuje TASR citujúc zo správ agentúr DPA a AFP.
Trosky Titanu priviezli v stredu záchranári do prístavu St. John's, metropole kanadskej provincie Newfoundland a Labrador. Na základe ich analýzy budú môcť experti zistiť príčiny implózie tejto sedemmetrovej ponorky, pri ktorej zahynulo všetkých päť členov jej posádky.
"Dôkazy poskytnú vyšetrovateľom z viacerých medzinárodných jurisdikcií rozhodujúce poznatky o príčine tejto tragédie... Ešte stále je potrebné vykonať značné množstvo práce, aby sme pochopili, čo viedlo ku katastrofálnej nehode Titanu, a zaistili, že sa podobná tragédia nezopakuje," uviedol hlavný vyšetrovateľ americkej pobrežnej stráže, kapitán Jason Neubauer. Pobrežná stráž, ktorá vedie vyšetrovanie, má v úmysle dôkazy previezť do prístavu v USA, a následne ich podobriť ďalšej analýze.
Trosky lokalizovala diaľkovo ovládaná ponorka vypustená z lode Horizon Arctic, patriaca spoločnosti Pelagic Research Services. Nachádzali sa 3810 metrov pod hladinou vo vzdialenosti 488 metrov od vraku Titanicu, kam dopadli po tom, ako ponorku zničila implózia. Príčiny nehody sa snaží objasniť americká pobrežná stráž v spolupráci s vyšetrovateľmi z Kanady, Francúzska a Spojeného kráľovstva.
Ponorku Titan vlastnila a prevádzkovala spoločnosť OceanGate Expeditions so sídlom v americkom meste Everett v štáte Washington. Ponorka samotná však bola registrovaná na Bahamách. Loď Polar Prince, z ktorej ponorka vyrážala, je registrovaná v Kanade. Obete pochádzali z Anglicka, Francúzska, Pakistanu a Spojených štátov. Prevádzkovateľ ponúkal výlety miniponorkou za štvrť milióna amerických dolárov na osobu. Implózia miniponorky Titan vyvolala obavy o bezpečnosť podmorských prieskumných ciest prevádzkovaných súkromnými subjektmi.
Česká vláda v stredu schválila novú bezpečnostnú stratégiu, v ktorej označila Rusko a Čínu za najväčšiu hrozbu pre českú aj európsku bezpečnosť. Na český vnútroštátny sankčný zoznam tiež zaradila dvoch ruských podnikateľov. Po rokovaní vlády to uviedol český minister zahraničných vecí Jan Lipavský, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
"Musíme reagovať na zhoršené bezpečnostné prostredie. Obdobie mieru v Európe sa skončilo," vyhlásil Lipavský. Dodal, že Rusko a Čínu spája záujem oslabiť vplyv a jednotu demokratických krajín. Rusko podľa jeho slov pôsobí proti politickej, ekonomickej a spoločenskej stabilite v ČR. Čína zas spochybňuje medzinárodný poriadok a jej aktivity prinášajú negatívne dôsledky aj pre euroatlantickú bezpečnosť.
Strategický dokument pomôže tomu, aby bola ČR dobre pripravená aj na krajnú možnosť, a to že by sa stala súčasťou ozbrojeného konfliktu, vysvetlil minister. Zároveň sa však česká vláda podľa neho snaží robiť všetko pre to, aby túto možnosť odvrátila.
Za kľúčové inštitúcie pre bezpečnosť Česka označil NATO a EÚ. Dokument nemá podľa Lipavského ľudí vystrašiť, ale jasne pomenúva, čo a akým spôsobom Česko ohrozuje. "Hlavná téza je, že občan nie je len konzumentom bezpečnosti, ale nesie za ňu aj zodpovednosť," povedal šéf českej diplomacie a zdôraznil, že do tvorby bezpečnosti sa musí zapojiť celá spoločnosť.
Vláda okrem toho zaradila na český vnútroštátny sankčný zoznam ďalších dvoch Rusov, a to Vladimira Petroviča Jevtušenka a Felixa Vladimiroviča Jevtušenka. Oboch navrhnú aj na zaradenie do sankčného zoznamu EÚ.
"Jevtušenko je popredný ruský podnikateľ, ktorý spoločne so svojím synom poskytuje značné zdroje príjmu ruskej vláde. V minulosti sa opakovane zdržiaval na území Česka, čo teraz rozhodnutím vlády už nemôže," vysvetlil Lipavský. České orgány teraz môžu týmto Rusom zmraziť majetky, ktoré by mohli mať na území republiky.
Na českom sankčnom zozname bol doteraz len ruský patriarcha Kirill. Rezort zahraničných vecí podľa Lipavského pracuje na ďalších návrhoch mien.
Ruské úrady vyhlásili v stredu spravodajský portál Novaja gazeta Európa, ktorý je kritický voči Kremľu, za "nežiaducu" organizáciu a zakázali mu pôsobiť v Rusku.
Portál Novaja gazeta Európa (Novaya Gazeta Europe) je v súčasnosti prevádzkovaný mimo územia Ruska. Založili ho bývalí novinári prominentného nezávislého ruského denníka Novaja Gazeta, ktorému vlani v Rusku odobrali tamojšie úrady licenciu.
Ruská generálna prokuratúra ho teraz obvinila z "vytvárania a šírenia materiálov škodiacich záujmom" Ruska. Takými mali byť "nepravdivé informácie o údajnom rozsiahlom porušovaní práv a slobôd ruských občanov", ako aj obvinenia "z rozpútania agresívnej vojny proti Ukrajine, páchania vojnových zločinov na civilnom obyvateľstve či z represií".
Označením portálu za "nežiaduci" sa mu zakazuje vyvíjať činnosť v Ruskej federácii. Novinári, ktorí v ňom pracujú, ako aj spolupracovníci tohto médiá či napríklad aj jeho sponzori môžu byť v Rusku pre spoluprácu s ním stíhaní.
Rusko sa v ostatných rokoch systematicky zameriava na potláčanie disentu. Mnohých kritikov Kremľa označilo za "zahraničných agentov" či "nežiaduce" organizácie. V súlade so zákonom prijatým v roku 2015 je členstvo v takýchto organizáciách trestným činom, pripomína AP.
Len minulý týždeň označila Moskva za "nežiaducu" organizáciu aj Svetový fond na ochranu prírody (WWF) a tiež ľudskoprávnu skupinu Agora. V máji postihol rovnaký osud aj environmentálnu skupinu Greenpeace, ktorá bola následne nútená zatvoriť svoju ruskú pobočku.
Poľsko posilní obranu svojej východnej hranice v reakcii na prítomnosť ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny v Bielorusku. K hranici rozmiestni viac vojakov a vybuduje prekážky. V stredu to oznámil podpredseda poľskej vlády Jaroslaw Kaczyňski.
"Na základe údajov, ktoré máme v súčasnosti k dispozícii, by tam mohlo byť 8000 vojakov [Vagnerovej skupiny]," dodal Kaczyňski. Táto skutočnosť môže podľa neho znamenať "novú fázu hybridnej vojny, náročnejšiu než bola tá, ktorej sme čelili doteraz".
Vzniknutá situácia je podľa Kaczyňskéo nebezpečná rovnako pre Ukrajinu, ako aj pre ďalšie štáty susediace s Bieloruskom, predovšetkým Litvu a Poľsko. Varšava však bude podľa jeho slov "pripravená odraziť útoky takejto nebezpečnej, ale hlboko demoralizovanej vojenskej skupiny".
Kaczyňski sa obáva, že prítomnosť Vagnerovej skupiny v Bielorusku môže znovu vyvolať migračný tlak, aký Poľsko zažilo na jeseň 2021. Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vtedy pozval veľké množstvo migrantov, najmä z Blízkeho východu a Afriky, pod prísľubom jednoduchého prístupu do EÚ cez Poľsko.
Majiteľ Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin sa počas minulého víkendu pokúsil o vzburu proti ruskému vojenskému veleniu, ktorú však ukončil už po jednom dni. Riešenie krízy sa ponúkol sprostredkovať Lukašenko. Prigožin ťaženie svojich jednotiek na Moskvu ukončil po tom, ako jemu a jednotkám Vagnerovej skupiny Lukašenko prisľúbil bezpečné útočisko na území Bieloruska.
Bývalého veliteľa ruských síl na Ukrajine generála Sergeja Surovikina zatkli. Správu priniesol ruský opozičný portál The Moscow Times s poznámkou, že túto informáciu mu poskytli dva zdroje blízke ministerstvu obrany. Oficiálne sa ruský silový rezort k tejto informácii nevyjadril.
Zatknutie podľa denníka súvisí so sobotňajšou vzburou žoldnierskej Vagnerovej skupiny. Surovikin si vraj vybral nesprávnu stranu, uviedol zdroj.
Správa prichádza krátko po tom, ako americký denník The New York Times informoval, že Surovikin vedel vopred o plánoch šéfa Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina vzbúriť sa proti ruskému vojenskému vedeniu. Denník sa pritom odvolal na americké spravodajské služby.
Existujú vraj náznaky, že Prigožinov pochod na Moskvu mohli podporovať aj ďalší ruskí generáli. Podľa súčasných aj bývalých amerických predstaviteľov by Prigožin niečo také nezačal, keby si nebol istý, že mu na pomoc prídu ďalší vysokopostavení predstavitelia.
Kremeľ v stredu podvečer odmietol tvrdenia amerických médií, že Surovikin vedel o vzbure žoldnierov vopred. „V súvislosti s týmito udalosťami v súčasnosti koluje množstvo špekulácií a klebiet," vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Celá ruská armáda a obyvateľstvo stáli počas vzbury za prezidentom (Vladimirom Putinom)," dodal hovorca Kremľa.
Pripomeňme, že Surovikin v sobotu vagnerovcov verejne vyzval, aby vzburu zastavili a vyriešili situáciu mierovou cestou. „Vyzývam vás, aby ste sa zastavili. Nepriateľ čaká na vyhrotenie našej vnútropolitickej situácie. V tomto ťažkom období nesmieme hrať v prospech nepriateľa,“ citovala ho 24. júna agentúra TASS.
Surovikin velil ruským inváznym vojskám na Ukrajine od vlaňajšieho októbra do tohtoročného januára, potom ho na tomto poste nahradil náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov.
Desaťtisíce ukrajinských vojakov už dostali bojový výcvik v štátoch Európskej únie, uviedlo v stredu ministerstvo obrany v Kyjeve.
"Dovedna 24-tisíc ukrajinských vojakov bolo už vycvičených v EÚ," citovalo ministerstvo generálporučíka Serhija Najeva. Po tom, čo Rusko pred viac než 16 mesiacmi začalo totálnu inváziu na Ukrajinu, viacero členských štátov EÚ začalo s výcvikom ukrajinských vojakov, aby im pomohlo odraziť ruskú agresiu.
Tisícky ďalších Ukrajincov absolvovali vojenský výcvik v krajinách mimo EÚ - napríklad v USA, Británii, Kanade či Nórsku.
Ukrajinským vojakom je v zahraničí poskytovaný výcvik zameraný na používanie západných zbraňových systémov a modernej vojenskej techniky, ktorú Kyjevu dodávajú spojenci.
Americký prezident Joe Biden opäť rozšíril zoznam svojich verbálnych prešmykov. Putin podľa neho nevedie vojnu v Európe, ale na Blízkom východe.
„Ťažko povedať, ale vojnu v Iraku jednoznačne prehráva," odpovedal Biden v Bielom dome na novinársku otázku, či vzbura vagnerovcov z minulej soboty oslabila Putinovu pozíciu.
Prezident mal určite na mysli vojnu na Ukrajine, ktorá vypukla minulý rok vo februári. Namiesto toho spomenul štát, ktorý USA a spojenci sami napadli v roku 2003.
„Prehráva vojnu doma a stal sa tak trochu vyvrheľom na celom svete," pokračoval na adresu ruského prezidenta Biden. „A nie je to len NATO. Nie je to len Európska únia. Je to Japonsko. Je to, viete, 40 národov," narážal na počet štátov, ktoré nesúhlasia s politikou Putina.
Agentúra TASR s odvolaním sa na správu agentúry AFP publikovala v stredu o 17.00 z tohto Bidenovho vystúpenia správu. Jeho omyl však opravila. „Americký prezident Joe Biden v stredu uviedol, že šéf Kremľa Vladimir Putin prehráva vojnu na Ukrajine, je však predčasné povedať, či ho vzbura žoldnierov z Vagnerovej skupiny oslabila," napísala agentúra TASR.
Nejde pritom o prvý slovný brbt zo strany amerického prezidenta. V minulosti vyhlásil, že: „Putin môže obkľúčiť Kyjev tankami, ale nikdy si nezíska srdcia a duše iránskeho národa". Len pred pár týždňami si pomýlil funkciu britského premiéra Rishiho Sunaka a nazval ho prezidentom. Počas návštevy Írska si poplietol novozélandský rugbyový tím s britským oddielom, ktorý Írov masakroval.
Osemdesiatročný Biden je najstarším prezidentom v histórii Spojených štátov. Jeho kritici tvrdia, že je príliš starý na to, aby sa uchádzal o druhé funkčné obdobie.
Irán zažaloval Kanadu na Medzinárodnom súdnom dvore (MSD/ICJ) za to, že ho označila za štát podporujúci terorizmus, informoval v stredu tento súd OSN sídliaci v Holandskom Haagu.
Teherán podľa agentúry AFP vo svojej žalobe spochybnil legálnosť série krokov kanadskej vlády odvíjajúcich sa od toho, že v roku 2012 označila Irán za sponzora terorizmu. Kanada v tom istom roku prerušila s Iránom aj diplomatické vzťahy, uzavrela svoje veľvyslanectvo v Teheráne a nariadila iránskym diplomatom, aby opustili kanadské územie.
Kanada podľa Iránu porušila medzinárodné právo aj súdnymi rozhodnutiami, podľa ktorých mali byť iránske aktíva poskytnuté obetiam útokov, ktorých sa mali dopustiť skupiny podporované Teheránom.
MSD v stredajšom vyhlásení uviedol, že Teherán ešte v utorok začal proti Kanade právne konanie vo veci údajného porušenia princípu tzv. štátnej imunity, ktorý garantuje suverenitu Iránu. "Kanada prijala a zaviedla sériu legislatívnych, politických a súdnych opatrení voči Iránu a jeho majetku, čím porušila svoje medzinárodné záväzky," uviedol Irán vo svojom podaní. "Irán úctivo žiada súd, aby rozhodol a vyhlásil, že nerešpektovaním imunity Iránu a jeho majetku Kanada porušila svoje medzinárodné záväzky," dodal.
Kanada na tieto tvrdenia Iránu bezprostredne nereagovala.
Trosky ponorky Titan, ktorá implodovala na ceste k vraku Titanicu, vytiahli na povrch. Časti stroja v stredu vyložili z lode Horizon Arctic v kanadskom prístave St John's.
Horizon Arctic mala na palube diaľkovo ovládané plavidlo spoločnosti Pelagic Research Services, ktoré hľadalo časti ponorky na dne Atlantického oceána pri vraku Titanicu. Pelagic Research Services v stredu uviedla, že dokončili operácie na mori, jej tím je však „stále na misii“ a nemôže komentovať vyšetrovanie.
Návrat trosiek Titanu, na ktorého palube zomrelo päť ľudí, je kľúčovou súčasťou vyšetrovania, prečo ponorka implodovala. Na vyšetrovaní incidentu spolupracuje niekoľko vládnych úradov zo Spojených štátov a Kanady vrátane pobrežnej stráže. Carl Hartsfield z oceánografickej inštitúcie Woods Hole, jeden z odborníkov, s ktorými pobrežná stráž konzultovala počas pátrania, uviedol, že analýza fyzického materiálu nájdených trosiek by mohla odhaliť dôležité stopy o tom, čo sa stalo s Titanom, pričom by podľa neho mohli existovať aj elektronické údaje.
Ponorka zmizla 18. júna, keď sa ponárala k Titanicu. Po rozsiahlom pátraní úrady 22. júna oznámili, že implodovala a všetci piati ľudia na palube zahynuli. Trosky stroja lokalizovali v hĺbke 3 810 metrov na oceánskom dne, zhruba 488 metrov od vraku známeho zaoceánskeho parníka, ktorý sa nachádza približne 600 kilometrov od pobrežia kanadského Newfoundlandu.
V ponorke zahynuli generálny riaditeľ spoločnosti OceanGate Expeditions, ktorá plavidlo vlastnila a prevádzkovala, Stockton Rush, dvaja členovia prominentnej pakistanskej podnikateľskej rodiny, Shahzada Dawood a jeho syn Suleman Dawood, britský dobrodruh Hamish Harding a expert na Titanic Paul-Henri Nargeolet.
Dva týždne pred summitom NATO v litovskom Vilniuse je stále nejasné, či Turecko prestane blokovať žiadosť Švédska o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredajšom rozhovore s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom uviedol, že Štokholm by nemal dúfať v skorý súhlas Ankary.
Kým generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dúfa, že sa v tomto smere podarí dosiahnuť pozitívny posun na júlovom summite vo Vilniuse, Ankaru v stredu rozhneval ďalší prípad pálenia Koránu v Štokholme.
Švédsko spolu so susedným Fínskom upustilo od svojej dlhoročnej vojenskej neutrality po tom, čo Rusko vlani vo februári vojensky zaútočilo na Ukrajinu. Obe krajiny následne signalizovali svoj zámer vstúpiť do NATO. Fínsko do Aliancie vstúpilo začiatkom apríla tohto roka a stalo sa jej 31. členskou krajinou.
Švédsku stále chýba ratifikácia kandidatúry zo strany dvoch členských krajín - Turecka a Maďarska. Maďarský parlament v stredu opäť odložil hlasovanie o švédskej žiadosti, ktoré sa preto zrejme uskutoční až na jesennej schôdzi.
Výhrady Turecka spočívajú v tvrdeniach, že Štokholm je príliš zhovievavý voči skupinám, ktoré Ankara považuje za teroristické organizácie. Ide pritom predovšetkým o zakázanú Stranu kurdských pracujúcich (PKK).
Erdogan v stredajšom telefonáte so Scholzom potvrdil že Švédsko podniká kroky "správnym smerom". Naďalej však podľa neho existujú viaceré "neprijateľné" skutočnosti vrátane povoľovania demonštrácií, na ktorých sa šíri "teroristická propaganda", dodal turecký prezident.
Ukrajina bude v budúcnosti vyrábať pre seba všetky potrebné zbrane. V ukrajinskom parlamente to pri príležitosti Dňa ústavy v stredu vyhlásil prezident Volodymyr Zelenskyj.
"Naši vojaci budú mať zbrane vždy," prízvukoval Zelenskyj. Podľa jeho slov bude mať Ukrajina v budúcnosti dostatočne silný zbrojný priemysel na uspokojenie potrieb svojej armády, námorníctva, letectva aj kybernetických síl.
Doposiaľ to bol Západ, ktorý posielal Ukrajine vojenskú pomoc – rakety, tanky, systémy protivzdušnej obrany či muníciu. Kyjev podľa Zelenského už začal vyrábať vlastné námorné drony, ktoré údajne aj úspešne využíva. Dodal, že výroba dronov na Ukrajine sa stáva najsilnejšou v Európe.
Ukrajina po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 patrila medzi najväčších svetových vývozcov zbraní, konštatuje DPA. Demilitarizácia Ukrajiny bola jedným z deklarovaných cieľov takzvanej "špeciálnej vojenskej operácie", ktorú Rusko spustilo na Ukrajine vlani vo februári.
